Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-25-2023.pdf
PDF · 96.09 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/25/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Alektum Capital II AG, so sídlom Gubelstrasse 24, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČ: CHE - 496.825.067, zastúpeného právnym zástupcom AGM partners s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému A. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Š. C. XXX, XXX XX Š. C., v konaní o zaplatenie 403,14 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 403,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 104,08 EUR od 29.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 90,67 EUR od 28.11.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 37,39 EUR od 29.12.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 9,50 EUR od 29.1.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 161,50 EUR od 27.2.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným dňa 25.11.2022 na Okresný súd Banská Bystrica podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal v konaní vedenom pod sp.zn. 30Up/1809/2022 voči žalovanému zaplatenia sumy 403,14 EUR spolu s úrokom z omeškania výške 5 % ročne, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863 a žalovaným boli uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok špecifikovaných v uzavretých zmluvách. Na základe uzavretých zmlúv spoločnosť poskytovala žalovanému predmetné služby a zariadenia, za ktoré mu boli vystavené predložené faktúry, ktoré neboli zo strany žalovaného v celkovej žalovanej výške uhradené. Vzhľadom na uvedené došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou a žalovaným a spoločnosť následne predmetnú pohľadávku postúpila na žalobcu, ktorý žalovaného predžalobnou výzvou vyzval na zaplatenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, pričom k uhradeniu pohľadávky nedošlo.
2. Dňa 11.1.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp.zn.:30Up/1809/2022, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 403,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a trovami konania vo výške 165,93 EUR.
3. Nakoľko sa vydaný platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, pričom pobyt žalovaného sa nepodarilo zistiť, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 ods. 3, resp. 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zisťovanie skutočného pobytu žalovaného.
5. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného, súd podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil dňa 12.5.2023 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Podľa § 297 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.
9. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 8.6.2023, ktoré bolo v tento deň vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
10. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
13. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
14. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 23.5.2020 a 11.9.2020 boli medzi právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej uzatvorené Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a to podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorými sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému dohodnuté elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb podľa platného cenníka. Žalovaný tieto zmluvy uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Dňom uzatvorenia zmluvy bol žalovanému aktivovaný zvolený program služieb. V rovnaký deň, t.j. 23.5.2020 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej právny predchodca odpredal žalovanému dohodnuté telekomunikačné zariadenie a žalovaný sa zaviazal uhradiť jeho cenu v dohodnutých splátkach. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby a poplatky, vrátane neuhradenej ceny odpredaného telekomunikačného zariadenia v súlade s predloženými zmluvami celkovou sumou 403,14 EUR, a to predloženými faktúrami, ktoré žalovaný neuhradil. Nakoľko žalovaný porušil svoje záväzky, právny predchodca žalobcu ukončil so žalovaným zmluvné vzťahy, vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a následne postúpil pohľadávku na žalobcu. Právny zástupca žalobcu predloženou výzvou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný na výzvy nereagoval, pričom dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil.
15. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu založený uzavretými zmluvami o poskytovaní verejných služieb je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť nielen podľa príslušných ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ale aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služby konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Druhou zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 524 ods. 1,2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 43 a nasl. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou právny predchodca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie. Na základe uzavretých zmlúv právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ sprístupnil a poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti zvolené služby v rozsahu špecifikovanom v zmluve a žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi cenu zvolených služieb uvedenú v cenníku a dohodnuté splátky za odpredané telekomunikačné zariadenie, ktoré mu právny predchodca žalobcu vyfakturoval predloženými faktúrami. Napriek tomu, že podľa uzavretých zmlúv a § 43 ods. 1 písm. a), a ods. 12 písm. b) zákona č.351/2011 Z.z. bol žalovaný povinný uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj splátky za odpredané telekomunikačné zariadenie, žalovaný vyfakturované sumy neuhradil. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný dlžnú sumu, čo i len čiastočne uhradil, ani nebolo predostreté žiadne tvrdenie ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb zanikol, hoci aj iným spôsobom ako splatením. Právny predchodca žalobcu po ukončení zmluvných vzťahov so žalovaným, postúpil svoju pohľadávku na žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu a prevzal od neho telekomunikačné zariadenie, pričom žalovaný vyfakturované sumy neuhradil, preto má súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd preto podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby a titulom neuhradenia ceny odpredaného zariadenia, vyúčtovaných v zmysle predložených faktúr v súlade s cenníkom poskytovaných služieb.
18. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k dňu nasledujúcemu po dni splatnosti jednotlivých faktúr bola vo výške 0,00 % ročne. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením, pričom toto omeškanie stále trvá, súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vyfakturovanej predloženými faktúrami, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti predložených faktúr až do zaplatenia
19. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).