Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-34-2013.pdf
PDF · 88.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10P/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou Mgr. Júliou Stuhlmann - Podobovou v právnej veci navrhovateľky W. O., I.. XX. X. XXXX, Z. B. Z., M. XXXX/XX-XX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti odporcovi V. O., I.. X. X. XXXX, Z. B. Z., M. XXXX/XX-XX, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky W. O., L.. T., I.. XX. X. XXXX a odporcu V. O., I.. X. X. XXXX, uzavreté dňa 7. 7. 2001 v Považskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 17, ročník 2001, na strane 207, pod por. č. 75, r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e mal. deti O.: V., I.. XX. X. XXXX F. G., I.. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich zároveň bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V. O., I.. XX. X. XXXX, sumou 90 Eur a na mal. G. O., I.. XX. XX. XXXX sumou 60 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy vopred k rukám matky, najneskôr do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom, ktoré uzavreli dňa X.X.XXXX B. W. Ú. O. B. Z.. Uviedla, že manželstvo uzatvárali z lásky a zo vzájomnej citovej náklonnosti. Vzťahy v manželstve sa zhoršili v posledných dvoch rokoch jeho trvania a neustále sa zhoršujú. Bývajú v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky. Odporca sa k matke navrhovateľky správa nevďačne, nerozpráva sa s ňou, dlhodobo sa nezdržiava doma, ignoruje potreby rodiny a domácnosti. Starostlivosť o deti je výlučne na navrhovateľke, odporca s ňou nekomunikuje, finančne prispieva na domácnosť len sumou 250,- Eur, ktorú zasiela poštou. Odporca je vulgárny, agresívny a ich manželstvo je bez perspektívy a nefunkčné. Navrhovateľka má podozrenie, že odporca udržiava mimomanželskú známosť. Preto žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel a maloleté deti V. F. G. zveril do jej výchovy a opatery a otcovi určil výživné na mal. V. vo výške 150,- Eur a na mal. G. vo výške 100,- Eur.
Odporca s návrhom na rozvod súhlasil. Uviedol, že nezhody vyvolávala predovšetkým navrhovateľka, ktorá sa hádala s odporcom aj pred deťmi. Vzájomné vzťahy sa zhoršili po tom, čo odporca prišiel o prácu. Následne sa zamestnal, avšak navrhovateľke prekážalo, že má nízky príjem. Do ich vzťahu zasahovala navrhovateľkina matka. Odporca sa doma nestravuje, perie si sám. Poprel, že by udržiaval
mimomanželskú známosť. S výškou navrhovaného výživného nesúhlasil. Uviedol, že je schopný platiť na mal. V. M. XX S. F. I. W.. G. M. XX S..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, opatrovníka maloletého, oboznámením sobášneho listu, rodných listov maloletých detí, potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku manželov, správ o príjmových pomeroch účastníkov a zistil nasledovné:
Zo sobášneho listu mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi. Manželstvo uzatvorili dňa X.X.XXXX O. B. Z.. U oboch ide o prvé manželstvo. Obaja manželia sú štátnej príslušnosti SR. Z manželstva navrhovateľky a odporcu pochádzajú maloleté deti, V., I.. XX.XX.XXXX F. G., I.. XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z rodného listu maloletých. Posledným spoločným bydliskom manželov je mesto B. Z..
Opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že podľa vyjadrenia detí sa otec zdržiava doma len zriedkavo a keď je doma tak spí. Ďalej uviedli, že situácia v rodine je neúnosná, rodičia sa hádajú, je tam napätie, ich vzťah k otcovi je narušený, prestali navštevovať aj otcovu matku. Keď je otec doma, deťom sa nevenuje, nezaujíma sa o školu. Matka sa o ne riadne stará, varí, pečie, učí sa s nimi, chodí s nimi na výlety. V prípade rozvodu doporučila zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a výživné určiť vo výške navrhovanej matkou.
Otec so zverením detí do starostlivosti matky súhlasil.
Matka je od marca 2013 zamestnaná ako E. F. s priemerným čistým mesačným zárobkom 479,87,- Eur. V období od 25.11.2011 do 28.02.2013 bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Náklady na bývanie predstavujú 270,- Eur vrátane elektriny, na plyn 9 Eur a poistku pre syna V. 19 Eur.
Otec maloletých pracuje v spoločnosti A. H. M., M..L..T.., Y. L. s priemerným čistým mesačným príjmom 465,17 Eur. Má mesačné výdavky na cestovné do zamestnania z Považskej Bystrice X. Y. L. vo výške 80 Eur. Navrhovateľke prispieva na domácnosť mesačne sumou 170,- Eur, predtým prispieval sumou 200-300 Eur. Okrem toho platí poistku vo výške 27 Eur.
Podľa § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Z vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že manželstvo je rozvrátené hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manželia spolu viac ako rok intímne nežijú, nekomunikujú, nehospodária spolu, vzájomne si nepomáhajú. Súd rozvrat považoval za trvalý. Nezhody medzi manželmi existovali takmer od počiatku a tieto vyvrcholili približne v posledných dvoch rokoch jeho trvania a neustále sa zhoršujú. Navrhovateľke prekáža, že sa odporca nezdržuje doma, že sa nezaujíma o chod domácnosti, o jej potreby a o potreby detí, pričom mala za to, že odporca udržiava mimomanželskú známosť. Odporca vníma zhoršenie vzťahov s navrhovateľkou po tom, čo prišiel o zamestnanie. Následne si našiel prácu, avšak navrhovateľke prekážal jeho nízky príjem. Neustále hádky a konflikty medzi manželmi spôsobili, že odporca sa zdržiava prevažne mimo spoločnej domácnosti, najmä u rodičov. Vzájomné vzťahy manželov narušili aj nezhody odporcu s matkou navrhovateľky, ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti. Mimomanželská známosť odporcu nebola v konaní preukázaná. Všetky tieto skutočnosti absolútne naštrbili vzájomnú dôveru, porozumenie a harmóniu medzi manželmi až postupne došlo k definitívnemu citovému odcudzeniu. Ani jeden z manželov už nemal záujem zotrvať v takto narušenom manželskom zväzku. Manželstvo účastníkov je len formálne. V záujme maloletých detí je, aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Súd má za to, že práve zachovanie takéhoto formálneho manželstva prináša do vnímania maloletých detí neistotu, zmiešané emócie a znemožňuje vytvorenie zdravého, pokojného a stabilného prostredia pre jeho riadnu výchovu a vývoj. Podľa vyjadrenia maloletých detí je situácia v rodine neúnosná, deti intenzívne vnímajú nepokojnú atmosféru v rodine. Rozvrat medzi manželmi sa javí ako nenapraviteľný stav t.j. bez reálnych predpokladov na obnovenie ich plnohodnotného spolužitia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine rozviedol, pričom prihliadal v prvom rade na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
V zmysle § 75 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd maloleté deti ponechal v starostlivosti matky, pretože sa nezistili vo výchove a opatere žiadne nedostatky. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil, tak, že mal. V. bude prispievať na výživu sumou 90 Eur a na mal. G. sumou 60 Eur. Súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca vo výške 438 Eur, pričom zohľadnil jeho bežné výdavky na stravu, 100 Eur na bývanie/ pretože po rozvode je povinný platiť na bývanie či už bude v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou alebo si zabezpečí vlastné bývanie/, ošatenie a tiež výdavky na cestovné do zamestnania vo výške 80 Eur. Na strane otca súd tiež zohľadnil skutočnosť, že platí poistku na M. G. vo výške 27 Eur. Na strane maloletých detí súd vzal do úvahy náklady spojené s ich výživou, ošatením, bývaním, výchovou a s nákupom školských pomôcok. W.. V. bude od septembra 2013 navštevovať 6. ročník základnej školy a W.. G. 2. ročník základnej školy. W. G. má síce zdravotné problémy so srdcom a krvným tlakom, avšak zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom neboli zistené. Matka má mesačný čistý príjem vo výške 479,87 Eur a náklady spojené s bývaním predstavujú 279 Eur, na ktorých sa podieľa nepravidelne aj matka navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne. Ďalej matka platí poistku synovi V. vo výške 19 Eur. Na základe uvedeného mal súd za to, že výška súdom určeného výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a rovnako tak aj odôvodneným potrebám maloletých, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Otec po zaplatení nákladov na bývanie disponuje sumou 338 Eur, z toho po zaplatení výživného na deti vo výške 150 Eur má k dispozícii 188 Eur, z ktorých musí zaplatiť náklady na cestovné do zamestnania a vlastnú výživu. Z toho je zrejmé, že vyššou sumou než stanovil súd nie je schopný na deti prispievať.
Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, ods. 1 rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods.2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Účastníci konania zhodne prehlásili, že nežiadajú upraviť styk otca s maloletými s tým, že sa dokážu na styku dohodnúť.
Súd podľa § 144 O.s.p. vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený alebo opatrovník podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.