Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-157-2013.pdf
PDF · 87.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/157/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloleté deti L.: N., U.. XX.XX.XXXX, K. Q., U.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, št. prísl. SR, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, a o v súčasnosti plnoletú Š. L., U.. XX.XX.XXXX, v čase maloletosti zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, št. prísl. SR, bytom u matky, deti rodičov: L. L., U.. XX.XX.XXXX, Š.. D.. E., R. G., H.Á. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, AK Malacky, Pribinova 3, a N. L., U.. XX.XX.XXXX, Š.. D.. E., R. G., H.L. XXXX/XX, zast. JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, AK Bratislava, Ružová dolina 10, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 07.02.2013, č.k. 8P 174/2012-67 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 07.02.2013, č.k. 8P 174/2012-76 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre plnoletú Š. L., U.. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk na sumu XXX € mesačne od 01.09.2010, ktoré výživné uložil otcovi zasielať k rukám plnoletej Š.. Zročné výživné pre plnoletú Š. za obdobie od 01.09.2010 do 30.11.2012 vo výške X.XXX,XX € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX €, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc 01.04.2013 pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie a zročné výživné za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2013 vo výške XXX,XX € uložil povinnosť otcovi zaplatiť k rukám plnoletej Š. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre maloletú N. L., U.. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk na sumu XX € mesačne od 01.09.2011, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky. Zročné výživné pre maloletú N. za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2013 vo výške XXX,XX € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX €, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc 01.04.2013, pod stratou výhody splátok. Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre maloletú Q. L., U.. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk na sumu XX € mesačne, počnúc 01.09.2010, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné pre maloletú Q. za obdobie od 01.09.2010 do 31.01.2013 vo výške X.XXX,XX € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX €, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc 01.04.2013, pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 26.03.2008, č.k. 4C 3/2008 vo výroku o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletých detí ( maloletej N. K. Q. a plnoletej Š. ). Za zmenu pomerov na strane detí považoval nárast ich potrieb za obdobie ktoré uplynulo od posledného určovania výživného, jednak v dôsledku zvýšenia ich veku, u všetkých troch detí aj v spojení s nástupom na vyšší stupeň školy, resp. materskej školy, keď Š. od septembra 2010 navštevuje strednú školu, N. od septembra 2011 navštevuje prvú triedu základnej školy a Q. od septembra 2010 navštevuje materskú školu. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného súd prvého stupňa u Š.K. zohľadnil jej vek, charakter školy ktorú navštevuje a výdavky v škole, jej zdravotný stav, záujmy, ako aj nárok nielen na uspokojovanie jej základných potrieb, ale aj na jej všestranný rozvoj, kultúrne, spoločenské vyžitie. V neposlednom rade prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec okrem súdom určeného výživného jej ničím neprispieva. Pokiaľ ide o maloletú N. K. Q., návrhu matky ohľadne výšky výživného vyhovel iba čiastočne, keď okrem výdavkov v škole, resp. v materskej škole, veku detí, ich všeobecných potrieb zohľadnil aj mieru stretávania sa otca s deťmi a jeho príspevky mimo určeného výživného pre tieto deti, zohľadnil tiež, že otec deťom prispieva i materiálne, keďže deti majú u otca v podstate odložené svoje veci. Na strane rodičov zohľadnil ich príjmy, rovnako aj ich schopnosť dosiahnuť prípadne i príjmy vyššie. I napriek tomu, že otec má príjem podstatne nižší ako priemerný zárobok v národnom hospodárstve, konštatoval, že otec sa s týmto príjmom uspokojil a v podstate výškou svojho príjmu aj odôvodňoval zamietavý postoj k zvýšeniu výživného pre deti. I keď je chvályhodné, že otec má dlhodobo jeden stály pracovný pomer, dal otcovi do pozornosti, že deti rastú, ich potreby sa primerane zvyšujú a budú sa aj zvyšovať, pričom deti majú právo na všestranný rozvoj, primerané vzdelanie, tak aby si oni sami v budúcnosti mohli vytvárať prostriedky pre vlastný život. Postoj otca vyhodnotil ako alibistický, pretože otec nepreukázal nemožnosť nájsť si zamestnanie, resp. čo i len brigádnou formou, tak aby bol schopný svojim deťom poskytovať adekvátne výživné. Ponechávať výživu a v podstate i všetku starostlivosť iba na matku, ktorá má taký istý príjem ako otec, okrem toho však zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, je podľa názoru súdu od otca krajne nezodpovedné. Počiatok zmeny pomerov ustálil spätne, a to od doby zmeny pomerov na strane detí. Zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo, vyčíslil, toto povolil otcovi splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Aplikáciu ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ako mimoriadne opatrenie odôvodnil nepriaznivou finančnou situáciou na strane otca. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh na zvýšenie výživného na maloletú N. K. Q. zamietnuť, na plnoletú Š. zvýšiť výživné o XX € mesačne od podania návrhu. Podľa názoru otca je rozsudok pre neho likvidačný, nevychádza z jeho reálnych možností a schopností, jednoducho nie je schopný platiť súdom určenú výšku výživného, ani napriek tej skutočnosti, že si je vedomý toho, že deti by si zaslúžili žiť v iných finančných pomeroch. Nakoľko je však potrebné odvodiť životnú úroveň detí od životnej úrovne rodičov, zvýšenie výživného je za súčasného stavu, spoločenského diania, trhu práce a jeho schopností a možností nereálne. Predmetné konštatovanie je možné a potrebné oprieť o jeho príjem. Vychádzajúc z príjmu pri určenom výživnom a splátkach zročného výživného by mu mesačne na jeho existenciu zostala suma len XX €. Nesúhlasil s právnym názorom súdu, že je krajne nezodpovedný a ponecháva všetku starostlivosť len na matku. O maloletú N. K. Q. sa v rámci svojich možností stará, kupuje im všetko potrebné vrátane ošatenia, stravy, prípadne školských potrieb. Pokiaľ ide o jeho príjem a možnosť zmeny zamestnania uviedol, že má vzdelanie bez maturity, situácia na trhu práce je veľmi zložitá až kritická, z uvedeného dôvodu nemohol riskovať zmenu pracovného prostredia. Vyslovil obavu, že keby dal výpoveď pre nízky príjem, či by si vôbec našiel prácu, keď nezamestnanosť sa zvyšuje. Jediný dôvod jeho zotrvania v pracovnom pomere už niekoľko rokov u toho istého zamestnávateľa je istota. Nesúhlasil ani so zmenou výšky výživného, a to spätne, spätné zvýšenie výživného nemá oporu v zákone, keď matka žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnila, prečo nepodala návrh na zvýšenie výživného v čase, keď skutočná zásadná zmena pomerov nastala. Z uvedeného mal za to, že matka v konaní nepreukázala, že mala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd vyhovieť jej návrhu a výživné zvýšiť spätne.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, matka maloletej N., Q. K. D. Š..
Kolízny opatrovník maloletej N. K. Q. navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Rovnako ako vecne správny navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa aj matka maloletej Q., N. K. D. Š..
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Keďže predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmeny rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletej N. K. Q., plnoletej Š., ako aj rodičov od poslednej úpravy výživného v roku 2008, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách detí zakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane detí v zmysle zvýšenia ich odôvodnených potrieb, táto je nesporná, keďže deti dospievajú ( Š. 02.12.2012 dovŕšila plnoletosť ), štúdiom ( Š. K. N. ) sa pripravujú na svoje budúce povolanie. U detí ide o obdobie, kedy krytie ich odôvodnených potrieb je finančne mimoriadne náročné, zo strany rodičov je však potrebné pre deti vytvoriť podmienky, aby mohli nadobudnúť adekvátne vzdelanie, keďže nedostatok vzdelania tak ako to tvrdia aj rodičia, ich brzdí v ich uplatnení v zamestnaní pri dosiahnutí vyššieho príjmu. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, tieto v konaní sporné neboli, deťom okrem základných potrieb ako je strava, oblečenie, bývanie sú hradené v podstate iba potreby súvisiace so školskou dochádzkou, zdravotným stavom, a to práve pre obmedzené finančné možnosti zo strany rodičov. Napriek uvedenému treba konštatovať, že doposiaľ určené výživné na Š.K. vo výške XX,XX €, N. XX,XX € a Q. XX,XX € je neprimerane nízke, čo znamená, že väčšiu časť krytia potrieb detí okrem osobnej starostlivosti zabezpečovala matka, hoci jej príjem takisto, ako príjem otca nie je vysoký. Keďže matka naďalej zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté a jedno plnoleté dieťa treba konštatovať, že jej možnosť nájsť si zamestnanie s vyšším príjmom je objektívne nižšia na rozdiel od otca. Tvrdenie otca, že situácia na trhu práce je zložitá, keď aj mladí ľudia majú problém nájsť si prácu, odvolací súd nespochybňuje a od otca takisto nik nepožaduje, aby dal výpoveď pre nízky príjem bez toho, aby mal zabezpečené nové zamestnanie s vyšším príjmom. Takúto snahu, t.j. snahu hľadať si zamestnanie s vyšším príjmom, prípadne prácu na dohodu, či brigády však otec v konaní nepreukázal. Pokiaľ preto súd prvého stupňa v tomto smere hodnotil postoj otca ako nezodpovedný, s jeho názorom sa odvolací súd stotožnil. Ak má totiž otec zo zákona tri vyživovacie povinnosti ( k dvom maloletým a jednému plnoletému dieťaťu ) výživou na neho odkázaných, nemôže pri príjme XXX € mesačne za rok 2012, XXX,XX € mesačne za rok 2011 sa uspokojiť s tým, že pracuje na istotu. Otec si musí uvedomiť, že potreby detí budú neustále rásť a sú to rodičia, ktorí sú povinní postarať sa o to, aby potreby svojich detí pokryli. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jednou zo základných zložiek rodičovských povinností, ktorú si rodičia musia plniť, a to aj na vlastný úkor. Súd prvého stupňa správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov u maloletých detí, a to u Šarloty nástupom na stredoškolské štúdium, u N. nástupom do prvej triedy základnej školy a u Q. nástupom do materskej školy. Ide o výrazné zmeny v odôvodnených potrebách detí, ktoré súd prvého stupňa správne premietol do výšky výživného. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že spätné určenie výživného nemá
oporu v zákone, keď matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh nepodala už skôr. V tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa treba preukazovať pri určovaní výživného v zmysle § 77 ods. 1 Zák. o rodine, pri zmene výšky výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine je však rozhodujúcim kritériom zmena pomerov. Zmenu pomerov na strane maloletých detí súd prvého stupňa správne ustálil, rovnako nepochybil, keď otcovi zročné výživné povolil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na jeho nízky príjem splácať v mesačných splátkach.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom, ustálení počiatku zmeny pomerov, výšky zročného výživného je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.