Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-165-2013.pdf
PDF · 93.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/165/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P.S. E. L.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - D. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX Y. J., Š. XXX, M. K. D., P. Č. T. Q. C. L., L..M.., T. XX, XXX XX J., a otec - I.L. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J., XXX XX Y. J., Š. XXX, M. K. D., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.02.2013, č.k. 1P/216/2012-42, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :
- od 1.9.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého P. E., L.. XX.X.XXXX zo sumy XX euro na XXX euro mesačne, ktorú uložil otcovi platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
- zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 vo výške XXX euro otcovi povolil splácať čiastkou XX euro mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc februárom 2013,
- rozsudkom zmenil výrok rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 9C/14/2011-79 zo dňa 8.11.2011 v časti o bežnom výživnom na maloletého,
- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil 62 ods.1, 2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 8.11.2011 ( ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca na čas po rozvode vo výške 70 eur mesačne ) došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého P.. V čase poslednej úpravy výživného bol maloletý vo veku 6 rokov s odkladom povinnej školskej dochádzky a v čase podania návrhu matkou začal navštevovať 1. ročník ZŠ . Zmena pomerov na strane maloletého nastala podľa názoru súdu prvého stupňa aj v súvislosti s ochorením dieťaťa ( mononukleózy) vyžadujúceho si zvýšené výdavky matky na liečbu a diétu. V rozhodnutí konštatoval, že matka je zo svojho súčasného príjmu ( XXX S. XXX euro mesačne ) schopná zabezpečiť iba najzákladnejšie potreby maloletého, pričom otec sa na zvýšených potrebách syna nepodieľa. Maloletý
nemôže podľa svojho výberu navštevovať krúžky, mimoškolské aktivity a nezúčastňuje sa výletov či školy v prírode.
Súd prvého stupňa zvýšil výživné v súlade s návrhom matky od 1.9.2012, keď za zmenu pomerov opodstatňujúcu zvýšenie výživného považoval september 2012, kedy maloletý začal navštevovať povinnú školskú dochádzku. Pri určovaní výšky výživného ( XXX euro ) prihliadol na skutočnosť, že o dieťa sa stará výlučne matka, ktorá sama znáša všetky výdavky na bývanie a potreby maloletého. Na strane otca zohľadnil skutočnosť, že otec sa so synom pravidelne stretáva, syn trávi čas v jeho domácnosti s čím má otec pravidelné výdavky ako je strava (diéta), oblečenie, obuv a drobné darčeky. Z vykonaného dokazovania mal v tejto súvislosti preukázané, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a i to, že príjem oboch rodičov dosahuje približne rovnakú výšku. V súvislosti s obranou otca o jeho povinnosti splácania úverov a exekúcie konštatoval, že platenie výživného má prednosť pred inými výdavkami povinného; s poukazom na uvedené potom na tieto výdavky otca neprihliadal. V rozhodnutí napokon zaviazal otca maloletého na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 vo výške XXX euro ( 5 mesiacov x XX euro ), ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po XX euro, pod stratou výhody splátok.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného ako neopodstatnený zamietol. V odvolaní uviedol, že zvýšenie potrieb maloletého nástupom na povinnú školskú dochádzku nebolo v konaní relevantne preukázané a v konaní nebolo prihliadnuté na výšku ním dosahovaného príjmu v sume cca 461 euro. Zdravotné problémy maloletého sú bežnými detskými chorobami, ktorých liečenie je vždy časovo ohraničené. Otec mal za to, že neprihliadnutím na splátky úverov a exekúcií súd nevzal v úvahu realitu skutočných pomerov živobytia účastníkov sporu, ako aj bežnú realitu života veľkej skupiny občanov Slovenskej republiky.
Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť poukazujúc na to, že pri stanovení výšky výživného sa súd prvého stupňa riadil zásadou opodstatnenosti a zásadou primeranosti, teda možností a schopností obidvoch rodičov prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa. Otec okrem výživného na maloletého inak neprispieva . Ona sama má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči synovi C. M., sama znáša a uhrádza všetky výdavky na obe deti a spláca úver nadobudnutý počas manželstva . Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého otec počas styku so synom neakceptuje pretrvávajúcu pečeňovú diétu nariadenú synovi lekármi a neprispieva ani na potrebné lieky.
Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti rozsudku , ktorým bola s účinnosťou od 1.9.2012 zvýšená jeho vyživovacia povinnosť k maloletému Tomášovi Vajasovi, nar. 21.4.2005 nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu podaného matkou maloletého, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie , v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu , v ktorom od 1.9.2012 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého P. E., L.. XX.X.XXXX sumou XXX euro mesačne a rozhodol i o povinnosti otca doplatiť zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 v celkovej sume XXX euro. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku, osvojac si dôvody rozhodnutia , odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.
Vo vzťahu k námietkám otca obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých dospel k úvahe o potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ( s účinnosťou od 1.9.2012 na sumu 100 euro mesačne ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa jednak určenia zmeny pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ( 1.9.2012 ), ako i jej výšky ( XXX euro mesačne ).
Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola otcovi s účinnosťou od 1.9.2012 zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletému synovi na sumu XXX euro mesačne , s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k ustáleniu zmeny pomerov a i výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému odvolací súd plne stotožňuje, odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ). Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého P. E. , L.. XX.X.XXXX, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu v Dunajskej Strede, ktorý rozsudkom zo dňa 8.11.2011, č.k. 9C/14/2011-79 otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XX euro mesačne. Je treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, že v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania bol preukázaný zákonný predpoklad na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca od 1.9.2012, kedy za zmenu pomerov považoval jednak nástup maloletého do prvého ročníka povinnej školskej dochádzky a s tým súvisiacich zvýšených nákladov dieťaťa a i následné náklady vzniknuté matke v súvislosti s riadne preukázaným ochorením syna - infekčnej mononukleózy v dôsledku ktorej bol maloletý hospitalizovaný a v súčasnosti musí dodržiavať hepatálnu diétu s užívaním polyvitaminóznej terapie a hepatoprotektív. Pokiaľ ide o námietky otca týkajúce sa neprihliadania na jeho iné záväzky ( splátky úveru a exekúcií ) je treba sa zhodnúť s úvahou súdu prvého stupňa opierajúcu sa o ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine v tom, že výživné voči maloletému dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Uvedené znamená, že i napriek argumentácii otca o „ bežnej životnej realite občanov „ súd prvého stupňa správne k týmto nákladom vynakladaným otcom neprihliadol. Konštatácia súdu prvého stupňa o približne rovnakej výške príjmu oboch rodičov má svoj základ jednak v doložených listinných dokladoch ( príjem otca za obdobie od septembra 2011 do septembra 2012 predstavoval sumu XXX euro brutto mesačne, príjem matky
od októbra 2011 do septembra 2012 predstavoval sumu cca XXX euro ) pri zohľadnení ešte jednej vyživovacej povinnosti matky k synovi C. M., L.. XX.X.XXXX.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ( vrátane správneho výroku o zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 ) podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods.1,2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.