Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/1815/2009

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Profidebt Slovakia, s. r. o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému: G.. U. L., nar. XX. X. XXXX, W. XX, O., o vymoženie 835,44 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, pod sp. zn. EX 1946/2009, takto

rozhodol:

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 6. 7. 2009, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13. 8. 2009 a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 20. 4. 2006, č. k. -31, súd vyhovel žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vydaním poverenia č. XXXX XXXXXX *, dňa 2. 9. 2009. Poverený súdny exekútor vydal dňa 2. 9. 2009 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal osobne do vlastných rúk dňa 5. 3. 2010, čo potvrdil svojim podpisom na rovnopise upovedomenia.

Dňa 3. 4. 2013 vydal Okresný súd Košice I uznesenie č. k. -36, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii. Voči uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, vyvoláva právnu neistotu, nakoľko sa prvostupňový súd nevysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v jeho námietkach proti exekúcii. Povinný namieta aj nesprávne dátumy uvedené v uznesení, str. 2 ods. 7 riadok 4,5,6, a ďalšie (marcové dátumy roku 2010). ide zjavne o omyl, či chybu, z ktorých nie je možné vyhodnotiť, či boli námietky podané včas alebo nie. Povinný ďalej poukázal na znenie o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého vyplýva, že exekúcia na povinného začať ani nemala, nakoľko exekučné konanie začalo v čase, kedy prebiehal konkurz na majetok povinného. Okrem toho povinný upriamuje pozornosť súdu na tú skutočnosť, že oprávnený si svoju pohľadávku uplatňoval v konkurznom konaní. Nie je mu preto zrejmé, či oprávnený zabudol prihlásiť pohľadávku do konkurzu a teraz skúša iný spôsob jej vymoženia alebo táto pohľadávka bola v rámci konkurzu uspokojená. Preto oprávnený navrhuje zastaviť exekúciu.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ust. č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak je uznesenie, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

V súlade s ust. , podaním odvolania sa uznesenie vydané súdnym úradníkom zrušilo včas podaným odvolaním, nakoľko podľa v spojení s ust. Exekučného poriadku, proti napadnutému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, ak by o námietkach proti exekúcii rozhodol sudca toho istého súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že vo veci musí rozhodnúť sudca toho istého súdu, pričom jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto súd opätovne preskúmal námietky povinného proti exekúcii ako aj dôvody jeho odvolania.

Súd predtým, ako sa mal zaoberať obsahom podania povinného, bol povinný preskúmať, či boli splnené všetky zákonné predpoklady na podanie námietok proti exekúcii.

Exekučný poriadok neobsahuje osobitné ustanovenia o počítaní času, preto sa použijú ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ) v súlade s ust.

Podľa ust. , do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Podľa ust. , lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Lehota 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie pre podanie námietok proti exekúcii, ktorá je stanovená v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, začína plynúť nasledujúci deň po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Povinný si prevzal osobne upovedomenie o začatí exekúcie dňa 5. 3. 2010. Teda lehota na podanie námietok začala plynúť dňa 6. 3. 2010 a posledným dňom na podanie námietok proti exekúcii bol 22. marec 2010. Nakoľko ide o procesnú lehotu, postačuje na jej zachovanie, ak v posledný deň lehoty boli námietky proti exekúcii podané osobne na exekútorskom úrade alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ich doručiť (napr. pošta). V poučení upovedomenia o začatí exekúcie bol povinný riadne poučený o tom, že námietky je potrebné podať u súdneho exekútora v zákonnej 14 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Námietky proti exekúcii zo dňa 14. 1. 2013 boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 15. 1. 2013. Z predložených listín je zrejmé, že povinný nepodal v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii u súdneho exekútora v zákonnej lehote na ich podanie, pričom žiadnym dôkazom nepreukázal, že si dňa 5. 3. 2010 neprevzal upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný vo svojom odvolaní spochybnil dátum prevzatia upovedomenia tým, že ide asi o omyl na strane súdu. Avšak opätovne ide o nepreukázané a účelové tvrdenia z jeho strany, ktoré nie sú podložené žiadnym dôkazom preukazujúcim opak. V súdnom spise sa nachádza kópia upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 16. 12. 2009, kde na jeho prednej strane v pravom hornom rohu je uvedený dátum 5. 3. 2010 poznámka, že povinný prevzal upovedomenie osobne a jeho vlastnoručný podpis. Ničím nepodložené tvrdenia povinného o omyle súdu sú preto irelevantné, nakoľko súd v odôvodnení len uviedol to, čo zaznamenané na písomnom dôkaze

- kópii upovedomenia o začatí exekúcie.

Nedodržanie zákonnej lehoty má pre povinného, ktorému bola určená na podanie námietok proti exekúcii, nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že oneskorene podané námietky sú právne bezvýznamné bez ohľadu na to, akými skutočnosťami ich povinný odôvodnil. Súd v tomto prípade nemá povinnosť zaoberať sa skutočnosťami uvedenými v námietkach proti exekúcii podaných po lehote vzhľadom na to, že aj keby dôvody v nich uvedené boli relevantné, trpia námietky neodstrániteľnou vadou, ktorá spočíva v nesplnení objektívneho predpokladu na podanie námietok proti exekúcii, čo má za následok, že pre ďalšie konanie nemajú námietky žiadny právny význam.

Takýto záver u povinného v žiadnom prípade nemôže vyvolávať právnu neistotu, nakoľko bol správne poučený v upovedomení o začatí exekúcie, že môže vzniesť námietky proti exekúcii v 14 dňovej lehote, ktorá začína plynúť od jeho prevzatia a ktoré musí vzniesť u súdneho exekútora. Preto mu bolo známe, že nedodržanie tejto lehoty ma za následok, že súd na ním oneskorene podané námietky neprihliada.

I napriek vyššie uvedenému súd si nechal pripojiť súdny spis zn. , po ktorého preskúmaní zistil, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Predovšetkým je potrebné povinnému pripomenúť, že konkurz, ktorý bol voči nemu ako fyzickej osobe - podnikateľovi vedený, začal na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol podaný ešte dňa 18. 7. 2002, preto sa postupovalo podľa ustanovení o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len v skrátenej forme „ZKV“), čo povinný mohol zistiť nielen prostredníctvom ustanovení tohto zákona, ktoré citoval vo svojich rozhodnutiach konkurzný súd, ale aj z ust. § 206 ods. 1 zákona č. 7/2205 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto jeho argumentácia o zastavení exekučného konania na základe z. č. je absolútne nesprávna. Jedinou prekážkou pre začatie exekúcie bolo preto ust. ZKV. Táto zákonná prekážka pominula okamihom predpokladaným v ust. ZKV, t. j. dňa 29. 12. 2009, preto neexistuje žiadny zákonný dôvod, ktorý by bránil v nútenom vymáhaní pohľadávky oprávneného.

Súdu taktiež nie je zrejmé, z ktorého ustanovenia, podľa povinného, vyplýva, že ak si veriteľ pohľadávku do konkurzu neprihlási, alebo sa v rámci konkurzu neuspokojí, tak zanikne a nie je možné ju ďalej vymáhať. Súdu takéto zákonné ustanovenie nie je známe a vzhľadom na to, že povinný pri svojich tvrdeniach neuvádza konkrétne ustanovenia, z ktorých mu vyplýva uvedený záver, ide len o právne bezvýznamné závery povinného, ktoré nemajú oporu v v znení neskorších predpisov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, nakoľko ide o zmluvný záväzok povinného, na ktorý sa vzťahujú ust. tohto zákona. Súd navyše poukazuje na tú skutočnosť, že predmetná pohľadávka nebola uspokojovaná v rámci konkurzu i napriek tomu, že ju právny predchodca oprávneného včas prihlásil, a to z dôvodu, že ju poprel správca konkurznej podstaty. Uvedená skutočnosť však nemá žiadny relevantný význam vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii.

Nakoľko povinný nepreukázal, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo neprípustné a v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, súd jeho námietky zamietol vzhľadom na to, že ich považoval za oneskorene podané a nedôvodné.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.