Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-62-2013.pdf
PDF · 89.62 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/62/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej: 1/ V. Q., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, R.; 2/ Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XXX, R., o zaplatenie 275,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 7.1.2013 pod č. k. 4C/195/2012-42, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 4C/195/2012-42 žalobu zamietol. Žalovaným sa trovy konania nepriznali. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 275,34 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania titulom nadobudnutia postúpenej pohľadávky. Pôvodný veriteľ spoločnosť QUATRO, a.s., Kežmarok s odporkyňou V. H. uzavrela zmluvu o prenájme dňa 15.1.2001, kde poskytnuté finančné prostriedky zo strany žalovanej neboli v mesačných splátkach platené riadne a včas. Žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania a dlh na nezaplatených splátkach predstavuje 275,34 eur. Žalovaná v 1. rade, ako aj žalovaná v 2. rade uznali záväzok v dohode o uznaní záväzku a zaviazali sa zaplatiť náklady inkasného konania.
Žalované v konaní s nárokom nesúhlasili a vzniesli námietku premlčania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že pôvodný veriteľ QUATRO, a.s., uzavrela zmluvu o nájme, kde predmetom nájmu bola spálňová zostava v celkovej cene 874,76 eur. Predmet nájmu mal byť splácaný po dobu 20-tich mesačných splátok po 39,34 eur. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., sa zlúčila so spoločnosťou QUATRO, a.s., a zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.12.2006 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Dňa 21.10.2009 došlo k uzavretiu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade. V čl. 2 Dohody - uznanie záväzku žalovanej čo do právneho dôvodu a výšky uznali záväzok veriteľa na základe zmluvy s pôvodným veriteľom pri dlžnej sume 275,34 eur s príslušenstvom. Ďalej uznali náklady na inkasné konanie 41,16 eur. V čl. 3 Dohody - forma splatenia záväzku v bode 3.1 osoby prehlasujú, že majú vedomosť o premlčanom dlhu a jeho následkoch. Žalovaná v 2. rade podpísala dohodu ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Žalobca listom z 12.7.2012 vyzval žalovaných pokusom o zmier o splatenie dlžnej sumy. Žalovaná v 1. a 2. rade v žalobe uviedli, že nesúhlasia s nárokom a žiadajú ho zamietnuť z dôvodov premlčania pohľadávky.
Okresný súd právny nárok posudzoval podľa § 491 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, že záväzky vznikajú najmä zo zmluvy týmto zákonom vyslovene upravených; môžu však vzniknúť aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzok vznikajúci zo zmluvy v zákone neupravenej treba použiť ustanovenie zákona, ktoré upravuje záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. V tomto prípade súd vychádzal z toho, že došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, ktorá je spotrebiteľského charakteru, pretože podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvárajú dodávateľ a spotrebiteľ. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu o nájme, kde podľa § 101 Občianskeho zákonníka platí všeobecná 3- ročná premlčacia doba. Súd ďalej poukazuje na § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa vymedzujúcich spotrebiteľa ako fyzickú osobu, pričom podľa § 6 ods. 3 zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a/ je v rozpore s vžitými tradíciami a ktoré vykazujú zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní tovaru; b/ môžu vyvodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, a pri ktorom sa využívajú najmä lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Keď došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, zmluvný vzťah je potrebné hodnotiť aj v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Za nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považuje podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Zmluvný vzťah je nájomná zmluva, kde prvá splátka bola splatná 10.1.2001 a posledná splátka 10.8.2002. Premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom 11.8.2002 a uplynula 11.8.2005. Keďže žaloba bola podaná 16.8.2012 a bola vznesená námietka premlčania, súd na túto námietku prihliadol a nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.
Súd poukazuje na § 558 Občianskeho zákonníka, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie ten právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa o 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ v konaní doložil dohodu o splátkovom kalendári, ktorá znamená uznanie premlčaného dlhu a súčasne znamená predĺženie premlčacej doby. Okresný súd poukázal na nekalú praktiku, ak samotné uznanie záväzku je v inom odseku ako prehlásenie o vedomosti a premlčaní dlhu. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o splátkovom kalendári, a tak je pochybnosť o tom, či žalované mali vedomosť o tom, ak podpisujú dohodu o splátkovom kalendári, že následný odsek obsahuje prehlásenie, že uznávajú premlčaný dlh. Uznanie záväzku bolo robené na predtlači dodanej žalobcom označenej ako listina Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pričom je v rozpore s dobrými mravmi, ak uznávací prejav na premlčaný dlh je zakomponovaný do ďalších odsekov z dohody už nesúvisiacich s dohodou o splátkach, resp. uznaní záväzku. Je pravdepodobné, že žalované podpísali formulár uznania dlhu, aby dosiahli čo najskorší odchod pracovníka žalobcu, ktorý nútil žalované k podpisu takejto dohody bez dostatočného objasnenia, v čom sú jednotlivé záväzky v tejto dohode. Je tu samostatné uznanie záväzku plus uznanie premlčaného záväzku aj s právnymi dôsledkami. Pravdepodobne žalovaným neboli vysvetlené dopady uznania premlčaného záväzku, resp. nemuseli mať vedomosť o tom, že uznávajú premlčaný dlh. Nebola splnená podmienka § 533 Obč. zákonníka, kde sa uznáva dlh premlčaný, o ktorom premlčaní záväzku majú dlžníci vedomosť. Konanie žalobcu s podpisovaním dohôd je špekulatívnym konaním, keďže sa vymáhajú dlhy s viacročným premlčaním, takže v konečnom dôsledku, v prípade plnenia sa dosiahne podstatne niekoľkonásobná vyššia suma, ako hodnota pôvodného záväzku. Nekalá obchodná praktika žalobcu v podpise dohôd narúša princípy dobromyseľnosti a čestnosti. Týmito okolnosťami sa musel súd zaoberať, pokiaľ má poskytovať ochranu spotrebiteľom.
Žaloba bola podaná po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Zo strany žalovaných bola vznesená námietka, súd na túto námietku premlčania prihliadal a nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.
Tu nemohol zohľadňovať, na základe vyššie uvedených skutočností, tzv. uznanie premlčaného záväzku v dohode o uzavretí splátkového kalendára.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde neúspešný žalobca nemá právo náhradu trov konania. Úspešné žalované náhradu trov konania nežiadali, preto im súd prvého stupňa nemohol priznať náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd vec nesprávne právne posúdil, pretože podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Dňa 21.10.2012 odporkyne podpísali dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, kde odporkyňa v 1. rade uznala záväzok a odporkyňa v 2. rade pristúpila k uznanému záväzku z uzavretej zmluvy o prenájme z 15.1.2001. Aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, nevyžaduje sa, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní. Samotný odporcovia existenciu nijakým spôsobom nenamietali. Požiadali o splácanie dlhu v splátkach, a tak je logické, že navrhovateľ si zabezpečil vymožiteľnosť svojej pohľadávky, a to práve uznaním dlhu zo strany odporcov. Konanie odporcov nemožno považovať za morálne a čestné. Nie je možné priznávať neprimeranú ochranu spotrebiteľov, keď títo to boli v omeškaní s úhradou dlhu niekoľko rokov a po písomných či telefonických výzvach, či osobnej návšteve, vedomé si svojho záväzku, podpíšu dohodu a dlh neplatia. Ak došlo k uznaniu premlčaného záväzku, právo veriteľa zostáva zachované a záväzky veriteľa a dlžníka nezanikli. Podpisom dohody odporkyne prejavili svoju vôľu záväzok plniť, čo je zároveň v ich záujme, pretože nebudú fungovať v databáze neplatičov, čo zlepší ich postavenie v budúcnosti pri žiadostiach o úver.
Samotná dohoda neobsahuje zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Dohoda nie je rozsiahla, takže odporcovia sa mali možnosť oboznámiť s obsahom, dohodu podpísali a ak by s ňou nesúhlasili, nepodpísali by ju. Išlo tu slobodnú vôľu odporcov vedomých si svojho záväzku uzavrieť s navrhovateľom dohodu a splácať dlh v splátkach. Postupník nemá postavenie pôvodného dodávateľa veriteľa, a tak sa naň nemajú vzťahovať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Navrhujú zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu žalobcu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva:
Okresný súd správne posúdil zmluvný vzťah ako spotrebiteľský vzťah zo zmluvy o nájme medzi pôvodným nájomcom spoločnosťou QUATRO, a.s., a žalovanou v 1. rade, kde predmetom nájmu bola spálňová zostava v cene 26.353,- Sk a povinnosti žalovanej v 1. rade ako nájomkyne platiť 20 mesačných splátok po 1.185,- Sk. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ zanecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky. Nájomca mal možnosť následnej kúpy prenajatej veci a podľa všeobecných obchodných podmienok prenájmu, a to I. bodu E, je účelom zmluvy o prenájme umožniť nájomcovi za úhradu trvalé užívanie predmetu nájmu po dobu 13 mesiacov s tým, že predmet nájmu prejde po skončení prenájmu do vlastníctva nájomcu, a to v stave, v akom sa nachádza k tomuto dňu. Ide o lízingovú zmluvu s možnosťou kúpy prenajatej veci. Z hľadiska zmluvných strán je to spotrebiteľská zmluva, tak ako to charakterizoval okresný súd, že podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom - nájomcom je fyzická osoba a predávajúcim - prenajímateľom je podnikateľ, ktorý predáva výrobky alebo poskytuje služby. Preto je potrebné posudzovať, či konanie podnikateľa nie je v rozpore s dobrými mravmi, a či nedochádza k porušovaniu dobromyseľnosti, čestnosti, či sa neuvádza spotrebiteľ v omyl, a či sa neporušujú zmluvné slobody.
Okresný súd hodnotil obsah dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Touto dohodou z 21.10.2009 žalovaná v 1. rade mala uznať premlčaný dlh a žalovaná v 2. rade mala pristúpiť k záväzku žalovanej v 1. rade na splácanie dlhu. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka
dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa žalobcu došlo k uznaniu dlhu a podľa § 110 má sa premlčať právo až o 10 rokov. V tejto veci ale treba poukázať na § 558 Občianskeho zákonníka, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Tu je problém, či žalované mali vedomosť o tom, že uznávajú premlčaný dlh. Okresný súd hodnotil uzatváranie dohody ako nekalú obchodnú praktiku, pretože formulácia dohody o uzavretí splátkového kalendára mohla navodiť u dlžníkov, že je im daná možnosť na splatenie dlhu v splátkach, ale v bode 3 Forma splatenia záväzku je v texte stratená veta, že osoby uvedené v bode 1 a 2 alebo 1 a 3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho sankciách. V bode 3 Forma splatenia záväzku sa rieši otázka mesačných splátok a je tam zakomponované uznanie premlčaného dlhu, kde zo strany dlžníkov nemusela byť vedomosť, že uznávajú premlčaný dlh podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára, a že majú vedomosť aj o následkoch premlčaného dlhu. Samé žalované popreli tú skutočnosť, že by mali vedomosť, že uznávajú premlčaný dlh, pretože zástupca žalobcu sa ustanovil na ich miesto bydliska a trval na podpise nejakého tlačiva s možnosťou vyrovnať predchádzajúci dlh. Neboli upozornené na dôsledky podpísania dohody a uznaní už premlčaného dlhu. Tým nie je naplnená podmienka § 558 Občianskeho zákonníka, že je možné uznať premlčaný dlh, ak je zjavná vedomosť o premlčaní tohto dlhu. Až pri splnení tejto podmienky predlžuje sa premlčacia doba na 10 rokov podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd správne zhodnotil nekalú obchodnú praktiku žalobcu, ktorý vymáha pohľadávky premlčaných nárokov. Jeho konanie nie je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, preto uznaniu záväzku nie je možné poskytnúť právnu ochranu, resp. pri podpise došlo k porušeniu zákona a uznávací prejav podľa § 39 bude neplatný, pretože sa prieči zákonu, obchádza ho a je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa. Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o náhrade trov konania, pretože o náhrade trov konania bolo rozhodnuté správne.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto úspešným žalovaným nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.