Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-180-2012.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/180/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. P., nar. X.X.XXXX a mal. D. P., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom G., E. Č.. XX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., pochádzajúce z matky Ľ. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G., E. Č.. XX, právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61 a z otca G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
mení rozsudok Okresného súdu G., č.k. XXP/X/XXXX zo dňa 18.9.2009 tak, že:
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. G. P., nar. X.X.XXXX zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne a pre mal. D. P., nar. XX.X.XXXX zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.7.2012 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 1.7.2012 do 30.6.2013 pre mal. G. vo výške 360 Eur a pre mal. D. vo výške 360 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 20 Eur mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 28.6.2012 domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti od 1.7.2012 a to po 150 Eur na každé maloleté dieťa.
Otec s návrhom nesúhlasil.
Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné podľa zárobkových možností a schopností otca.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, spisom XXP/X/XXXX, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu XXC/ XX/XXXX. Posledná úprava výživného bola rozsudkom tunajšieho súdu XXP/X/XXXX zo dňa 18.9.2009 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu a zvýšil výživné na 70 Eur na každé maloleté dieťa od 1.1.2009 do budúcna. V tom čase bol mal. G. šiestakom na ZŠ a mal. D. štvrtáčkou na ZŠ. Matka pracovala v reštaurácii J. ako čašníčka. Otec pracoval v zahraničí. Otec vtedy uviedol, že pracoval ako živnostník a jeho príjem bol približne 500 Eur. Z daňového priznania otca za rok 2007 súd mal za to, že jeho príjmy zo živnosti boli 347.000,-- Sk a výdavky 248.000,-- Sk, základ dane bol 99.236,-- Sk. Čistý príjem matky v roku 2009 bol okolo 260 Eur mesačne.
V súčasnej dobe mal. G. ukončil 9. ročník a bude pokračovať v štúdiu na strednej škole. Mal. D. ukončila 7. ročník ZŠ. Mal. G. má ale zdravotné problémy, mal. D. je zdravým dieťaťom. Obe deti navštevujú školskú jedáleň.
Matka uviedla, že návrh si podala z dôvodu, že jej vzrástli náklady na bývanie a neustále vzrastajúce náklady na deti, keďže syn ide na strednú školu a je v pubertálnom veku. Matka bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, nemusela platiť deťom obedy pravidelne. Teraz však už má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú, o čom predložila súdu doklad, kde čistá mzda predstavuje sumu 420 Eur. Tým jej ale zanikol nárok na dávku v hmotnej núdzi a opätovne bude mať zvýšené náklady napríklad aj na stravovanie detí. To sa však udialo na začiatku roku 2013. Matka v tom čase zistila, že je tehotná a je na rizikovom tehotenstve. Na rizikovom tehotenstve je jej celkový príjem 200 Eur mesačne. Podnájom, v ktorom žije matka je 320 Eur, polovicu platí jej druh a druhú polovicu ona. Jej druh podniká, má reštauráciu, tržby sú však slabé a nevie presne, akými finančnými prostriedkami disponuje. Pomáha jej však, čo sa týka stravy, pretože stravu nakupuje on. V júli 2013 sa matka nedostavila na pojednávanie, keďže bola v nemocnici a porodila, toho času je na materskej.
Otec uviedol, že v čase posledného rozhodnutia bol živnostník a v podstate živnostníkom bol až do novembra 2012. Následne uzatvoril pracovnú zmluvu, na mzdu 392 Eur. Uviedol, že má dlhy, napríklad zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľskú činnosť prestal vykonávať zo zdravotných dôvodov. Dva mesiace bol práceneschopný. Na pojednávaní 19.2.2013 otec uviedol, že jeho príjem za prácu v roku 2012, kedy bol živnostníkom a pracoval v L. bol približne 500 Eur. Na túto istú otázku na pojednávaní dňa 20.5. však otec uviedol, že jeho príjem bol v L. okolo 1.000 Eur mesačne, avšak z firmy, pre ktorú pracoval ako živnostník výlučne, bola podmienka, aby sa stal kmeňový zamestnanec a jeho mzda klesla tak, ako je uvedené v pracovnej zmluve. Bol preradený z práce zvárač na prácu zámočníka, ale momentálne je PN. Žije so svojou družkou, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi (denne 8,70 Eur), s ktorou má dieťa, ktoré má 3 roky. Otec uviedol, že v podstate je u zamestnávateľa teraz zamestnaný iba fiktívne, on mu platí odvody, ale reálne pre neho nepracuje. Je to pre neho výhodnejšie, pretože by mal každým dňom opätovne nastúpiť do zamestnania k nemu a evidovať na krátke obdobie by sa mu neoplatilo.
Otec na pojednávaní dňa 9.7.2013 uviedol, že pracovná zmluva, ktorú predložil, bola len pracovná zmluva na dobu určitú do 31.3.2013. Vôbec si to neuvedomil, že to tak je. Avšak na úrade práce sa nezaevidoval, pretože práve dnes by sa mal dohodnúť so zamestnávateľom na ďalšej spolupráci a mal by mať opätovne takúto pracovnú zmluvu.
Otec predložil daňové priznanie za rok 2012. Jeho príjem bol 18.367 Eur, výdavky 15.881 Eur a základe dane 2.484 Eur.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3). Odsek 3 ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu vývoj životných nákladov. Táto povinnosť je obligatórna.
Od poslednej úpravy uplynula doba troch rokov. Matka navrhovala zvýšiť výživné od 1.7.2012. Súd považoval toto obdobie za zmenu pomerov a to ukončením školského roku a nástupom do vyšších ročníkov u oboch maloletých detí. V tejto súvislosti chce súd poukázať na to, že obe maloleté deti vstúpili do pubertálneho obdobia, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na stravu, oblečenie a sociálne zázemie. Dôvod na zmenu rozhodnutia pre súd teda nastal vekom detí, vstupom do pubertálneho obdobia a vývojom životných nákladov za posledné 3 roky.
Zmenili sa aj pomery rodičov. Matke sa v priebehu konania narodilo ďalšie dieťa. Jej príjem na rizikovom tehotenstve bol 200 Eur a v podstate takýto príjem jej aj zostane pri rodičovskom príspevku a materskej dovolenke, na ktorú teraz nastúpi.
Otcov príjem sa k 1.7.2012 od poslednej úpravy zvýšil. V predchádzajúcom konaní, kedy došlo k zvýšeniu výživného otec uvádzal, že jeho príjem zo živnosti je 500 Eur. Tak to uviedol aj na prvom pojednávaní tejto veci, avšak následne uviedol, že keď v roku 2012 pracoval v L., jeho čistý reálny príjem, ktorý mal, bol 1.000 Eur mesačne. Z takéhoto príjmu aj súd vychádzal a to aj s poukazom na daňové priznanie, ktoré otec súdu predložil. Je pravdou, že otcove pomery sa v priebehu konania zmenili. Zamestnal sa u zamestnávateľa a jeho mzdové podmienky z pracovnej zmluvy nepresiahli 400 Eur mesačne. Uviedol, že mal zdravotné problémy a musel prejsť z práce zvárača na prácu zámočníka. Pracovnú zmluvu mal na dobu určitú nejaké časové obdobie, po marci 2013 bol nezamestnaný. Ako však sám uviedol, neevidoval sa na úrade práce. Na poslednom pojednávaní uviedol, že sa opätovne u daného zamestnávateľa zamestná. Súd mal teda za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať taký príjem, aby zabezpečil svojim deťom vyživovaciu povinnosť vo zvýšenie miere od posledného konania a to na sumu 100 Eur na každé maloleté dieťa. Takúto výšku výživného súd považuje za reálnu. Zhrňujúc dôvody poukazuje na zmenu pomerov u maloletých detí (zvýšené náklady, pubertálny vek, rast životných nákladov) a zmena pomerov na strane otca (v roku 2012 výška príjmov) a v súčasnosti možnosti a schopnosti otca.
Keďže súd určoval výživné od 1.7.2012, vznikol otcovi dlh na každé maloleté dieťa vo výške 360 Eur a s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil súd otcovi splatiť tento dlh v 20 Eur mesačných splátkach a to v súvislosti s jeho limitovaným príjmom pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol a to s poukazom na príjem a možnosti otca.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Žiaden z účastníkov nemá právo na jeho náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.