Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_1Er-109-2010.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/109/2010
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, Exekútorský úrad v Bratislave, Vazovova 9, pod č. k. EX 112/2010, na návrh oprávneného M. B.Ť. M. M. O. Z., R.: XXXXXXXX, S. XX, M. I. O. proti povinnému V. Č., I.. XX.X.XXXX, R.: XXXXXXXX, Z. B. XXXX/XX, Y., pre vymoženie istiny 1.105,58 € s prísl., rozhodol
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
V. Č. je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 52,53 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 23.2.2010 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810*049262 pre súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, na vymoženie uloženej povinnosti istiny v sume 1.105,58 € a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu dňa 19.4.2013 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia premlčacej doby, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 4.2.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej šesťročnej premlčacej doby v zmysle § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení. Z tohto dôvodu povinný žiadal, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože povinný uplatnil námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Návrh povinného na zastavenie exekúcie súd zaslal na vyjadrenie oprávnenému, ktorý oznámil dňa 30.5.2013, že platobný výmer č. 700-455-4101/2002-1 zo dňa 19.8.2002 nadobudol právoplatnosť dňa 11.9.2002, a preto má oprávnený za to, že prekluzívna lehota uplynula dňa 11.9.2012. Zároveň oprávnený citoval § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, a preto ponechal rozhodnutie o námietke povinného na úvahe a rozhodnutí súdu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003 právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru, ktorým sa toto poistné predpísalo.
Podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z.z. účinného do 31.12.2003, teda v čase začatia konania, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Tunajší súd podrobne preskúmal podanie povinného, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd sa stotožnil s podnetom povinného v tom rozsahu, že exekučným titulom je Platobný výmer Sociálnej poisťovne č. 700-455-4101/2002-1 zo dňa 19.8.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.9.2002, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 11.2.2010, čiže po uplynutí prekluzívnej lehoty, avšak nie podľa § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení, ale podľa vyššie citovaného § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003. Súd má taktiež aj za to, že pri tomto exekučnom titule márne uplynula aj prekluzívna lehota podľa vyššie citovaného ustanovenia § 25 zákona č. 274/1994 Z.z. účinného do 31.12.2003, preto sa stal nevykonateľným.
Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože zaniklo právo priznané exekučným titulom a nie podľa povinným navrhovaného § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Práve preto súd na náhradu trov konania zaviazal povinného v zmysle vyššie citovaného § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko Exekučný
poriadok nemá konkrétne ustanovenie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania zavinením povinného.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 4 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor na výzvu súdu dňa 24.6.2013 vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 151,86 € v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení a navrhol o nich rozhodnúť.
Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj príslušný exekútorský spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, a zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora určenej podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa ktorého súd priznal odmenu 33,19 €, nakoľko exekúciu zastavil, a teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu v najnižšej paušálnej sume stanovenej citovanou vyhláškou.
Súdny exekútor si vyúčtoval aj odmenu vo výške 0,80 € predstavujúcu 20% z vymoženej sumy 4,03 € v zmysle § 5 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd mu však takúto odmenu nepriznal, pretože keďže súd exekúciu zastavil, tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 a § 15, na ktoré v závere priamo odkazuje aj § 4 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 16 €, ktorá pozostáva z preukázateľne zaplatených poštovných poplatkov, ktoré boli v spise doložené originálmi alebo kópiami poštových doručeniek. Súd za týchto 10 poštových doručeniek priznal náhradu sumou 8 x 1,60 € ako súčasne platnej sumy za poštovú zásielku do vlastných rúk s poštovou doručenkou. Súdny exekútor si
však vyčíslil poštovné vo výške 91,98 €, z ktorého mu súd nepriznal sumu 75,98 €, nakoľko skutočné využitie poštových poplatkov v takejto sume nebolo v spise v žiadnym spôsobom preukázané. Súd poukazuje aj na to, že súdny exekútor si zrejme vyúčtoval poštovné poplatky za doručenie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov do bánk, avšak tieto príkazy v tejto exekúcii doručoval hromadne spolu s ďalšími príkazmi týkajúcimi sa iných exekúcií, teda poštovné poplatky boli vynaložené iba raz a nemožno ich z hľadiska hospodárnosti konania priznať opakovane v každej exekúcii.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za vyúčtovaný telekomunikačný poplatok vo výške 2,00 €, pretože jeho skutočné vynaloženie nebolo v spise taktiež žiadnym spôsobom preukázané a súdu nepostačuje jeho paušálne vyúčtovanie, bez reálneho preukázania jeho vynaloženia.
Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov za spotrebný materiál a archiváciu spolu v sume 4,00 €, pretože ide o výdavky, ktoré sú zahrnuté už v samotnej odmene súdneho exekútora v zmysle § 25 citovanej vyhlášky.
Keďže súdny exekútor je podľa predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty jej platiteľom, uplatnil si z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov spolu v sume 49,19 € aj 20%-nú daň z pridanej hodnoty, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu 9,84 €, o ktorú sa zvyšuje priznaná odmena. Súdny exekútor zároveň oznámil tunajšiemu súdu, že počas exekučného konania bola vymožená časť trov exekúcie vo výške 6,50 €, čo predstavuje sumu vrátane DPH 20 %. Konečná hodnota trov exekúcie, na ktorú súd v zmysle vyššie citovaného § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazal povinného, teda predstavuje sumu 52,53 € (33,19 € + 16 € + 9,84 € - 6,50 €).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.