Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/8/2013

Zmenené rozhodnutím B5-20P/84/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky N. Q., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Bratislava a otca: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. XX, na návrh otca o zníženie výživného, takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení: Otec sa zaväzuje platiť na maloletú G. D., nar. XX.XX.XXXX zníženým výživným, miesto doterajšej sumy 220 eur sumou 100 eur mesačne od 01.03.2014 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 62/2012-155 zo dňa 18.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 8/2013-196 zo dňa 09.07.2013 v časti o výživnom na maloletú G.. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky - W. W., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., T. XXXX/XX, zast. Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou, AK Bratislava, Trenčianska 17, a otca - K. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom B., K. XX, zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom Prešov, Hlavná 61, o návrhu rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 18.10.2012, č.k. -155, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povolení splátok zročného výživného sa m e n í tak, že zročné výživné je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 18.10.2012, č.k. -155, zveril maloletú O. A., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu na maloletej výživným vo výške XXX € mesačne od 01.09.2011 vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné od 01.09.2011 do 31.10.2012 vo výške X.XXX € povolil otcovi splácať v XX € eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom november 2012 pod stratou výhody splátok. Upravil styk otca s maloletou v rozsahu s výnimkou školských prázdnin každú tretiu nedeľu v mesiaci od 09.00 hod. do 17.00 hod., s výnimkou školských prázdnin každý štvrtý víkend v mesiaci od piatka 16.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. 18.00 hod., každý nepárny rok od 27.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod., počas Veľkonočných prázdnin každý párny rok od prvého dňa školských prázdnin od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., každý nepárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty 18.00 hod., každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. 18.00 hod. s tým, že si otec maloletú prevezme pred bytom na T. Č.. XX M. A. a po ukončení styku matke odovzdá na rovnakom mieste. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

O zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky rozhodol v zmysle § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 24, § 26 Zák. o rodine, keď mal v konaní preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj otec maloletej a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Výživné zo strany otca určil v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. podľa odôvodnených potrieb maloletej a zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov. Na strane maloletej zohľadnil jej fyzický vek, skutočnosť, že od 01.09.2011 nastúpila do prvej triedy základnej školy, v súvislosti s čím došlo k zvýšeniu jej nákladov najmä na nákup školských pomôcok, financovanie výletov, aktivít poriadaných školou, pravidelných poplatkov za obed, školský klub, rovnako zohľadnil aj záujmovú aktivitu maloletej, a to návštevu súkromnej základnej umeleckej školy s pravidelným mesačným poplatkom vo výške XX.XX €. Na strane rodičov zohľadnil ich príjem, u matky príjem z pracovného pomeru a dohody o pracovnej činnosti, u otca príjem z podnikateľskej činnosti a výšku čiastočného invalidného dôchodku. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca konštatoval, že otec určené výživné vo výške XXX € mesačne je schopný platiť, pokiaľ ide o zdravotný stav otca, dal mu do pozornosti, že by si mal chrániť zdravie, a to v súvislosti s tvrdením otca, že denne vyfajčí jednu krabičku cigariet. V tejto súvislosti rovnako dal otcovi do pozornosti, že jeho prvoradou povinnosťou je plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej, a to aj na úkor zabezpečovania svojich vlastných potrieb. Pokiaľ matka žiadala v priebehu konania určiť výživné na maloletú vo výške XXX € mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol. Vyživovaciu povinnosť otca určil od 01.09.2011, t.j. od nástupu maloletej do prvej triedy základnej školy, výživné od 01.09.2011 do dňa svojho rozhodnutia vyčíslil, do zročného výživného otcovi započítal mesačné platby vo výške XXX €, zročné výživné s poukazom na pomery otca tomuto povolil splácať v zmysle . Styk otca s maloletou upravil podľa , Zák. o rodine, o trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podali odvolanie obaja rodičia.

Otec svojim odvolaním podaným prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku zmeniť s návrhom, aby ho súd zaviazal k reálnej a skutočne primeranej vyživovacej povinnosti a určil aj primeranú výšku splátok zročného výživného splatného spolu s bežným výživným. Svoje odvolanie odôvodnil ust. v spojení s ust. , a , , keď podľa jeho názoru mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvého stupňa v prvom rade vytkol, že pri určovaní výšky výživného neprihliadol na jeho príjem, ktorý podľa daňového priznania za rok 2011 bol X.XXX,XX €, čo mesačne predstavuje sumu XXX,XX €. Rovnako neprihliadol na jeho mesačné výdavky spočívajúce v nákladoch na cestu B. - K. a späť, a na náklady na bývanie vo výške XXX € mesačne. Tým, že súd prvého stupňa nesprávne stanovil výšku čistého príjmu, dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, na základe čoho vec nesprávne právne posúdil, a to vo vzťahu k ust. a Zák. o rodine. Pokiaľ ho súd vyzval na zodpovednosť, uviedol, že napriek tomu, že má zdravotné problémy, neleží doma, nežije z invalidného dôchodku, snaží sa a pracuje i 12 hodín denne, aby nebol zavesený na sociálnej sieti a nebol odkázaný na štátne podpory a dávky. To, že zarába v priemere X.XXX € brutto je výsledkom hlavne toho, že 20 dní pracuje minimálne po 12 hodín denne, do práce cestuje 12, 5 hodiny, neskladá sa s nikým na nájom, platí ho na 20 dní po XXX €, nikto za neho neplatí daňové a ani povinné odvody. Do toho všetkého nezapočítava stravu, ktorá nestojí toľko ako v B. alebo v A.. Z uvedených dôvodov podľa jeho názoru výživné určené súdom prvého stupňa je arbitrárne a svojvoľné. V tejto súvislosti a najmä vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. Vo vzťahu k uvedenému namietal, že súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne neodôvodnil svoje rozhodnutie o určení výživného vo výške XXX € a tobôž nie prečo vyčíslil práve XX € splátky zročného výživného. Konštatovanie v odôvodnení jednou vetou nie je tým naplnením základného práva na súdnu ochranu a spravodlivosť súdneho konania, v dôsledku čoho sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Podaním zo dňa 12.04.2013 otec doplnil svoje odvolanie založením pracovnej zmluvy so spoločnosťou M..P..V..C. B..T..Y.., podľa ktorej od 01.01.2013 pracuje v riadnom pracovnom pomere ako montér, s dohodnutou mzdou vo výške XXX € mesačne, súčasne založil potvrdenie o ukončení podnikania k 01.01.2013.

Matka svojim odvolaním navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom zmeniť, výživné na maloletú určiť vo výške XXX € mesačne od 01.09.2011, resp. vo výške vyššej ako ju určil súd prvého stupňa, súčasne žiadala určiť výšku zročného výživného v súlade s novo určeným výživným s lehotou splatnosti do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Nesúhlasila s výškou výživného určenou súdom prvého stupňa, a to s prihliadnutím na príjem otca ako živnostníka pracujúceho v zahraničí, ktorý spolu s čiastočným invalidným dôchodkom má o 2/3 vyšší príjem ako ona. Pokiaľ ide o jej náklady, tieto v konaní riadne preukázala, rovnako zdokladovala aj výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú na rozdiel od otca, ktorý predložil len daňové priznanie. Výdavky ktoré súdu uviedol nijako nepreukázal, a to napriek tomu, že ich v konaní spochybnila, a to najmä vo vzťahu k zabezpečeniu si nového veľkého motorového vozidla, ktorým do Nemecka vozí i ďalšie osoby. Pri určovaní výšky výživného podľa jej názoru súd prvého stupňa neprihliadol, že otec má iba vyživovaciu povinnosť k maloletej, že sa podieľa na osobnej starostlivosti o maloletú v podstatne menšom rozsahu ako ona, že príjem otca je trojnásobne vyšší, že otec nakladá so svojimi príjmami zjavne v rozpore so záujmami maloletej a negarantuje do budúcnosti, že svoju vyživovaciu povinnosť zabezpečí až do času, kým bude maloletá na neho výživou odkázaná. Otec pred súdom klamal keď tvrdil že vyfajčí iba 20 cigariet denne, v lekárskych správach je uvedené, že vyfajčí 40 cigariet, t.j. 2 krabičky, s poukazom na čo mesačné náklady otca len na fajčenie predstavujú sumu XXX €, pričom otec navrhoval výšku výživného na dieťa XX €, teda polovicu týchto nákladov. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia správne označil postoj otca ako nezodpovedný, mala však zato, že uvedené skutočnosti dostatočne nevyhodnotil pri posúdení výšky výživného, kedy nie je možné odhadnúť ako dlho bude schopný svoju vyživovaciu povinnosť plniť, keď napriek závažnému zdravotnému stavu nedodržiava elementárne povinnosti súvisiace so zdravým životným štýlom a liečebným režimom. Z uvedeného dôvodu výška výživného mala umožňovať nielen uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb maloletej, ale aj možnosť, aby boli vytvorené rezervy na obdobie, kedy plnenie výživného od otca nebude možné, resp. nie vo výške primeranej odôvodneným potrebám maloletej. Súd prvého stupňa podľa jej názoru nesprávne na strane otca započítal jeho výdavky XXX € mesačne v súvislosti s nákupom na obstaranie motorového vozidla. Z výpovede otca vyplýva, že mal k dispozícii funkčné vozidlo, ktoré predal a jeho akontáciu použil na obstaranie nového vozidla, pričom súdu nepreukázal v akom stave a za akú cenu toto vozidlo scudzil a už vôbec nepreukázal, že bolo potrené obstarať vozidlo takej kvality, výbavy a ceny, aké si zaobstaral, pričom zdôraznila, že túto investíciu otec vykonal účelovo počas trvania konania o určenie vyživovacej povinnosti. Sám otec potvrdil, že investuje do cudzieho vozidla, ktoré mu ani nepatrí, čo je v rozpore so záujmami maloletej. Svojim odvolaním napadla aj výrok o povolení splátok na zaplatenie zročného výživného zo strany otca, poukázala na ust. Zák. o rodine, v spojení s ust. . Uviedla, že otec napriek nadštandardnému príjmu platil od 01.09.2011 výživné vo výške XXX € mesačne, a to napriek vedomosti, že s maloletou odišla do Bratislavy bez financií a zamestnania, pričom v tomto období musela pre dieťa vytvoriť podmienky, zariadiť, prenajať byt, zložiť zálohu, na tieto výdavky otec neprispel žiadnou sumou. I keď príjem mal a mal potrebné prostriedky na úhradu adekvátneho výživného, túto povinnosť si riadne neplnil viac ako rok, naopak v čase druhého pojednávania o určení výživného sumu XXX € ktorú mohol použiť na výživné sa zaviazal splácať lízingovej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu sú príčiny neplnenia výživného riadne a včas účelová snaha o vyhýbanie sa svojej zákonnej povinnosti a nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na povolenie splácať zameškané výživné v splátkach. Vzhľadom na dĺžku konania otcovi dlh značne narástol, pričom táto skutočnosť by nemala byť na prospech otca a ujmu dieťaťa tým, že otec tento dlh splatí s oneskorením 1,9 mesiacov. Poukázala tiež na to, že otec ani nepožiadal o splácanie zameškaného výživného a sám nepoukázal na žiadne dôvody, ktoré by mu znemožňovali splatiť dlh naraz, teda takúto výhodu ani nežiadal. Opätovne poukázala na výklad ust. podľa ktorého oprávnený má právo na plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom zákon koriguje túto lehotu možnosťou súdu určiť aj inú lehotu splatnosti, prípadne plnenie v splátkach. Dôvody na rozhodnutie o plnení v splátkach treba založiť po zohľadnení osobitných okolností prípadu. Takýmto rozhodnutím súdu tiež nemôže vzniknúť hrubý nepomer medzi postavením povinného a oprávneného. Pri určení lehoty na splatenie zročného výživného súd rozhodol tak, že úhradu zameškaného výživného, s ktorým je otec v omeškaní viac ako 1 rok, odložil o ďalšie skoro 2 roky. Mala za to, že dôvody pre ktoré otec neplatil výživné riadne nemajú žiadny relevantný základ, pretože príjem otca plnenie výživného umožňoval bez akýchkoľvek problémov, čo dokumentuje aj prevzatie záväzku na úhradu lízingu v čase konania súdu.

K podaných odvolaniach sa rodičia vzájomne vyjadrili, reagujúc na skutočnosti uvedené v odvolaniach, na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaniach však zotrvali.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa , vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozsudku podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, odvolanie matky je dôvodné len vo vzťahu k výroku o povolení splátok zročného výživného.

V danej veci predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej za obdobie od 01.09.2011. Pri preskúmavaní správnosti odvolaním napadnutých výrokov odvolací súd posudzoval postup súdu prvého stupňa v konaní z hľadiska procesnoprávneho i hmotnoprávneho. Dospel pritom k záveru, že v danej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď pre svoje rozhodnutie dostatočne zistil skutkový stav veci ( , ), vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a vo veci rozhodol v súlade s ust. , svoje rozhodnutie aj v zmysle náležite odôvodnil. Pri určovaní výšky výživného na maloletú postupoval rovnako v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, konkrétne ust. , , , , , ktoré ustanovenia za rozhodujúce kritériá pre určenie výživného na maloleté dieťa považujú na strane dieťaťa jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov ich zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery, s vyjadrením zásady práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej, súd prvého stupňa správne prihliadol na jej fyzický vek, skutočnosť, že od 01.09.2011 navštevuje prvú triedu základnej školy, v súvislosti s čím vznikli matke ďalšie výdavky súvisiace s nákupom učebníc, pomôcok, akcií poriadaných školou, poplatkov, správne vyhodnotil aj záujmovú aktivitu maloletej, a to návštevu súkromnej základnej umeleckej školy, keďže ide o činnosť prospešnú k celkovému rozvoju osobnosti dieťaťa. Matka v konaní uvedené odôvodnené potreby maloletej riadne preukázala, vrátane finančného krytia vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej, tieto v konaní sporné neboli, spornou otázkou v konaní bolo ustálenie možností a schopností rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej. Na strane matky súd prvého stupňa správne zistil výšku jej príjmu, v období od 28.11.2011 do 15.04.2012 vo výške XXX,XX €, od 15.04.2012 do 30.08.2012 vo výške XXX,XX € a príjem XXX,XX € od 20.03.2012 na základe dohody o pracovnej činnosti. Vo vzťahu k príjmu matky aj odvolací súd konštatuje, že zodpovedá dosiahnutej kvalifikácii matky, jej možnostiam s ohľadom aj na výkon osobnej starostlivosti o maloletú, ktorú v tomto veku pri určení výšky výživného je potrebné zohľadniť. Pokiaľ ide o výdavky matky, tieto predstavujú najmä náklady na bývanie v prenajatom byte u sestry matky s nájomným vo výške XXX € mesačne, z ktorej sumy odvolací súd za odôvodnený výdavok považoval 1 zo sumy určeného nájomného. Na rozdiel od matky ktorá všetky príjmy, výdavky ako svoje, tak aj maloletej zdokladovala, otec v konaní predložil len výpis z daňového priznania za rok 2010 - 2011 bez príloh, rovnako súdu nepredložil žiaden dôkaz o svojich nákladoch týkajúcich sa bývania ako v B., tak aj v K. N. T., náklady na cestu, stravu, náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom, ktoré skutočnosti súd prvého stupňa pri posudzovaní možností a schopností otca správne posúdil v zmysle Zák. o rodine. Pokiaľ otec v odvolaní namietal správnosť výpočtu jeho príjmu súdom prvého stupňa, treba uviesť, že otec nepredložil úplné daňové priznanie, v dôsledku čoho zo strany súdu nebolo možné posúdiť ani dôvodnosť jeho výdavkov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou, naviac odvolací súd dodáva, že len základ dane uvedený v daňovom priznaní nedáva reálny obraz o skutočnom príjme podnikateľa. Pokiaľ ide o otcom namietané výdavky na cestu B. - K.Í. N. T. a späť vo výške XXX € mesačne a náklady na bývanie taktiež vo výške XXX € mesačne treba uviesť, že otec ani k odvolaniu doklady o svojom príjme, či uvedených výdavkoch nepredložil, pritom odvolací súd zdôrazňuje, že je prvoradou povinnosťou každého účastníka v konaní dôkazy označiť, predložiť, nie je povinnosťou súdu tieto zisťovať alebo verifikovať cez príslušné webové stránky, keď naviac by išlo iba o všeobecné informácie bez vzťahu k prejednávanej veci. K námietke otca o výzve súdu k jeho zodpovednosti treba uviesť, že táto zo strany súdu smerovala predovšetkým vo vzťahu k zdravotnému stavu otca a skutočnosti potvrdenej aj otcom o fajčení jednej krabičky cigariet denne. Pokiaľ ide o samotný výkon práce v rámci podnikania, ako súd prvého stupňa tak ani odvolací súd nespochybňuje zdravotný stav otca, tento sa vzhľadom na prácu ktorú otec vykonáva zrejme stabilizoval, a pokiaľ otec skutočne pracuje, súdy sú povinné z príjmu ktorý dosahuje pri určovaní výšky výživného vychádzať. Na novú skutočnosť oznámenú odvolaciemu súdu otcom podaním z 12.04.2013, a to ukončenie podnikania k 01.01.2013 a uzavretie pracovnej zmluvy od 01.01.2013 so zaradením montér s miestom výkonu práce Slovenská republika a Nemecko, s dohodnutou mzdou XXX € mesačne,

odvolací súd neprihliadal, jednak z dôvodu, že preskúmaval správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v čase jeho rozhodovania, jednak z dôvodu, že uvedené konanie otca v tomto štádiu konania vyhodnotil ako účelové, keďže podľa obsahu pracovnej zmluvy bude otec v podstate vykonávať tú istú prácu, s rovnakým miestom výkonu práce, u toho istého zamestnávateľa v rámci pracovného pomeru, len s nižším finančným ohodnotením. Naviac otec opätovne k svojmu podaniu nepriložil žiaden dôkaz o obmedzení zákazok terajšieho zamestnávateľa u ktorého pracoval na základe živnosti na podporu pravdivosti o nutnosti ukončenia živnosti. V súvislosti s uvedeným podaním odvolací súd dodáva, že v prípade, že dôjde k trvalému a výraznému zníženiu príjmu otca, má otec právo samostatným návrhom sa domáhať úpravy výživného tak, aby bola zachovaná aj zásada dvojinštančného súdneho konania. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky týkajúce sa výšky výživného, s týmito sa odvolací súd rovnako nestotožnil. Určené výživné súdom prvého stupňa vo výške XXX € mesačne aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa všetky kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa, je primerané ako preukázaným odôvodneným potrebám maloletej, tak aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov pri zohľadnení, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú, rovnako pri zvýraznení osobnej starostlivosti matky o maloletú. Pokiaľ matka v konaní i v odvolaní poukazovala na to, že príjem otca je trojnásobne vyšší ako jej, táto skutočnosť zo spisu nevyplýva, keďže otec rovnako ako aj matka zo svojho príjmu ktorý uviedol vo výške X.XXX € brutto, má nevyhnutné výdavky na stravu, oblečenie, cestu, bývanie a pod..

Súd prvého stupňa správne určil aj počiatok vzniku vyživovacej povinnosti otca, z určeného výživného po započítaní otcom zaplateného výživného správne vyčíslil zročné výživné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného, počiatku vzniku vyživovacej povinnosti otca, výšky zročného výživného ako vecne správny podľa potvrdil. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa v potrebe poskytnutia splátok na zaplatenie zročného výživného zo strany otca. V tomto smere súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, rozhodol len s poukazom na ust. a pomery otca. Pokiaľ ide o ust. , pri posudzovaní možností postupu súdu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné prihliadať okrem pomerov na strane otca aj k charakteru výživného, zmyslom ktorého je zabezpečiť každodenné prostriedky na uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa, a to v tom ktorom mesiaci. V zmysle uvedeného ust. treba považovať za výnimočné opatrenie, ktoré je na mieste najmä za situácie, keď sa povinný rodič bez vlastného zavinenia dostane do nepriaznivej finančnej situácie. Uvedená skutočnosť na strane otca v konaní zistená nebola, otec po celú dobu konania mal príjem z podnikateľskej činnosti, rovnako poberal čiastočný invalidný dôchodok. V súvislosti s dĺžkou konania odvolací súd poukazuje na to, že konanie bolo začaté dňa 21.09.2011, takže otec mal vedomosť, že jeho vyživovacia povinnosť k maloletej bude určená a mal možnosť si tvoriť finančnú rezervu na doplatenie výživného. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že matka žiadala v priebehu konania zročné výživné uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom otec sám o poskytnutie splátok zročného výživného nežiadal. Pri rozhodovaní o možnosti poskytnutia splátok odvolací súd prihliadol aj na finančnú situáciu na strane matky, ktorá sa v septembri 2011 odsťahovala do Bratislavy, od 21.09.2011 do 27.11.2011 bola nezamestnaná, mala zvýšené finančné náklady na sťahovanie, zabezpečovanie bývania, náklady na dieťa v súvislosti s nástupom do školy, pričom otec i za tejto skutkovej situácie od 01.09.2011 prispieval na výživu maloletej výživným len vo výške XXX € mesačne. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku ktorým povolil otcovi splátky zročného výživného podľa zmenil a uložil otcovi povinnosť zaplatiť vyčíslené zročné výživného súdom prvého stupňa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. .

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.