Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_8C-179-2011.pdf
PDF · 102.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/179/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, O. N. X, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova 2 p r o t i žalovaným: 1/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 2/ M. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom Prešov, O. N. X, právne zastúpených JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou so sídlom Košice, Hlavná 40, o určenie veci do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva rozhodol
rozhodol:
súd žalobu z a m i e t a ,
žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania, a to žalovanej v 1. rade sumu 220,82 Eur a žalovanému v 2. rade sumu 220,82 Eur, obe sumy na účet JUDr. Jaroslavy Plažákovej, číslo účtu 0577486930/09000, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X. X. XXXX domáhala, aby súd určil, že osobné motorové vozidlo značky Seat Cordoba, 1,9 SDi, I.: A. XXX Y., farba tyrkysová modrá patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov Z. U., rodenej O.F., narodenej XX. X. XXXX a M. U., rodeného U., narodeného 3. X. XXXX. Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný v 2 . rade boli manželmi až do času právoplatného rozvodu ich manželstva dňa X. XX. XXXX. Za trvania manželstva kúpou nadobudli zo spoločných prostriedkov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov mimo iné i predmetné osobné motorové vozidlo. Po tom, čo manželia prestali obývať spoločnú domácnosť, toto ostalo v držbe a užívaní žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa sa na pojednávaní konanom dňa XX. X. XXXX v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou XX A. XX/XXXX dozvedela počas ústneho výsluchu žalovaného v 2. rade, že tento v decembri 2008 predal motorové vozidlo patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez súhlasu manželky za sumu 70 000,-Sk. K predaju predmetného motorového vozidla patriaceho do BSM za trvania manželstva došlom pri súčasnom neudelení súhlasu žalobkyne s predmetným právnym úkonom. Žalobkyňa pokladá právny úkon, ktorým malo dôjsť medzi žalovaným v 1. a 2. rade k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému osobnému motorovému vozidlu len za úkon, ktorého účelom malo byť zníženie sumy a hodnoty majetku BSM manželov. Žalobkyňa má za tom, že právny úkon - kúpna zmluva, ktorou žalovaný v 2 . rade odplatne scudzil predmetné osobné motorové vozidlo v decembri 2008 k bez súhlasu a vedomia žalobkyne, trpí pre rozpor s § 145, ods.1 Občianskeho zákonníka relatívnou neplatnosťou. Žalobkyňa sa svojimi písomnými podaniami zo dňa 12. 7. 2011 riadne a včas dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy - právneho úkonu, ktorým žalovaný v 2. rade tak ako to vypovedal vo svojej účastníckej výpovedi, v decembri 2008 predal osobné motorové vozidlom žalovanej v 1. rade za kúpnu cenu 70 000,-Sk. K vykonaniu hmotnoprávneho úkonu, ktorým sa žalobkyňa dovolala predmetnej relatívnej neplatnosti došlo voči žalovanej v 1. rade dňa 18. 7. 2011 a voči žalovanému v 2. rade dňa 25. 7. 2011. Navrhla, aby súd ako prejudiciálnu otázku posúdil relatívnu neplatnosť predmetného právneho úkonu.
Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že dôvodom, prečo sa žalobkyňa dozvedela o predaji motorového vozidla až na pojednávaní, bola dlhodobá absencia akejkoľvek vzájomnej komunikácie. So žalovanou mal snahu preberať ich nepriaznivú finančnú situáciu a nájsť vhodné riešenie. Žalobkyňa o riešenie finančných problémov záujem nemala, iba mu odvrkla, nech si robí čo chce. V čase predaja motorového vozidla žalovanému v 2. rade nebolo zrejmé, že dôjde k zániku ich manželstva. Samotná žalobkyňa iniciatívne podala návrh na rozvod manželstva až koncom roka 2008. Preto nemala v žiadnom prípade dôvod, ani úmysel zmenšiť majetok na patriaci do BSM. Vzhľadom k tomu, že k prevodu motorového vozidla došlo dňa XX. X. XXXX, vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že nie je zrejmé, aký naliehavý právny záujem žalobkyňa sleduje svojou určovacou žalobou. Určenie, že osobné motorové vozidlo patrí do BSM má povahu predbežnej otázky v rámci vyporiadania BSM. Požadované určenie nie je spôsobilé poskytnúť právam a záujmom žalobkyne ochranu tak ako to predpokladá § 80 písm. c) O.s.p., a to ani v spojení so zákonným vyporiadaním BSM podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ani prípadný úspech v tomto konaní by žalobkyni nezabezpečil následné striedavé užívanie veci, a to ani po prípadnom zákonom vyporiadaní BSM.
Právny zástupca žalobkyne vo svojom písomnom podaní zo dňa 4. 12. 2012 uviedol, že má zato, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo v súlade s § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepodlieha premlčaniu, pričom predmetom konania je určenie vlastníctva k predmetnému osobnému motorovému vozidlu. K otázke neplatnosti kúpnej zmluvy uviedol, že táto bola uzavretá bez súhlasu a vedomia žalobkyne ako bezpodielovej spoluvlastníčky. O tom, že vozidlo patrí do BSM a žalovaná v 1. rade ako sestra žalovaného v 2. rade a švagriná žalobkyne nepochybne vedela. Aj keby žalovaný v 2. rade preukázal ním tvrdenú vedomosť žalobkyne o jeho zámere vozidlo predať, nebolo by možné týmto nahradiť jej súhlas respektíve nesúhlas s predajom vozidla. Zároveň týmto úkonom došlo obídením zákona, keď v čase blížiaceho sa rozvodu manželstva sa takto žalovaný v 2. rade snažil znížiť masu a hodnotu majetku patriaceho do BSM, čo má tiež za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Samotná kúpna zmluva bola uzavretá dňa XX. X. XXXX, no k prepisu vlastníctva a držby vozidla, teda k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou v 1. rade na Okresnom dopravnom inšpektoráte Prešov došlo až dňa XX. XX. XXXX. Žalobkyňa, tak ako o tom v konaní predložila dôkaz, sa o prevode motorového vozidla patriaceho do BSM dozvedela až dňa XX. X. XXXX na pojednávaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou XX A. XX/ XXXX. K námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedol, že v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže dôjsť aj k takzvanému zákonnému vyporiadaniu BSM uplynutím určenej zákonnej lehoty. Keďže k vyporiadaniu BSM dohodou ani rozhodnutím súdu nedošlo, vzhľadom na citovanú právnu úpravu nie je ani potrebné podávať návrh na vyporiadanie BSM. V prípade úspechu v tomto spore a uplynutím zákonnej lehoty dôjde k premene bezpodielového spoluvlastníctva manželov na podielové spoluvlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu a žalobkyňa predmetné vozidlo nevyhnutne potrebuje počas jej pobytu v Slovenskej republike pre udržiavanie styku s deťmi, ktoré bývajú u otca a následne sa bude v užívaní spoločnej veci so žalovaným v 2. rade striedať.
Súd sa v konaní zaoberal vyriešením prejudiciálnej otázky a to posúdením platnosti právneho úkonu urobeného dňa XX.X.XXXX žalovanou v prvom rade a žalovaným v druhom rade, ktorého predmetom bol prevod motorového osobného motorového vozidla Seat Cordoba, EVČ: A. XXX Y. bez súhlasu žalobkyne podľa § 145, ods.1 Občianskeho zákonníka, pretože od jej posúdenia záviselo rozhodnutie v tejto veci.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietla absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým žalovaný v druhom rade previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalovanú v prvom rade z dôvodu, že žalovaný v druhom rade podpisom tejto zmluvy obišiel zákon, keď v čase blížiaceho sa rozvodu manželstva sa snažil znížiť masu v a hodnotu BSM, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon manžela, ktorým bez súhlasu druhého manžela prevedie vec patriacu do BSM na inú osobu nie je možné považovať za úkon contra legem, alebo in fraudem legis podľa § 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že ide o zákonom výslovne predpokladanú možnosť konštituovanú v § 147 ods. 1 Obč. zákonníka. Súd preto zmluvu posúdil z hľadiska tzv. relatívnej neplatnosti. Na to, aby nastali účinky relatívnej neplatnosti, zákon neustanovuje žiadnu formu; preto tak možno učiniť akýmkoľvek spôsobom. Možno tak učiniť žalobou podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom; taktiež postačuje, aby oprávnená osoba uplatnila tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu aj mimosúdne. V obidvoch prípadoch účinky relatívnej neplatnosti nastávajú iba v prípade, ak uplatnenie došlo druhému účastníkovi (ostatným účastníkom) právneho úkonu, prípadne - ak namieta neplatnosť právneho úkonu osoba, ktorá nebola jeho účastníkom - všetkým účastníkom právneho úkonu, a to okamihom, v ktorom prejav vôle došiel poslednému z nich (porovnaj tiež Zhodnotenie rozhodovania súdov a štátnych notárstiev s uplatňovaním ustanovení novelizovaných v roku 1982, uverejnené pod číslom 50 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1985, alebo závery občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR k rozhodovaniu súdov a štátnych notárstiev v ČSR s použitím ustanovení občianskeho zákonníka, zákona o rodine, O.s.p. a notárskeho poriadku z 29. 12. 1984, sp.zn. Cpj 51/84, uverejnenej pod číslom 45 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk , ročník 1986).
Otázku relatívnej neplatnosti možno v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry súdov, podlieha premlčaniu. Premlčacia doba je trojročná a beží odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka). To, že sa veriteľ o vzniku svojho práva nedozvedel, nemá podľa súdnej praxe na počiatok behu objektívnej premlčacej doby vplyv (nejde totiž o subjektívnu premlčaciu dobu podľa § 106, 107 Občianskeho zákonníka). V judikatúre sa rovnako ustálil právny názor, že premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k uzatvoreniu právneho úkonu, a to aj pri právnych úkonoch, ktoré ku svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu alebo registráciu štátnym notárstvom. Všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po prvýkrát, začína plynúť objektívne ( porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15. 4. 2003 , sp.zn. 568/2002). Predmetné právo môže byť vykonané, respektíve uplatnené v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie procesné štádium, ktorým je právo podať žalobu na súde (takzvaná actio nata). Toto právo nie odvodené od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva a o jeho výkone.
Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, v ktorom došlo ku vzniku právneho úkonu, pričom počiatok jej behu nie je možné posunúť až do okamihu, kedy sa žalovaná dozvedela o vzniku tohto právneho úkonu. Kúpna zmluva, ktorou žalovaný v druhom rade previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu, ktoré patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v druhom rade na žalovanú v prvom rade bola žalovanou v prvom rade a žalovaným v druhom rade uzavretá dňa 15. 7. 2008, kedy zároveň vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia práva manžela spolurozhodovať o veciach, ktoré patria do BSM a nie sú bežné.
Z tohto hľadiska je právne bezvýznamné, že k prepisu z vlastníctva a držby vozidla na okresnom dopravnom inšpektoráte došlo až dňa XX. XX. XXXX. Žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu voči žalovanej v prvom rade a žalovanému v druhom rade dovolala listom zo dňa XX. X. XXXX, ktorý bol žalovanej v prvom rade doručený dňa XX. X. XXXX a žalovanému v druhom rade dňa XX. X. XXXX, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému súd prihliadol na námietku premlčania, ktorú v konaní za žalovanú v prvom rade a žalovaného v druhom rade vzniesla ich právna zástupkyňa a dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa XX. X.XXXX predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Seat Cordoba, I.: A. XXX Y. je platná. Súd návrh žalobkyne na určenie, že osobné motorové vozidlo patrí do zaniknutého BSM manželov zamietol, pretože vzhľadom k záveru o platnosti kúpnej zmluvy o prevode motorového vozidla na žalovanú v prvom je potrebné mať za to, že táto ho nadobudla v dobrej viere a je potrebné poskytnúť ochranu jej vlastníckemu právu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby svedčí z hľadiska výsledku konania o úspechu žalovaných v 1. a 2. rade. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., právo na náhradu trov konania vzniklo žalovaným v 1. a 2. rade, ktoré im súd priznal trovy konania v súlade s vyúčtovaním právnej zástupkyne žalovaných doručeným tunajšiemu súdu elektronickými prostriedkami dňa XX.XX.XXXX, teda v lehote určenej v ustanovení § 151 ods. 1 O.s.p.. Súd priznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle §§ 11, 13, 14, 16 a 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“), pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny predstavujúcu 1/13 - tinu výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky znížil v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky o 50 % pri spoločnom zastupovaní dvoch žalovaných.
Preto súd priznal žalovanej v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa XX.XX.XXXX a podanie vyjadrenia vo veci samej dňa 13.09.2011) po 28,50 Eur, za jeden úkon právnej služby znížený na 1/4 - tinu v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky (zastupovanie na odročenom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX) vo výške 7,34 Eur (1/4 - tina zo základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 58,69 Eur znížená o 50 %), za jeden úkon právnej služby (podanie vo veci samej zo dňa 21.12.2012) vo výške 29,35 Eur a za dva úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX) po 30,04 Eur, teda tarifná odmena priznaná žalovanej v 1. rade predstavuje sumu 153,77 Eur.
Nakoľko právna zástupkyňa žalovaných vykonala rovnaké úkony právnej služby aj pre žalovaného v 2. rade, pri rovnakom spôsobe výpočtu tarifnej odmeny ako v prípade žalovanej v 1. rade, súd priznal žalovanému v 2. rade tarifnú odmenu v sume 153,77 Eur.
Súd ďalej priznal žalovaným v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z režijného paušálu 2 x 7,41 Eur, 2 x 7,63 Eur a 2 x 7,81 Eur, teda spolu 45,70 Eur, pričom túto náhradu rozdelil medzi žalovaných v 1. a v 2. rade rovnakým dielom, teda každému z nich priznal režijný paušál po 22,85 Eur.
Súd ďalej v súlade s vyčíslením trov právneho zastúpenia priznal žalovaným náhradu cestovných výdavkov v zmysle § 15 a § 16 ods. 4 vyhlášky pozostávajúcich z náhrady pohonných hmôt:
- za cestu z Košíc (sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalovaných) do Prešova (sídlo súdu) a späť na pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX, pri vzdialenosti 74 km (jedna cesta pri vzdialenosti 37 km). Vychádzajúc z priemernej spotreby použitého osobného motorového vozidla továrenskej značky SEAT LEON, EVČ: KE 802 XY 7,6 litra na 100 km a cene pohonných hmôt 1,511 Eur za liter, predstavuje náhrada pohonných hmôt 8,50 Eur,
- za cestu z Košíc (sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalovaných) do Prešova (sídlo súdu) a späť na pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX, pri vzdialenosti 74 km (jedna cesta pri vzdialenosti 37 km). Vychádzajúc z priemernej spotreby použitého osobného motorového vozidla továrenskej značky SEAT LEON, EVČ: KE 802 XY 7,6 litra na 100 km a cene pohonných hmôt 1,499 Eur za liter, predstavuje náhrada pohonných hmôt 8,43 Eur,
- za cestu z Košíc (sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalovaných) do Prešova (sídlo súdu) a späť na pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX, pri vzdialenosti 74 km (jedna cesta pri vzdialenosti 37 km). Vychádzajúc z priemernej spotreby použitého osobného motorového vozidla továrenskej značky SEAT LEON, EVČ: KE 802 XY 7,6 litra na 100 km a cene pohonných hmôt 1,479 Eur za liter, predstavuje náhrada pohonných hmôt 8,32 Eur,
teda náhrada cestovných výdavkov predstavuje sumu 25,25 Eur. Náhradu cestovných výdavkov súd rozdelil medzi žalovaných rovnakým dielom, nakoľko realizácia ciest ich právnym zástupcom bola v rovnakom rozsahu vykonaná v prospech oboch. Teda každému zo žalovaných priznal náhradu cestovných výdavkov po 12,63 Eur.
Súd ďalej žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu za stratu času ich právneho zástupcu v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky, a to za čas strávený cestou z Košíc do Prešova a späť:
- na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané dňa XX.XX.XXXX za dve polhodiny po 12,71 Eur,
- na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané dňa XX.XX.XXXX za dve polhodiny po 13,01 Eur,
- na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané dňa XX.XX.XXXX za dve polhodiny po 13,01 Eur,
teda náhrada za stratu času predstavuje v súlade s vyúčtovaním právnej zástupkyne žalovaných, ktorá zodpovedá rozsahu straty času v zmysle vyhlášky sumu 63,13 Eur. Podobne, ako v prípade cestovných výdavkov, aj náhrada za stratu času súvisí s cestou na pojednávania súdu vykonané v prospech oboch žalovaných, preto súd priznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu za stratu času rovným dielom, teda po 31,57 Eur.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd priznal žalovanej v 1. rade náhradu trov konania vo výške 220,82 Eur (153,77 Eur + 22,85 Eur + 12,63 eur + 31,57 Eur) a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 220,82 Eur (153,77 Eur + 22,85 Eur + 12,63 eur + 31,57 Eur), ktorú žalobca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatí žalovaným v 1. a 2. rade na účet ich právneho zástupcu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.