Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-6-2023.pdf
PDF · 204.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. č. XX, zast. JUDr. Branislavom Volochom, advokátom so sídlom Laborecká 81, 066 01 Humenné, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 576,72 eur s prísl. a sumy 2 000,- eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 576,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 576,72 eur od 19.08.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy 1 076,72 eur s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 576,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 19.08.2023 do zaplatenia, na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,- eur a na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že uzavrel ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 zákona 40/1964 Občianskeho zákonníka dňa XX.XX.XXXX so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX na základe ktorej sa zaviazal mu vyplatiť sumu 3 000,- eur. Reálne mu bolo po uzavretí spotrebiteľského úveru poskytnutých len 2 971,29 eur. Táto zmluva je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaným je obchodná spoločnosť, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je predo dodávateľom v súlade s § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Jeho predmetom podnikanie je poskytovanie spotrebiteľských úverov.
V ďalšom uviedol, že žalovaný sa v konaní vedenom na Okresnom súde v Z. XXCsp/XXX/XXXX v pozícii žalobcu obrátil na súd voči nemu so žalobou na plnenie o zaplatenie 809,49 eur s príslušenstvom. Vo veci
rozhodol Okresný súd Z. č.k. XXCsp/XXX/XXXX-XX tak, že žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Následne po odvolaní vo veci rozhodol Krajský súd v V. č.k XCoCsp/XX/XXXX-XX XX.XX.XXXX tak, že potvrdil rozsudok a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX. V rámci odôvodnenia súdy skonštatovali, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Odôvodnenie rozsudku sa vzťahuje na jeho výrokovú časť, preto je súdom konštatovaný záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti dojednania výšky úrokovej sadzby záväzný pre účastníkov súdneho konania. On uhradil žalovanému ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 3 548,01 eur. Preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plneniach nad výšku istiny, ktorá bola poskytnutá žalovaným teda 2 971,29 eur. On plnil ku dňu vyhlásenia rozsudku krajského zo zmluvy na istinu sumu vo výške 3 548,01 eur, teda sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 576,72 eur. Žalovaný napriek právoplatnému rozsudku konštujúceho bezdôvodné obohatenie žalovaného do dnešného dňa mu bezdôvodné obohatenie nevydal.
Má za to, že v rozhodnutí Okresného súdu Z. č.k. XXCsp/XXX/XXXX-XX a rovnako tak Krajského súdu v V. č.k XCoCsp/XX/XXXX-XX, ktorým súd žalobu zamietol a v ktorej vystupoval žalovaný v pozícii žalobcu bolo jasne skonštatované porušenie práv spotrebiteľa, ktoré spočívalo v nesprávnom uvedení RPMN, ale aj nesprávne uvedenej sumy, ktorá bola žalobcovi poskytnutá. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že jeho práva ako spotrebiteľa boli porušené. Takéto konanie považuje za konanie rovnako ako to skonštatovali súdy v rozpore s dobrými mravmi. On bol nútený v dôsledku správania sa žalovaného byť účastníkom súdneho konania, čo na neho pôsobilo stresujúco. Poukázal, že žalovanému sú z rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike známe skutočnosti, že nesprávne uvádzal výšku RPMN a udržiaval tento právny vzťah napriek poznaniu o nesprávnosti uvádzanej výšky RPMN a dokonca za týchto okolnosti inicioval súdne konania. V komplexe týchto okolnosti došlo k zásahu do jeho práv ako spotrebiteľa.
Poukázal, že zákon o ochrane spotrebiteľa v § 3 ods. 5 priamo zakotvuje, že ten spotrebiteľ, ktorý bol na súde úspešný voči dodávateľovi za porušenie jeho práv alebo povinností má nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať obmedzenie spotrebiteľovho komfortu vo všetkých oblastiach jeho života, najmä však vo finančnom obmedzení, ktoré žalobcovi neoprávnenými platbami v prospech dodávateľa vznikli. Pre priznanie tohto peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Môže pozostávať z náhrady morálnej ujmy ako satisfakcie za stav, ktorý spotrebiteľ musel trpieť, keďže nie vždy vrátením neoprávnene zaplatených finančných prostriedkov sa všetko zhojilo. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda on nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.
Uviedol, že bol neoprávnene vedený v úverovom registri, čo je skutočnosť ktorá ho obmedzuje dodnes a ďalších 5 rokov. Až po tejto dobe dôjde k výmazu z tohto registra. To finančné obmedzenie obmedzuje do tej miery, že nedokáže v produktívnom veku dostať hypotekárny či iný úver. Teda je v dôsledku konania žalovaného ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v konečnom dôsledku ukrátený na svojich právach. Jedná o dlhodobé obmedzenie prijímania úverov u neho, v dôsledku konania žalovaného. Pri skúmaní bonity klienta bude v dôsledku tohto konania žalovaného vyhodnotený ako nebonitný klient. Poukázal, že bol pravidelne kontaktový zamestnanci žalovaného, čo v ňom vyvoláva stres. Bol žalovaným kontaktovaný hovormi, SMS správami aj v neskorých večerných hodinách o pol ôsmej večer, rovnako tak v skorých ranných hodinách pred 6.00 hod. Žalovaný ho kontaktoval mailom a listami. Toto všetko sa dialo aj v čase vedeného vyššie uvedeného súdneho konania a aj v jeho priebehu.
Čo sa týka jeho evidencie v úverovom registri, to predstavovalo pre neho veľmi vážne obmedzenie jeho života, ktoré trvá dodnes. V dôsledku tejto skutočnosti bolo a aj dnes je pre neho získanie úveru od akejkoľvek banky nemožné. Toto obmedzenie vnímal zvlášť citlivo v období covidu, keď sa v jeho zamestnaní prepúšťalo, kedy pociťoval strach, že ostane úplne bez akejkoľvek pomoci v prípade núdze. V súlade s tým sa domáha nároku na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré s ohľadom na závažnosť
porušení jeho práv ako spotrebiteľa požaduje vo výške 2 000,- eur. Tohto konania sa žalovaný dopúšťa opakovane, napriek rozhodnutiam súdov, ktoré konštatujú opakované porušenie práv spotrebiteľov.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozsudok sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX nepredstavuje žiadne prejudiciálne rozhodnutie pre toto konanie a pre konanie o podanej žalobe. Civilný sporový poriadok výslovne vo svojich ustanovenia určuje, ktorá časť súdneho rozhodnutia je záväzná a právoplatná, a teda vo vzťahu ku ktorej sa posudzuje aj aplikácia § 230 Civilného sporového poriadku. Rozsudok, a už vôbec nie jeho odôvodnenie, však nepredstavuje žiadne rozhodnutie, ktoré by malo odôvodniť či nebodaj preukázať tvrdený žalovaný nárok. Prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom (ďalšom) občianskom súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak by tu bola prekážka rei iudicatae) je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku.
V ďalšom uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu o tom, že výška úrokovej sadzby v zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná a dovodzuje to na základe jej porovnávania s priemernou úrokovou štatistikou. Tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore s Občianskym zákonníkom, konkrétne s § 53 ods. 6, a v rozpore s § 1 a § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedené právne predpisy určili spôsob a hodnotu, ktorú odplata za spotrebiteľský úver nemôže prevyšovať. Dodržanie tejto úpravy logicky vylučuje prvok protiprávnosti, a teda aj porušenie § 39 či § 39a Občianskeho zákonníka.
Posledné údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov kreditných kariet a ostatných novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk bolo zverejnené dňa XX.XX.XXXX (posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí prvého štvrťroku 2016, pretože za 2.štvrťrok boli údaje zverejnené až posledný pracovný deň v júli 2016, čiže po uzavretí Zmluvy). Takto zverejnené údaje sa stali aplikovateľnými podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. až do prvého dňa po ďalšom zverejnení uvedených údajov. Relevantný údaj v zmysle uvedeného bol teda 12,46 %, čiže maximálne prípustná odplata bola 24,92 % ako dvojnásobok hodnoty 12,46 %. Táto hodnota prekročená v Zmluve nebola a preto aj dojednaná úroková sadzba je plne v súlade s citovanými právnymi predpismi. Úroková sadzba je jediná zložka odplaty.
Popiera tiež tvrdenia žalobcu o nesprávnom uvedení celkovej čiastky a RPMN. Tvrdenia žalobcu sú v rozpore s prihláškou do poistenia a jej obsahom, s obsahom poistného vzťahu a v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. Prihlášku do poistenia žalobca podpísal dňa XX.XX. XXXX pri podaní žiadosti o úvere, teda pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Priamo z textu prihlášky do poistenia vyplýva, že poskytovateľ úveru - žalovaný - nevyžaduje poistenie schopnosti splácať úver ako podmienku pre uzavretie zmluvy o úvere, jej plnenie a poskytnutie úveru. Ani v žalobe sa táto skutočnosť nespochybňuje, a teda prípadné dodatočne prezentované opačné stanovisko bude žalovaný považovať nielen za účelové a nevierohodné, ale najmä za ďalšie porušenie povinnosti žalobcu v zmysle § 132 CSP. Pristúpenie žalobcu do poistenia nebolo podmienkou pre získanie úveru a táto skutočnosť nie je sporná ani v kontexte tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe. Obsah prihlášky do poistenia je komplexný, keďže obsahuje skutočnosti dôležité pre samotný vznik poistenia. Nie sú to len ustanovenia upravujúce vyhlásenia o veku, zdravotnom stave a pod., ale je to komplexný dokument. Je z jeho textu zrejmé, že žalobca pristúpil do poistenia uzavretého na základe rámcovej zmluvy medzi žalovaným a poisťovňou. Poistné za poistenie, ktoré nie je podmienkou poskytnutia úveru, nespĺňa definíciu nákladov uvedenú v zákonom ustanovení § 2 písmeno g) Zákona, pretože nie je ani nákladom spojeným s poskytnutím peňažných prostriedkov (čo sú typicky náklady napríklad na poplatky za overenie podpisov u notára pri zriadení záložného práva ako zabezpečenia úveru) a ani nákladom vyžadovaným pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Poistné za dobrovoľné poistenie nepredstavuje preto súčasť celkových nákladov spojených s úverovom a ani odplaty. Žalobca mu dňa XX.XX.XXXX doručil žiadosť o zrušenie poistenia, čo bolo vyhodnotené v súlade s právnymi predpismi ako prejav vôle smerujúci k zániku poistného vzťahu a poistenie bolo zrušené s účinkami ex nunc (od doručenia prejavu vôle).
V ďalšom uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu o tom, že mu bola poskytnutá suma „len“ 2971,29 eur. Žalobca vie, že časť z úveru 3 000,- eur - a to vo výške 28,71 eur - žalobca ako dlžník žiadal použiť na úhradu svojich záväzkov z iného zmluvného vzťahu. Tiež poprel, tvrdenia žalobcu, že „bol neoprávnený vedený v úverovom registri.“ Do príslušného úverového registra je zapísaný údaj o každom dlžníkovi z úverovej zmluvy (viď § 7 ods. 3, ods. 9, ods. 13). Ide teda len a výlučne o dôsledok uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je preto hrubo nepravdivým a účelovo zavádzajúcim tvrdenie, že žalobca je v dôsledku jeho konania obmedzený, že nedokáže dostať iný úver (čo mimochodom je vágne a neurčité tvrdenie, samozrejme nielen nedôvodné ale ani nekonkretizované.). Nikde zo žaloby nezistil, že žalobca nechcel úver. A na dôvažok zjavnej nedôvodnosti tvrdení žalobcu, zákon č. 129/2010 Z.z. predsa upravuje zákonný postup pre namietanie údajov v registri údajov o spotrebiteľských úveroch - žalobca to nespravil, nikdy nenamietal. Žalobca súdu v podanej žalobe nebol schopný označiť jedinú banku a konkrétnu žiadosť v banke, ktorá mu bola zamietnutá. Rovnako žalobca tvrdenia o „prepúšťaní“ v jeho zamestnaní nekonkretizoval a absolútne prehliadol nielen štátne garančné a stabilizačné mechanizmy na zachovanie zamestnanosti, ale opätovne neuviedol ani nič konkrétne o prepúšťaní. Jeho tvrdenia sa vlastne nedajú žiadnym spôsobom verifikovať, pretože sú tak neurčité, že nie je čo skúmať. Poukázal na zákonnú úpravu, podľa ktorej je do úverového registra zapísaný každý kto uzavrie spotrebiteľskú úverovú zmluvu.
Tiež uviedol, že tvrdenia o kontaktovaní žalobcu z jeho strany „o pol ôsmej večer, v skorých ranných hodinách) odmieta ako klamlivé tvrdenia. Tvrdenia o zasielaní SMS správ sú v rozpore s § 9 ods. 11 zákona č. 129/2010 Z.z. : „Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.“ Poprel tvrdenia o úmysle získať bezdôvodné obohatenie. On postupoval podľa príslušnej regulatívy a ustanovení určených na ochranu spotrebiteľov. Na základe uvedeného poprel vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia a vznik a existenciu nároku na primerané finančné zadosťučinenie.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, poistnou zmluvou, prehľadom úhrad žalobcu, písomnými vyjadreniami strán konania, výpoveďou žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXX a žalobcovi na jej základe mal byť poskytnutý úver vo výške 3 000,- eur. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do splatnosti poslednej splátky. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 42 splátkach pri výške splátky 103,75 eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 22,44 %. Výška RPMN bola 24,79 %, odplata 22,44 %. 1. splátka bola splatná dňa 16.07.2016 a každá ďalšia k 16. dňu v mesiaci. Dátum konečnej splatnosti úveru bol 16.12.2019. Medzi zmluvnými stranami bola zároveň uzatvorená poistná zmluva
- poistenie schopnosti splácať úver. Výška dohodnutého poistného bola 28,65 eur mesačne a poistné bolo splatné spolu so splátkou úveru. Splatnosť prvej splátky poistného bola XX.XX.XXXX.
V zmysle bodu 5. zmluvy, vyplnením tejto časti dlžník žiada o uhradenie svojich nesplatených splátok, príp. ďalších záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ich započítaním s jeho pohľadávkou v podobe nároku na poskytnutie úveru a to ku dňu poskytnutia úveru.
5. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami konania uzatvorená osobitná poistná zmluva - poistenie schopnosti splácať úver č. XXXXXXXX. Poistná suma 3 000,- eur, súbor poistenia - poistenie pre prípad straty života, úplnej trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Mesačné poistné bolo vo výške 28,65 eur.
6. Z prehľadu úhrad žalobcu č. zmluvy XXXXXXXXXX vyplýva, že v prospech žalovaného celkovo realizoval úhrady vo výške 3 548,01 eur.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že výrok rozsudku je priamo prepojený s jeho odôvodnením. Poukázal na závery v odôvodnení, ktoré prijal Okresný súd Z. v rozsudku č.k. XXCsp/XXX/XXXX-XX keď žalobu veriteľa (dnes žalovaného) zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Tento rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v V. č.k XCoCsp/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. V rámci odôvodnenia súdy skonštatovali, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Odôvodnenie rozsudku sa vzťahuje na jeho výrokovú časť, preto je súdom konštatovaný
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru záväzný pre účastníkov súdneho konania. On uhradil žalovanému ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 3548,01 eur. Uviedol, že požiadavka tej istej veci sa nespája vždy s tým istým nárokom uplatneným pred súdom; táto požiadavka je splnená, ak ide o podstatu uplatneného nároku. To znamená, že návrh, ktorý smeruje k súdu nemusí mať totožné znenie, ale základ tohto nároku musí byť spoločný (pozri napr. Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo dňa 8.12.1987, Case 144/86. Gubisch Maschinenfabrik KG v Giulio Palumbo. odsek 16,17). S ohľadom na uvedené je celá argumentácia žalovaného právne bezpredmetná. O skutočnosti, že je tento úver bezúročný a bez poplatkov rozhodol s konečnou platnosťou Krajský súd v V. v rozsudku č.k XCoCsp/ XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX. S ohľadom na uvedené je zrejmé že sa žalovaný vyjadruje k otázkam, ktoré už boli prejednané na súdoch dvoch inštancií a kde súdy skonštatovali, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový a neexistuje žiaden skutkový ani právny argument, ktorý by mohol túto skutočnosť poprieť.
Uviedol, že skutočnosť, že úver ktorý bol poskytnutý je bezúročný a bezpoplatkový je právnou skutočnosťou a žiaden argument ho nemôže v tomto konaní zmeniť. Rovnako tak argumenty o nezapočítaní poistného do RPMN či nepredložení prihlášky do poistenia sú rovnako bezpredmetné a predchádzajúce súdy sa s touto otázkou zaoberali, kde skonštatovali, že výška poistného ovplyvňuje výšku RPMN. Bola to práve nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá bola bola jedným z dôvodom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Názor žalovaného že poskytnutie úveru nebolo podmieňované poskytnutím úveru je nesprávny. V tomto štádiu po právoplatnom rozhodnutí, kde boli tieto argumenty súdmi do hĺbky preskúmané je absolutne bezpredmetný.
K otázke výšky poskytnutých prostriedkov a ich nesprávnemu uvedeniu v úverovej zmluve sa rovnako vyjadrili vyššie uvedené súdy kde skonštatovali, že dlžníkovi boli poskytnutých len 2 971,29 eur. Tento záver súdov nemožno žiadnym argumentom žalovaného zmeniť. Táto skutočnosť bola rovnako dôvodom pre ktorý považovali súdy úver za bezúročný a bez poplatkov.
V ďalšom poukázal, že vedenie žalobcu v úverovom registri je medzi stranami nespornou skutočnosťou. Nechápe útočnosť argumentácie žalovaného voči nemu za tých okolnosti, že to bol práve žalovaný, ktorý nesprávne uviedol výšku RPMN a rovnako tak výšku poskytnutého plnenia. Žalovaným je veľká obchodná spoločnosť, ktorej predmet činnosti je poskytovanie úverov. Považuje za logický záver, že ak je osoba, ktorá je vedená v úverových registroch nedostane od žiadnej banky či inej spoločnosti úver. Žalovaný zjavne nechce pochopiť postavenie bežného človeka, ktorého zapísanie v týchto registroch úplne diskvalifikuje pri skúmaní bonity z poskytnutia akéhokoľvek úveru. Skutočnosť, že niekto chce poprieť takúto logickú súvislosť svedčí o účelovosti celej jeho argumentácie. Pod vedením v úverom registri mal na mysli tú skutočnosť, že úver bol zo strany žalovaného ukončený predčasne z dôvodu zosplatnenia úveru. Takáto informácia o predčasnom ukončení z dôvodu zosplatnenia je preukázateľne skutočnosťou, ktorá bráni získaniu akéhokoľvek úveru.
Dal do pozornosti žalovanému znenie zákona o ochrane spotrebiteľa a to § 3 ods. 5. Zdôraznil, že priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda on, nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.
8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby vôbec sa so samotným žalovaným dohodol na tom, žeby formou úveru mal byť v prospech neho refinancovaný jeho iný úver. Nevie o tom, žeby takýto úver bol takouto formou splatený, resp. žeby takéto započítanie malo byť realizované. V zmluve bola uvedená výške úveru 3 000,- eur, avšak jemu boli reálne poskytnuté finančné prostriedky iba vo výške 2 971,29 eur. Poukázal, že na základe telefonátov zo strany žalovaného následne v prospech veriteľa ešte uhradil ďalšiu sumu 120,- eur, ale následne aj táto suma zo strany veriteľa mu bola vrátená, teda reálne v prospech žalovaného, resp. veriteľa uhradil sumu 3 548,01 eur.
Poukázal, že bol zapísaný v úverovom registri ako neplatič. V tom čase chcel požiadať o poskytnutie úveru jednak v ČSOB, a jednak v Slovenskej sporiteľni, kde mu bolo povedané, že vzhľadom na to, že je v úverovom registri vedený ako neplatič, tak úver mu nebude poskytnutý a bolo mu povedané aj
v Slovenskej sporiteľni, že vzhľadom na túto skutočnosť ani žiadna iná inštitúcia mu úver neposkytne. Bolo v čase, keď išlo zimné obdobie a mal obavu z toho, že v prípade, ak nastanú nejaké komplikácie v rodinnom dome, v ktorom žije, napríklad bude potrebné vymeniť kotol, resp. urobiť nejakú opravu, tak nebude mať na to dostatok finančných prostriedkov a nebude si môcť tieto finančné prostriedky ani formou úveru zabezpečiť. Toto všetko na neho a na jeho rodinu neblaho vplýva. V tom čase nastalo následne aj obdobie korony, kde takisto mal obavy o svoje zamestnanie, nakoľko hrozilo prepúšťanie v zamestnaní a v tomto prípade mal takisto obavy, že v prípade, ak takáto skutočnosť nastane, že akou formou zabezpečí finančné prostriedky pre svoju rodinu a pre svoje živobytie. U neho došlo aj k zníženiu príjmu zo zamestnania. V tom čase už mal hypotekárny úver, kde musel komunikovať so svojou bankou a kde si musel znížiť splátky úveru vzhľadom na jeho finančnú situáciu, pričom tieto splátky hypotekárneho úveru spláca ešte aj v súčasnej dobe. V ďalšom poukázal aj na samotný prístup veriteľa ohľadom úhrady dlžnej sumy, že bol zo strany veriteľa kontaktovaný telefonicky, a to aj pred 6. hod. ráno alebo večer po 19. hod., po 20. hod. za tým účelom, aby svoj dlh splatil. Podľa jeho názoru sa nejedná o prijateľné a akceptovateľné konanie zo strany veriteľa, pričom gro týchto telefonátov bolo v čase, keď sa viedlo odvolacie konanie na Krajskom súde v V. a tesne po vyhlásení rozhodnutia, kde zrejme jemu rozhodnutie bolo zaslané neskôr ako samotnému veriteľovi alebo doručené neskôr ako samotnému veriteľovi a podľa jeho názoru sa takouto formou veriteľ snažil od neho získať finančné prostriedky, na ktoré nárok nemal.
9. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
11. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie, ukladať povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 1a ods. 4 nariadenia, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Nepochybne uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 3 000,- eur, ktorý sa zaviazal žalobca splatiť formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 103,75 eur pri počte splátok 42. Výška dojednanej ročnej úrokovej sadzby úveru bola 22,44 %. Reálne boli žalobcovi vyplatené finančné prostriedky vo výške 2 971,29 eur a titulom splatenia úveru žalobca žalovanému uhradil finančné prostriedky vo výške 3 548,01 eur.
Na tunajšom súde pod sp. z. XX D. bolo na základe žaloby podanej spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovanému O. Z. vedené konanie o zaplatenie sumy 809,49 eur, v ktorom si žalobca peňažný nárok uplatnil titulom pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, dojednanie o výške úrokovej sadzby je neplatným dojednaním pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v V. rozsudkom č.k. XCoCsp/XX/XXXX-XX potvrdil prvoinštančné rozhodnutie a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
16. Ako prvý nárok si žalobca v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 576,72 eur. Tvrdil, že nakoľko je úver zo zmluvy uzatvorenej so žalovaným bezúročný a bez poplatkov a nakoľko dojednanie o výške úrokovej sadzby je dojednaním neplatný, v časti ktorej splatil na jeho istinu sumu vyššiu ako mu bola reálne poskytnutá vo výške 2 971,29 eur, sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Žalovaný v rámci obrany v konaní uviedol, že úver zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom nie je bezúročný a bez poplatkov, zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. V ďalšom uviedol, že nakoľko úrok z úveru bol jedinou odplatou dojednanou medzi ním a žalobcom a táto nepresiahla zákonnú výšku, dojednanie o výške úroku z úveru je platným dojednaním a vznikol mu nárok aj na zaplatenie tohto úroku z úveru.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná a to pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.
18. V čase uzavretia zmluvy o úvere dňa XX.XX.XXXX ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka určilo zákonným spôsobom výšku odplaty s odkazom na najvyššiu prípustnú odplatu podľa vykonávacieho predpisu. Týmto bolo Nariadenie č. 87/1995 Z. z., ktoré v § 1a stanovilo najvyššiu prípustnú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) podľa § 1 ods. 4 tohto Nariadenia. § 1 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. definoval odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov tak, že ju tvorí úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenie alebo náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené z poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Najvyššia prípustná výška tejto odplaty sa posudzuje podľa priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (§ 1 ods. 4 Nariadenia č. 87/1995 Z. z.). Samotná výška odplaty je podľa § 1a ods.1 Nariadenia určená maximálne do výšky dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 Nariadenia pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.
Z uvedeného potom vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy úrok za poskytnutie úveru tvoril jednu zložku z odplaty, ktorú zákon posudzuje ako celkový súhrn tých nárokov veriteľa, ktoré v súvislosti s poskytnutím úveru vyžaduje od spotrebiteľa zaplatiť. Znamená to, že úrok za poskytnutie úveru tvorí súčasť dohodnutej odplaty, ktorej maximálna výška je stanovená právnym predpisom ako dvojnásobok priemernej RPMN, a teda najvyššia prípustná výška odplaty sa určuje podľa priemernej hodnoty RPMN spôsobom určeným v citovaných ustanoveniach. Uvedený spôsob určenia najvyššej prípustnej výšky odplaty, a to odkazom na príslušnú priemernú RPMN (a jej dvojnásobok) je logický, pretože práve RPMN je údajom, ktorý poskytuje veriteľovi údaje o „cene“ poskytnutého úveru pri zohľadnení všetkých nákladov spotrebiteľa pri uhrádzaní poskytnutého spotrebiteľského úveru. Jednou zo zložiek odplaty je aj úrok za poskytnutie úveru. Znamená to, že v čase uzavretia zmluvy právny poriadok mal špeciálnu úpravu na posudzovanie výšky odplaty (a v nej zahrnutého úroku za poskytnutie úveru) s odkazom na dvojnásobok priemernej RPMN.
Najvyššia prípustná výška odplaty pri spotrebiteľských úveroch uzatvorených na dobu od 1 do 5 rokov v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy bola 24,92 % ročne ( 2 x 12,46 %). Výška odplaty
podľa zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu bola 22,44 % a bola zhodná s výškou dohodnutého úroku z úveru. Výška odplaty predmetného spotrebiteľského úveru tak neprevýšila najvyššiu prípustnú mieru odplaty.
19. Odplata - je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru zahŕňajúcej nie len úrok z úveru, ale aj všetky poplatky a akékoľvek náklady účtované veriteľom spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru. Tieto náklady predstavujú RPMN. Je to pojem širší ako pojem úrok.
Úrok - je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za poskytnutie finančných prostriedkov, na základe dohody s veriteľom za určitý čas. Predstavuje percentuálnu mieru bežného úročenia istiny úveru za obdobie na ktoré sa vzťahuje.
Podľa názoru súdu, posudzovanie úrokovej sadzby úveru nestratilo svoje opodstatnenie ani za existencie právnej úpravy podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. Predmetné ustanovenia nevylučujú posúdenie výšky úrokovej sadzby úveru s dobrými mravmi. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v O. O. sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX, sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX, Krajského súdu v O. sp. zn. XCoCsp/XX/XXXX, Okresného súdu B. K. I. sp. zn. XCsp/XXX/XXXX.
Súd poukazuje na dôvodovú správu k nariadeniu vlády SR č. 141/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa vykonáva § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ustanovením najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom i Vláda SR predpokladala že samotné stanovenie tejto najvyššej prípustnej odplaty nevylučuje uplatnenie korektívu dobrých mravov. Podľa textu dôvodov správy: „V súvislosti s RPMN je potrebné ešte uviesť, že v niektorých súdnych rozhodnutiach už odplata požadovaná na úrovni 23 % a viac je posudzovaná ako v rozpore s dobrými mravmi a teda v kontexte s vyššie načrtnutou tabuľkou RPMN celkové náklady by pri verifikácii dobrých mravov nemali prekročiť 30 - 35 %, pričom plnenie dosahujúce 40 - 50 % by bolo možné označiť pri splnení ďalších znakov za úžerné. V uvedenom kontexte bude vždy aplikovateľná aj skutková podstata úžery pri zachovaní správneho právneho posúdenia hrubého nepomeru protiplnenia a jej ostatných znakov - v danom kontexte bude, aby súdy pri zachovaní vzťahu subsidiarity § 39 Občianskeho zákonníka správne vyhodnotili aj aplikačný rozmer § 39a Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje iba jeden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Uvedeným dlhodobo judikovaným pravidlám sa musí regulatívnym spôsobom prispôsobiť aj trh požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom, keďže výhodnosť tohto prispôsobenia je práve v dosiahnutí právnej istoty v otázke platného dojednania spotrebiteľskej zmluvy.“
20. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. S neprimeranými úrokmi vo výške 17,70 % ročne pri prípustnej celkovej výške odplaty podľa podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v V. vo veci sp.zn. XCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a uviedol: „Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvádzať i úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s dobrými mravmi alebo nie.“ ... „Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Dohodnutá úroková sadzba 17,70 % oproti priemernej úrokovej miere bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci apríl 2018 pri úveroch od 1 do 5 rokov vo výške 5,26 % ročne o viac ako trojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno považovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má preto oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka).“
Krajský súd v V. vo svojom rozhodnutí sp. zn. XCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,, So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorá je predmetom sporu vyvstávajú vážne pochybnosti o výške úrokovej sadzby uvedenej v zmluve. K námietke žalobcu, že celková výška odplaty je vyjadrená prostredníctvom RPMN, pričom dohodnutá RPMN v predmetnej zmluve je vo výške, ktorá je nižšia ako priemerná hodnota RPMN pre úvery vo výške 3.500,- eur so splatnosťou od 1. do 5. rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií Slovenskej republiky, odvolací súd uvádza, že každú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné posúdiť samostatne, teda tak výšku úroku, ako aj výšku RPMN. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že v prípade, ak úroková sadzba niekoľkonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu úverov poskytovaných v rovnakom období, avšak hodnota RPMN nie je v rozpore so zákonom, je poskytnutý úver v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah nemôže ovplyvniť, je postavený do situácie, kedy môže vopred naformulovanú zmluvu buď prijať alebo odmietnuť. Údaj RPMN má slúžiť na preukázanie výšky dodatočných nákladov, ktoré navýšia konečnú sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi, jedná sa o poplatky za vedenie úverového účtu, poplatok za obstaranie úveru, povinné poistenie a iné dodávateľom naformulované poplatky. Dohodnutý úrok v úverovej zmluve predstavuje odplatu veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi a obmedzenie veriteľa v nakladaní s vlastnými prostriedkami. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že v prípade, ak dodatočné poplatky spojené s úverom neprevyšujú hodnotu priemernej RPMN, v tom prípade môže byť dohodnutá odmena za poskytnutie úveru, vo forme úrokov, niekoľkonásobne vyššia ako sú jej priemerné hodnoty. Ak dodávateľ teda poskytuje spotrebiteľovi služby spojené s poskytnutím úveru, s vedením úverového účtu, prípadne iné služby bezodplatne, teda ich výška nie je dohodnutá v úverovej zmluve, nemôže následne tieto platby pretransformovať do výšky úroku. Na základe uvedeného je zrejmé, že v prípade úroku a hodnoty RPMN sa jedná o odlišné právne inštitúty, ktoré je nevyhnutné posudzovať samostatne. Zmluvná podmienka v zmluve o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX - dojednanie úrokov vo výške 25 % (podľa Národnej banky Slovenska pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci október 2014 pri úveroch od 1. do 5. rokov bola priemerná úroková miera obchodných bánk na úrovni 10,66 % ročne), nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, pretože viac ako dvojnásobne prekračuje priemernú úrokovú mieru. Oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, lebo v zmluve dohodnutá výška úrokov odporuje dobrým mravom. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi len sumu vo výške rozdielu sumy poskytnutej formou pôžičky (3.500 eur) a sumou, ktorú žalovaná uhradila veriteľovi formou splátok za túto pôžičku (2.833,88 eur), t. j. sumu 666,12 eur, lebo žalovaná sa úspešne domohla na súde bezúročnosti zmluvy o pôžičke.“
Pokiaľ ide konfrontáciu ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa odplaty v spotrebiteľskej zmluve, ktorá odplata nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a ust. § 39 Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na ustálenú judikatúru a v tejto súvislosti súd poukazuje v súvislosti s neprimeraným úrokom z úveru aj na rozhodnutie Krajského súdu v V. sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX: „Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Úroková sadzba uvedená v zmluve - 28,68 % ročne odporuje dobrým mravom, a preto je dojednanie o úrokovej sadzbe nutné považovať za absolútne neplatné (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka), čo znamená, že veriteľ nemá nárok na úroky z úveru. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 28,68 % ročne nemá opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu dobrým mravom.“
21. V danej právnej veci v období 06/2016 priemerná výška úrokových sadzieb v bankách pri úveroch od 1 do 5 rokov bola 6,98 % ročne. Výška úrokovej sadzby dohodnutá medzi stranami konania bola 22,44 % ročne, čo je viac ako 3 násobok priemernej ročnej úrokovej sadzby. Súd takéto dojednanie posúdil ako rozporné s dobrými mravmi a preto neplatné.
Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
22. Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM D. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
23. Veriteľovi z predmetnej úverovej zmluvy tak vznikol iba nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 2 971,29 eur, nakoľko dojednanie o výške úroku z úveru súd posúdil ako neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Doposiaľ však žalobca zaplatil už sumu 3 548,01 eur, na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 576,72 eur.
V tomto smere nebola dôvodná obrana žalovaného ohľadom tvrdených skutočností, že z poskytnutej sumy úveru 3 000,- eur, čiastka vo výške 28,71 bola z jeho strany započítaná na iný úver a teda mal voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 3 000,- eur. Žalobca poprel, aby vedel o takomto dojednaní a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že sumu 28,71 eur započítal ako svoju pohľadávku voči
žalobcovi z titulu iného žalobcom nesplateného úveru. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovi bola reálne zo strany žalovaného poskytnutá suma 2 971,29 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 576,72 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodný.
O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). (rozsudok NS SR XCdoXX/XXXX).
Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to dňom XX.XX.XXXX, t.j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia vo veci sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX. Súd preto žalobcovi odo dňa XX.XX.XXXX priznal aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 576,72 eur až do zaplatenia celej dlžnej sumy.
24. Žalobca sa ďalej v konaní voči žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,- eur.
25. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.
V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X R. zo dňa XX. X. XXXX, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
26. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCW., žalobca ako spotrebiteľ sa úspešne bránil voči žalobe podanej žalovaným a vo veci bol úspešný, žaloba o zaplatenie peňažného plnenia bola v celom rozsahu zamietnutá. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami konania je bezúročný a bez poplatkov, že dojednanie o výške úrokovej sadzby je neplatné.
Práva žalobcu boli bezpochyby porušené, keďže o tom svedčí úspech v spore v uvedenom súdnom konaní. Už toto základné konanie vytvára právny rámec pre uplatnenie si nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keďže vychádza priamo zo znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je preto možné vyvodiť, že samotné úspešné uplatnenie porušenia práva vytvára rámcový
právny základ pre uplatnenie si práva na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výška je už na posúdení súdu. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v V. sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedol:,, Odvolací súd ešte dodáva, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, čo v danom prípade bolo splnené konaním vedeným na Okresnom súdu v V. pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom, prípadne aj ich právnym nástupcom, proti uplatnenému nároku. V prejednávanom prípade si žalobkyňa aktívne, podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatňovala svoje práva proti žalovanému.“
27. Aj v tomto súdnom konaní súd dospel k záveru, že dojednanie o výške úrokovej sadzby v uzatvorenej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX je dojednaním neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a tým titulom žalovaného zaviazal vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 576,72 eur.
28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenia práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená aj nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
29. Ujma v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Postačuje, že spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo.
Okrem toho súd je názoru, že žalobcovi vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť žalobcovi, že tento znášal stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie. Vzhľadom na skutočnosť, že bol vedený v registri úverových dlžníkov, inými peňažnými inštitúciami mu bola odmietnutá žiadosťou o poskytnutie úveru. Žalobca bol tiež nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného najmä vzhľadom na jeho praktiky, spôsoby domáhania sa zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy vyššie uvedenými spôsobmi, v nemalej miere. Na základe neplatného dojednania žalovanému aj plnil a zaplatil sumu 576,72 eur. Súd poukazuje, že samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.
Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. XCdo/XXX/XXXX vo svojom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,, Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z.z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“
30. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto
konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný.
31. V ďalšom sa súd zaoberal výškou primeraného finančného zadosťučinenia. V tomto smere súd poukazuje, že výška primeraného finančného zadosťučinenia nemusí byť v každom jednom prípade totožná s výškou bezdôvodného obohatenia. Zákon hovorí o primeranom finančnom zadosťučinení, čo umožňuje súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie, keďže má vyjadrovať satisfakciu za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a žiadať o ochranu svojich práv. Primerané finančné zadosťučinenie je chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálneho charakteru, nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. O to viac nemožno chápať primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu škody, ktorá by prípadne žalobcovi hrozila. Práve preto, že v prípade primeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu, ktorá však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami, je potrebné vychádzať z povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške.
Súd poukazuje, že náprava vo vzťahu k danému porušeniu práv spotrebiteľa - žalobcu už bola poskytnutá a to práve v konaní XXCsp/XXX/XXXX. Bol preukázaný aj zásah do jeho majetkovej sféry, keď na základe plnenia z neplatnej zmluvnej podmienky, žalovanému uhradil navyše finančné prostriedky vo výške 576,72 eur. Za situácie danej situácie sa finančné zadosťučinenie vo výške 2 000,- eur v tomto konkrétnom prípade javí ako neprimerané. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.
Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný.
V danom prípade žalobca okrem argumentu, že požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré má mať voči žalovanému sankčnú a odrádzajúcu funkciu, aby sa nedopúšťal recidívy, a toho, že oproti poskytnutým finančným prostriedkom titulom neprijateľnej zmluvnej podmienky zaplatil navyše sumu 576,72 eur, bol vystavený neprimeranému obťažovaniu zo strany žalovaného, bol vedený v úverovom registri dlžníkov, iné tvrdenia ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia neprodukovala. Súd poukazuje, že náprava vo vzťahu k danému porušeniu práv spotrebiteľa - žalobcu, mu bola poskytnutá v konaní sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX a tiež v tomto súdnom konaní. Preto sa súdu finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur v tomto konkrétnom prípade javí ako primerané. Suma 500,- eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi satisfakciu a odradzuje dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.
Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci predmetom konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie, výška ktorého závisela od úvahy súdu. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalobcu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. V takomto prípade má žalobca právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak pri určovaní výšky trov konania sa bude vychádzať z prisúdenej sumy.
Súd preto žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu z prisúdenej sumy s tým, že v zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.