Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-118-2011.pdf
PDF · 112.31 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-6C/118/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v právnej veci navrhovateľky B. Ž., trvale bytom E.. F. XXX, XXX XX L., prechodne bytom D. XXXX//X, XXX XX L. X. L., občianky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti odporcovi H. Ž., bytom H..K.. Š. XXX/XX, XXX XX L., občanovi Slovenskej republiky, o náhradu škody a iné, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1338 € a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zaplatenia sumy 20 939,90 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 2.12.2011 do zaplatenia a to titulom náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví a ochrany osobnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/31/2009 zo dňa 24.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.6.2009 uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona. Odporcovi bol uvedeným rozsudkom uložený trest odňatia slobody na dobu 7 rokov so zaradením do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Navrhovateľka ďalej uviedla, že konaním odporcu jej bola spôsobená škoda spočívajúca v poškodení zdravia ako i nemajetková ujma. Škodu na zdraví vyčíslila navrhovateľka na sumu 939,90 € titulom bolestného a na sumu 15 000 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri vyčíslení výšky škody titulom bolestného vychádzala z lekárskeho posudku vypracovaného H.. C. H.. V uvedenom lekárskom posudku bolo bolestné vyčíslené nasledovne: pomliaždenie hlavy 5 bodov, pomliaždenie ramena vľavo 15 bodov, pomliaždenie ruky vpravo 15 bodov, pomliaždenie stehna 15 bodov. Spolu bolestné tak vyčíslil na 65 bodov, teda 939,90 €. Priemerná mesačná mzda za rok 2008 predstavovala 21 782 Sk (723,03 €). Z toho 2 % predstavuje 14,46 €. Spolu bolestné tak činí 939,90 € (65 bodov x 14,46 €). V lekárskom posudku nebola vyčíslená škoda titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, preto si túto navrhovateľka predbežne vyčíslila na 15 000 €. Nakoľko šlo len o jej odhad, žiadala v tomto smere vykonať znalecké dokazovanie. Vzhľadom k charakteru následkov a spôsobu spáchania trestného činu zo strany odporcu, žiadala navrhovateľka voči odporcovi priznať tiež finančné plnenie z titulu ochrany osobnosti. Za týmto účelom na preukázanie tejto skutočnosti žiadala vykonať znalecké dokazovanie z odboru psychológie.
Odporca navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že zo strany navrhovateľky vstúpilo do jeho života ponižovanie, urážanie ich spoločných detí. Navrhovateľka ho počas celého trvania manželstva klamala. Nedokázal uniesť psychický tlak z jej klamstiev. Pripustil, že sa s navrhovateľkou hádavali, vždy to však bolo vyprovokované zo strany navrhovateľky. Celý život túžil vydať knihu básni, natočiť vlastné CD piesní, čo však nevyšlo z dôvodu financií. Za príčinu finančných problémov označil navrhovateľku. Uviedol, že navrhovateľka zmanipulovala i deti. Trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov zobral dobrovoľne pre pokoj v rodine s tým, že navrhovateľka sa vzdala finančného odškodnenia. V písomnom vyjadrení zo dňa 6.3.2012 (č.l. 27 spisu) odporca vzniesol námietku premlčania navrhovateľkou uplatneného nároku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu pred dožiadaným súdom OS Trenčín, oboznámením listinných dôkazov, a to lekárskou správou, lekárskym posudkom, písomnými vyjadreniami odporcu, písomným vyjadrením navrhovateľky čl. 37, listom odporcu adresovaným navrhovateľke, lekárskymi správami, znaleckým posudkom č. 30/2012, znaleckým posudkom č. 2/2013, zápiskami s vyjadreniami odporcu, oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/31/2009 a zistil tento skutkový stav:
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/31/2009 vyplýva, že rozsudkom č.k. 2T/31/2009 zo dňa 24.6.2009 bol odporca uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na svojej manželke - navrhovateľke tým, že týral osobu blízku, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, bezdôvodným odopieraním spánku, pričom činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.6.2009. Odporcovi bol predmetným rozsudkom uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že za odporcu bola vydatá 20 rokov. Odporca ju pravidelne bíjaval, situácia sa však výrazne zhoršila až za posledných 5 rokov pred incidentom v roku 2008. Odporca bol chorý, agresívny, nebol zamestnaný, celú domácnosť musela zabezpečovať sama. Jednak starostlivosť o domácnosť, domáce práce ako i po finančnej stránke. Pracovala ako barmanka 12 hodín denne, chodila večer alebo v noci domov. Odporca v noci nemohol spávať, keď chcela spať, tak ju budil, škrtil ju v spánku. Pravidelne jej vulgárne nadával, čoho svedkami boli i maloleté deti. Počuli to i susedia. Odporca jej brával peniaze, žiadne peniaze na domácnosť jej nechcel nechať. Peniaze sám míňal a to na úplné zbytočnosti, dokázal jednorázovo minúť i 1000 Sk. Prakticky nikdy nemali pekné Vianoce. Na Vianoce v roku 2008 dňa 24.12. pripravovala večeru, ktorú asi o 17,30 hod. odporca celú vylial do umývadla. Len kvôli deťom ešte narýchlo pripravila večeru, ktorá bola do 18,00 hod. hotová. Odporca prišiel k štedrému stolu až o 18,30 hod. a začal večeru so slovami "žerte". Dňa 28.12. odporca nemohol spať a šiel večer na prechádzku, čo robieval často. Zavolal jej na mobilný telefón, aby prišla za ním. Už z jeho hlasu vycítila, že je agresívny a vedela, že by ju mohol napadnúť, odporca ju často bil i na ulici. Chcela sa tomu vyhnúť, preto za ním nešla. Keď prišiel odporca domov, hneď jej zobral telefón, zobral tĺčik na mäso a strašne ju s ním zbil, bil ju najmä po nohách, mala z toho veľké zranenia. Bil ju tak intenzívne, že syn ktorý našťastie mal tiež telefón, volal hneď políciu. Po tomto incidente už podala na odporcu trestné oznámenie. Predtým na odporcu trestné oznámenie nepodávala a to zo strachu pred ním. Odporca sa jej pravidelne vyhrážal, že ak toto oznámi, tak ju zabije. Mala pred odporcom veľký strach. Tiež sa bála o deti. Až po tomto poslednom incidente aj na popud svojich detí, ktoré ju povzbudzovali v tom, aby už neustúpila, na trestnom oznámení voči odporcovi zotrvala. Odporca jej spôsobil fyzické zranenia ako i psychickú ujmu. Následkom fyzických napadnutí odporcom najmä poslednej bitky tĺčikom na mäso, s ktorým ju bil po nohách má silné bolesti v stehennej kosti, táto bolesť ide až do kolena ako i v lýtkovom svale. Tieto bolesti ju výrazne obmedzujú v zamestnaní, keďže pri práci musí celý čas stáť. Mala tiež zlomené prsty na nohách, odporca ju často kopal po nohách, najmä na prsty na nohách, pričom mal pri tom obuté kanady. Ďalšie zranenie, ktoré má trvalé následky, jej odporca spôsobil na oku. Hodil jej do oka zdravotnú drevenú dreváku. Vtedy mala také zranenie, že hneď s tým išla na pohotovosť. Tam lekárovi povedala, že si to spravila sama, hoci jej to lekár neveril. Vtedy sa ešte odporcu bála, a preto som nepovedala pravdu. Tento incident videli i deti. Následkom toho má poškodenú rohovku, preto na ľavé oko poriadne nevidí. Okrem fyzického týrania to bolo i týranie psychické, neustále žila v strachu a tento strach stále pretrváva, budí sa v noci, stŕha sa. Nemôže sa zaradiť do bežného života. Odporca sa jej stále vyhráža, píše jej listy a v nich vyhrážky, osočuje ju, vulgárne jej nadáva. Takýto list poslal i do školy synovi, v tom liste ju tiež osočuje a vulgárne jej tam nadáva. Rozhodne popiera tvrdenia odporcu o tom, že by som požívala alkoholické nápoje a tiež to, že by míňala peniaze. Peniaze zarábala a používala na starostlivosť o deti a o domácnosť. Odporca poberal invalidný dôchodok a tento dokázal minúť na úplné zbytočnosti: na akciové šálky, akciové tovary a podobné veci. Musela vynakladať veľa finančných prostriedkov na liečenie dcéry. Keď mala dcéra 15 rokov, dostala silnú angínu, za 4 dni jej vypadali vlasy. Lekári si mysleli, že má leukémiu. Dcéra musela užívať lieky, vitamínové doplnky, tieto boli veľmi drahé. Stálo to i 1 200 Sk týždenne. Potom musela ísť na liečenie. Z týmto účelom si od svojich rodičov musela požičať peniaze. Odporca sa k tomu postavil tak, že dcéru na liečení ani raz nenavštívil a ešte jej poslal SMS správu "zdochni". Syn rovnako ako dcéra sa ju snažili pri útokoch odporcu brániť, syn tiež volal políciu.
Odporca vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom OS Trenčín (č.l. 19 spisu) uviedol, že nárok navrhovateľky uplatnený v tomto konaní v žiadnom prípade neuznáva. Navrhovateľka si všetko vymyslela, vyvolala sama svojim konaním a správaním. Keby nebola provokovala, nemuselo dochádzať k žiadnym hádkam a útokom. Keď ho navrhovateľka žaluje za náhradu škody, tak i on ju bude žalovať za náhradu majetkovej škody. Navrhovateľka zničila celú rodinu. Ona je tyranka. Uviedol, že navrhovateľku v živote netýral, raz ju zbil za jej správanie. Zničila deti. Dostala do finančných problémov celú rodinu. Dcéra mu až v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, povedala, čo všetko sa u nich doma dialo. Navrhovateľka celý život klame a zdiera celú rodinu. Celý život ho finančne využívala a podvádzala. Narobila samé dlhy. Podľa oznámenia dcéry mala byť odsúdená na 10 mesiacov trestu odňatia slobody za podvody. Má za to, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania z dôvodu finančných problémov, ktoré toho času má a do ktorých sa dostala sama. Odporca nesúhlasí so žiadnym odškodnením, nakoľko navrhovateľka všetko prehajdákala a preflákala. Uviedol, že navrhovateľku netýral. Uznal, že ju fyzicky napadol, kvôli jej správaniu, klamstvám a provokáciám mu praskli nervy. Kvôli jej klamstvám ich vyhodili z bytu, z dôvodu že neplatili byt. Peniaze jej odovzdával a myslel si, že všetky platby vyrovnávala. Svojim správaním, klamstvami a provokáciami navrhovateľka celú rodinu finančne i psychicky zruinovala.
Vo svojich zápiskoch doručených súdu odporca podrobne popísal priebeh manželstva s navrhovateľkou a to v kontexte na navrhovateľkou uvádzané skutočnosti o týraní zo strany odporcu. Odporca uviedol, že veľmi ľutuje, čo sa stalo. Hoci pripustil fyzické útoky na navrhovateľku, má za to, nešlo o týranie. Svoje konanie odôvodňoval psychickým tlakom (jeho životný ciel a sen stať sa umelcom nebol splnený, posmievala a ponižovala ho jeho i navrhovateľkina rodina, nemali dostatok financií), tiež provokovaním zo strany navrhovateľky (navrhovateľka mu nadávala, vyčítala.... incidentu s poliatím horúcou kávou predchádzalo to, že navrhovateľka mu podala kávu a z nej sa časť vyliala na papiere s jeho básňami), prípadne uvádzal, že šlo o nešťastné náhody (keď stupil s obutými kanadami na nohy navrhovateľke, nevedel, že sú tam jej nohy... navrhovateľka sa nešťastne postavila do cesty letiacej dreváke.... navrhovateľka sa svojim pohybom ruky stretla s jeho pohybom ruky, keď v nej mal puzdro, z ktorého vyletel nôž.....pri incidente s tĺčikom na mäso, siahal do zásuvky pre varechu, myslel si, že navrhovateľku bije varechou). Rovnako pri útokoch na svoje deti tieto odporca odôvodňoval nešťastnými náhodami (dcéra sa dostala pod jeho ruku, následkom čoho mala modrinu pod okom...jeho ruka s nožom sa nešťastnou náhodou dostala pri krk jeho dcéry) alebo provokáciami vyvolanými napr. jeho synom (dôvod, prečo syna chytil pod krkom). Odporca ďalej vo svojich zápiskoch obviňoval navrhovateľku z alkoholizmu, z neuváženého míňania peňazí, nedostatku starostlivosti o domácnosť, nevery.
V závere lekárskej správy J.. E. J., klinického psychológa, psychoterapeuta zo dňa 27.9.2011 (č.l. 4 spisu) sa uvádza, že u navrhovateľky sa prejavuje posttraumatická stresová porucha s prognózou neistou. Bolo dané odporučenie obodovať znalcom.
Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného dňa 22.11.2011 H.. C. H. (č.l. 5 spisu) vyplýva, že v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo bolestné navrhovateľky ohodnotené na 65 bodov. Presné vyčíslenie bolo nasledovné: pomliaždenie hlavy 5 bodov, pomliaždenie ramena vľavo 15 bodov, pomliaždenie ruky vpravo 15 bodov, pomliaždenie stehna 15 bodov. (podľa výpočtu súdu predstavuje celkový počet 50 bodov : 5 + 15 + 15 + 15 = 50).
Zo záveru Znaleckého posudku č. 30/2012 vypracovaného dňa 30.5.2013 H.. G. D., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia (č.l. 105 spisu), vyplýva, že konaním odporcu dňa 28.12.2008 ako i predošlým správaním odporcu k navrhovateľke došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia navrhovateľky, avšak len po stránke chirurgickej (obmedzeniu pohyblivosti medzičlánkového kĺbu palca ľavej nohy so zanechaním estetickej jazvy pravého predlaktia po jeho bodnoreznom poranení 3,5 cm x 0,4 cm = o ploche 1,4 cm2), pričom ale nedošlo po stránke psychickej - duševnej k vzniku jej postraumatickej stresovej poruchy, na ktorú psychoreaktívnu poruchu bolo vyslovené podozrenie jej ošetrujúcou psychologičkou, ktoré však bolo vylúčené terajším znaleckým skúmaní. Znalec navrhol stanoviť SSU navrhovateľky vo výške 50 bodov. V roku 2008 tak činilo pri 402,92 Sk/ 1 bod, spolu 50 bodov á 402,92 Sk = 20 146 Sk, zaokrúhlene 20 150 Sk, t.j. 668,86 €.
Zo záveru Znaleckého posudku č. 2/2013 vypracovaného dňa 16.2.2013 J.. U. H.. F. Š., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, pribratej ako konzultantky znalca H.. G. D. (č.l. 143spisu), sa uvádza, že hoci je evidentné, že navrhovateľka bola svojim manželom týraná, jej osobnostná štruktúra sa dokázala s traumatizujúcimi udalosťami vyrovnať a neprerástla do posttraumatickej stresovej poruchy a tým ani nie do následnej pretrvávajúcej zmeny osobnosti po katastrofickej skúsenosti. Uvedené je objektivizované ako znaleckým vyšetrením z roku 2009, kde znalkyňa vylúčila neštandardnú diagnózu pri násilí voči ženám, symptómy ktorej spadajú do laickej koncepcie syndrómu týranej ženy, kedy u obete o.i. sú jednoznačne prítomné aj symptómy PTSP, tak aj predmetným aktuálnym znaleckým vyšetrením. V rámci komplexného výsledku psychologického vyšetrenia znalkyňa neidentifikovala znaky perzistujúcej posttraumatickej stresovej poruchy, skôr znaky svedčiace pre relatívnu úzkostne - depresívnu poruchu, ktorej spúšťačom sú vysoko pravdepodobné obavy a strach z návratu odporcu z ÚVTOS, odcudzovanie sa s dcérou a neistota v terajšej práci. Týmto sa vylučuje aj pretrvávajúca zmena osobnosti, ktorá nastáva v prípade dlhodobej perzistencie (po 4 rokoch) PTSP.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 420 ods. 1 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.“) náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 1,2 zák. č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Predmetom tohto konania bol návrh na náhradu škody spôsobnej ublížením na zdraví uplatnený titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a návrh na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti. Navrhovateľka sa domáha uplatneného nároku na podklade odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/31/2009 zo dňa 24.6.2009, ktorým bol odporca uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona.
Odporca vzniesol voči navrhovateľkou uplatnenému nároku námietku premlčania, preto sa súd musel prioritne zaoberať touto otázkou. Právo na ochranu osobnosti sa ako právo osobnej povahy nepremlčuje. Premlčuje sa však právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti podľa § 16 Občianskeho zákonníka. V takom prípade ide o majetkové právo a premlčacia doba sa spravuje podľa § 106 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozlišuje subjektívna a objektívna premlčacia doba, ktorých začiatok, plynutie i skončenie sú vzájomne nezávislé. V zásade môže subjektívna premlčacia doba plynúť len v rámci objektívnej doby, čo však neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví, teda i v danom prípade. Tu sa uplatní len subjektívna premlčacia doba, ktorá začne plynúť, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľka sa o výške škody z titulu bolestného dozvedela až po vyhotovení lekárskeho posudku, teda dňa 22.11.2011; o výške škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a o škode spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti sa dozvedela až po vyhotovení znaleckého posudku, z ktorého svoj nárok odvodzovala. Predmetný znalecký posudok bol vyhotovený dňa 30.5.2013. Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie konania bol na súde podaný pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby, preto súd na námietku premlčania vznesenú odporcom neprihliadol.
Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. V danom prípade mal súd z rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/31/2009 zo dňa 24.6.2009, ktorým rozsudkom bol odporca uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby - navrhovateľky podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona za preukázané, že odporca sa zavinene dopustil porušenia právnej povinnosti. Uvedeným rozsudkom mal súd tiež za preukázané, že odporca svojim zavineným konaním spôsobil navrhovateľke škodu, pričom konanie odporcu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody spôsobenej navrhovateľke. Za škodu na zdraví spôsobenú navrhovateľke preto zodpovedá odporca Predmetný rozsudok nadobudol dňa 24.6.2009 právoplatnosť. Odporca svojimi vyjadreniami ani žiadnymi inými dôkazmi nevyvrátil, že navrhovateľke spôsobil škodu na zdraví. Sám pripustil, že navrhovateľku fyzicky viackrát napadol. Následkom týchto fyzických útokov vznikla navrhovateľke škoda na zdraví. Tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľka si túto škodu spôsobila sama, alebo že ho navrhovateľka svojim správaním vyprovokovala, resp. že šlo o nešťastné náhody, boli nielen nepreukázané, ale i nepresvedčivé a miestami vyznievajúce až absurdne.
Nárok navrhovateľky na náhradu škody titulom bolestného bol preukázaný lekárskym posudkom vypracovaným dňa 22.11.2011 H.. C. H.. Navrhovateľka si bolestné vyčíslila v zmysle lekárskeho posudku na 65 bodov. Presné vyčíslenie bolestného bolo nasledovné: pomliaždenie hlavy 5 bodov, pomliaždenie ramena vľavo 15 bodov, pomliaždenie ruky vpravo 15 bodov, pomliaždenie stehna 15 bodov. Podľa výpočtu súdu však celkový súčet predstavuje nie 65 bodov ale 50 bodov (5 + 15 + 15 + 15 = 50). Výška náhrady za bolesť za jeden bod predstavoval pre rok 2008 sumu 402,92 Sk (13,38 €). Titulom bolestného tak navrhovateľke patrí 668,86 € (50 bodov x 13,38 €).
Nárok navrhovateľky na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia bol preukázaný Znaleckým posudkom č. 30/2012 vypracovaným dňa 30.5.2013 H.. G. D., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že konaním odporcu dňa 28.12.2008 ako i predošlým konaním odporcu voči navrhovateľke došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia navrhovateľky, a to k obmedzeniu pohyblivosti medzičlánkového kĺbu palca ľavej nohy so zanechaním estetickej jazvy pravého predlaktia po jeho bodnoreznom poranení 3,5 cm x 0,4 cm = o ploche 1,4 cm2. Znalec stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky na 50 bodov. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod predstavoval pre rok 2008 sumu 402,92 Sk (13,38 €). Titulom sťaženia spoločenského uplatnenia tak navrhovateľke patrí 668,86 € (50 bodov x 13,38 €).
Nárok navrhovateľky na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti preukázaný nebol. Navrhovateľka sa tohto nároku domáhala z dôvodu utrpenej psychickej ujmy a odvodzovala ho výhradne z navrhovaného znaleckého dokazovania. Znaleckým dokazovaním, vykonaným na základe návrhu navrhovateľky však bolo zistené, že po stránke psychickej nedošlo u navrhovateľky k vzniku postraumatickej stresovej poruchy. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka nepochybne bola svojim manželom týraná, jej osobnostná štruktúra sa však dokázala s traumatizujúcimi udalosťami vyrovnať a neprerástla do posttraumatickej stresovej poruchy. Skutočnosť, že navrhovateľka netrpela tzv. syndrómom týranej osoby bola konštatovaná už v trestnom konaní, čo však nevylučuje trestnú zodpovednosť odporcu za zločin týrania podľa § 208 Trestného zákona. V rámci komplexného výsledku psychologického vyšetrenia znalkyňa skonštatovala, že navrhovateľka síce trpí relatívne úzkostnou depresívnou poruchou, jej spúšťačom sú však vysoko pravdepodobné obavy a strach z návratu odporcu z výkonu trestu odňatia slobody, odcudzovanie sa s dcérou a neistota v terajšej práci. Navrhovateľka závery znaleckého posudku nespochybnila a žiadne iné dôkazy na preukázanie jej nároku nenavrhla vykonať. Je potrebné tiež poukázať na to, že navrhovateľka hoci sama žiadala vykonať znalecké dokazovanie, sa k znalcovi, ktorý vykonáva pôsobnosť v mieste bydliska navrhovateľky, napriek predvolaniam a výzvam opakovane nedostavovala. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľka žiadne ďalšie dôkazy nenavrhla a v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. Odporca navrhol v konaní vypočuť ako svedkov dcéru E. Ž. a svoje príbuzné E. F., H.K. B. C. Y. L.. Navrhované svedecké výpovede by mohli spochybňovať nárok navrhovateľky na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti. Nakoľko však navrhovateľka v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, nebolo potrebné vykonávať dôkazy, ktoré by tvrdenia navrhovateľky mohli spochybniť. Súd preto dôkazy - výsluchy svedkov s poukazom na zásadu hospodárnosti nevykonal.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1338 € titulom náhrady škody (bolestné v sume 668,86 € + sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 668,86 €) a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Lehota na splnenie rozsudkom uloženej povinnosti bola určená v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. tak, že odporca je povinný navrhovateľke zaplatiť sumu 1338 € do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2, ods. 3 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 2, ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Úspešná bola len čiastočne v časti náhrady škody titulom bolestného (ktoré bolo však zle vyčíslené) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, kde rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. V časti uplatnenej nemajetkovej ujmy navrhovateľka úspešná nebola. Vo väčšej časti bol preto úspešný odporca. Odporca si však trovy konania neuplatnil a preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak odporca nesplní uložené povinnosti riadne a včas má navrhovateľ právo podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.