Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45P/44/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa O. F., D.. XX.X.XXXX, N. F. XX/XX, F. zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom Pollova 32, Košice proti odporkyni W. F., D.. D.. XX.X.XXXX, H. N. Ž. X, G. v konaní o zníženie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne počnúc dňom 21.11.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec je povinný uhrádzať do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 7.7.2011.

V prevyšujúcej časti návrhu na zníženie výživného za obdobie od 1.3.2012 do 20.11.2012 návrh zamieta.

Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 24.12.2012 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 7.7.2011 č.k. -252, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.1.2012 č.k. -287, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.2.2012 a na základe ktorých bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu v tom čase mal. W. výživným vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15.- dňa v mesiaci vopred k rukám starých rodičov (ktorých náhradnej osobnej starostlivosti mal. bola). Svoj návrh odôvodnil tým, že už v čase vydania prvostupňového rozsudku, teda 7.7.2011 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti a to odo dňa 1.12.2010 do 31.3.2012 a zároveň zistil, že v danom spise sa nachádza listina z daňového úradu označená ako dožiadanie - odpoveď, kde chybne uvedený príjem otca za zdaňovacie obdobie roku 2009 vo výške 81.308,- eur a rovnako v rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. súd vzal do úvahy tieto chybne uvedené údaje, preto bol podľa názoru navrhovateľa, navrhovateľ poškodený na svojich právach. V roku 2009 mal príjem 8.308,- eur a nie 81.308,- eur a jeho čistý príjem činil 371,- eur.

Ďalej poukázal na to, že v roku 2011 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a nemal ani iný príjem, požiadal dňa 30.1.2012 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na základe čoho bol rozhodnutím zo dňa 1.2.2011 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Poukázal na to, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu 7.7.2011 a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu 25.1.2012 nemal žiaden príjem. Uviedol, že na vyššie uvedené nezrovnalosti aj pochybenia súdu, vo vzťahu k chybným údajom daňového úradu, poukázal už v odvolaní

podanom dňa 8.8.2011 voči rozsudku prvostupňového súdu sp. zn. . Rovnako v odvolaní namietal aj ďalšie skutočnosti vo vzťahu k predaju bytu na Z. X.. S. G. a nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k hodnotnejšej nehnuteľnosti o veľkosti podielu jednej polovice.

Uvádzal ďalej, že k pozostaveniu prevádzkovania jeho živnosti do 31.3.2012 došlo z dôvodu nedostatku zákazok a následne podal novú žiadosť o predĺženie obdobia, kedy mal živnosť pozastavenú z dôvodu pretrvávajúcej krízy v hospodárstve a nepriaznivého prostredia na podnikanie a to až do 31.3.2013. Navrhol vyživovaciu povinnosť znížiť na sumu 50,- eur mesačne od 1.3.2012.

Odporkyňa sa k žalobe písomne nevyjadrila, vyjadrili sa iba starí rodičia, ktorým bola do plnoletosti zverená do náhradnej osobnej starostlivosti a to tak, že s návrhom nesúhlasili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojeným spisom Okresného súdu Košice II sp. zn. a zistil tento skutkový stav veci:

Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. -252 zo dňa 7.3.2011 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. -32 zo dňa 10.6.2000 tak, že v tom čase mal. W. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a zaviazal otca prispievať na jej výživu po 200,- eur mesačne a matku po 100,- eur mesačne. W. v tom čase bola študentkou Z. Z. P. Š. S. G., kde ukončila druhý ročník, mala potreby primerané veku a mimoškolským aktivitám sa nevenovala. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že otec predal v auguste 2010 na Z. X.. S. G. byt za 49.000,- eur, následne kúpil ako spoluvlastník dom v obci F., za ktorý uhradil svoj podiel 55.000,- eur. Zároveň bol vlastníkom motorového vozidla. Z daňového priznania podaného v roku 2010 vyplynulo, že dosiahol príjmy 17.515,- eur, výdavky 15.712,- eur, jeho základ dane bol 1.803,- eur, daň neuhradil žiadnu. Bol slobodný a okrem mal. W. ďalšie vyživovacie povinnosti nemal. V roku 2009 podľa podaného daňového priznania dosiahol príjmy 81.308,- eur, výdavky 5.937,- eur, vykázal základ dane 2.371,- eur, neuhradil žiadnu daň. Pri rozhodovaní o výške výživného súd na strane otca zohľadnil to, že otec po predaji bytu sa stal spoluvlastníkom hodnotnejšej nehnuteľnosti a to rodinného domu, je tiež vlastníkom motorového vozidla, pričom okrem W. žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, je slobodný a má príjem zo živnostenskej činnosti tak, ako je to vyššie uvedené.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -287 zo dňa 25.1.2012 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu aj vo výroku o určení výživného majúc za to, že určené výživné korešponduje zákonným zásadám vyplývajúcim z § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 a § 75 Zákona o rodine.

Z oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti vyplýva, že žalobca mal na základe tohto rozhodnutie pozastavené prevádzkovanie živnosti na obdobie od 1.12.2010 do 31.3.2012.

Z oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti vyplýva, že žalobca mal prevádzkovanie živnosti pozastavené za obdobie od 1.12.2010 do 31.3.2013.

Z potvrdenia zo dňa 20.11.2012 Obvodného úradu Košice-okolie vyplýva, že navrhovateľ ukončil podnikanie dňa 21.11.2012.

Z potvrdenia Daňového úradu Košice o výške príjmov žalobcu za rok 2009/2010 vyplýva, že v roku 2009 jeho príjmy činili 8.308,- eur, výdavky 5.937,- eur, základ dane činil 2.371,- eur, rovnako ako aj čistý príjem, keďže daňová povinnosť činila 0,- eur. Za rok 2010 príjem činil 17.515,- eur, výdavky 15.712,- eur, základ dane 1.803,- eur, daňová povinnosť 0,- eur, teda čistý príjem činil 1.803,- eur.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 1.2.2012 vyplýva, že žalobca O. F. bol dňom 30.1.2012 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z výpisu z katastra nehnuteľnosti vyplýva, že žalobca je naďalej spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, katastrálne územie F., o veľkosti podielu jednej polovice, ako aj pozemku o S. XXX m2.

Z predloženého potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.2.2012 vyplýva, že žalobca uvedeného dňa požiadal o dávku v nezamestnanosti. Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.2.2012 vyplýva, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Z potvrdenia MUDr. V.. M., všeobecného lekára pre dospelých vyplýva, že žalobca bol od 7.9.2010 do 1.12.2010 práceneschopný po úraze (pád zo schodov), kedy mal narazenú driekovú oblasť a bol ošetrený na chirurgickej ambulancii. Ku dňu podania správy dňa 2.8.2012 ťažkosti pacienta s LS chrbticou stále pretrvávajú.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 15.10.2012 vyplýva, že žalobca v období od 1.1.2012 do podania správy 15.10.2012 nepoberal nemocenské dávky.

Z rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19.12.2012 vyplýva, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a bola mu priznaná dávka a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od 1.11.2012 na základe žiadosti zo dňa 30.11.2012. Z odôvodnenia vyplýva, že tento príspevok tvorí dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca v sume 60,50 eur, príspevok na zdravotnú starostlivosť pre jednu osobu v sume 2,- eur, príspevok na bývanie 55,80 eur, čo spolu činí 118,30 eur.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že návrh podal najmä z dôvodu chyby, ktorá bola urobená pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu, keďže súd sa opieral o údaj daňového úradu, v zmysle ktorého za rok 2009 bol jeho príjem v sume 81.308,- eur, avšak jeho reálny príjem činil iba 8.308,- eur. Zároveň chcel poukázať na to, že bol v septembri až novembri 2010 práceneschopný, keďže mal úraz chrbtice, a nevykonával svoju činnosť. Následne v decembri 2010 živnosť pozastavil a má ju pozastavenú až do konca marca 2013. Uviedol, že sa venoval činnosti v stavebnej oblasti ako murár

- obkladač, avšak tejto činnosti sa v súčasnosti nemôže venovať pre veľké bolesti, pretože musí brať lieky. Od januára 2011 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, najprv nepoberal žiadne dávky. Doplnil, že súdu v konaní vedenom pod sp. zn. tieto skutočnosti neuviedol, pretože v tomto konaní nebol zastúpený právny zástupcom a rovnako na tieto skutočnosti neupozornil súd ani v odvolaní (teda na skutočnosť, že bol práceneschopný a mal pozastavenú činnosť, resp. že je evidovaný na úrade práce od januára 2011 bez poberania dávok), pretože sa v odvolaní sústredil na tú skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie oprel o nesprávny údaj daňového úradu.

Ďalej navrhovateľ potvrdil, že dva mesiace v roku 2011 bol v V. (január, február 2011), avšak tam nevykonával pracovnú činnosť, bol tam iba za rodinou, ktorá mu hradila všetky náklady. Poprel, žeby v súčasnosti chodieval do zahraničia za prácou. Uviedol, že nemá žiaden príjem, vlastní jednu polovicu rodinného domu v ktorom býva a je evidovaný ako držiteľ motorového vozidla, ktoré je však nepojazdné. Okrem W. nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a keďže nemá príjem, všetky jeho potreby mu zabezpečujú jeho rodičia. Vlastníkom druhej polovice v ktorom žalobca býva je jeho brat, ktorý tam býva tiež, a zároveň tam bývajú aj ich rodičia, voči ktorým obaja bratia zriadili vecné bremeno na doživotné právo bývania. Pravidelne musí užívať lieky a doplatky činia mesačne okolo 20,- eur.

Svedok Š. U. - Z. P. W. vo svojej výpovedi uviedol, že W. je jeho vnučkou, býva s ním a jeho manželkou v spoločnej domácnosti v 1-izbovom byte, pričom starí rodičia zabezpečujú všetky potreby W. aj teraz, keď už je plnoletá. W. chodí do školy, nemá žiaden príjem ani brigády, stravuje sa v školskej jedálni, kde za obedy nemusí nič uhrádzať. Aj matka má stanovenú vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne, avšak starým rodičom neprispieva, keďže t.č. je na materskej dovolenke a nemá dostatočný príjem. Potvrdil, že otec uhrádza mesačne výživné vo výške 33,- eur.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 3, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1-4 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 78 ods. 1-3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti určenej mu právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 7.7.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. , ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.2.2012, preto súd zameral dokazovanie najmä na zistenie, či oproti obdobiu, kedy súd rozhodoval naposledy došlo k zmene tých podstatných skutočností, na základe ktorých súd pôvodne rozhodol, ktorá by sa výraznejším spôsobom odrazila v súčasných pomeroch účastníkov konania, v dôsledku čoho by bolo možné zmeniť takéto právoplatné rozhodnutie súdu. Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že nie akákoľvek zmena, ale iba zmena, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania, je spôsobilá privodiť takúto zmenu právoplatného rozhodnutia.

Súd poukazuje najmä na to, že súd nemôže zohľadniť tie skutočnosti uvádzané žalobcom, ktoré už mohli byť zohľadnené v čase pôvodného rozhodovania súdu, avšak zohľadnené neboli z dôvodu, že navrhovateľ sám na ne nepoukázal a neoboznámil súd s týmito skutočnosťami a to ani v odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že nebolo možné zohľadňovať práceneschopnosť v dôsledku úrazu na strane navrhovateľa v roku 2010, keďže na túto skutočnosť, mal navrhovateľ poukázať už v konaní vedenom pod sp.zn. , čo však neurobil.

Ku skutočnostiam, na ktoré navrhovateľ v žalobnom návrhu, ako aj vo svojich prednesoch poukazoval ako na najzávažnejší dôvod, pre ktorý žiadal jeho vyživovaciu povinnosť znížiť a to, že podľa jeho

názoru súd pri rozhodovaní v konaní vedenom pod sp.zn. vychádzal z chybného údaja daňového úradu poskytnutého vo vyjadrení a teda, že za rok 2009 daňový úrad uvádzal u navrhovateľa príjem vo výške 81.308,- eur, naproti skutočne dosiahnutému príjmu 8.308,- eur, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto konaní súd nemôže reparovať takúto chybu, ktorá mohla byť (ak by bola skutočne schopná spôsobiť chybné alebo nesprávne rozhodnutie) zohľadnená v rámci odvolacieho konania, keďže navrhovateľ voči rozsudku prvostupňového súdu vo veci sp. zn. podal odvolanie. Súd v tomto konaní v žiadnom prípade nemôže meniť výšku vyživovacej povinnosti na základe takéhoto tvrdenia žalobcu, že súd pri predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho údaju uvedeného daňovým úradom. Vo vzťahu k uvedenému by prichádzalo do úvahy iba prípadné zváženie podania návrhu na obnovu konania a nie podania nového návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, na základe takejto skutočnosti. Súd však zároveň uvádza, že vychádzajúc jednak zo samotného písomného potvrdenia daňového úradu, ako aj z odôvodnenia rozsudku mal za to, že aj keď daňový úrad uviedol nesprávny údaj o výške príjmu, takáto skutočnosť sama o sebe nebola spôsobilá privodiť žalobcovi podľa názoru súdu ujmu, keďže zároveň bol v písomnej správe daňového úradu a teda aj v odôvodnení rozsudku uvedený aj údaj o základe dane (vypočítaný ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktoré v danom roku žalobca dosiahol), kde bol uvedený správny údaj vo výške 2.371,- eur a to bez ohľadu na nesprávne uvedenú výšku príjmov 81.308,- eur. Správne bol uvedený potom aj čistý príjem vo výške 2.371,- eur a pre rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti je rozhodujúci práve údaj o základe dane a čistom príjme, ktorý bol uvedený správne, preto súd má za to, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. súd napriek nesprávne uvedenej výške príjmov, vychádzal zo správneho údaju o čistom príjme žalobcu za rok 2009 vo výške 2.371,- eur a nedošlo tak k pochybeniu na strane súdu, resp. k určeniu výšky výživného na základe chybného údaja.

Navrhovateľ poukazoval aj na tú skutočnosť, že podľa neho nebolo správne ani vyhodnotenie súdu vo vzťahu k predaju bytu na Z. X.. a následného nadobudnutia podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, keď súd sa v odôvodnení rozsudku vo veci vyjadril v tom zmysle, že sa stal spoluvlastníkom hodnotnejšej nehnuteľnosti. Súd tu opakovane poukazuje na to, že v rámci tohto konania súdu neprináleží hodnotiť stanoviská súdu vyjadrené v inom konaní, ani nie je možné tieto závery akýmkoľvek spôsobom obmieňať, preto ani tento dôvod súd nepovažoval za relevantný vo vzťahu k prípadnému zníženiu vyživovacej povinnosti navrhovateľa.

Súd následne zameral dokazovanie na zistenie iných nových skutočností, ktoré by prípadne odôvodňovali zníženie výživného zo strany navrhovateľa a v súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že oproti obdobiu, kedy súd rozhodoval vo veci došlo na strane navrhovateľa zmene, keďže nielenže nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť pre jej prerušenie, ale ku dňu 21.11.2012 došlo k ukončeniu jeho podnikania úplne tak, ako to vyplynulo z predložených listinných dôkazov. Od 21.11.2012 navrhovateľ teda nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a keďže nemá uzatvorený pracovný pomer so žiadnym zamestnávateľom, je naďalej evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný (tak, ako tomu bolo ešte pred ukončením živnostenskej činnosti v dôsledku jej prerušenia). Zároveň mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol v období od 1.11.2012 občanom v hmotnej núdzi, kedy spĺňal nárok na pomoc v hmotnej núdzi a bola mu priznaná dávka a príspevky v sume 118,30 eur. S poukazom na uvedené, súd dospel k záveru, že odo dňa 21.11.2012 došlo u navrhovateľa k takej zmene skutočností relevantných pre rozhodovanie o výške výživného, ktorá odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia, avšak iba od tohto dňa t.j. od 21.11.2012 do budúcna. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 200,- eur na sumu 50,- eur mesačne od 21.11.2012 do budúcna a za obdobie od 1.3.2012, odkedy navrhovateľ požadoval zníženie vyživovacej povinnosti do 20.11.2012 súd návrh ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci sa tohto práva účinne vzdali po jeho vyhlásení.