Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-44-2012.pdf
PDF · 100.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa O. F., D.. XX.X.XXXX, N. F. XX/XX, F. zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom Pollova 32, Košice proti odporkyni W. F., D.. D.. XX.X.XXXX, H. N. Ž. X, G. v konaní o zníženie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne počnúc dňom 21.11.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec je povinný uhrádzať do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/191/2009 zo dňa 7.7.2011.
V prevyšujúcej časti návrhu na zníženie výživného za obdobie od 1.3.2012 do 20.11.2012 návrh zamieta.
Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 24.12.2012 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 7.7.2011 č.k. 27P/191/2009-252, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.1.2012 č.k. 8CoP/276/2011-287, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.2.2012 a na základe ktorých bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu v tom čase mal. W. výživným vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15.- dňa v mesiaci vopred k rukám starých rodičov (ktorých náhradnej osobnej starostlivosti mal. bola). Svoj návrh odôvodnil tým, že už v čase vydania prvostupňového rozsudku, teda 7.7.2011 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti a to odo dňa 1.12.2010 do 31.3.2012 a zároveň zistil, že v danom spise sa nachádza listina z daňového úradu označená ako dožiadanie - odpoveď, kde chybne uvedený príjem otca za zdaňovacie obdobie roku 2009 vo výške 81.308,- eur a rovnako v rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/191/2009 súd vzal do úvahy tieto chybne uvedené údaje, preto bol podľa názoru navrhovateľa, navrhovateľ poškodený na svojich právach. V roku 2009 mal príjem 8.308,- eur a nie 81.308,- eur a jeho čistý príjem činil 371,- eur.
Ďalej poukázal na to, že v roku 2011 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a nemal ani iný príjem, požiadal dňa 30.1.2012 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na základe čoho bol rozhodnutím zo dňa 1.2.2011 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Poukázal na to, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu 7.7.2011 a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu 25.1.2012 nemal žiaden príjem. Uviedol, že na vyššie uvedené nezrovnalosti aj pochybenia súdu, vo vzťahu k chybným údajom daňového úradu, poukázal už v odvolaní
podanom dňa 8.8.2011 voči rozsudku prvostupňového súdu sp. zn. 27P/191/2009. Rovnako v odvolaní namietal aj ďalšie skutočnosti vo vzťahu k predaju bytu na Z. X.. S. G. a nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k hodnotnejšej nehnuteľnosti o veľkosti podielu jednej polovice.
Uvádzal ďalej, že k pozostaveniu prevádzkovania jeho živnosti do 31.3.2012 došlo z dôvodu nedostatku zákazok a následne podal novú žiadosť o predĺženie obdobia, kedy mal živnosť pozastavenú z dôvodu pretrvávajúcej krízy v hospodárstve a nepriaznivého prostredia na podnikanie a to až do 31.3.2013. Navrhol vyživovaciu povinnosť znížiť na sumu 50,- eur mesačne od 1.3.2012.
Odporkyňa sa k žalobe písomne nevyjadrila, vyjadrili sa iba starí rodičia, ktorým bola do plnoletosti zverená do náhradnej osobnej starostlivosti a to tak, že s návrhom nesúhlasili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojeným spisom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/191/2009 a zistil tento skutkový stav veci:
Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 27P/191/2009-252 zo dňa 7.3.2011 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 20C/253/1999-32 zo dňa 10.6.2000 tak, že v tom čase mal. W. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a zaviazal otca prispievať na jej výživu po 200,- eur mesačne a matku po 100,- eur mesačne. W. v tom čase bola študentkou Z. Z. P. Š. S. G., kde ukončila druhý ročník, mala potreby primerané veku a mimoškolským aktivitám sa nevenovala. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že otec predal v auguste 2010 na Z. X.. S. G. byt za 49.000,- eur, následne kúpil ako spoluvlastník dom v obci F., za ktorý uhradil svoj podiel 55.000,- eur. Zároveň bol vlastníkom motorového vozidla. Z daňového priznania podaného v roku 2010 vyplynulo, že dosiahol príjmy 17.515,- eur, výdavky 15.712,- eur, jeho základ dane bol 1.803,- eur, daň neuhradil žiadnu. Bol slobodný a okrem mal. W. ďalšie vyživovacie povinnosti nemal. V roku 2009 podľa podaného daňového priznania dosiahol príjmy 81.308,- eur, výdavky 5.937,- eur, vykázal základ dane 2.371,- eur, neuhradil žiadnu daň. Pri rozhodovaní o výške výživného súd na strane otca zohľadnil to, že otec po predaji bytu sa stal spoluvlastníkom hodnotnejšej nehnuteľnosti a to rodinného domu, je tiež vlastníkom motorového vozidla, pričom okrem W. žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, je slobodný a má príjem zo živnostenskej činnosti tak, ako je to vyššie uvedené.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 8CoP/276/2011-287 zo dňa 25.1.2012 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu aj vo výroku o určení výživného majúc za to, že určené výživné korešponduje zákonným zásadám vyplývajúcim z § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 a § 75 Zákona o rodine.
Z oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti vyplýva, že žalobca mal na základe tohto rozhodnutie pozastavené prevádzkovanie živnosti na obdobie od 1.12.2010 do 31.3.2012.
Z oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti vyplýva, že žalobca mal prevádzkovanie živnosti pozastavené za obdobie od 1.12.2010 do 31.3.2013.
Z potvrdenia zo dňa 20.11.2012 Obvodného úradu Košice-okolie vyplýva, že navrhovateľ ukončil podnikanie dňa 21.11.2012.
Z potvrdenia Daňového úradu Košice o výške príjmov žalobcu za rok 2009/2010 vyplýva, že v roku 2009 jeho príjmy činili 8.308,- eur, výdavky 5.937,- eur, základ dane činil 2.371,- eur, rovnako ako aj čistý príjem, keďže daňová povinnosť činila 0,- eur. Za rok 2010 príjem činil 17.515,- eur, výdavky 15.712,- eur, základ dane 1.803,- eur, daňová povinnosť 0,- eur, teda čistý príjem činil 1.803,- eur.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 1.2.2012 vyplýva, že žalobca O. F. bol dňom 30.1.2012 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti vyplýva, že žalobca je naďalej spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, katastrálne územie F., o veľkosti podielu jednej polovice, ako aj pozemku o S. XXX m2.
Z predloženého potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.2.2012 vyplýva, že žalobca uvedeného dňa požiadal o dávku v nezamestnanosti. Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.2.2012 vyplýva, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Z potvrdenia MUDr. V.. M., všeobecného lekára pre dospelých vyplýva, že žalobca bol od 7.9.2010 do 1.12.2010 práceneschopný po úraze (pád zo schodov), kedy mal narazenú driekovú oblasť a bol ošetrený na chirurgickej ambulancii. Ku dňu podania správy dňa 2.8.2012 ťažkosti pacienta s LS chrbticou stále pretrvávajú.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 15.10.2012 vyplýva, že žalobca v období od 1.1.2012 do podania správy 15.10.2012 nepoberal nemocenské dávky.
Z rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19.12.2012 vyplýva, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a bola mu priznaná dávka a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od 1.11.2012 na základe žiadosti zo dňa 30.11.2012. Z odôvodnenia vyplýva, že tento príspevok tvorí dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca v sume 60,50 eur, príspevok na zdravotnú starostlivosť pre jednu osobu v sume 2,- eur, príspevok na bývanie 55,80 eur, čo spolu činí 118,30 eur.
Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že návrh podal najmä z dôvodu chyby, ktorá bola urobená pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu, keďže súd sa opieral o údaj daňového úradu, v zmysle ktorého za rok 2009 bol jeho príjem v sume 81.308,- eur, avšak jeho reálny príjem činil iba 8.308,- eur. Zároveň chcel poukázať na to, že bol v septembri až novembri 2010 práceneschopný, keďže mal úraz chrbtice, a nevykonával svoju činnosť. Následne v decembri 2010 živnosť pozastavil a má ju pozastavenú až do konca marca 2013. Uviedol, že sa venoval činnosti v stavebnej oblasti ako murár
- obkladač, avšak tejto činnosti sa v súčasnosti nemôže venovať pre veľké bolesti, pretože musí brať lieky. Od januára 2011 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, najprv nepoberal žiadne dávky. Doplnil, že súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27P/191/2009 tieto skutočnosti neuviedol, pretože v tomto konaní nebol zastúpený právny zástupcom a rovnako na tieto skutočnosti neupozornil súd ani v odvolaní (teda na skutočnosť, že bol práceneschopný a mal pozastavenú činnosť, resp. že je evidovaný na úrade práce od januára 2011 bez poberania dávok), pretože sa v odvolaní sústredil na tú skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie oprel o nesprávny údaj daňového úradu.
Ďalej navrhovateľ potvrdil, že dva mesiace v roku 2011 bol v V. (január, február 2011), avšak tam nevykonával pracovnú činnosť, bol tam iba za rodinou, ktorá mu hradila všetky náklady. Poprel, žeby v súčasnosti chodieval do zahraničia za prácou. Uviedol, že nemá žiaden príjem, vlastní jednu polovicu rodinného domu v ktorom býva a je evidovaný ako držiteľ motorového vozidla, ktoré je však nepojazdné. Okrem W. nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a keďže nemá príjem, všetky jeho potreby mu zabezpečujú jeho rodičia. Vlastníkom druhej polovice v ktorom žalobca býva je jeho brat, ktorý tam býva tiež, a zároveň tam bývajú aj ich rodičia, voči ktorým obaja bratia zriadili vecné bremeno na doživotné právo bývania. Pravidelne musí užívať lieky a doplatky činia mesačne okolo 20,- eur.
Svedok Š. U. - Z. P. W. vo svojej výpovedi uviedol, že W. je jeho vnučkou, býva s ním a jeho manželkou v spoločnej domácnosti v 1-izbovom byte, pričom starí rodičia zabezpečujú všetky potreby W. aj teraz, keď už je plnoletá. W. chodí do školy, nemá žiaden príjem ani brigády, stravuje sa v školskej jedálni, kde za obedy nemusí nič uhrádzať. Aj matka má stanovenú vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne, avšak starým rodičom neprispieva, keďže t.č. je na materskej dovolenke a nemá dostatočný príjem. Potvrdil, že otec uhrádza mesačne výživné vo výške 33,- eur.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 3, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1-4 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 78 ods. 1-3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti určenej mu právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp.zn. 27P/191/2009 zo dňa 7.7.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP/276/2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.2.2012, preto súd zameral dokazovanie najmä na zistenie, či oproti obdobiu, kedy súd rozhodoval naposledy došlo k zmene tých podstatných skutočností, na základe ktorých súd pôvodne rozhodol, ktorá by sa výraznejším spôsobom odrazila v súčasných pomeroch účastníkov konania, v dôsledku čoho by bolo možné zmeniť takéto právoplatné rozhodnutie súdu. Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že nie akákoľvek zmena, ale iba zmena, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania, je spôsobilá privodiť takúto zmenu právoplatného rozhodnutia.
Súd poukazuje najmä na to, že súd nemôže zohľadniť tie skutočnosti uvádzané žalobcom, ktoré už mohli byť zohľadnené v čase pôvodného rozhodovania súdu, avšak zohľadnené neboli z dôvodu, že navrhovateľ sám na ne nepoukázal a neoboznámil súd s týmito skutočnosťami a to ani v odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že nebolo možné zohľadňovať práceneschopnosť v dôsledku úrazu na strane navrhovateľa v roku 2010, keďže na túto skutočnosť, mal navrhovateľ poukázať už v konaní vedenom pod sp.zn. 27P/191/2009, čo však neurobil.
Ku skutočnostiam, na ktoré navrhovateľ v žalobnom návrhu, ako aj vo svojich prednesoch poukazoval ako na najzávažnejší dôvod, pre ktorý žiadal jeho vyživovaciu povinnosť znížiť a to, že podľa jeho
názoru súd pri rozhodovaní v konaní vedenom pod sp.zn. 27/191/2009 vychádzal z chybného údaja daňového úradu poskytnutého vo vyjadrení a teda, že za rok 2009 daňový úrad uvádzal u navrhovateľa príjem vo výške 81.308,- eur, naproti skutočne dosiahnutému príjmu 8.308,- eur, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto konaní súd nemôže reparovať takúto chybu, ktorá mohla byť (ak by bola skutočne schopná spôsobiť chybné alebo nesprávne rozhodnutie) zohľadnená v rámci odvolacieho konania, keďže navrhovateľ voči rozsudku prvostupňového súdu vo veci sp. zn. 27P/191/2009 podal odvolanie. Súd v tomto konaní v žiadnom prípade nemôže meniť výšku vyživovacej povinnosti na základe takéhoto tvrdenia žalobcu, že súd pri predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho údaju uvedeného daňovým úradom. Vo vzťahu k uvedenému by prichádzalo do úvahy iba prípadné zváženie podania návrhu na obnovu konania a nie podania nového návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, na základe takejto skutočnosti. Súd však zároveň uvádza, že vychádzajúc jednak zo samotného písomného potvrdenia daňového úradu, ako aj z odôvodnenia rozsudku mal za to, že aj keď daňový úrad uviedol nesprávny údaj o výške príjmu, takáto skutočnosť sama o sebe nebola spôsobilá privodiť žalobcovi podľa názoru súdu ujmu, keďže zároveň bol v písomnej správe daňového úradu a teda aj v odôvodnení rozsudku uvedený aj údaj o základe dane (vypočítaný ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktoré v danom roku žalobca dosiahol), kde bol uvedený správny údaj vo výške 2.371,- eur a to bez ohľadu na nesprávne uvedenú výšku príjmov 81.308,- eur. Správne bol uvedený potom aj čistý príjem vo výške 2.371,- eur a pre rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti je rozhodujúci práve údaj o základe dane a čistom príjme, ktorý bol uvedený správne, preto súd má za to, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. 27P/191/2009 súd napriek nesprávne uvedenej výške príjmov, vychádzal zo správneho údaju o čistom príjme žalobcu za rok 2009 vo výške 2.371,- eur a nedošlo tak k pochybeniu na strane súdu, resp. k určeniu výšky výživného na základe chybného údaja.
Navrhovateľ poukazoval aj na tú skutočnosť, že podľa neho nebolo správne ani vyhodnotenie súdu vo vzťahu k predaju bytu na Z. X.. a následného nadobudnutia podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, keď súd sa v odôvodnení rozsudku vo veci 27P/191/2009 vyjadril v tom zmysle, že sa stal spoluvlastníkom hodnotnejšej nehnuteľnosti. Súd tu opakovane poukazuje na to, že v rámci tohto konania súdu neprináleží hodnotiť stanoviská súdu vyjadrené v inom konaní, ani nie je možné tieto závery akýmkoľvek spôsobom obmieňať, preto ani tento dôvod súd nepovažoval za relevantný vo vzťahu k prípadnému zníženiu vyživovacej povinnosti navrhovateľa.
Súd následne zameral dokazovanie na zistenie iných nových skutočností, ktoré by prípadne odôvodňovali zníženie výživného zo strany navrhovateľa a v súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že oproti obdobiu, kedy súd rozhodoval vo veci 27P/191/2009 došlo na strane navrhovateľa zmene, keďže nielenže nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť pre jej prerušenie, ale ku dňu 21.11.2012 došlo k ukončeniu jeho podnikania úplne tak, ako to vyplynulo z predložených listinných dôkazov. Od 21.11.2012 navrhovateľ teda nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a keďže nemá uzatvorený pracovný pomer so žiadnym zamestnávateľom, je naďalej evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný (tak, ako tomu bolo ešte pred ukončením živnostenskej činnosti v dôsledku jej prerušenia). Zároveň mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol v období od 1.11.2012 občanom v hmotnej núdzi, kedy spĺňal nárok na pomoc v hmotnej núdzi a bola mu priznaná dávka a príspevky v sume 118,30 eur. S poukazom na uvedené, súd dospel k záveru, že odo dňa 21.11.2012 došlo u navrhovateľa k takej zmene skutočností relevantných pre rozhodovanie o výške výživného, ktorá odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia, avšak iba od tohto dňa t.j. od 21.11.2012 do budúcna. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 200,- eur na sumu 50,- eur mesačne od 21.11.2012 do budúcna a za obdobie od 1.3.2012, odkedy navrhovateľ požadoval zníženie vyživovacej povinnosti do 20.11.2012 súd návrh ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci sa tohto práva účinne vzdali po jeho vyhlásení.