Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-65-2011.pdf
PDF · 131.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/65/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: V. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z., W. I. č. XXXX/X, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, AK, Bratislava, Miletičova ul. č. 3/a, proti odporkyni: E. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z., O. ul. č. X, zastúpený advokátskou kanceláriou Michal Maťaš, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sabinovská ul. č. 12, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu 1 276,97 Eur titulom trov právneho zastúpenia a to v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 23. 2. 2011, sa navrhovateľ domáhal ochrany svojej osobnosti a žiadal, aby sa mu odporkyňa písomne jemu doručeným listom ospravedlnila a súčasne žiadal o vyslovenie povinnosti odporkyni zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- Eur, ktorú pred pojednávaním vo veci samej dňa 10. 4. 2012 znížil na 3 000,- Eur. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa na neho podala XX. X. XXXX jeho zamestnávateľovi písomnú sťažnosť, v ktorej spochybnila jeho konanie pri výkone pracovnej funkcie T. T. M. W. B. Z. - I. W.. V sťažnosti použila voči jeho osobe kritiku, ktorá vychádzala z nepravdivých údajov a mimoriadne osočujúce vyjadrenia a urážky, čím ohrozila jeho pracovnú pozíciu zamestnanca mestskej polície, čo pociťoval ako mimoriadnu ujmu v zamestnaní a v rodine.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že sa nedopustila žiadneho zásahu objektívne spôsobilého narušiť poprípade ohroziť osobnostné práva navrhovateľa. V sťažnosti na navrhovateľa, ktorú podala jeho zamestnávateľovi poukázala na jeho zákrok, ktorý vykonal voči jej osobe ako príslušník mestskej polície a dožadovala sa jeho prešetrenia. Táto sťažnosť smerovala voči navrhovateľovi ako verejnému činiteľovi a popísala v nej jej vlastnú subjektívnu charakteristiku jeho konania pri zákroku voči nej. V sťažnosti použila výrazy na zachytenie toho čo priamo pri zákroku vnímala.
Dokazovania, pri ktorom súd postupoval podľa § 118a zák. č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (OSP) bolo vykonané výsluchom účastníkov konania, výsluchom účastníkmi navrhnutých svedkov - X. Z., V. G., L. M., F. B., O. O., V. B., W.. V. N., W. N., J. V., F. O., B. O. a s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise - pracovnou zmluvou navrhovateľa a dokladmi o skončení jeho pracovného pomeru, sťažnosťou odporkyne a listinami spisového materiálu súvisiaceho s jej vybavením, s dokladmi o výkone pracovných povinností navrhovateľa a príslušníka W. B. Z. L. M., Internými predpismi W. B. Z.. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.
Navrhovateľ na základe pracovnej zmluvy z XX. X. XXXX pracoval u zamestnávateľa K. W. Z. s miestom výkonu práce W. B. Z., T. Z. - I. W. so zaradením od XX. 1. XXXX do funkcie T.. Pracovné povinnosti navrhovateľa boli dané zákonom č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií a Internou smernicou W. B.., ktorá podrobne upravuje práva a povinností mestských policajtov a postup pri ich výkone. Navrhovateľ vypovedal, že jednou z jeho povinností, ale aj práv ako operačného okrskovej stanice mestskej polície bolo rozhodovať o práve inej osoby a to aj príslušníka W. B. vstúpiť po pracovnej dobe do priestorov T.. Výkonu tejto povinnosti zodpovedalo aj obmedzenie voľného vstupu, keď priestor okrskovej stanice od verejného priestoru bol oddelený kovovou zábranou - mrežou, otvoriteľnou len z priestoru okrskovej stanice, nie z vonku, kde zámok bol zabezpečený guľou. V blízkosti mreže má operačný kanceláriu. Osoba domáhajúca sa vstupu do priestorov okrskovej stanice zazvoní, čo operačnému signalizuje elektronický vrátnik. Operačný z jeho kancelárie nemá priamy výhľad na osobu domáhajúcu sa vstupu. Po zazvonení vyjde z kancelárie k mrežovým dverám, dopytom na osobu, ktorá chce vstúpiť do priestorov zistí a reaguje na účel jej vstupu. Dňa XX. X. XXXX končil mestský policajt L. M. jeho zmenu o 19.00 hodine a v civilnom oblečení odišiel z priestorov okrskovej stanice. Tento sa krátko po odchode vrátil. Navrhovateľ vypovedal, že započul šramot na mreži a zaregistroval, že sa vracia L. M.. Ako operačný pri výmene zmeny mestských policajtov je mimoriadne pracovne vyťažený, pretože zmenu končiaci mestskí policajti odovzdávajú zbrane, doklady, podávajú správu o zistených a sankcionovaných priestupkoch, čo operačný spracúva do knihy udalostí a následne do počítača. Pre výkon týchto povinností po zistení vstupu L. M. do okrskovej stanice nevyšiel z kancelárie. Zaznamenal však na chodbe pohyb tieňa ďalšej osoby, dorobil si prácu na počítači a odišiel do mužskej šatne za L. M.. V jeho prítomnosti sa nachádzala v tom čase pre neho neznáma žena. L. M. a aj tejto ženy sa spýtal, čo tam robí a následne jej oznámil, že tam nemá čo hľadať. Zopakoval tri krát výzvu: „Pani, tu nemáte čo robiť, opustite tento priestor, choďte odtiaľto preč.“. L. M. mu povedal: „V., buď ticho.“ Žena reagovala so smiechom, nereagovala slovami a príkaz neuposlúchla, čo on išiel hlásiť veliteľovi. Počas tohto telefonátu L. M. a žena odišli. Veliteľ mu oznámil, že má spísať o incidente záznam. Udalosť trvala asi 5 - 7 minút. Osobou sprevádzajúcou L. M. pri označenej udalosti bola odporkyňa. Vypovedala, že s L. M. udržiava vážnu, dlhšie trvajúcu známosť. V deň udalosti ho počkala pred budovou polície, pretože chceli osláviť spoločne jeho meniny, ktoré mal predchádzajúceho dňa. Priniesla mu aj osobné veci, pričom v taške bol chovaný aj meninový darček. Tieto veci si chcel odniesť L. M. do jeho služobnej skrinky, pričom ho sprevádzala. L. M. si mrežu otvoril jednoduchým potiahnutím a navrhovateľovi, ktorý sedel za počítačom oznámil, že si priniesol do skrinky veci a hneď odíde a že s ním ide odporkyňa. Postupovali ďalej do šatne, pričom na chodbe sedeli iní mestskí policajti. Mužská šatňa bola prázdna. Zrazu začula krik, utekanie po chodbe. Navrhovateľ vstúpil do dverí mužskej šatne a kričal: „Čo tu robíte pani, vypadnite, tu nemáte čo hľadať.“. L. M. mu povedal: „V., dám si niečo do skrinky, ideme, nekrič na ňu.“ Navrhovateľ stál medzi dverami, kričal a ona sa bála pohnúť a prejsť popri ňom, pretože jednou rukou gestikuloval a druhú mal v blízkosti služobnej zbrane. Následne odišiel a hneď po ňom odišli aj oni, pričom videli, že telefonuje. Odporkyňa vypovedala, že nevedela, že nesmie do týchto priestorov vstúpiť, z kriku navrhovateľa zostala roztrasená, pretože sa navrhovateľa bála a oslava menín sa nekonala. Odišli k nej domov, plakala, potrebovala sa ukľudniť. Rozhodla sa napísať na navrhovateľa sťažnosť. Túto odoslala hneď po napísaní najprv elektronicky (mailom) a následne písomne. Uviedla, že sťažnosť písala tak, ako ju cítila, napísala do nej, čo pociťovala pri incidente, ako to na ňu vplývalo. Cítila sa v ohrození života.
V sťažnosti okrem iného uviedla, že ...dňa XX. X. XXXX o XX.XX hodine po príchode na okrskovú stanicu v sprievode R. M., ktorý dokončil dennú službu som mu priniesla osobné veci, no po prekročení vstupných dverí (mreže) som slušne pozdravila „Dobrý večer“ a naďalej nasledovala priateľa do šatne no vzápäti sa za nimi s veľkým krikom dostavil p. O. a pred ostanými zamestnancami mestskej polície (J. G., J. B., V. O., D. Z.), ktorí nastupovali do nočnej služby a sa v tom čase nachádzali na chodbe pred šatňou, do ktorej sme vošli ma slovne napádal a urážal slovami „Choďte preč pani, tu nemáte čo hľadať“, priateľ mu oznámil, že som prišla s ním a nie svojvoľne, slušne mu povedal: „prosím ťa, neziap na ňu, nechaj ju, priniesla mi veci a hneď odídeme“. Vysvetlenie mu nepostačilo a naďalej ziapal viackrát za sebou: „okamžite vypadnite pani“, pri výstupe p. O. som zostala zarazená a vystresovaná, nevedela som sa zmôcť na slovo, nakoľko sa mu aj ruka nervózne pohybovala pri zbrani, nevedela som, čo očakávať od takejto situácie, keď sa správal ako zmyslov zbavený a šialený. Zo strachu som priateľa zdrapla za ruku a p. O. vyzvala, aby po mne neziapal, veď odchádzame. ...Z vlastnej skúsenosti som sa zatiaľ stretla iba so slušnými a nápomocnými policajtmi, preto ma táto situácia pohoršuje a znepokojuje, že takýto nepríčetný policajt môže byť nadriadený a vykonávať dôležitú, riadiacu funkciu !!!... Týmto Vás žiadam o prehodnotenie funkcie p. O. a vôbec jeho pôsobenie v službách mestskej polície.
Označená sťažnosť, doručená W. B. Z., bola riešená pod číslom MsP- sť.XX-XXXX. Dňa XX. X. XXXX bola vybavená ako neopodstatnená so zistením, že postup navrhovateľa bol v súlade s platnými predpismi. Pravdivosť námietok odporkyne na verbálny prejav navrhovateľa vyhodnotila mestská polícia ako nepotvrdenú. Odporkyňa po oboznámení sa s odpoveďou s vybavením sťažnosti, túto zopakovala. Dňa X. X. XXXX I. K. W. Z. vystavila oznámenie o vybavení opakovanej sťažnosti, v ktorej potvrdila predchádzajúce rozhodnutie o sťažnosti.
Navrhovateľ napadol v tomto v súdnom konaní obsah celej sťažnosti so zdôraznením tvrdení odporkyne -
..... ma slovne napádal a urážal slovami: „Choďte preč pani, tu nemáte čo hľadať“...
..... správal sa ako zmyslov zbavený a šialený...
....... preto ma táto situácia pohoršuje a znepokojuje, že takýto nepríčetný policajt môže byť nadriadený a vykonávať dôležitú, riadiacu funkciu !!! ....
.......žiadam Vás o prehodnotenie funkcie p. O. a vôbec jeho pôsobenie v službách mestskej polície.
Rôznorodosti jednotlivých stránok ľudskej osobnosti fyzickej osoby zodpovedá i široké spektrum možných neoprávnených zásahov proti niektorej zo zložiek osobnosti. Vzhľadom na to, že sa jedná o najvnútornejšiu sféru ľudskej osoby je vecou zákona tejto osobnostnej sfére poskytnúť právnu ochranu. Právo na ochranu osobnosti upravuje Občiansky zákonník (OZ) v § 11, podľa ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. K vzniku občianskoprávnych sankcií za ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený - protiprávny a musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a neoprávnenosťou - protiprávnosťou takéhoto zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 OZ. Teda aj v tomto prejednávanom prípade je nutné vychádzať zo zásady, že občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa ustanovenia § 13 OZ prichádza do úvahy len u takého zásahu do osobnosti osoby navrhovateľa, ktorý je možné kvalifikovať ako neoprávnený - protiprávny. Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t. j. s právnym poriadkom. V niektorých prípadoch však u konkrétnych zásahov, aj keď by sa prípadne zdanlivo javili ako odporujúce objektívnemu právu, nie je možné také zásahy hodnotiť ako neoprávnené zásahy do osobnosti fyzickej osoby. Podstatou je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. Okolnosti, ktoré majú tieto právne následky a ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na jednej strane a zvláštnych verejných záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde v prípadoch, kde je zásah dovolený zákonom. Sem patrí predovšetkým tzv. zákonná licencia, resp. prípad, kde k zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo pri výkone iného subjektívneho práva stanoveného zákonom. Tu - pokiaľ nie sú prekročené zákonom stanovené hranice - ide o situáciu, keď nad individuálnym záujmom fyzickej osoby, do ktorej osobnosti bolo zasiahnuté, prevláda závažnejší funkčne vyšší verejný záujem. Tak je tomu aj v prípade, keď do osobnostných práv fyzickej osoby bolo zasiahnuté výkonom práva podľa článku 27 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. v platnom znení - Ústava SR, v zmysle ktorého každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. Postup pri podávaní a vybavovaní sťažností je upravený zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Zásah podmienený príslušnou zákonnou úpravou zostáva povoleným, teda nie protiprávnym, za predpokladu, že sa stal primeraným spôsobom a nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné s ohľadom na zaistenie elementárnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. O zákonnú licenciu nepôjde, preto tam, kde by sa zásah konajúca osoba pri posudzovanom zásahu proti osobnostnému právu fyzickej osoby dopustila excesu, čo v podstate navrhovateľ predniesol, keď uviedol, že je nepravdivé v sťažnosti odporkyne uvedené tvrdenie, že na ňu ziapal, správal sa ako by zmyslov zbavený, šialený, čo je vyjadrením konania masových vrahov K. (M.) alebo Z. (O.).
V tomto smere vykonal súd dokazovanie výsluchom či už priamych alebo nepriamych svedkov označenej udalosti.
Podľa článku 3 odsek 2 písmeno n), článku 4 odsek 5 druhej hlavy Internej smernice W. B. Z. režim vstupu osôb do priestorov okrskovej stanice zabezpečuje, vykonáva operačný okrskovej stanice. Teda on rozhoduje o povolení vstúpiť do priestoru okrskovej stanice.
L. M. svedecky vypovedal, že mestskí policajti si vedeli otvoriť mrežu vstupných dverí bez ohľadu na to, že otvoreniu bránila tzv. guľa na zámku. Týmto spôsobom, bez vedomia navrhovateľa si XX. X. XXXX otvoril mrežu a spolu o odporkyňou, ktorá mu priniesla darček vstúpil do okrskovej stanice. Navrhovateľovi povedal: „V., ide so mnou E..“, na čo tento nereagoval a oni postupovali do šatne. Odporkyňa ho pozdravila. Následne zaznamenal, že operačný za nimi utekal. Prišiel do šatne a začal kričať: „Pani, okamžite vypadnite, tu nemáte, čo hľadať.“ Gestikuloval rukou, ukazoval, aby vypadla, druhou rukou pohyboval pri zbrani. Odporkyňa sa ho držala ako kliešť. L. M. a navrhovateľ sú v konfliktnom stave, nerozumejú si, svedok popísal situáciu, kedy potreboval v pracovnej službe ísť na okrskovú stanicu na toaletu a operačný ho nevpustil, aj keď si dopredu žiadal súhlas vysielačkou. Vypovedal, že odporkyňa odchádzala zo stanice s plačom.
Voči L. M. boli písomným upozornením W. B. Z. z XX. X. XXXX vyvodené dôsledky za porušenie pracovnej disciplíny, konkrétne režimu vstupu do objektu okrskovej stanice.
X. Z. svedecky vypovedal, že v čase udalosti nastupoval do nočnej zmeny a už prezlečený do služobnej rovnošaty sedel s kolegami O. a G. na chodbe pred mužskou šatňou. Do okrskovej stanice vstúpil L. M. s odporkyňou a vošli do mužskej šatne. Vzápätí za nimi vošiel navrhovateľ a vyzval odporkyňu, aby priestory opustila. Druhá zopakovaná výzva bola vykonaná zvýšeným hlasom, teda razantnejšie a odporkyňa po nej aj s L. M. odišli. Celej situácii nevenoval pozornosť, pretože nebola zaujímavá, nejednalo sa o nejaké ohrozenie. V písomnom stanovisku, ktoré k udalosti podal XX. X. XXXX v súvislosti s prešetrovaním sťažnosti odporkyne, uviedol, že navrhovateľ výzvu voči odporkyni na opustenie priestorov zopakoval asi tri krát. Odporkyňa reagovala krikom, prečo na ňu navrhovateľ kričí. L. M. povedal navrhovateľovi, aby to nechal tak.
V. G. svedecky vypovedal že v čase udalosti nastupoval do nočnej zmeny a už prezlečený do služobnej rovnošaty, sedel s kolegami Z. a O. na chodbe pred mužskou šatňou. Príchod L. M. s odporkyňou do šatne nezaznamenal, nevenoval tomu pozornosť, tú zvýšil, až keď vošiel do šatne navrhovateľ a začal kričať na odporkyňu, nech opustí pracovisko. Slová výzvy už nevedel reprodukovať, išlo o to, aby z pracoviska odišla. Odporkyňa reagovala vyjadrením, aby na ňu nekričal. Konanie navrhovateľa pri použití výzvy voči odporkyni vyhodnotil tak, že sa dala povedať slušnejšie, tichšie, jednalo sa o kolegu. V písomnom stanovisku, ktoré k udalosti podal XX. X. XXXX v súvislosti s prešetrovaním sťažnosti odporkyne spolu s O. O. uviedli len, že navrhovateľ prišiel za L. M. a odporkyňou do šatne a vyzval ju k opusteniu priestorov. Incidentu nevenovali pozornosť.
O. O. takto vypovedal aj svedecky. Podrobnosti udalosti si nepamätal, zaevidoval len krik navrhovateľa, ktorý prišiel za L. M. a odporkyňou ...Tu nemáte čo robiť, tu je režimové pracovisko... , pričom jeho intenzitu popísal,.... kričal po nej, ako keby niekoho zavraždila, z ľudského hľadiska mi to bolo proti srsti. Svedok spolu s L. M. slúžieval v jednej hliadke.
F. B. svedecky vypovedal, že v čase prejednávanej udalosti bol priamo v šatni, prezliekal sa, bol v spodnom prádle, pričom na chodbe zaznamenal zvýšený hlas navrhovateľa ...“tu nemáte čo robiť“ .., krátko na to vstúpili do šatne L. M. s odporkyňou. Na jeho otázku ... „a to, čo má byť“.., reagoval L. M. „.. no a čo...“. Tým bol prípad pre neho uzavretý, uviedol doslova nevidel som, nepočul som, čo súviselo s osobou L. M.. Toho označil ako osobu, ktorej sa boja, nechcú s ním nič mať do činenia, ako suveréna. Nepamätal sa čo sa v šatni dialo, ako L. M., odporkyňa a navrhovateľ do šatne prišli, ako ju opustili. Osobu navrhovateľa charakterizoval ako nadriadeného, ktorý vyžaduje plnenie príkazov. Výzvu navrhovateľa voči odporkyni označil za výraznú, jednoznačnú.
V. B. svedecky vypovedal, že v čase udalosti bol v kuchynke, ktorá susedí s chodbou, kde bolo počuť čo sa mimo nej deje. Uviedol, že navrhovateľ na odporkyňu vybehol, vyzval ju, aby vypadla. V priestoroch stanice sa zdržala chvíľu, bola v sprievode mestského policajta L. M. , nič nikomu nespravila a jej prítomnosť sa dala vyriešiť aj bez ceremónie, pod ktorou rozumel tento svedok stres, krik, pretože mal takú intenzitu, že ho bolo počuť podľa neho aj na ulicu. V písomnom stanovisku, ktoré k udalosti podal XX. 5. XXXX v súvislosti s prešetrovaním sťažnosti odporkyne uviedol, že navrhovateľ vyzval odporkyňu, aby opustila priestor a zostala čakať na chodbe. Ona na výzvu nereagovala. Nebol svedkom, že by sa voči nej mal navrhovateľ správať neprimerane, vulgárne. K obsahu tohto vyjadrenia svedecky vypovedal, že ho tak napísal tak, aby navrhovateľovi neuškodil.
Svedecky vypovedal aj V. N., O. W. B. Z. - I. W., ktorý sa s udalosťou oboznámil sprostredkovane potom, ako obdržal písomný záznam navrhovateľa o neoprávnenom vstupe L. M. do priestorov okrskovej stanice, kde vpustil aj odporkyňu. Za označené konanie L. M. napomenul. Vypovedal však, že povinnosti porušil aj navrhovateľ, pretože vstupnú mrežu mal mať ako operačný uzamknutú na kľúč, aby sa nedalo vstúpiť do priestorov bez jeho vedomia prekonaním mreže človekom. On sám, ako veliteľ spôsob prekonávania mreže mestskými policajtmi do času prejednávanej udalosti nepoznal. Uviedol, že aj keď sa navrhovateľovi z jeho pohľadu javí jeho postup správny, z jeho subjektívneho pohľadu konanie navrhovateľa bolo neprimerané tomu, čo sa udialo. Do priestoru okrskovej stanice vstúpila nepovolene cudzia osoba, ale v prítomnosti mestského policajta, ktorý ju poznal a ktorá neprišla s úmyslom škodiť.
J. V., pôsobiaci u W. B. Z. - I. W. ako operačný, svedecky vypovedal, že kontrola vstupu cudzích osôb do priestorov okrskovej stanice po pracovne dobe je v dispozícii operačného. Počas pracovnej dobe o vstupe cudzích osôb rozhoduje veliteľ prostredníctvom osoby operačného alebo policajt - priestupkár. V čase prejednávanej udalosti bol policajtom známy vstup cez hlavnú mrežu do priestorov okrskovej stanice posunutím jazýčka na zámku, pričom tento spôsob sa toleroval, ale bol pod kontrolou operačného. Operačný sleduje vstup cez monitor, má možnosť otvoriť v priestoroch operačného elektronickým otváračom alebo otváračom pri mreži. Do priestorov okrskovej stanice nemajú policajti právo bez súhlasu operačného priviesť cudzie osoby napríklad rodinných príslušníkov. Pokiaľ mestský policajt L. M. priviedol na stanicu odporkyňu bez súhlasu operačného, bolo jeho povinnosťou zakročiť. On sám by použil výzvu ...“Vážená občianka, ste tu protiprávne, opustite tieto priestory“.... Z prítomnosti odporkyne na okrskovej stanici nehrozilo nebezpečenstvo, avšak nemala tam čo robiť. K povinnosti operačného zamykať mrežu k časovému vydaniu takéhoto nariadenia sa svedok jednoznačne vyjadriť nevedel. Uviedol, že on zamykal aj vstupnú hlavnú bránu, vchod a tak reguloval vstup do priestorov okrskovej stanice.
Svedkyňa F. O., manželka navrhovateľa, vypovedala, že prejednávanú udalosť v čase jej odohrania, sa jej manžel doma spomenul. Spomenul, že nejaká pani na neho v práci podala sťažnosť, avšak tejto informácii nevenovala pozornosť. Následne však od času tejto udalosti sa v zamestnaní navrhovateľa spustila proti nemu lavína a on prišiel o prácu. Stratu zamestnania navrhovateľa svedkyňa vyvodila ako priamy následok, respektíve dôsledok sťažnosti odporkyne. Uviedla , že navrhovateľ sa stal v zamestnaní nepohodlným, nechceli ho. Nezamestnanosť navrhovateľa vyvolala u neho nervozitu, zhoršenie zdravotného stavu, pretože rodina prišla o jeho príjem. Celý život ich rodiny sa otočil hore nohami, ona, ktorá bola v tom čase na materskej dovolenke s 2,5 ročnými dvojičkami, musela nastúpiť, aby zabezpečila do rodiny peňažný príjem, do zamestnania a na materskú dovolenku nastúpil navrhovateľ. Situácia bola strasujúca aj pre deti, ktoré sa museli preorientovať na neprítomnosť matky, ktorá sa o ne dovtedy starala.
Aj svedkyňa B. O., dcéra navrhovateľa, ponímala sťažnosť odporkyne ako príčinu jeho straty zamestnania, v dôsledku čoho sa stal podráždeným, zle spával, zhoršil sa mu krvný tlak. Doma boli hádky, krik, ktorých svedkami boli aj jej súrodenci - dvojičky. Rodine sa zhoršila finančná situácia. Navrhovateľovi pomáhala pri písaní odpovede na sťažnosť, prepisovala mu ju na počítači. Pokiaľ v nej bol navrhovateľ obvinený z kriku, uviedla, že ich rodina má hlasný hlas, čo aj jej priateľ považuje za krik. Pokiaľ sa v sťažnosti písalo o hýbaní rukou pri zbrani, ponímala to ako bežnú gestikuláciu.
V konaní bol na návrh navrhovateľa vypočutý aj W. N., ktorý mal byť podľa navrhovateľa prítomný, keď sa odohrala prejednávaná udalosť ako operatér kamerového systému v priestore operačného. Tento svedecky vypovedal, že o udalosti nič nevie, pretože službu vtedy nemal a v práci nebol.
Z listu B. XXXX súd zistil, že s navrhovateľom bol pre závažné porušenie pracovnej disciplíny okamžite skončený pracovný pomer. Platnosť tohto úkonu je predmetom doposiaľ neprávoplatne skončeného súdneho konania.
Navrhovateľ pri výkone povolania vystupoval ako verejne činná osoba. Miera akceptovateľnosti kritiky osôb verejného záujmu, je vyššia ako u súkromných osôb.
Odporkyňa v prejednávanej sťažnosti popísala subjektívne vnímanie priebehu zásahu navrhovateľa voči nej.
Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná dokazovaním a pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor osoby, ktorý k určitému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. Nie je možné ho preukazovať, je však nutné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácií, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, či teda primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k tvrdenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa malo dôjsť pri plnení jeho povinností. Bolo jednoznačne preukázané a to výsluchom svedkov - všetkých mestských policajtov, ako aj obsahom Interných predpisov W. B. Z., že povinnosťou navrhovateľa bola kontrola vstupu do priestorov okrskovej stanice W. B., čomu korešpondovalo jeho výlučné právo po pracovnej dobe, kedy sa prejednávaná udalosť odohrala, rozhodnúť o práve vstupu. Zásahu do osobnostných práv navrhovateľa sa mala odporkyňa dopustiť tak, ako to bolo súdom už skonštatované vyššie, výkonom zákonom daného subjektívneho práva a to podaním sťažnosti. Sťažnosťou požiadala o prešetrenie správania sa navrhovateľa pri výkone zásahu voči nej. V sťažnosti, z pohľadu odporkyne, bol poukaz na konanie navrhovateľa a jeho konkrétne prejavy. Odporkyňa sťažnosť adresovala a doručila jeho zamestnávateľovi. Teda jej podnet prešetrenia bol vykonaný v prostredí oprávnenom vec riešiť. V sťažnosti použila výroky, ktorými popísala konanie navrhovateľa ako správanie sa zmyslov zbaveného a šialeného človeka. Preukázané bolo, že z rozhodnutia mestského policajta L. M., jej priateľa, ktorý nebol oprávnený ju do priestorov okrskovej stanice priviesť a umožniť jej vstup, sa do priestorov okrskovej stanice dostala. Napriek tomu, že vstup mestských policajtov bez asistencie operačného na stanicu spôsobom svojpomocného otvorenia si mrežových dverí bol v tichosti tolerovaný, čo preukazujú výpovede svedkov - X. Z., V. G., L. M., O. O., V. B. a J. V. - bolo povinnosťou operačného zistiť dôvod ich vstupu a o ňom rozhodnúť. To znamená, že pokiaľ navrhovateľ počul šramot mreže a zaznamenal vstup mestského policajta L. M. na stanicu, čo vyplynulo z jeho výpovede, bol povinný dôvod jeho vstup skontrolovať osobne pri vstupnej mreži a to neurobil. Porušenie povinnosti navrhovateľom jednoznačne skonštatoval aj svedok V. N. - jeho bezprostredný nadriadený. Z výpovedí svedkov X. Z., V. G., F. B., O. O. a V. B. sa dá ustáliť časový okamih zásahu navrhovateľa a to k času príchodu odporkyne a L. M. k šatni s vyvrcholením zásahu práve v šatni policajtov. Šatňa sa nachádza cca.10 metrov od priestoru operačného. Svedok O. O. vypovedal, že navrhovateľ na odporkyňu kričal, ako keby niekoho zavraždila a svedok V. B. vypovedal, že tam bol taký krik, že ho muselo byť počuť až na ulicu. M. V. G. vypovedal, že výzva navrhovateľa sa dala urobiť aj slušnejšie a svedok X. Z. ju považoval za razantnú. Všetci títo svedkovia sú mestskí policajti, ktorí tak isto ako navrhovateľ, sú povinní riadiť sa rovnakými pravidlami pri výkone zásahu proti neoprávnenému konaniu. Ani jeden z týchto svedkov nekvalifikoval výkon zásahu navrhovateľa ako adekvátny vzniknutej situácii. Prítomnosť odporkyne v šatni mestských policajtov nebola síce povolená, ale nepredstavovala žiadne nebezpečenstvo, hrozbu. V konaní bolo svedkom W.. V. N. - O. W. B. Z. - I. W., ako aj obsahom Internej smernice W., vyvrátené tvrdenie navrhovateľ, že šatňa je režimovým pracoviskom, teda pracoviskom s osobitnou ochranou. Podľa Internej smernice W. kapitola II, hlava 2, článok 3, je to priestor, v ktorom sú umiestnené monitory bezpečnostných kamier. Súčasne je to priestor, kde sú umiestnené aj služobná výzbroj a výstroj. Svedkovia X. Z., V. G., O. O., V. B. sa ich svedeckou výpoveďou dostali do čiastočného rozporu s ich písomným podaním vnímanej situácie vykonaným v súvislosti s prešetrovaním sťažnosti odporkyne. Označené písomné správy sú však veľmi stručné spísané bez dôsledkov možnosti sankcie za krivú výpoveď. Svedok V. B. jednoznačne vypovedal, že písomnú správu napísal tak, aby navrhovateľovi neuškodil. Preto popísanie konania navrhovateľa ako neprimerané vzniknutej situácii označenými svedkami považoval súd za relevantné a preukázané. Osoba , ktorá vedome poruší niečo predpísané - nariadené, je si aj vedomá dôsledkov. Prítomná odporkyňa ako civilná osoba postup kontroly pri vstupe na stanicu nepoznala, respektíve opak v konaní preukázaný nebol. Postupovala za mestským policajtom do priestorov šatne, s úmyslom sprevádzať ho, odložiť veci do skrinky L. M. a odísť. Nemala úmysel škodiť, jej prítomnosť nevyvolala nebezpečie alebo nejaké ohrozenie. Nebolo preukázané, že do momentu výzvy navrhovateľa by mala vedomosť o protiprávnosti jej pohybu na okrskovej stanici a preto v štádiu keď jej bolo umožnené dostať sa až do mužskej šatne v prítomnosti mestského policajta, kde bol vykonaný voči nej síce právne dôvodný, ale situácii intenzitou neprimeraný zásah navrhovateľa, mohla vyjadrenie jeho prejavu vnímať stresujúco. Túto situáciu vyhodnotila v sťažnosti vlastnými subjektívnymi kritériami, pričom vychádzala z reálneho základu. Krik je vyjadrením hlasného, zvukového prejavu a môže byť aj dôsledkom straty kontroly nad situáciou. Sťažovateľ používa výrazové prostriedky zodpovedajúce stupňu schopnosti jeho vyjadrenia informácie, pričom u osoby verejne činnej sa predpokladá vyššia miera ich akceptovateľnosti. Nepríčetnosť je prejavom straty kontroly ovládacích schopností konajúceho, čo nie je síce pravdivým vyjadrením zásahu navrhovateľa, ale zo subjektívneho pohľadu odporkyne vnímania hlasitosti prejavu navrhovateľa (výrazný krik) sa jeho konanie jej tak mohlo javiť. Preto expresívnosť výrazových prostriedkov použitých odporkyňou v sťažnosti je možné podriadiť pod kategóriu výkonu zákonom daného práva na sťažnosť, pri výkone ktorého sa nedopustila excesu, vybočenia zo zákonom stanovenej hranice správania sa. Jednalo sa o sťažnosť neverejnú a navonok nezverejnenú, prešetrenú orgánom a spôsobom na to určeným. Sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná a neboli z nej voči navrhovateľovi vyvodené žiadne dôsledky. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by v príčinnej súvislosti s ňou došlo k zhoršeniu pracovnej pozície navrhovateľa, k zmene postoja kolegov navrhovateľa voči nemu alebo ku skončeniu jeho pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Svedkyne - príbuzné navrhovateľa F. O. a B. O. zmenu zdravotného stavu navrhovateľa, nervozitu a stres v rodine odôvodnili stratou zamestnania navrhovateľa a pokiaľ vypovedali, že jej pravým dôvodom bola prejednávaná sťažnosť odporkyne, prezentovali ich tvrdenie ako subjektívne vnímanie vzniknutej situácie. Kauzálna súvislosť medzi sťažnosťou odporkyne a stratou zamestnania navrhovateľa preukázaná nebola. Výpoveď svedka F. B. vyhodnotil súd ako účelovú, pretože tento svedok vedel reprodukovať obsah jeho dialógu s L. M., avšak obsah vzápätí nasledujúcej komunikácie L. M. a navrhovateľa si už nepamätal. Ako priamy svedok udalosti, pretože sa mal podľa jeho výpovede nachádzať v šatni v čase prejednávanej udalosti reprodukoval jej priebeh zmätočne, vedel, že vznikol krik, pamätal si obsah rozhovoru s L. M., ktorý nadväzoval na jeho vstup do šatne, ale nevedel, kedy do šatne vstúpil, počul krik navrhovateľa, ale nevedel kedy tento do šatne vstúpil, pričom súdom bolo zistené, že celá udalosť sa odohrala súčasne, nadväzujúco a trvala cca. 5 minút.
Opierajúc sa o zdôvodnenie vyššie uvedené dospel súd teda k záveru, že právo na ochranu osobnosti navrhovateľa konaním odporkyne, podaním sťažnosti na výkon jeho činnosti ako verejného činiteľa z XX. 4. XXXX nebolo podľa § 11 Občianskeho zákonníka porušené a preto jeho návrh zamietol.
Odporkyni ako v konaní úspešnej účastníčke priznal súd podľa § 142 ods. 1 OSP celú náhradu trov konania, ktoré jej vznikli právnym zastúpením. Výšku trov právneho zastúpenia upravuje vyhláška č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhláška). Podľa § 10 ods. 8 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 91,29 Eur. Advokát poskytol nasledujúce úkony právnej služby: 24. 5. 2011 prevzatie a príprava zastupovania, 27. 5. 2011 spísanie vyjadrenia k žalobe, účasť na pojednávaniach 8. 11. 2011 - nemeritórne, 19. 3. 2012 - nemeritóne, 10. 4. 2012 - presiahlo dĺžkou trvania dve hodiny, 17. 9. 2012 - presiahlo dĺžkou trvania dve hodiny, 25. 2. 2013 - presiahlo dĺžkou trvania dve hodiny, 20. 5. 2013 - presiahlo dĺžkou trvania dve hodiny a 9. 7. 2013 - tu žiadal 1 odmeny, 2 x písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej a to z 31. 1. 2013 vyjadrenie sa k dokazovaniu a z 1. 7. 2013 záverečné zhrnutie konania. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky patrí odmena za účasť na pojednávaní za každé dve hodiny dĺžky jeho trvania. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky za účasť na nemeritórnom pojednávaní, teda pojednávaní odročenom bez prejednania veci patrí 1 sadzby tarifnej odmeny.
Z uplatnených úkonov právnej služby nebola odporkyni súdom priznaná náhrada za úkon písomného podania z 31. 1. 2013, pretože pre vykonanie tohto úkonu bol daný priestor na pojednávaní dňa 25. 2. 2013 a teda úkon bol neúčelne vykonaný.
Paušálna náhrada výdavkov prislúcha podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za úkony z roku 2011 po 7,41 Eur, za úkony z roku 2012 po 7,63 Eur a za úkony z roku 2013 po 7,81 Eur. Súčet odmeny a náhrady je spolu 1 149,23 Eur (91,29 Eur + 7,41 Eur + 91,29 Eur + 7,41 Eur + 22,82 Eur + 7,63 Eur + 22,82 Eur + 7,63 Eur + 182,58 Eur + 7,63 Eur + 182,58 Eur + 7,63 Eur + 182,58 Eur + 7,81 Eur + 182,58 Eur + 7,81 Eur + 91,29 Eur + 7,81 Eur + 22,82 Eur + 7,81 Eur) s tým, že súčet odmeny a náhrady za úkony do 25. 2. 2013, spolu v hodnote 638,72 Eur sa na základe § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 127,74 Eur zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %, ktorej platiteľom do označeného času bol právny zástupca odporkyne . Trovy právneho zastúpenia spolu 1 276,97 Eur (1 149,23 Eur + 127,74 Eur) zaplatí navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 OSP odporkyni k rukám jeho advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.