Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13Er-670-2010.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/670/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: F. D., N.. XX.X.XXXX, D.. XX.X.XXXX, N. A. F. XXXX/XX, XXX XX B., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 30,- Eur a ďalších trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Roman Liščák pod spisovou značkou EX 3034/2010 zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 44,15 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 054030* zo dňa 11.8.2010, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 30,- Eur a ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A 0470752 Obvodného oddelenia PZ Sereď zo dňa 26.1.2009.
Dňa 11.9.2012 postúpil súdu súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže povinný zomrel. Súdny exekútor na ten účel predložil vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 65,44 Eur, ktoré žiadal priznať k náhrade a tiež fotokópiu exekučného spisu č. EX 3034/2010.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že povinný zomrel dňa 18.6.2011 a dedičské konanie po ňom vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 10D/40/2011 , u notára - súdneho komisára JUDr. Oľga Melišíková, PhD. pod sp. zn. D not. 174/2011, bolo skončené osvedčením o dedičstve č. k. 10D/40/2011 - 32 zo dňa 18.6.2012, pričom predmet dedičstva prevzali dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine. V zmysle uvedeného súd oznámil oprávnenému, že síce povinný zomrel, sú tu dedičia, s ktorými by bolo možné v konaní pokračovať ako s univerzálnymi nástupcami. Oprávnený podaním doručeným súdu dňa 4.2.2013 oznámil, že dedičia povinného ako právni nástupcovia v zmysle uvedeného osvedčenia o dedičstve pohľadávku vymáhanú v predmetnom konaní uhradili, preto oprávnený navrhol exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaviť.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 57 ods.1 písm. c/ EP, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Keďže oprávnený navrhol zastaviť predmetné konanie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd v zmysle citovaných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené v prvej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie na návrh oprávneného. Súd preto pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na ich úhradu oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 569/2008 Z. z. , ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté od 1.1.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd po preskúmaní súdnym exekútorom predloženej špecifikácie trov exekúcie, ktoré žiadal priznať, súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady nasledovne:
A. odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 Eur/ úkon, najmenej 33,19 Eur (§ 14 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/95 Z. z.):
- odmena za úkony exekučnej činnosti .................................................................................... 33,19 Eur
DPH 20% .....................................................................................................................................6,64 Eur
Spolu: 39,83 Eur
B. náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/95 Z. z.):
- poštovné ................................................................................................................................... 3,60 Eur
DPH 20 % .................................................................................................................................. 0,72 Eur
Spolu: 4,32 Eur
SPOLU TROVY EXEKÚCIE ……………………………………………….................... 44,15 Eur
Súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že si súdny exekútor trovy exekúcie vyúčtoval nesprávne. V rámci paušálnej odmeny súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur, a to podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky, t. j. minimálnu odmenu tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 3,60 Eur, a to podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky, pričom súdnemu exekútorovi nebolo priznané poštovné vo výške 5,20 Eur za doručenie príkazu na
začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu a príkazu na odblokovanie účtu dvom bankám. Súd tak isto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 11,88 Eur za tzv. osobné doručenie písomností, nakoľko sa v exekučnom spise č. EX 3034/2010 nenachádzal žiaden záznam, či dôkaz ohľadom vykonania úkonov mimo sídla exekútorského úradu a za čas strávený mimo tohto miesta a späť podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 0,66 Eur za vydanie kópie poverenia z exekučného spisu k príkazom na začatie exekúcie, keďže sa v exekučnom spise nenachádzal žiadny doklad preukazujúci vznik takýchto výdavkov súdnemu exekútorovi.
Okrem iného súd uvádza, že podľa gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky nie je možné započítať 3,32 Eur za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia banke. Ak by sa táto paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma patrí za každé doručovanie, teda ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní majetku povinného (tu patrí exekútorovi paušálne určená odmena za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním bol zachytený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí súdnemu exekútorovi odmena. Súdny exekútor však žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by pred vydaním príkazov na začatie exekúcie požiadal o súčinnosť niektorú z bánk a v danej banke by zistil, že má v nej povinný vedený účet. Súd podotýka, že ak by súdny exekútor postupoval najprv podľa ust. § 34 ods. 5 Exekučného poriadku a požiadal o súčinnosť niektorú z bánk a bolo by mu bankou oznámené, že v nej má povinný vedený účet a súdny exekútor by na základe uvedeného vydal príkaz na začatie exekúcie, ktorý by adresoval danej banke, tak len v takomto prípade by súd mohol priznať súdnemu exekútorovi vyčíslené poštovné vo výške 5,20 Eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie a príkazu na odblokovanie účtu dvom bankám.
Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 44,15 Eur.
Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.