Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Ivany Neviďanskej v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921: proti odporcovi MH Teplárenský holding, a. s., Turbínová 3, 831 04 Bratislava, IČO: 36 211 541, právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o. Cimborkova 13, 040 01 Košice o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. - 111, zo dňa 18.05.2023 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. -111 zo dňa 18.05.2023 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Súd odporcovi p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie (teraz Mestský súd Bratislava III) a (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“), odvolaním napadnutým uznesením č. k. - 111 zo dňa 18.05.2023 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“), nariadil odporcovi ako dotknutému - obchodnej spoločnosti MH Teplárenský holding, a. s., Turbínová 3, 831 04 Bratislava, IČO: 36 211 541 (ďalej aj ako „odporca“ alebo aj ako „dotknutý“), výrokom I. - zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by sa voči navrhovateľovi

- UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 (ďalej len ako „navrhovateľ“), domáhal poskytnutia akéhokoľvek peňažného plnenia z bankovej záruky za záručnú dobu č. XXXXX-XX-XXXXXXX zo dňa 02.09.2019 vystavenej v prospech obchodnej spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. v skratke TEKO, a.s., Teplárenská 3, Košice, IČO: 36 211 541 na základe zmluvy o poskytnutí bankovej záruky číslo: zo dňa 28.08.2019, uzatvorenej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou ENERGYCO, s.r.o., M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824, zapísanou v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 11279/V, pričom dotknutý je povinný najmä zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľa vyzval, aby dotknutému poskytol z bankovej záruky za záručnú dobu č. XXXXX-XX-XXXXXXX zo dňa 02.09.2019 akékoľvek peňažné plnenie. Zároveň súd prvej inštancie priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vychádzal z návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol, že navrhovateľ je českou bankou podnikajúcou na území

Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky, ktorý poskytuje bankové produkty a služby na území Slovenskej republiky, vrátane poskytovania bankových záruk. V danom prípade, navrhovateľ uzatvoril s obchodnou spoločnosťou ENERGYCO, s.r.o. (od 08.04.2022 do 30.08.2022 podnikajúci pod obchodným menom eng power s.r.o., M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824 a od 31.08.2022 podnikajúci pod obchodným menom eng power s.r.o. v konkurze, M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824, viď uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 12.04.2022, sp. zn.: , ktorým bol vyhlásený na dlžníka konkurz a uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 25.04.2022, ktorým bol do funkcie správcu dlžníka ustanovený JUDr. Marek Radačovský, správca, Žriedlová 3, Košice, zn. správcu: S832 ) - (ďalej aj ako „dlžník“), Zmluvu o poskytnutí bankovej záruky číslo: zo dňa 28.08.2019 (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“), ktorej časť obsahu stanovujú obchodné podmienky pre úvery podnikateľom a ktorých prevzatie dlžník potvrdil svojim podpisom dňa 28.08.2019. Zmluva o úvere bola následne menená prostredníctvom Dodatku č. 1 zo dňa 07.10.2019. Predmet Zmluvy o úvere tvoril na jednej strane záväzok navrhovateľa vystaviť na účet a náklady dlžníka bankovú záruku v prospech dlžníkom určenej osoby (oprávneného z bankovej záruky) a na druhej strane záväzok dlžníka vrátiť navrhovateľovi v prípade plnenia z bankovej záruky sumu peňažného plnenia poskytnutú dlžníkom označenej osobe na základe bankovej záruky a to, vrátane úhrady všetkých ostatných preukázaných nákladov a poplatkov, ktoré navrhovateľovi v spojení s plnením predmetného zmluvného záväzku vzniknú. Navrhovateľ obdržal od dlžníka žiadosť o vystavenie bankovej záruky zo dňa 28.08.2019 (ďalej aj ako „banková záruka“) v prospech obchodnej spoločnosti Tepláreň Košice, a. s. v skratke TEKO, a. s., Teplárenská 3, Košice, IČO: 36 211 541 (od 01.01.2022 podnikajúci pod obchodným menom MH Teplárenský holding, a. s., Turbínová 3, 831 04 Bratislava, IČO: 36 211 541) - (ďalej aj ako „odporca“) a ktorú navrhovateľ vystavil za záručnú dobu č. XXXXX- XX-XXXXXXX zo dňa 02.09.2019. Banková záruka bola následne pozmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 14.02.2020. Navrhovateľ sa vo vystavenej bankovej záruke zaviazal, že na základe výzvy odporcu (v tom čase podnikajúci po obchodným menom Tepláreň Košice, a. s. v skratke TEKO, a. s.) mu bez zbytočného odkladu a za podmienok v nej uvedených, zaplatí akúkoľvek čiastku neprevyšujúcu maximálnu sumu 6 882 500 eur. Poukázal na mechanizmus bankovej záruky podľa ktorého, dochádza s plynutím času k postupnému zmenšovaniu čiastky (sumy záväzku), ktorú je možné na základe bankovej záruky vyplatiť s tým, že dňa 30.08.2022 sa maximálna suma záväzku dlžníka z bankovej záruky v súlade s jej znením automaticky znížila na peňažnú čiastku vo výške 2 753 000 eur a že ku dňu 30.08.2023 sa automaticky zníži jeho záväzok z bankovej záruky na výšku 1 376 500 eur. Zároveň súd poukázal na to, že v priebehu roka 2022 došlo k viacerým zmenám majúcich vplyv na finančné postavenie a podnikanie dlžníka. Dlžník uzatvoril dňa 06.02.2018 Zmluvu o dielo s označením „Výstavba technológie na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla ako náhrady TEKO I“ (ďalej ako „Zmluva o dielo“) a v ktorej sa zaviazal zrealizovať pre dotknutého (odporcu) podľa projektovej dokumentácie tvoriacej prílohu predmetnej Zmluvy o dielo, výstavbu technologického zariadenia na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (ďalej aj ako „dielo“) a počas prvých šesťdesiatich mesiacov od odovzdania vybudovaného technologického zariadenia mu vykonávať opravy a údržbu technologického zariadenia, ktoré je predmetom vykonania diela (ďalej ako „podpora“). Za riadne zrealizovanie diela sa odporca zaviazal v Zmluve o dielo uhradiť dlžníkovi dojednanú odplatu. Jednou zo zmluvných podmienok dojednaných v Zmluve o dielo bolo aj poskytnutie bankovej záruky zo strany dlžníka ako zhotoviteľa diela. V zmysle ustanovenia čl. 10 ods. 10.2 Zmluvy o dielo sa dlžník zaviazal, že za účelom zabezpečenia svojich záväzkov, resp. povinností, ktorými je v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o dielo viazaný počas záručnej doby diela, poskytne odporcovi bankovú záruku za záručnú dobu vo výške 20 % zo zmluvne dojednanej ceny zákazky. Po uzatvorení Zmluvy o dielo sa jej zmluvné strany (dlžník a odporca dohodli na uzatvorení celkovo štyroch dodatkov, prostredníctvom ktorých, došlo ku čiastočnej zmene a doplneniu obsahu Zmluvy o dielo. Dňa 09.07.2017 dlžník a odporca uzatvorili dohodu o vykonaní niektorých ustanovení Zmluvy o dielo, ktorou sa menil okamih prevodu vlastníckeho práva k časti diela (a to konkrétne ku zariadeniam špecifikovaným v prílohe č. 1 tejto dohody), dňa 12.11.2019 uzatvorili dohodu o vykonaní niektorých ustanovení zmluvy o dielo na účely poskytovania podpory č. XXXXXXXX, ktorou sa bližšie upravujú podmienky poskytovania podpory a dňa 12.11.2019 uzatvorili Dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. XXXXXXXX v súvislosti s kybernetickou bezpečnosťou, ktorým sa zavádzali práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Dodatok č. 1“) a dňa uzatvorili 04.11.2021 Dodatok č. 2 k zmluve o dielo č. XXXXXXXX, ktorým sa upravila splatnosť ceny zákazky (diela) tak, že došlo k poskytnutiu preddavkov na úhradu ceny za zákazku, aby vykonanie servisu motorov predpísaného výrobcom nebolo ohrozené (ďalej ako „Dodatok č. 2“). Uzatvorením Dodatku č. 2 dlžník a odporca údajne reagovali na vznik mimoriadnej situácie spôsobujúcej na strane dlžníka nemožnosť riadne plniť

všetky svoje povinnosti ku ktorým sa zaviazal v Zmluve o dielo. Napriek tomu, že dlžník dňa 30.08.2019 odporcovi riadne odovzdal do jeho užívania celé predmetné dielo, z dôvodu vzniku neočakávaných komplikácií pri schvaľovaní financovania vlastnej podnikateľskej činnosti, oznámil odporcovi listom zo dňa 26.10.2021, že nie je schopný zabezpečiť v zmysle Zmluvy o dielo ďalšiu (náležitú) realizáciu podpory. Primárnym účelom Dodatku č. 2 malo byť poskytnutie preddavku na financovanie servisu kogeneračnej jednotky v celkovej výške 1 486 762,92 eura (ďalej ako „preddavok“) dlžníkovi, čo mu malo umožniť zabezpečiť v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o dielo náležitú realizáciu dohodnutej podpory. Následne odporca riadne v celej výške poskytol dlžníkovi preddavok. Súd prvej inštancie konštatoval, že uzatvorením Dodatku č. 2 došlo k podstatnej zmene obsahu záväzkov zabezpečených bankovou zárukou a aj k neúmernému zvýšeniu rizika a rozsahu potenciálneho plnenia z bankovej záruky a k zaplateniu preddavku na poskytovanie priebežnej podpory a to bez súhlasu navrhovateľa ako vystaviteľa bankovej záruky/ručiteľa. Ďalej uviedol, že odporca oznámil dlžníkovi listom zo dňa 04.01.2022 označeným ako „Zmluva o dielo č. XX XXX XXX zo dňa 06.02.2018 - čiastočné odstúpenie od zmluvy“ (ďalej ako „oznámenie“), keďže tento nebol dlhodobo schopný zabezpečovať preňho realizáciu služieb podpory, v zmysle čl. 13 ods. 13.1 Zmluvy o dielo, odstupuje od tejto zmluvy, resp. od tej jej časti, ktorá sa týka poskytovania podpory špecifikovanej v bode l. 1 ods. 1.4 bod 1.4.4 Zmluvy o dielo a ktorý s poukazom na ustanovenie , vyzval dlžníka na vrátenie už poskytnutého preddavku a to najneskôr do 07.01.2022. Odporca súčasne upozornil dlžníka, že v prípade, ak by nevrátil preddavok v celej jeho výške, uplatní si tento nárok voči navrhovateľovi ako nárok z vystavenej bankovej záruky a zároveň ho informoval, že aj napriek tomu, že v zmysle čl. 10 ods. 10.2 Zmluvy o dielo, bolo účelom vystavenia bankovej záruky zabezpečiť najmä jeho nárok na náhradu škody spôsobenej vadami dodaného diela (resp. vadami poskytovanej podpory) s tým, že pre potreby čerpania vystavenej bankovej záruky bude predstierať, že aj peňažný nárok na vrátenie predmetného preddavku má charakter nároku z vád plnenia poskytnutého dlžníkom na základe Zmluvy o dielo a to s odkazom na vady a , že si túto sumu vyžiada uhradiť z bankovej záruky. Dlžník preddavok v stanovenej lehote odporcovi nevrátil, preto odporca listom zo dňa 09.02.2022 označeného ako „Výzva o poskytnutie plnenia z bankovej záruky č. XXXXX-XX-XXXXXXX“ (ďalej ako „výzva“), vyzval navrhovateľa ako subjekt, ktorý vystavil bankovú záruku v prospech dlžníka, aby splnil svoj záväzok z bankovej záruky a uhradil mu peňažnú čiastku vo výške 1 365 041,47 eura ako nárok, ktorý vznikol z titulu zodpovednosti za vady diela a za vady poskytovania podpory (priebežného servisu). Dotknutý (odporca) označil dôvod čerpania z bankovej záruky v sume 1 486 762,92 eura (t.j. v sume preddavku) ako nárok spojený s odstraňovaním vád, pričom ako tvrdil dlžník a správca tieto vady neboli riadne uplatnené, resp. neboli predložené podklady, ktoré by preukazovali, že čerpanie bolo oprávnené. Uviedol, že dôvodom čerpania finančných prostriedkov z bankovej záruky bola výlučne snaha získať späť peňažné plnenie, ktorého vyplatenie dlžníkovi Zmluva o dielo (v znení pred uzatvorením Dodatku č. 2) ani len nepredpokladala. Ďalej uviedol, že odporca v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu dlžníka t. j. do 06.06.2022, zaslal ako veriteľ správcovi celkovo 7 prihlášok pohľadávok a ktoré boli správcom dlžníka popreté z dôvodu, že nepreukázal skutočné porušenie povinností zo záväzkového vzťahu, rozsah a povahu takéhoto porušenia povinnosti a dlžník pohľadávku v celom rozsahu neuznal. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že odporca podal na Okresný súd Košice I žalobu o určenie popretej pohľadávky podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o konkurze“), kde spochybňoval popretie pohľadávok správcom dlžníka.

3. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil súd prvej inštancie na základe ním predložených listinných dôkazov - výpisu z obchodného registra navrhovateľa, Zmluvy o poskytnutí bankovej záruky zo dňa 28.08.2019 s Dodatkom č. 1, bankovú záruku zo dňa 02.09.2019 a Dodatkom č. 1 k bankovej záruke, výpisu z obchodného registra dlžníka, Obchodného vestníka č. 76/2022 - zverejnenie vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, výpisu z obchodného registra odporcu, Zmluvy o dielo zo dňa 06.02.2018, Dodatku č. 1 zo dňa 12.11.2019, Dodatku č. 2 zo dňa 04.11.2021, listu dlžníka adresovaného odporcovi zo dňa 26.10.2021, oznámenia odporcu zo dňa 04.01.2022 adresovaného dlžníkovi (odstúpenie), výzvy odporcu zo dňa 09.02.2022 adresovanej navrhovateľovi, prihlášky pohľadávok odporcu, oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 03.08.2022 a žaloby o určenie popretej pohľadávky a dospel k záveru, že navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil predpoklady na jeho vydanie, pretože predložením listinných dôkazov preukázal, že podľa ustanovenia a nasl. , je potrebné bezodkladne upraviť pomery z dôvodu oprávnenej obavy navrhovateľa, že odporca svojim konaním zníži jeho majetok. Predmetnú hrozbu súd prvej inštancie videl v tom, že pokiaľ by odporca pristúpil k čerpaniu z bankovej záruky, navrhovateľ by musel

z nej plniť v prospech odporcu, avšak uvedené nemôže napadnúť na súde ako aktívne legitimovaný subjekt, vzhľadom na nastavenie zmluvných vzťahov, ale iba sa následne môže domáhať plnenia od dlžníka, ktorý je však v súčasnosti v konkurze a preto uspokojenie pohľadávky navrhovateľa vzhľadom na súčasné pomery dlžníka ako budúceho povinného, nemožno považovať za pravdepodobné. Obava z nemožnosti uspokojiť sa je tak objektívne daná prebiehajúcim konkurzom, počtom veriteľov dlžníka a výškou jeho dlhov.

4. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil s názorom navrhovateľa, ktorý v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky na vrátenie sumy peňažného plnenia poskytnutého odporcovi na základe bankovej záruky resp. jeho nároku na úhradu ďalších peňažných plnení priznaných v zmysle bankovej záruky navrhovateľovi pre prípad plnenia z nej, je osvedčená skutočnosťou, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. Dôvodil, že navrhovateľ nemôže vzhľadom na nastavenie zmluvných vzťahov sám napadnúť prípadné neoprávnené čerpanie bankovej záruky žalobou na súde ako aktívne legitimovaný subjekt, ale môže sa len následne domáhať plnenia jedine od dlžníka, ale keďže je tento v konkurze, uspokojenie jeho pohľadávky je nepravdepodobné a táto obava je tak objektívne daná prebiehajúcim konkurzom na majetok dlžníka. Zdôraznil, že aj keď dlžník by spochybnil čerpanie bankovej záruky (obdobne ako prvé čerpanie bankovej záruky), prípadný úspech v súdnom spore voči odporcovi v ktorom by bolo posúdené, že neoprávnene čerpal bankovú záruku a ani jeho zaviazanie na vrátenie plnenia dlžníkovi, by nezlepšili automaticky postavenie navrhovateľa vzhľadom na konkurz dlžníka. Poukázal na to, že je totiž zrejmé, že navrhovateľovi bude zamedzené aby získal naspäť plnenie poskytnuté odporcovi z bankovej záruky v celom jej rozsahu (totiž aj v prípade, pokiaľ by celá suma potenciálne znovu čerpanej bankovej záruky bola zložená naspäť k rukám úpadcu/dlžníka), v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona konkurze, platí, že aj od prípadne vrátenej sumy čerpanej z bankovej záruky, sa automaticky odpočítava odmena. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zastával názor, že v prípade akéhokoľvek čerpania z bankovej záruky, platný právny poriadok vylučuje plné jeho uspokojenie a to dokonca aj za predpokladu, že by bol jediným veriteľom dlžníka. Mal za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom vyplýva aj zo skutočnosti, že už v minulosti plnil z bankovej záruky a toto plnenie bolo dlžníkom spochybňované, ďalej, že medzi odporcom a dlžníkom prebieha incidenčný spor, ktorý sa týka už jedného plnenia z bankovej záruky t. j. v súčasnosti je sporné, či v minulosti požiadal odporca o čerpanie z bankovej záruky oprávnene. Ďalej dôvodil, že odporca riadne a včas nedoplnil dôvody, pre ktoré mal čerpať z bankovej záruky ako aj, že nedoplnil dôvody, pre ktoré chce v súčasnosti t. j. do 30.08.2023 čerpať opätovne z bankovej záruky. Zároveň zdôraznil, že odporca notifikoval dlžníkovi a navrhovateľovi na stretnutí konanom dňa 25.04.2023, že je rozhodnutý pristúpiť k predloženiu výzvy na čerpanie z bankovej záruky a to vzhľadom na prebiehajúci konkurz, pričom existuje riziko, že odporca zrealizuje čerpanie z bankovej záruky ako zastretý právny úkon, keď si z bankovej záruky vykompenzuje náklady, ktoré ňou nemožno pokryť (a to najmä automatické preklopenie výdavkov uhradených náhradnému dodávateľovi, ktoré spochybňuje aj správca). Dôvodil, že v prípade čerpania z bankovej záruky odporcom (a to aj neoprávneného), narastie výška dlhov dlžníka, čo bude mať negatívny vplyv najmä na navrhovateľa a teda nemá inú možnosť dosiahnuť akúkoľvek ochranu pred postupom, ktorého jediným cieľom je dosiahnuť zastrené uspokojenie ako oprávneného z bankovej záruky a to navyše z dôvodov, ktoré banková záruka nepokrýva a je zrejmé, že ďalším čerpaním bankovej záruky chce odporca obísť nielen incidenčný spor so správcom dlžníka, ale aj samotný konkurz.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením (ďalej len ako „CSP“) v spojení s článkom 4 ods. 1 a 2 s tým, že úspešnému navrhovateľovi voči odporcovi priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti napadnutému uzneseniu podal odporca (ďalej aj ako „odvolateľ) prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , , a a navrhoval ho zrušiť, prípadne zmeniť tak, že návrh navrhovateľa odmietne, resp. zamietne a prizná mu 100 % náhradu trov konania.

7. V odvolaní odporca uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie celkom arbitrárne poskytuje ochranu putatívnemu právu navrhovateľa, ktoré neexistuje, nakoľko tento nie je oprávnený posudzovať

oprávnenosť čerpania vystavenej bankovej záruky, keďže nedisponuje domnelým právom, ktorého ochrany sa domáha nariadením mu zákazu požadovať plnenie z bankovej záruky od navrhovateľa. Čerpanie bankovej záruky nie je žiadnou neoprávnenou hrozbou, ale oprávneným konaním veriteľa (odporcu), v prospech ktorého bola banková záruka vystavená. Banka vystavuje bankovú záruku za odplatu platenú dlžníkom s tým, že v prípade čerpania z nej je dlžník povinný zaplatiť banke to, čo je banka povinná plniť podľa svojej povinnosti z bankovej záruky s príslušenstvom, ako aj dojednané odplaty (poplatky). Nejedná sa teda o konanie, ktoré by bolo neoprávnené a ktoré by z tohto dôvodu mal a mohol neodkladným oparením regulovať súd tým, že ho zakáže. Odporca uviedol, že argumentácia navrhovateľa je nesprávna a nevychádza z predložených dôkazov a ktorú v celom rozsahu prevzal aj súd prvej inštancie a to, že povinnosť dlžníka vrátiť nespotrebované preddavky riadne mu poskytnuté odporcom na základe Dodatku č. 2 k zmluve o dielo (dôkaz navrhovateľa č. 9) po čiastočnom odstúpení od zmluvy o dielo odporcom (dôkaz navrhovateľa č. 11), z dôvodu jej opakovaného neplnenia a jej uspokojenie čerpaním plnenia z bankovej záruky, by malo byť zastretým úkonom.

8. Odporca ďalej uviedol, že prípadná nevymožiteľnosť nároku navrhovateľa voči dlžníkovi na to, čo navrhovateľ plnil z bankovej záruky veriteľovi, o ktorú oprel svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, je vo vzťahu k povinnosti banky poskytnúť veriteľovi požadované plnenie z bankovej záruky bez akéhokoľvek právneho významu, čo priamo vyplýva zo zákona. Podľa , na bankovú záruku sa inak použijú primerane ustanovenia o ručení. Podľa , ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. Z uvedeného teda bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že ručenie (a rovnako tak banková záruka) nezaniká a ručiteľ/banka sú povinní plnenie poskytnúť aj v prípade, ak záväzok dlžníka zanikol pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. Arg. a maiori ad minus potom rovnako musí platiť, že ručenie a banková záruka nie sú ovplyvnené prípadnou nevymožiteľnosťou subrogačného nároku ručiteľa, resp. regresného nároku banky voči dlžníkovi v zmysle , resp. pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

9. Zároveň odporca poukázal na to, že zmluva o poskytnutí bankovej záruky neobsahovala žiadne osobitné podmienky pre plnenie z bankovej záruky a preto navrhovateľ ako banka nemá v zmysle vystavenej bankovej záruky možnosť voči veriteľovi uplatňovať žiadne námietky. Veriteľovi postačuje písomne vyzvať banku na plnenie, v ktorom vyhlási, že si zhotoviteľ (dlžník) nesplnil svoje záväzky, resp. povinnosti voči veriteľovi v súlade s podmienkami zmluvy o dielo počas plynutia záručnej doby diela, pričom nesplnené záväzky, resp. nesplnené povinnosti zhotoviteľa (dlžníka) bližšie veriteľ popíše. Výzva musí byť stanoveným spôsobom overená (prostredníctvom banky veriteľa, alebo úradným osvedčením podpisov štatutárnych orgánov veriteľa na výzve s doloženým originálom alebo úradne osvedčenou kópiou výpisu z obchodného registra veriteľa). Navrhovateľ na príkaz dlžníka vystavil v prospech odporcu bankovú záruku na záručnú dobu č. XXXXX-XX-XXXXXXX zo dňa 02.09.2019 v znení dodatku č. 01 zo dňa 14.02.2020, ktorú je banka povinná plniť na prvú výzvu a bez námietok. Banka vo všeobecnosti môže voči čerpaniu plnenia z bankovej záruky namietať iba to, čo jej umožňuje namietať vystavená záručná listina. Keďže v danom prípade banková záruka žiadne námietky voči odporcovi neumožňuje uplatňovať, navrhovateľ je povinný v zmysle ustanovenia plniť svoje povinnosti, keď ho o to odporca písomne požiadal, resp. požiada. Keďže navrhovateľ nie je oprávnený skúmať oprávnenosť čerpania z bankovej záruky, nie je možné poskytovať súdnu ochranu neexistujúcemu „právu“ banky t. j. neplniť z bankovej záruky pre jej neoprávnené čerpanie. Korelačne potom mu nemožno brániť, aby si voči navrhovateľovi uplatňoval svoje nároky na plnenie z bankovej záruky, nakoľko mu nesvedčí žiadne právo, ktorému by zodpovedala nariadená mu povinnosť zdržať sa domáhania sa plnenia z bankovej záruky a to ani v prípade, ak vie, že toto čerpanie je neoprávnené. Mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je nezákonné, a napadnuté uznesenie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. K otázke hrozby vzniku škody na majetku navrhovateľa odporca zdôraznil, že napriek tomu, že navrhovateľ tvrdil, že prípadné vymoženie svojej pohľadávky v konkurznom konaní od dlžníka považuje za ohrozené z dôvodu množstva veriteľov a výšky dlhov, toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom a ani ho neosvedčil a napriek tomu si tento názor súd prvej inštancie plne osvojil. V tejto súvislosti odporca poukázal na ustanovenie v spojení s ustanovením v zmysle ktorých, je navrhovateľ povinný poskytnúť plnenie z bankovej záruky aj v prípade, ak dlžník zanikol aj keď je zrejmé, že sa nebude vedieť domôcť svojho regresného nároku

voči dlžníkovi. Zastával názor, že dôsledkom čerpania plnenia z bankovej záruky nie je vznik škody, za ktorú by mal niesť zodpovednosť, keďže žiadne svoje povinnosti neporušil. Banka vystavuje bankovú záruku s tým, že v prípade čerpania z nej má nárok na plnenie voči dlžníkovi spolu s osobitnou odplatou (poplatkami). K uvedenému sa dlžník zaviazal v článku II ods. 2.2 predmetnej zmluvy

11. Odporca v odvolaní nesúhlasil so skutočnosťou tvrdenou navrhovateľom a ktorý si osvojil aj súd prvej inštancie a to, že navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že odporca notifikoval dlžníkovi a navrhovateľovi na stretnutí konanom dňa 25.04.2023, že je rozhodnutý pristúpiť k predloženiu výzvy na čerpanie z bankovej záruky“ (bod 17 odôvodnenia uznesenia).

12. Ďalej odporca uviedol, že súd doslovne okopíroval text návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (str. 13 štvrtá odrážka návrhu), hoci navrhovateľ toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Napriek uvedenému, si toto tvrdenie navrhovateľa súd prvej inštancie bez ďalšieho osvojil a navyše ním odôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čím sa toto „skutkové zistenie“ stalo z hľadiska posúdenia veci súdom prvej inštancie významným.

13. Odporca namietal, že súd prvej inštancie si bez dôkazov osvojil názor navrhovateľa, že odporca už skôr čerpal plnenie z bankovej záruky neoprávnene. Pripomenul, že ak navrhovateľ nie je oprávnený skúmať oprávnenosť čerpania plnenia z bankovej záruky (čo nie je sporné, čo navrhovateľ sám uvádza a čo mal za preukázané aj samotný súd prvej inštancie), neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že skoršie čerpanie plnenia z bankovej záruky bolo neoprávnené (pričom tento záver o neoprávnenosti skoršieho čerpania plnenia z bankovej záruky je predčasný a nesprávny), čo považuje za vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie mu zakázal domáhať sa nárokov voči navrhovateľovi z bankovej záruky na tom základe, že mal čerpať plnenie z bankovej záruky neoprávnene, nemá oporu v listinných dôkazoch. Zároveň poukázal na list dlžníka zo dňa 16.11.2021, list zo dňa 25.11.2021, zo dňa 07.12.2021 a zo dňa 21.12.2021, ktorým reklamoval u dlžníka súbor záručných vád diela a neplnenie podpory o ktorej poskytnutie žiadal. Zastával názor, že dlžník skutočne svoje povinnosti porušoval, jeho zlá finančná situácia nebola len dočasná či prechodná, o čom, napokon, svedčí aj fakt, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Z dôvodu neposkytovania podpory a nevybavovania reklamácií mu vznikali zo zmluvy o dielo voči dlžníkovi nároky. Rovnako tak po čiastočnom odstúpení od zmluvy mu vznikol voči dlžníkovi aj nárok na vrátenie nespotrebovanej časti preddavku, ktorý aj uznal vyhlásením, že je pripravený ho vrátiť. Mal za to, že aj keď čerpal plnenie z bankovej záruky, konal v súlade so zákonom a skoršie čerpanie z bankovej záruky bolo oprávnené.

14. Ďalej odporca namietal porušenie zásady proporcionality, keďže nariadením neodkladného opatrenia musí byť poskytnutá obrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, v prospech koho má navrhované neodkladné opatrenie pôsobiť, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Poukázal na to, že zo súdneho spisu je zjavné, že podmienky na čerpanie plnenia z bankovej záruky sú splnené a odporca ich po čerpaní použije na úhradu nákladov za činnosti, ktoré mal vykonať dlžník, ale nevykonal, a ktoré musel odporca vynaložiť alebo ich bude musieť vynaložiť. Preto nariadenie neodkladného opatrenia mu nielenže znemožňuje oprávnene postupovať v súlade so Zmluvou o dielo a platne vystavenou bankovou zárukou tým, že je mu bránené použiť zabezpečovací inštitút, ktorý si v zmluve o dielo dohodol práve pre prípad, že odporca nebude plniť. Vydané neodkladné opatrenie v rozpore s princípom intenzity zasahuje do majetkových práv odporcu, a to nezvratne, pretože uplynutím dňa 30.08.2023 sa znižuje čiastka bankovej záruky zo sumy 2 753 000 eur na sumu 1 376 500 eur a uplynutím dňa 30.08.2024 stráca platnosť úplne.

15. Namietal, že obsah zákazu formulovaného neodkladným opatrením je extrémne široký. Je formulovaný ako zákaz „domáhať sa“ poskytnutia akéhokoľvek peňažného plnenia z bankovej záruky. Pojem „domáhať sa“ sa pritom pravidelne spája s uplatňovaním nárokov prostredníctvom súdu alebo iného na to oprávneného orgánu napríklad na rozdiel od pojmu „žiadať“. Na základe neodkladného opatrenia má tak byť odporca zjavne obmedzený aj vo svojom základnom práve na súdnu ochranu. Toto právo pritom nemožno obmedziť inak než zákonom. Tvrdil, že súd prvej inštancie v danom prípade prekročil svoju právomoc.

16. Odporca zároveň namietal skutočnosť, že neodkladné opatrenie nie je časovo obmedzené a ani po jeho vydaní nemá nasledovať žiadne súdne konanie vo veci samej (súd prvej inštancie neuložil navrhovateľovi iniciovať žiadne súdne konanie) a preto v prípade zachovania jeho účinkov dôjde k úplnému zániku jeho nároku voči navrhovateľovi vyplývajúceho z vystavenej bankovej záruky, čím sa nariadením neodkladného opatrenia vytvorí trvalý a nenávratný stav.

17. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril, napriek jeho doručeniu súdom prvej inštancie dňa 06.06.2023 do elektronickej schránky právneho zástupcu navrhovateľa.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, po oboznámení sa s obsahom spisu a s dôvodmi odvolania, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zmeniť.

19. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

23. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

26. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.

27. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Hodnoverné osvedčenie nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia v následnom konaní o žalobe, je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť ohrozený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov.

28. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia, sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

29. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje

takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť.

30. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

31. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa SR. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutie zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho svojvôle, pričom musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

32. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ požadoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by sa voči navrhovateľovi domáhal poskytnutia akéhokoľvek peňažného plnenia z bankovej záruky za záručnú dobu č. XXXXX-XX-XXXXXXX zo dňa 02.09. 2019 vystavenej v prospech navrhovateľa na základe zmluvy o poskytnutí bankovej záruky číslo: XXXXXX/CORP/XXXX zo dňa 28.08.2019, uzatvorenej medzi navrhovateľom a dlžníkom, pričom odporca je povinný najmä zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľa vyzval, aby odporcovi poskytol z bankovej záruky za záručnú dobu č. XXXXX-XX-XXXXXXX zo dňa 02.09.2019 akékoľvek peňažné plnenie.

33. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým odvolacím dôvodom, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

34. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia a taktiež neosvedčil dôvodnosť hmotnoprávneho nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného, odporca zastával názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa.

35. K uvedenému dôvodu odporcom v odvolaní a to, že nariadené neodkladné opatrenie celkom arbitrárne poskytuje ochranu putatívnemu právu navrhovateľa, ktoré neexistuje, pretože navrhovateľ nie je oprávnený posudzovať oprávnenosť čerpania vystavenej bankovej záruky a teda nedisponuje domnelým právom, ktorého ochrany sa domáha nariadením zákazu odporcovi domáhať sa plnenia z bankovej záruky, odvolací súd uvádza, že v zmysle kogentného ustanovenia , banková záruka ako absolútny obchod (ustanovenie ), vzniká písomným jednostranným úkonom a to vyhlásením banky v záručnej listine s obsahovými náležitosťami podľa vyššie citovaného ustanovenia, s tým, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pri bankovej záruke sa vyžaduje súhlas veriteľa s písomným vyhlásením banky v záručnej listine, ktorý sa doručuje a týmto momentom vzniká právny vzťah medzi veriteľom - ručiteľom (záručnou bankou), ktorá ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine (ustanovenie ). Ďalej je zrejmé, že banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do stanovenej sumy ako aj, že navrhovateľ ako banka si môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa, pričom rozsah ručenia banky za splnenie zabezpečovacieho záväzku je podmienený výškou peňažnej sumy, ktorá je stanovená v záručnej listine s tým, že zákon taktiež umožňuje stanoviť podmienky ručenia banky ako aj obmedziť trvanie bankovej záruky na určitý čas. Všetky tieto skutočnosti však musia byť obsiahnuté v záručnej listine, ich výlučné zakotvenie v zmluve medzi bankou a dlžníkom bude bez

právnych účinkov na plnenie z bankovej záruky. Ak zo záručnej listiny nevyplýva niečo iné, nemôže banka uplatniť námietky, ktoré by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník a banka je povinná plniť svoje povinnosti, keď ju o to písomne požiadal veriteľ. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina ( ). Z uvedeného vyplýva, že čerpanie plnenia z bankovej záruky je uplatnením práva odporcu ako veriteľa v prospech ktorého, bola vystavená a preto, nie je možné mu súdne prikazovať, aby si voči navrhovateľovi z tohto dôvodu neuplatňoval svoje nároky na plnenie z tejto bankovej záruky. Odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľ nie je oprávnený skúmať oprávnenosť čerpania odporcom z bankovej záruky a ani namietať voči veriteľovi (odporcovi), že jeho nároky voči dlžníkovi sú nevymožiteľné. Uvedené analogicky vyplýva z ustanovenia , ktoré upravuje prípady jej zániku. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci aktuálny stav. Vzhľadom na to, že účinky neodkladného opatrenia pôsobia do budúcnosti, nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti odporcovi zdržať sa uplatňovania práv a nárokov z bankovej záruky by bolo právne neúčinné.

36. K dôvodu uvádzaného odporcom, ktorý nesúhlasil s názorom navrhovateľa a s ktorým sa stotožnil súd prvej inštancie a to, že nakoľko bol na dlžníka vyhlásený konkurz, je navrhovateľovo právo na vymoženie jeho nároku voči dlžníkovi ohrozené a preto mu bezprostredne hrozí ujma, správny súd uvádza, že v konaní mal preukázané, že navrhovateľ si veriteľom uplatnený nárok z bankovej záruky ako pohľadávku vo výške 955 529,03 eura voči dlžníkovi riadne uplatnil v konkurze prihláškou, ktorá je dostupná na webovom sídle Registra úpadcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky https: //ru.justice.sk/ruverejnostweb/pages/pohladavka/pohladavkaDetail.xhtml? pohladavkaId=443037.Prihlásená pohľadávka je zistená a je zabezpečená záložným právom k pohľadávkam dlžníka. Odvolací súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ si uplatnil aj svoj budúci regresný nárok voči dlžníkovi vyplývajúci z bankovej záruky ako podmienenú pohľadávku vo výške 2 764 458,53 eura v konkurze prihláškou, ktorá je dostupná na webovom sídle Registra úpadcov <https://ru.justice.sk/ru-verejnost>web/pages/pohladavka/pohladavkaDetail.xhtml? pohladavkaId=443064. Aj táto prihlásená pohľadávka je zistená a je rovnako zabezpečená záložným právom k pohľadávkam dlžníka. Zo zmluvy o poskytnutí bankovej záruky číslo: zo dňa 28.08.2019 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako bankou a dlžníkom ako klientom vyplýva, že zmluvné strany si dohodli osobitné podmienky voči dlžníkovi v bode 6.3.4 pre prípad podania návrhu na konkurz voči dlžníkovi, resp. pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, na základe ktorých nastane dôvod pre automatickú predčasnú splatnosť záväzkov dlžníka voči banke, avšak nie dôvod na jej neposkytnutie navrhovateľom (bankou) po výzve veriteľa na čerpanie bankovej záruky. Odvolací súd zdôrazňuje, že banková záruka nie je ovplyvnená prípadnou nevymožiteľnosťou subrogačného nároku ručiteľa, resp. regresného nároku banky voči dlžníkovi v zmysle ustanovenia resp. ustanovenia pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a ani neodôvodňuje nariadenie zákazu súdom odporcovi žiadať o plnenie z bankovej záruky platne vystavenej v jeho prospech a na druhej strane ani nevyvoláva oprávnenie navrhovateľa (banky) brániť sa voči plneniu z bankovej záruky. V danom prípade, bolo čerpanie bankovej záruky presne stanovené v záručnej listine v súlade s ustanovením a nasl. , pričom odporca ako veriteľ v prospech ktorého bola vystavená, pri jej uplatnení postupoval v rámci zákona, s tým, že dlžník je v prípade jej čerpania povinný zaplatiť banke to, čo je banka povinná plniť podľa svojej povinnosti z bankovej záruky. Preto tento dôvod navrhovateľa nemožno považovať za právne relevantný osvedčujúci nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu.

37. Možno teda prijať záver, že neodkladným opatrením súd prvej inštancie odňal odporcovi právo čerpať bankovú záruku, čo by v prípade zachovania jeho účinkov znamenalo, že by tak došlo k úplnému zániku odporcovho nároku voči navrhovateľovi vyplývajúceho z vystavenej bankovej záruky, čím by sa vytvoril trvalý a nenávratný stav a banková záruka vystavená na základe zmluvy medzi navrhovateľom a dlžníkom v jeho prospech, by bola anulovaná. Banková záruka je ručiteľským obchodom banky a plní v prvom rade zabezpečovaciu funkciu a až následne funkciu platobnú. Základným znakom bankovej záruky je abstraktnosť, čo znamená, že táto je nezávislá od bankového obchodu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie v zmysle ktorého, sa na bankovú záruku inak použijú primerane ustanovenia o ručení. Podľa ustanovenia ručenie nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom (bankou), alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

38. Na základe uvedeného, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. V zásade sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou navrhovateľa bez dostatočného osvedčenia ním tvrdených skutočností ako aj bez riadneho zdôvodnenia.

39. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na českú judikatúru (viď rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 28.05.2014, sp. zn. ) v ktorom sa uvádza: („ ... na posúdenie práva veriteľa na plnenie zo záruky nutné vychádzať iba z obsahu záručnej listiny a vo vzájomnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom. Právnym titulom, na základe ktorého poskytuje banka plnenie veriteľovi a veriteľ ho prijíma, je banková záruka. Veriteľ má právo na plnenie z bankovej záruky oproti svojej povinnosti splniť podmienky obsiahnuté v predmetnej bankovej záruke.“

40. Ďalej Najvyšší súd ČR napr. v rozsudku z 31.03.2009, sp. zn. (R 18/2010) uvádza, že: „... dospel k záveru, že pri bankovej záruke vzniká v zásade právne samostatný záväzok banky, ktorý je závislý od existencie zabezpečovaného záväzku, len keď to vyplynie z obsahu záručnej listiny (čo v posudzovanom prípade nenastalo). Právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom nie je právne závislý od právneho vzťahu medzi dlžníkom a bankou, paralelná existencia týchto právnych vzťahov vyplýva z podstaty bankovej záruky ako abstraktného zaisťovacieho prostriedku. Vzťah medzi bankou a dlžníkom je založený zmluvou uzavretou medzi týmito dvoma subjektmi, pričom táto zmluva vymedzuje aj obsah predmetného vzťahu. Je potrebné dať za pravdu dovolávateľovi v tom, že dôvodom nároku banky na náhradu za vyplatenú záruku od dlžníka nie je sama banková záruka, ale zmluva uzavretá medzi bankou a dlžníkom. Pokiaľ teda banka plnila veriteľovi v súlade so záručnou listinou zodpovedajúcou takejto zmluve, musí dlžník banke takto poskytnuté plnenie nahradiť, aj keby veriteľ na plnenie voči dlžníkovi nárok nemal. Riziko neoprávneného čerpania veriteľom (za predpokladu, že banka splnila svoje povinnosti a plnila v súlade s obsahom bankovej záruky) tak spočíva výhradne na dlžníkovi, v ktorého majetkovej sfére sa prejaví rovnakým spôsobom ako čerpanie oprávnené. Ak banka vyplatí veriteľovi plnenie v súlade s bankovou zárukou, vzniká jej tým pohľadávka voči dlžníkovi zodpovedajúcej tomuto plneniu a súčasne dlžníkovi záväzok voči banke v rovnakej výške. Skutočnosť, či tento záväzok dlžníka voči banke bol splnený alebo nie, však nie je z hľadiska povinnosti veriteľa vrátiť dlžníkovi neoprávnene získané plnenie právne relevantné. Ak veriteľ získal plnenie, na ktoré nemal nárok, musí ho vrátiť tomu, na ktorého úkor sa tak stalo. Veľká komora na základe vyššie uvedeného dospela k záveru, že pre vznik oprávnenia dlžníka požadovať od veriteľa vrátenie plnenia, ktoré na jeho úkor neoprávnene získal na základe bankovej záruky podľa § 321 ods. 4 obch. zák., resp. pre vznik povinnosti veriteľa takto získané plnenie dlžníkovi vrátiť, nie je podmienkou, aby dlžník najskôr uhradil banke to, čo v súlade s bankovou zárukou plnila veriteľovi.“

41. Odvolací súd sa v zásade stotožnil s argumentáciou odporcu, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, keď sa konajúci súd stotožnil s argumentáciou žalobcu bez dostatočného osvedčenia ním tvrdených skutočností ako aj, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený záver dostatočný na prijatie pozmeňujúceho rozhodnutia v súlade s ustanovením v zmysle ktorého, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

43. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením , v spojení s ustanovením , keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací súd priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).