Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6T-50-2013.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Lenkou Kováčovou v trestnej veci obžalovaného D. V. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 , odsek 3 písmeno b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.07.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný : D. V., Z..XX.XX.XXXX V. B., trvale bytom B., prechodne bytom B., T. X, R. F.,
sa uznáva vinným, že:
ako otec maloletého Q. V., Z..XX.XX.XXXX, bytom u matky Ľ. A. V. I. F., hoci má k tomuto vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona o rodine a Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P 71/2007 zo dňa 05.11.2008, právoplatným dňa 29.04.2009, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od 01.02.2007, ktoré výživné je povinný platiť do rúk matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred, od 01.04.2009 si túto povinnosť vôbec neplní a tak ku dňu 09.07.2013 dlhuje na výživnom do rúk matky sumu vo výške 1.316,64 eur,
teda:
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania (spáchal trestný čin po dlhší čas),
tým spáchal:
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 , odsek 3 písmeno b), Trestného zákona (s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona ).
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona , zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému D. V. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie (v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa neospravedlnene na hlavné pojednávanie nedostavil, pri splnení zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku ) prečítaním zápisnice z výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní, vypočutím svedkyne K. A., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením obsahu spisu. Z výsledkov dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný D. V. v prípravnom konaní k veci uviedol, že výživné na svojho syna neplatil, má vedomosť o vyživovacej povinnosti, nemá dostatok financií, počas toho ako sa nachádzal v ÚVTOS nahlásil vyživovaciu povinnosť, ale nezaslal tlačivo oprávnenej osobe, takže výživné nebolo odvádzané matke dieťaťa ústavom .
Svedkyňa K. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako vo výpovedi v prípravnom konaní, v ktorej uviedla, že na základe rozsudku Okresného súdu Nitra bolo obžalovanému uložené platiť výživné na syna Q. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Obžalovaný určené výživné neplatí. Neplní si vyživovaciu povinnosť od 01.04.2009. Výška dlhu na výživnom ku dňu pojednávania je vo výške 1.316,64 eur, s tým, že dlhuje výživné za celé to obdobie, nezaplatil nič, s dieťaťom sa nestretáva ani inak na výživné neprispieva.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 , odsek 3 písmeno b) Trestného zákona , keď si najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať dcéry a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona .
Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný jednak svojim priznaním, keď priznal, že si neplnil vyživovaciu povinnosť, ako aj výpoveďou svedkyne K. A., z ktorej vyplynulo, že obžalovaný si túto vyživovaciu povinnosť neplnil od 01.04.2009, pričom ku dňu rozhodnutia dlhuje na výživnom sumu vo výške 1.316,64,- eur pozostávajúcu z výživného za obdobie:
- od 01.04.2009 do 31.12.2009: za 9 mesiacov po 25,36 eur, t.j. spolu 228,24 eur,
- rok 2010: za január až jún, t.j. 6 mesiacov po 25,36 eur a za júl až december, t.j. za 6 mesiacov po 25,38 eur, spolu 304,44 eur,
- rok 2011: za január až jún, t.j. 6 mesiacov po 25,38 eur a za júl až december, t.j. za 6 mesiacov po 25,99 eur, spolu 308,22 eur,
- rok 2012: za január až jún, t.j. 6 mesiacov po 25,99 eur a za júl až december, t.j. za 6 mesiacov po 26,65 eur, spolu 315,84 eur,
- od 01.01.2013 do 09.07.2013: za 6 mesiacov po 26,65 eur, spolu 159,90 eur.
Súd mal skutočnosť, že obžalovaný je otcom dieťaťa dokázanú listinným dôkazom - rodným listom.
Súd obranu obžalovaného, že výživné neplatil z dôvodu, že nemal pravidelný a dostatočný príjem, považuje za účelovú, pretože sa nesnažil zabezpečiť príjem a z neho uhrádzať vyživovaciu povinnosť, aj v čase keď mal nárok na sociálne dávky, a tieto mu boli priznané, si ich nepreberal a preto mu bolo zastavené ich vyplácanie (čl.29), z evidencie úradu práce bol vyradený pre nespoluprácu (čl.37), i v čase keď bol riadne zamestnaný, výživné dobrovoľne neplatil ani nenahlasoval zamestnávateľovi, že má vyživovaciu povinnosť.
Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná a to vrátane naplnenia subjektívnej stránky trestného činu úmyselným konaním (okrem vyššie uvedeného), jeho vlastnými slovami počas výsluchu v prípravnom konaní, výpoveďou svedkyne ako aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli, a to najmä:
- rodným listom dieťaťa;
- Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.11P/71/2007 zo dňa 05.11.2008, právoplatným dňa 29.04.2009, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť voči synovi vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa;
- potvrdeniami o návšteve školského zariadenia;
- Potvrdením Sociálnej poisťovne, že nepoberá invalidný dôchodok ani inej dôchodkovej dávky zo dňa 22.06.2012 a nie je v databáze ich poistencov;
- Potvrdením, že pracoval v Agentúre brigádnici dva mesiace, za ktoré dostal zaplatené;
- oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen o tom, že obžalovaný v r.2008 poberal dávky v hmotnej núdzi, za rok 2010 mu bolo tiež potvrdené, že tieto bude poberať, ale si ich nepreberal, a preto mu bolo odňaté ich poberanie, následne dávky poberal od 01.07.2011;
- bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 23.08.2010 a dňa 09.07.2012 z dôvodu nespolupráce s úradom;
- správou Obvodného úradu Bratislava a Zvolen, že nie je evidovaný v živnostenskom registri;
- správou Daňového úradu Bratislava a Zvolen, že nie je evidovaný na ich úrade;
- prípisom Centrálneho depozitára cenných papierov SR;
- správa od zamestnávateľov, kde nenahlasoval vyživovaciu povinnosť;
- správou z ÚVTOS, kde nahlásil vyživovaciu povinnosť, no nezaslal tlačivo matke dieťaťa;
- odpismi z registra trestov na obžalovaného;
- posudkami a správami na obžalovaného o jeho majetkových pomeroch, o správaní, o jeho zamestnaní a príjme zo závislej činnosti.
Zo všetkých vyššie uvedených a vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 , odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona , nakoľko bolo preukázané, že je otcom dieťaťa, bola mu určená výška vyživovacej povinnosti a túto si riadne neplnil po dlhší čas, t.j. v danom prípade po dobu viac ako 4 roky, pričom mal platiť minimálnu možnú sumu na výživnom akú umožňujú zákony SR. Súd poukazuje na to, že obžalovaný si túto povinnosť neplnil úmyselne. Obžalovaný neplatením výživného ignoroval právoplatné rozhodnutie súdu a neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť, aj keď mu toto rozhodnutie bolo známe, nestaral sa o to, či bude alebo nebude zamestnaný, aby si mohol svoju povinnosť plniť, ani iným spôsobom neprispieval na výchovu syna a ani ho nenavštevoval. Zavinenie obžalovaného je teda úmyselné v zmysle ustanovenia § 15 písmeno b) Trestného zákona , keďže vedel, že má povinnosť platiť výživné, vedel, že svojim konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený, nestaral sa o to, či zamestnaný bude a bude mať z čoho prispievať na výživu svojej dcéry a ani v čase občasných zamestnaní vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi nenahlásil, z príjmu výživné ani čiastočne nehradil a pracovný pomer bol zrušený prevažne jeho zavinením, prípadne ešte počas skúšobnej doby, na úrade práce aj pokým bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, táto evidencia končila jeho vyradením pre nespoluprácu. Taktiež jeho ľahostajný postoj k plateniu výživného je zrejmý z o skutočnosti, že síce vo výkone trestu nahlásil vyživovaciu povinnosť, no nezaslal o tom tlačivo matke dieťaťa, ktorá v dôsledku toho nedostávala peniaze na výživné počas jeho výkonu trestu z toho, čo on zarobil. Z tohto dôvodu súd zarátal do doby neplatenia výživného aj dobu, počas ktorej sa obžalovaný nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto skutočnosti súd považoval za rozhodujúce preto, aby ustálil, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 , odsek 3 písmeno b) Trestného zákona úmyselne. Obžalovaný sa spáchania tohto prečinu dopustil závažnejším spôsobom konania, pretože páchal tento prečin po dlhší čas, a to od 01.04.2009 do 09.07.2013.
Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného bolo preukázané, že bol doposiaľ 3x súdne trestaný, pokiaľ ide o odsúdenia, na ktoré možno prihliadať, a to Okresným súdom Zvolen sp.zn.2T 12/2010, Okresným súdom Bratislava III. sp.zn.46T 148/2011 a Okresným súdom Bratislava I. sp.zn.4T 48/2010 , pričom vo všetkých prípadoch sa jednalo o majetkovú trestnú činnosť, za ktorú mu boli uložené nepodmienečné súhrnné tresty. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že bol trikrát priestupkovo postihnutý.
Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka rozhodovania o treste súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona , t.j. jeho priznanie ku skutku a jeho oľutovanie, zistil jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného zákona , t.j. že bol v minulosti odsúdený pre úmyselnú trestnú činnosť, kde súd prihliadal na odsúdenia Okresným súdom Zvolen sp.zn.2T 12/2010, Okresným súdom Bratislava III. sp.zn.46T 148/2011 a Okresným súdom Bratislava I. sp.zn.4T 48/2010 , čo bolo zrejmé zo samotného odpisu z registra trestov. Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je rovnaká. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 207 odsek 3 Trestného zákona , t.j. z rozpätia 1 až 5 rokov.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona , tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením iba nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil v rámci trestnej sadzby v trvaní 15 mesiacov, t.j. pri dolnej hranici trestnej sadzby. Súd nerozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody, pretože takýto trest by s ohľadom na osobné pomery obžalovaného a jeho laxný postoj k vyživovacej povinnosti na jeho nápravu nepostačoval, naopak z hľadiska účelu trestu je podľa súdu nepodmienečne uložený trest nevyhnutný.
Podľa ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.