Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-91-2012.pdf
PDF · 163.12 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/91/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu VAKUM PLAST, spol. s r.o., Štúrova 130/27, Poprad, IČO: 36503151, právne zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, Velické námestie 1178/15, Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1020505/1/1161361/2012 zo dňa 17. septembra 2012 na základe žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Poprad č. 9712402/5/442936/2012/Skr. zo dňa 18.05.2012, ktoré žiadal zrušiť, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a Daňového úradu v Poprade považuje za nezákonné a tvrdí, že týmito rozhodnutiami, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, bol žalobca poškodený, pričom i samotné konanie daňových orgánov bolo postihnuté vadami, ktoré mali vplyv na ich zákonnosť. Zdôraznil, že má za to, že uniesol dôkazné bremeno aj o hodnovernosti sporných prác a materiálov, resp. vykonal relevantné návrhy na preverenie a potvrdenie týchto skutoční a nemôže niesť zodpovednosť za podnikateľskú činnosť (i trestnú ekonomickú činnosť) a vedenie účtovníctva u dodávateľa alebo odberateľa prác a tovarov. Zdôraznil, že všetko riadne v zmysle zákona vykonal a nemá možnosť ani povinnosť preverovať, či jeho obchodný partner eviduje alebo má riadnu účtovnú evidenciu, nemôže niesť následky za nedostatky na strane iných subjektov, ktoré nevie a nemôže ovplyvniť. Podľa názoru žalobcu výdavky, ktoré správca dane neuznal sú výdavky, ktoré priamo súvisia so zdaniteľným príjmom a nie sú výdavkami v zmysle § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa § 2 písm. i/ zákona o príjmoch sa daňovým výdavkom rozumie náklad na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom a započítaný v účtovníctve, čo bolo riadne splnené. Poukázal na to, že uznáva fakt, že pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje len deklarovanie dodávky tovaru a prác preukázaním daňového dokladu, ale je potrebné, aby bolo jednoznačne preukázané, že k prijatiu tovaru a k vykonaniu prác deklarovaných v daňovom doklade reálne aj došlo. Ak nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane. Podľa jeho názoru správny orgán prvého stupňa nezistil, či naozaj došlo k reálnemu dodaniu prác a materiálov a s tým súvisiacich výdavkov, ale sa zameral len na dokazovanie, ktoré nie je
rozhodujúce, pretože sa mal zamerať na preukazovanie samotnej realizácie uvádzaných prác a tovarov, čo vykonal iba čiastočne. Jeho tvrdeniami sa správca dane vôbec nezaoberal, hoci tieto by potvrdili rozhodujúce skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia a pre správne právne posúdenie veci. Tento postup správcu dane, ako aj žalovaného a ich rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a neboli vydané na základe riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V súvislosti s dokazovaním vykonaným správcom dane uviedol, že ak tento uvádza, že vykonal všetky zistenia ohľadom uskutočnených zdaniteľných plnení firiem Slot commission, s.r.o. Bratislava a EKO COLOR, spol. s r.o. Nitra pre žalobcu a konštatuje, že dodanie týmito platiteľmi preukázané nebolo a to napriek tomu, že ešte v prílohe odvolania žalobca priložil úradne overené vyjadrenie k uvedeným skutočnostiam pána T. V. za firmu Slot commission s.r.o. a pána R. V. za firmu EKO COLOR spol. s r.o. Uviedol, že zároveň priložil kópie daňových priznaní DPH za uvedené spoločnosti a za uvedené daňové obdobia. Žalobca mal s uvedenými spoločnosťami uzatvorené rámcové zmluvy, za uvedené služby boli vystavené dodávateľské faktúry, ktoré boli riadne zaplatené prevodom z bankového účtu a následne fakturované inej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje za zvláštne, ak správca dane v odôvodnení uviedol, že kontrolovaný platiteľ VAKUM PLAST spol. s r.o. Poprad preto nemohol služby, ktoré mu neboli dodané použiť na dodávky tovarov a služieb, a správca dane neprihliadal na uvedenú skutočnosť a neznížil DPH na výstupe daňového priznania. Poukázal na to, že podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Ani zásada, ktorá je uvedená v § 2 ods. 6 citovaného zákona neumožňuje daňovým orgánom vykladať úmysel konajúcej osoby inak, ako tento úmysel vykladala strana, ktorej bol určený. Daňové orgány nemajú žiadne dispozičné oprávnenia k tomu, aby vlastnou úvahou bez spoľahlivého podkladu zasahovali do zmluvnej voľnosti daňových subjektov.
Na základe uvedeného žalobca akcentoval, že ak zmluvný vzťah nenastal, tak ako uvádza daňový orgán, pretože samotná faktúra, doklady o zaplatení, prípadne rámcové zmluvy nepreukazujú, že k deklarovanému zdaniteľnému obchodu skutočne došlo, nemohol byť následne zmluvný vzťah ďalej fakturovaný. Ak mal správca dane na základe uvedených skutočností dostatočné indície na spochybnenie reálnosti zdaniteľných obchodo mal prihliadať na to, že uvedené zdaniteľné obchody nemohli byť uskutočnené a zároveň nemal požadovať za tieto obchody DPH na výstupe. V tejto súvislosti poukázal na § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. , podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť správcu dane, ktorá nesmie obsahovať formy ľubovôle alebo nelogickosti. Konštatoval, že správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. právo, ale i povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť a to všetko za použitia zásad logického myslenia, pričom ide o citáciu z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sž 149/99 . Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že je v rozpore s logikou, aby žalobca prijatím služby, ktorá sa nemohla uskutočniť, ju následne ďalej fakturoval. Dôvodil tiež tým, že podľa zákona č. 511/1992 Zb. § 29 ods. 2 správca dane je povinný dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie z čoho vyplýva, že za úplnosť dokazovania bez ohľadu na dôkazné bremeno daňového subjektu zodpovedá len správca dane, a preto bolo povinnosťou správcu dane v súlade s ust. § 29 ods.2 citovaného zákona pri súbežnej aplikácii ust. 2 ods. 6 tohto zákona zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Žalobca dôvodil aj tým, že napriek uvedenému správcovi dane doručil nad rámec jeho povinností úradne overené písomné vyjadrenia konateľov spoločností a daňové priznanie dodávateľa. Odvolací orgán konštatoval, že uvedené dôkazy nemôže akceptovať a potrebuje predložiť účtovné a daňové doklady, pričom správcovi dane by mali byť známe príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých skutočnosti, na ktoré daňový subjekt nemá žiadny vplyv, napríklad aj neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľov voči nemiestne príslušnému daňovému úradu, nemôže mať vplyv na daňovú povinnosť daňového subjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane postupoval nezákonne keď poškodil žalobcu na jeho zákonnom práve uplatniť si daň. V žalobe tiež konštatoval, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia na strane 9 posledný odsek uviedol, že žalobca si uplatniť odpočítanie dane v daňovom priznaní za III. štvrťrok 2010 z faktúr za vyúčtovanie preddavku, čo nie je pravda, pretože to bolo v II. štvrťroku 2010. Rovnako na strane 10 poukazuje na priznanie chyby účtovníčky v rozhodnutí za III. štvrťrok, ktorá sa týka II. štvrťroka. Tieto dva odseky sú nepravdivé a zavádzajúce a poukazujú na to, že konkrétny správca dane sa dostatočne
neoboznámil s daným skutkovým stavom, ktorý zjavne súvisí s iným obdobím, čo svedčí o nedôslednosti uvedeného orgánu, od ktorého rozhodnutia často závisí existencia žalobcu.
Žalobca ďalej namietal, že oba správne orgány nevykonali riadne dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti nesprávne posúdili, pričom tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dopustili sa zákonných vád v samotnom správnom konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutie, nesprávne aplikovali a vykladali právne predpisy v rozpore so zákonom Rozhodnutie je rovnako nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a preto, že vôbec nie je náležite a zákonne odôvodnené a nevyrovnali sa so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní a riadne žalovaný nezdôvodnil prečo.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobné námietky sú totožné s odvolacími a z nich vyplýva, že žalobca naďalej trvá na tom, že uniesol dôkazné bremeno, aj na hodnovernosti sporných prác tým, že má s uvedenými spoločnosťami uzatvorené rámcové zmluvy, za uvedené služby riadne zaplatil prevodom z bankového účtu a následne fakturoval inej spoločnosti. Súčasne podľa názoru žalobcu nad rámec svojich povinností predložil na podporu svojich tvrdení vyjadrenia obchodných partnerov a fotokópie ich daňových priznaní a i napriek tomu, že vyjadrenia sú úradne overené, prezentujú len tvrdenie určitej fyzickej osoby bez toho, aby toto tvrdenie bolo súčasne podložené relevantným dôkazom. Rovnaký záver platí i v prípade fotokópii daňových priznaní. Podľa zistení správcu dane predmetné daňové priznania neboli doručené miestne príslušnému správcovi dane, preto ich nebolo možné akceptovať. Žalovaný uviedol, že zistenie nedostatkov na strane dodávateľov, na základe ktorých správca dane konštatoval, že nebolo preukázané dodanie služieb, považuje žalobca za prenesenie zodpovednosti za podnikateľskú i trestnú ekonomickú činnosť jeho obchodných partnerov. Podľa názoru žalovaného splnenie daňových povinností pri jednotlivých obchodných vzťahoch podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nemožno posudzovať iba u jednej zúčastnenej strany. Uplatnenie odpočítania dane odberateľom podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov podmieňuje pri danom zdaniteľnom obchode vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, preto preverenie vzniku daňovej povinnosti dodávateľa správcom dane je preto logické a opodstatnené a nemožno takýto postup považovať za zasahovanie do zmluvnej voľnosti daňových subjektov. V súvislosti s námietkami neuznania výdavkov podľa § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že správca dane nevykonával kontrolu dane z príjmov právnickej osoby, ale preveroval plnenie povinností na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že správca dane sa zameral na dokazovanie, ktoré nie je rozhodujúce, preukazovanie samotnej realizácie urobil len čiastočne a nezaoberal sa tvrdeniami žalobcu. Správca dane dožiadaniami u miestne príslušných správcov daní zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré jednoznačne spochybnili reálnosť uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov, resp. nepotvrdili splnenie základnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane, a to vznik daňovej povinnosti dodávateľov. Je treba zdôrazniť, že uplatnenie nároku voči štátnemu rozpočtu musí preukazovať vhodnými dôkaznými prostriedkami ten daňový subjekt, ktorý ho realizuje i napriek tomu, že podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie vykonáva správca dane. Žalovaný za neopodstatnenú považuje námietku žalobcu, že správca dane neprihliadol na skutočnosť, že služby, ktoré mu neboli dodané, nemohol použiť na dodávky tovarov a služieb a neznížil mu DPH na výstupe daňového priznania, pretože správca dane pri daňovej kontrole za príslušné zdaňovacie obdobie nezistil rozdiel dane na výstupe. Výšku priznanej dane na riadku 04 daňového priznania správca dane neznížil i z dôvodu, že žalobca vyhotovil faktúry, v ktorých uviedol daň z priadnej hodnoty a túto daň priznal v daňovom priznaní v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. V súvislosti s námietkami, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli uvedené nepravdivé a zavádzajúce údaje žalovaný poukázal na námietky v odvolaní v predposlednom odseku, v ktorom žalobca upozorňoval na duplicitné zaúčtovanie DPH na výstupe v II. a III. štvrťroku 2010 omylom pri zmene účtovníčky, preto žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní s uvedenými námietkami podľa § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov musel vyrovnať.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad dňa 18.05.2012 pod č. 9712402/5/442936/2012/Skr podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty VAKUM PLAST, spol. s r.o.... rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 v sume 183 613,45 € s tým, že daň uvedená v dodatočnom daňovom priznaní bola 326,66 €, daň zistená daňovým úradom v sume 183 940,11 € a rozdiel dane je 183 613,45 €...
V odôvodnení správca dane uviedol, že vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. a IV. štvrťrok 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol dňa 10.04.2012 č. 9712402/99/852360/2012 , ktorý podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa deň 10.05.2012 určený vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 9712402/1/852456/2012 zo dňa 11.04.2012 považuje za deň prerokovania a doručenia protokolu. Kontrolou predložených dokladov mal správca dane zistené, že platiteľ DPH, teda žalobca si v podanom dodatočnom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 uplatnil právo na odpočítanie dane na riadku 23 vo výške 184 366,39 €. Kontrolou predložených dokladov a záznamov o prijatých tovaroch a službách za uvedené zdaňovacie obdobie mal zistené, že najvyššie odpočítanie dane si uplatnil z dodávateľských faktúr od platiteľov Slot commission, s.r.o., Budyšírska 36, Bratislava a EKO COLOR, spol. s r.o., Bratislavská cesta 8, Nitra. Kontrolou bolo preverované uplatnenie práva na odpočítanie z faktúr dodávateľských od platiteľa Slot commission s.r.o. ...int.č..d. 3004 z 23.08.2010, faktúra č. 0120100630, dátum dodania 23.06.2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.06.2010
- za vyúčtovanie preddavku na základe preddavkovej faktúry č. 20100616 zo dňa 16.06.2010 v celkovej sume 150 000,- €, z toho základ dane = 126 050,42 €, DPH 19 % = 23 949,58 €; int.č.d. 3005 z 24.08.2010, faktúra č. 0220100630, dátum dodania 23.06.2010, dátum vyhotovenia 30.06.2010 - za vyúčtovanie preddavku na základe preddavkovej faktúry č. 20100622 zo dňa 22.06.2010 v celkovej sume 300 000,- €, z toho základ dane 252 100,84 €, DPH 19 % = 47 899,16 €; int.č.d. 3006 z 23.08.2010, faktúra č. 0320100630, dátum dodania 24.06.2010, dátum vyhotovenia 30.06.2010 - za vyúčtovanie preddavku na základe preddavkovej faktúry č. 20100622 zo dňa 22.06.2010 v celkovej sume 300 000,- €, z toho základ dane 252 100,84 €, DPH 19 % = 47 899,16 €. Preddavkové faktúry č. 20100616 a 20100622 platiteľ ku kontrole nepredložil. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že žalobca k uvedeným faktúram predložil rámcovú zmluvu o poskytovaní odborných služieb č. 04052010 uzatvorenú medzi objednávateľom VAKUM PLAST spol. s r.o. Poprad konajúcim prostredníctvom konateľa a poskytovateľom Slot commission s.r.o. Bratislava konajúcim prostredníctvom T. V.. Poukázal na obsah rámcovej zmluvy s tým, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt predložil doklady o poskytnutých preddavkoch a podľa výpisu č. 1 z účtu vedeného vo VOLKSBANK Slovensko, a.s. Bratislava, pobočka Poprad č. 4310212218 hradil preddavky na účet spoločnosti Slot commission s.r.o. č. XXXXXXXXXX/ XXXX tak, že dňa 21.06.2010 sumu 149 500,- €, dňa 23.06.2010 sumy 500,- €, 150 000,- €, 150 000,- € a dňa 24.06.2010 suma 300 000,- €.
Vo vzťahu k obchodnému partnerovi žalobcu Slot commision, s.r.o. do 02. 11. 2010 po tomto dátume daňový subjekt Lafeter, s.r.o. Gaštanová 511/2 Liptovský Mikuláš prostredníctvom dožiadania na Daňový úrad Liptovský Mikuláš mal zistené, že sídlo spoločnosti Lafeter, s.r.o. .... sa nachádza v paneláku na sídlisku W. A., názov spoločnosti však nikde nie je uvedený a dožiadaný DÚ Liptovský Mikuláš zaslal predvolanie jedinému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti Q. V., M. XX, A. na deň 02. mája 2011. Zásielka bola vrátená ako neprevzatá dňa 26. apríla 2011 a daňový úrad zaslal na adresu sídla spoločnosti žiadosť na predloženie dokladov, nedoručená zásielka bola vrátená dňa 18. mája 2011. Daňový úrad v Liptovskom Mikuláši preveroval adresu sídla spoločnosti Lafeter, s.r.o. formou výzvy zaslanej na Okresný súd v Žiline a bola doručená odpoveď, v ktorej sa uvádza, že majiteľ bytu dal spoločnosti súhlas na používanie a zriadenie sídla, nájomná zmluva so spoločnosťou Lafeter, s.r.o. nebola uzavretá. Následne bolo realizované dožiadanie na Daňový úrad Bratislava I za účelom predvolania jediného konateľa a spoločníka spoločnosti Lafeter s.r.o. Q. V., M. XX, A. vo veci preverenia zdaniteľných obchodov, pretože Q. V. je konateľ spoločnosti od 18. 10. 2010. Q. V. sa do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril tak, že spoločnosť Lafeter, s.r.o. do 02.11.2010 Slot commision, s.r.o. nepozná a nemá vedomosť o tom, že by bol konateľom spoločníkom uvedenej spoločnosti. Bol zrejme oklamaný a podvedený bývalým konateľom R. V., nemá žiadne právne listiny, ktoré by potvrdzovali jeho účasť v tejto spoločnosti, a z tohto dôvodu podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý zneužil jeho údaje na zápis jeho mena ako konateľa spoločnosti Lafeter, s.r.o. Správca dane vykonal dokazovanie aj za účelom vypočutia bývalého konateľa spoločnosti Slot commision, s.r.o. Bratislava T. V. prostredníctvom daňového úradu Štúrovo vo veci preverenia zdaniteľných obchodov pre VAKUM
PLAST, s.r.o. Poprad. T. V. bol konateľom spoločnosti v období od 27. 10.2009 do 28. 10.2010, t.j. v období v ktorom mali byť vystavené faktúry pre VAKUP PLAST, s.r.o. Poprad a podpísaná ramcová zmluva. Z odpovedi Daňového úradu v Štúrove mal správca dane zistené, že svedok T. V. bol vypočutý dňa 15.08.2011, bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a vyjadril sa tak, že v období, kedy bol konateľom spoločnosti, boli predmetom činnosti spoločnosti informačné technológie, webové služby, tvorba webových stránok. Spoločnosť nemala zamestnancov. Na podnikanie využívala len priestory doma na adrese Školská 4, Svodín. Spoločnosť nemala žiaden majetok. V súvislosti s identitou VAKUM PLAST, spol. s r. o. uviedol, že spoločnosť VAKUM PLAST s.r.o. mu je neznáma, nič mu toto meno nehovorí, nevie, kto je konateľom. Na otázku, či s touto spoločnosťou uzatvoril nejakú zmluvu a či vystavil faktúry, sa vyjadril, že sa nepamätá, že by uzatvoril zmluvu, po nahliadnutí do zmluvy sa vyjadril, že podpis na zmluve je taký ako jeho, ale v prílohe č. 1 k zmluve sú uvádzané také služby, ktoré spoločnosť Slot commission s.r.o. nikdy neposkytovala, tieto služby určite neposkytoval. Uviedol, že má k dispozícii nejaké doklady spoločnosti Slot commission, s.r.o., ktorých fotokópie predloží na Daňový úrad Štúrovo do 10 dní. Následne sa dostavil až po predvolaní daňového úradu dňa 17.10.2011 a uviedol, že žiadne doklady nevie predložiť a nevie poskytnúť žiadne iné informácie okrem tých, ktoré už uviedol dňa 15.8.2011. Celé účtovníctvo odovzdal R. V., súčasnému konateľovi spoločnosti Slot commission, s.r.o., ale nevie sa s ním skontaktovať, a preto nevie získať žiadne doklady spoločnosti. V súvislosti s vypočutím uvedeného svedka je zrejmé, že dožiadaný daňový úrad zaslal daňovému subjektu VAKUM PLAST spol. s r. o. písomné upovedomenia o vypočutí svedka T. V.. 632/320/20119/2011 /Vin zo dňa 08.08.2011 a č. 632/320/22864/201 zo dňa 13.09.2011 , pričom konateľ spoločnosti VAKUM PLAST spol. s r. o. sa na ústne pojednávania so svedkom nedostavil a právo klásť svedkovi otázky nevyužil. Správca dane poukázal na to, že žalobca ako kontrolovaný platiteľ DPH si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2010063001 zo dňa 30.6.2010 za vyúčtovanie prijatého preddavku na základe preddavkovej faktúry č. 20100628 zo dňa 28.6.2010 za výkony v 2. polroku kalendárneho roku 2010 v celkovej sume 400 000,00 Eur, DPH 19% - 63 865,55 Eur. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že žalobca preddavkovú faktúru č. 20100628 ku kontrole nepredložil.
Poukázal na obsah rámcovej zmluvu o poskytovaní odborných služieb č. 03052010 uzavretej medzi objednávateľom VAKUM PLAST, spol. s r.o. podpísal konateľ JUDr. P. W. a za poskytovateľa EKO COLOR, spol. s r. o. konateľ spoločnosti R. V.. Uviedol, že podľa bodu 2.3. zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje, že bude objednávateľovi poskytovať podľa jeho jednotlivých objednávok dohodnuté odborné služby v oblastiach bližšie špecifikovaných v prílohe č. 1 tejto zmluvy a objednávateľ sa zaväzuje poskytovať poskytovateľovi potrebnú súčinnosť a platiť mu za poskytnuté služby dojednanú odmenu. Podľa bodu 2.4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že činnosti uvedené v prílohe č. 1 zmluvy budú vykonávané poskytovateľom samostatne, a to výlučne na základe objednávky objednávateľa na poskytnutie konkrétnych služieb podľa tejto zmluvy. V prílohe č. 1 zmluvy sú uvedené oblasti odborných služieb a to konzultácie a poradenstvo, nehnuteľnosti a stavebná činnosť, informačné technológie a informačné systémy, grafický dizajn, technika a zariadenie. Žalobca poskytol správcovi dane doklady o poskytnutom preddavku, pričom výpisu č. 1 z účtu vedeného vo VOLKSBANK Slovensko, a.s. Bratislava, pobočka Poprad č. XXXXXXXXXX uhradil preddavok na účet spoločnosti EKO COLOR, spol. s r. o. č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 29.6.2010 vo výške 400 000,00 Eur a v bankovom výpise je uvedený popis transakcie čiastočná úhrada fa 20100628. Prostredníctvom Daňového úradu Nitra II o vykonanie šetrenia u daňového subjektu EKO COLOR, spol. s r.o., následne dožiadanie bolo postúpené na miestne príslušný Daňový úrad Nitra I. Tento v odpovedi uviedol, že daňový subjekt EKO COLOR, spol. s r.o. so správcom dane nekomunikuje, nepreberá poštu, na adrese sídla sa nenachádza, bol registrovaným platiteľom DPH do 30.9.2010, kedy mu bola registrácia zrušená a posledné daňové priznanie DPH podal za február 2010 a DPPO za rok 2008. Z uvedého vyplýva, že platiteľ EKO COLOR, spol. s r.o. Nitra daň z predmetnej faktúry nepriznal a daňové priznanie DPH za mesiac jún 2010 nepodal. Následne predvolal R. V., T. XX/XXXX, A., konateľovi spoločnosti EKO COLOR, spol. s r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu, pričom predvolanie sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Taktiež bol predvolaný R. B., M. XXXX/X, A., konateľ spoločnosti EKO COLOR, spol. s r.o. od 27. 3. 2010, ktorý písomnosť prevzal, ale na daňový úrad sa bez ospravedlnenia nedostavil. Opakované predvolanie sa vrátilo späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a tento konateľ sa na Daňový úrad Nitra nedostavil. Správca dane uviedol, že prostredníctvom Daňového úradu Bratislava V žiadal predvolať a vypočuť konateľa spoločnosti EKO COLOR, spol. s r. o. R. B. vo veci preverenia zdaniteľných obchodov. Zo zápisnice zo dňa 22.08.2011 spísanej s týmto konateľom mal správca dane zistené, že R. B. o spoločnosti EKO COLOR, spol. s r. o. nemá žiadnu vedomosť. Do spoločnosti EKO COLOR, spol. s r. o. sa dostal podvodným spôsobom. V ubytovni, kde býva, ho
oslovil spolubývajúci a ponúkol mu spoluprácu v oblasti sprostredkovania predaja tovaru, potom odišli k notárovi podpísať papiere, ktoré podpísal, ale neprečítal. Následne mal vybrať v banke vyššiu sumu, to však odmietol a požiadal ho o vyškrtnutie z firmy. Myslel si, že tým to skončilo. Dostáva však listy o dlhoch spoločnosti EKO COLOR, spol. s r.o. a má zablokované všetky účty. O činnosti spoločnosti EKO COLOR, spol. s r. o. nevie nič, nemá žiadne doklady a nevidel ani cent. Správca dane ďalej uviedol, že prostredníctvom Daňového úradu Bratislava III sa snažil o vypočutie a preverenie zdaniteľných obchodov svedka R. V., bývalého konateľa spoločnosti EKO COLOR, spol. s r. o. od 18.3.2010 do 23.7.2010, t. j. v období, v ktorom mala byť podpísaná zmluva a vyhotovená faktúra pre VAKUM PLAST, spol. s r. o. Na základe odpovedí z dožiadaní mal zistené, že dožiadanie nie je možné vybaviť z dôvodu, že R. V. zaslali predvolanie, opakované predvolanie a následne požiadali príslušný útvar Policajného zboru SR o jeho predvedenie. OR PZ SR Bratislava III oznámilo, že menovaného nebolo možné predviesť, pretože na adrese trvalého bydliska nebýva a miesto, kde sa zdržiava, sa nepodarilo zistiť. Správca dane konštatoval, že konateľovi spoločnosti VAKUM PLAST, spol. s r.o. bolo doručené predvolanie zo dňa 5.10.2011 č. 717/320/65021/2011 /Skr na ústne pojednávanie na deň 26.10.2011 vo veci informovania konateľa spoločnosti so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2010. Konateľ spoločnosti sa podaním, ktoré bolo správcovi dane doručené 25.10.2011 ospravedlnil z dôvodu dočasnej práceneschopnosti. Zároveň požiadal, aby mu do ukončenia práceneschopnosti neboli zasielané predvolania na iné termíny, a že ukončenie práceneschopnosti ihneď oznámi. K ospravedlneniu pripojil fotokópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 24.10.2011. Správca dane uviedol, že do dňa vypracovania protokolu konateľ spoločnosti dátum ukončenia práceneschopnosti neoznámil. Ďalej postupoval tak, že výzvou zo dňa 17.2.2012 č. 9712402/1/161501/2012 vyzval spoločnosť VAKUM PLAST, spol. s r. o. na predloženie dôkazov a splnenie si povinnosti tým, že v lehote do 8 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy písomne odpovie na otázky a predloží doklady a všetky dôkazné prostriedky preukazujúce oprávnenosť nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, z ktorých si odpočítal daň z pridanej hodnoty v dodatočnom daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010. V ďalšej časti odôvodnenia správca dane identifikoval príslušné daňové doklady a na túto výzvu žalobca reagoval tak, že podľa neho nejde o zákonnú lehotu, a vzhľadom na krátku lehotu, ktorá mu bola poskytnutá, vyjadrenie k výzve na predloženie dôkazov zašle v dodatočnej lehote 14 dní, pričom vyjadrenie k výzve nepredložil ani v dodatočnej lehote 14 dní, ani do dňa vypracovania protokolu o daňovej kontrole. Tým podľa správcu dane kontrolovaný daňový subjekt nesplnil svoju dôkaznú povinnosť uloženú správcom dane. S námietkami žalobcu sa správca dane vyporiadal tak, že uložená 8 dňová lehota pracovných dní je v súlade s § 15 ods. 10 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 165 ods. 4 Daňového poriadku.
Výrok dodatočného platobného výmeru správca dane odôvodnil tak, že kontrolou oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od platiteľov Slot commision, s.r.o. Bratislava a EKO COLOR, spol. s r.o. Nitra mal zistené, že platiteľ VAKUM PLAST, spol. s r. o. Poprad si odpočítal daň v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uviedol, že podľa § 49 od. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a podľa ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že vo všeobecnosti platí, že daňová povinnosť u dodávateľa vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby. V špecifickým prípadoch však daňová povinnosť vzniká inak, čo vyplýva z názoru súdneho dvora C-419/02 BUPA sa v prípade preddavkových platieb pred tým, ako sa zrealizuje dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb, DPH sa stáva splatnou prijatím platby, čo predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla. Na to, aby sa daň stala splatnou v takejto situácii je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka tovaru alebo budúce poskytnutie služieb boli už známe, čo znamená, že v momente vyplatenia preddavku už musia byť tovary a služby presne určené. Dani z pridanej hodnoty nemôžu podliehať preddavky uhradené za dodávku tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré neboli presne určené. Ak je pred dodaním tovaru alebo služby prijatá platba, ktorá sa viaže na konkrétnu budúcu dodávku, daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby a v rozsahu prijatej platby.
Správca dane uviedol, že z § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že ak dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, potom v tom istom momente vzniká právo na odpočítanie dane platiteľovi dane, ktorý zaplatil preddavok na budúce dodanie tovaru alebo služby a ustanovenie § 49 ods. 2 citovaného zákona upravuje možnosť odpočítania dane iba za podmienky použitia prijatých tovarov a služieb na dodávky tovarov a služieb, ktoré podliehajú zdaneniu, pričom ustanovenie § 51 citovaného zákona ustanovuje uplatnenie práva na odpočítanie dane v konkrétnom zdaňovacom období. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že kontrolou preveroval, či platby poskytnuté kontrolovaným daňovým subjektom a faktúry za vyúčtovanie preddavkov priamo súviseli s budúcou dodávkou služieb. Na základe výsledkov preverovania predmetných dodávateľských faktúr zistil, že k dodaniu služieb platiteľmi Slot commission, s.r.o. a EKO COLOR, spol. s r.o. pre VAKUM PLAST, spol. s r.o. nedošlo. Dodanie služieb, vyhotovenie faktúr ani priznanie dane z predmetných faktúr nebolo týmito platiteľmi preukázané, a preto kontrolovaný daňový subjekt preto nemohol služby, ktoré mu neboli dodané, použiť na dodávky tovarov a služieb. VAKUM PLAST, spol. s r.o. k daňovej kontrole nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal, že má právo na odpočítanie dane z týchto faktúr na predloženie ktorých bol písomne vyzvaný výzvou na predloženie dokladov č. 9712402/1/161501/2012 so záverom, že kontrolovaný platiteľ VAKUM PLAST, spol. s r.o. si odpočítal daň z vyúčtovaných faktúr za prijaté platby, avšak k dodaniu služby alebo tovaru nedošlo.
Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR dňa 17. 09.2012 rozhodnutím vydaným pod č. 1020505/1/1161361/2012 na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov tak, že podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústavy územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v spojení s § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9712402/5/442936/2012/SKR zo dňa 18.05.2012 potvrdilo.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah odvolania, dokazovanie vykonané správcom dane a vec právne uzavrel tak, že poukázal na ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 , 2 , 3 , § 15 ods. 6 , písm. d/ písm. d/ , e/ e/ ods. 10, § 29 ods. 1 , 2 2 2 , 8 8 8 , na Daňový poriadok, a to § 165 ods. 4 , 5 5 5 5 . Citoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to § 19 ods. 4 , § 49 ods. 1 , 2 písm. a/ 2 písm. a/ , § 51 ods. 1 písm. a/ , ods. 2 ods. 2 ods. 2 a konštatoval, že základným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty je skutočnosť, že dodávateľovi pri tomto zdaniteľnom obchode vznikla daňová povinnosť. Deň vzniku práva na odpočítanie dane je totožný so vznikom daňovej povinnosti, ktorá vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. Predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane pre platiteľa dane je, aby podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov prijatý zdaniteľný obchod použil na dodávky tovarov a služieb, a aby odpočítateľná daň bola uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré mu boli alebo majú byť dodané. Konštatoval, že správca dane dožiadaním u miestne príslušného správcu dane preveroval deklarované zdaniteľné obchody najmä splnenie daňovej povinnosti, pričom z odpovede vyplynulo, že u jednotlivých spoločností došlo k rôznym zmenám. V spoločnosti Slotcomision, s.r.o. došlo k zmene sídla, názvu, konateľov i spoločníkov a v spoločnosti EKO COLOR, spol. s r.o. došlo k zmene konateľov i spoločníkov. Žalovaný konštatoval, že súčasný konatelia spoločnosti rovnako uviedli, že do obchodného registra na miestne príslušnom súde v spoločnostiach boli zapísaní podvodom, k deklarovaným zdaniteľným obchodom nemajú žiadne doklady a nevedeli sa k ním vyjadriť. Finančné riaditeľstvo zdôraznilo, že zodpovednosť za splnenie všetkých zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dani je na odberateľovi, pretože je na ňom, aby zabezpečil dostatočné dôkazy o skutočnej realizácii zdaniteľného obchodu. Samotná faktúra a doklady o zaplatení prípadne rámcové zmluvy, na ktoré daňový subjekt poukazoval nepreukazujú, že k deklarovanému zdaniteľnému obchodu skutočne došlo. Rámcové zmluvy iba deklarujú zámer obchodných partnerov a faktúry a doklady o zaplatení ich realizáciu iba vtedy, ak by k realizácii zdaniteľných obchodov skutočne došlo. Správca dane na základe výsledkov dožiadaní mal dostatočné indície na spochybnenie reálnosti zdaniteľných obchodov deklarovaných v sporných faktúrach, preto podľa názoru žalovaného oprávnene žiadal od kontrolovaného daňového subjektu predložiť ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že k deklarovaným zdaniteľným obchodom skutočne došlo. Ak žalobca predložil na preukázanie oprávnenosti odpočítanie dane, úradne overené
písomné vyjadrenie bývalých konateľov spoločností a daňové priznania za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2010 (správne tretí štvrťrok 2010) žalovaný zdôraznil, že tieto listiny ako dôkazné prostriedky na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane neakceptuje, pretože za tým účelom je potrebné predložiť účtovné a daňové doklady, ktoré spolu s evidenciou dane z pridanej hodnoty po daňovej kontrole preukazujú, či údaje v daňových priznaniach sú správne a zároveň povinnosti daňového subjektu voči štátnemu rozpočtu boli splnené. V súvislosti s písomnými vyjadreniami bývalých konateľov spoločnosti konštatoval, že toto je právne neúčinné, pretože nepotvrdzuje pravdivosť vyjadrení ale iba totožnosť osoby, ktorá toto vyjadrenie vykonala. Rovnako aj predložené kópie daňových priznaní bez príslušných účtovných a daňových dokladov a evidencie dane z pridanej hodnoty ešte nepreukazujú splnenie daňovej povinnosti. Poukázal na zistenia miestne príslušného správcu dane, ktorý uviedol, že spoločnosť EKO COLOR spol. s r.o. posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie február 2010, čo jednoznačne potvrdzuje, že prípadnú daňovú povinnosť faktúry č. 2010063001 zo dňa 30.06.2010 za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2010 nemohla splniť. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr za vyúčtovanie preddavku na základe preddávkových faktúr, a preto správca dane za účelom oprávnenosti svojho postupu poukázal na závery rozsudku Európskeho súdneho dvora C 419/02/Bupa. Faktúry, na základe ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane sa v predmete odvolávali na preddávkové faktúry a preddávkové faktúry daňový subjekt nepredložil, preto nebolo možné posúdiť, aké konkrétne dodávky boli predmetom zdaniteľných obchodov, a či platby súviseli s budúcimi dodávkami tovarov alebo služieb. Skutočnosti, v akom rozsahu boli predmetné zdaniteľné obchody prijaté, a na aký účel boli použité, žalobca i napriek povinnostiam vyplývajúcim z ust. § 15 ods. 6 písm. d/ a e/ a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty správcovi dane nepreukázal.
Žalovaný na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, preto jeho námietka, že správcovi dane sú dobre známe príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých skutočností, na ktoré daňový subjekt nemal žiaden vplyv, napr. aj neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľov voči miestne príslušnému daňovému úradu, nemôžu mať vplyv na daňovú povinnosť daňového subjektu, je podľa názoru žalovaného nedôvodná. V súvislosti s námietkou žalobcu v odvolaní vo vzťahu k zaúčtovaniu sporných faktúr aj v zdaňovacom období druhý štvrťrok 2010 žalovaný poukázal na to, že podaním daňového priznania daňový subjekt deklaruje svoj vzťah k štátnemu rozpočtu, ktorý v prípade daňovej kontroly je povinný podľa § 15 ods. 6 písm. d/ a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov preukázať relevantnými dôkaznými prostriedkami. Daňový subjekt teda žalobca v odvolaní sám uviedol, že k uplatneniu odpočítania dane došlo chybou účtovníčky, ktorá omylom zaúčtovala prijaté platby za služby a následne vyúčtovacie faktúry boli omylom zaúčtované na výstupe DPH dvakrát. Z tohto dôvodu námietka žalobcu, že kontrolórky na uvedené skutočnosti neprihliadali je právne irelevantná, pretože k porušeniu daňových predpisov došlo z jeho strany a túto podľa neho neúmyselnú chybu do začatia daňovej kontroly neodstránil.
Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán kontrolnými zisteniami podloženými dôkaznými prostriedkami dostatočne spochybnil reálnosť zdaniteľných plnení deklarovaných vo faktúrach č. 0120100630 zo dňa 03.06.2010, č. 0220100630 zo dňa 30.06.2010 a č. 0320100630 zo dňa 30.06.2010 od daňového subjektu Slot commision s.r.o. ako i vo faktúre č. 2010063001 zo dňa 30.06.2010 od daňového subjektu EKO COLOR spol. s r.o. a oprávnene neuznal odpočítanie dane vo výške 183.613,45 Eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku , ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
V súlade s ust. § 249 ods. 2 a § 250j je zrejmé, že v správnom súdnictve sa súd riadi dispozičnou zásadou a žalobou napadnuté rozhodnutia preskúmava v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Žalobca v žalobe namieta, že správne orgány porušili základné zásady daňového konania upravené v § 2 ods. 3 , 6 a ust. § 29 ods. 2 , 8 8 zákona č. 511/1992 Zb. , a že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vo veci bolo rozhodnuté na základe nedostatočne zisteného stavu veci, a že došlo k zákonným vadám v samotnom správnom konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom tieto vady žiadnym spôsob nešpecifikoval.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a o územných finančných orgánoch v ust. § 2 ods. 1 upravuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmoch daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Odsek 2 tohto ustanovenia upravuje, že správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správnej vyrubiť a vybrať daň. Podľa § 2 ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane a ods. 8 upravuje, že právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a v ust. § 29 upravuje dokazovanie, pričom podľa odseku 1 dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, podľa odseku 2 tohto ustanovenia správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k ním). Ustanovenie § 29 ods. 8 citovaného zákona upravuje, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Zákon č. 511/1992 Zb. kontrolovanému daňovému subjektu ukladá povinnosti v ust. § 15 ods. 6 tak, že kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a/ umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b/ zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenom osobou, d/ predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účelné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme, vrátane evidencií a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k ním ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, g/ zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, alebo poskytnúť výpisy prípadne kópie (§ 14 ods. 3 ).
Z ustanovenia § 13 ods. 10 citovaného zákona vyplýva, že o výsledku zistenia daňovej kontroly alebo určenia dane podľa pomôcok, vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na
jeho prerokovanie, vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej ako je určená vo výzve, na prerokovanie protokolu môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane, správca dane zaznamená v dodatku protokolu, dodatok protokolu je súčasťou protokolu. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že správca dane žiadne subjektívne práva žalobcu vo vzťahu k postupu neporušil, a ak áno, v žalobe presne špecifikovať. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste kde to účel kontroly vyžaduje, pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona (zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) alebo kontrola uplatneného daňového bonusu podľa osobitného zákona alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných predpisov.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.12.2010 v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) , b) upravuje, že predmetom dane je dodanie tovaru za proti hodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Zákon o dani z pridanej hodnoty v § 8 ods. 1 dodanie tovaru definuje tak, že dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky... Podľa § 9 zákona o dani z pridanej hodnoty ods. 1 dodaním služby je každé plnenie, ktoré je nie je dodaním tovaru podľa § 8 vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Zákon č. 222/2004 Z. z. v § 19 ods. 2 upravuje, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby a podľa odseku 4 tohto ustanovenia ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
Zákon o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane upravuje v § 49 ods. 1 tak, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a podľa odseku 2 písm. a) tohto ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Uplatnenie práva na odpočítanie dane v ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) upravuje tak, že právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, ods. 2 tohto ustanovenia upravuje, že platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane má doklad podľa ods. 1 písm. a), c) alebo d), ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d)...
Z uvedeného je teda nesporné, že príslušné ustanovenie zákona o dani z pridanej hodnoty je nevyhnutné vykladať v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. .
Žalobca žalobu založil na tvrdení, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal právo na odpočítanie dane tak, ako to špecifikoval v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok roku 2010 a že nemôže niesť trestnoprávnu zodpovednosť za svojich obchodných partnerov.
Je notoricky známe, že inštitút dane z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľný, a preto daňový subjekt je povinný viesť účtovné daňové doklady alebo účtovnú evidenciu tak, ako upravuje zákon o účtovníctve, aby v prípade daňovej kontroly mohol svoje tvrdenia aj vierohodne preukázať.
Z dokazovania vykonaného správcom dane tak ako je popísaný v prvostupňovom rozhodnutí a citovaný v tomto rozsudku je zrejmé aj podľa názoru súdu, že žalobca si dôkaznú povinnosť nesplnil a neuniesol dôkazné bremeno, pretože reálnosť dodania tovaru, služby alebo služieb tak ako sú veľmi všeobecne definované v rámcových zmluvách hodnoverným spôsobom nepreukázal.
Z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt je povinný preukázať existenciu materiálneho plnenia a musí disponovať faktúrou a prílohami s explicitným opisom jednotlivých položiek druhu a ceny dodaných tovarov a služieb od určitého dodávateľa, pričom uvedenú povinnosť a teda dôkazné bremeno žalobca neuniesol.
Z dokazovania vykonaného správcom dane aj prostredníctvom dožiadaných správcov dane vo vzťahu k obchodným partnerom žalobcu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z dodania tovarov a služieb, ktorých reálny obsah preukázaný nebol, čím porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a), pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty je možné iba v spojení s ustanovením § 49 ods. 1, a teda nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká iba v prípade ak je preukázané, že daňová povinnosť vôbec vznikla. Z dokazovania vykonaného správcom dane vznik daňovej povinnosti preukázaný nebol a žalobcovi teda ani nevznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.
Ak žalobca namieta, že rozhodnutie správcu dane a žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov s touto žalobnou námietkou sa súd nestotožňuje. Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v § 30 ods. 3 upravuje, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenia ak tak ustanovuje tento zákon, v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov na základe ktorých sa rozhodovalo. V intenciách citovaného ustanovenia správca dane napadnuté rozhodnutie presvedčivo odôvodnil a vo veci dostatočne zistil skutkový stav. Odvolaciemu orgánu, teda žalovanému zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 48 ods. 2 ukladá, že je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté v ich neprospech odvolávajúceho sa v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí správny orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.
Po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného súd zistil, že žalovaný postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a s odvolacími námietkami sa náležite a presvedčivo v odôvodnení rozhodnutia vyrovnal.
Krajský súd preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd