Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-8-2013.pdf
PDF · 94.51 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-2Er/8/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému: V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Q. XXXX, XXX XX U., štátna občianka SR, pre vymoženie 845,78 € s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa zamieta.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného požiadal dňa 7.1.2013 súdny exekútor JUDr. František Čaraba, Exekútorský úrad Bratislava 213, so sídlom Vážska 16, P.O.Box 23 , 820 13 Bratislava 213 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok “). Exekučné konanie bolo začaté dňa 21.12.2012 podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorým sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave vydaný rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom dňa 17.9.2012 pod sp. zn. 5456/12, ev. č. Z/0203437116.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Keďže exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd s cieľom preskúmať podmienky na jeho vydanie a súlad so
zákonom o rozhodcovskom konaní, požiadal oprávneného o predloženie listinných dôkazov, z ktorých bude zrejmé platné založenie právomoci zvoleného rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov vyplývajúci zo zmluvy, ktorú uzatvorili. Na základe uvedeného dňa 11.4.2013 oprávnený predložil súdu Zmluvu o pripojení č. A5163131 uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 23.8.2010, Dodatok k zmluve o pripojení č. A5163131 zo dňa 23.8.2010, Prílohu č. 1 Dodatku k Zmluve, Zmluvu o pripojení č. A5163269 uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 23.8.2010, Dodatok k zmluve o pripojení č. A5163269 zo dňa 23.8.2010, Prílohu č. 1 Dodatku k Zmluve a Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s..
Súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52 . Vychádzajúc z tohto ustanovenia (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Keďže Zmluva o pripojení bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala verejné telefónne služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, ako aj predaj telekomunikačných zariadení a fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, bolo potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a z tohto titulu povinný v postavení spotrebiteľa požíva zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.
Súd preto skúmal Zmluvy o pripojení vrátane Dodatkov k zmluvám a zistil, že v článku 3.3.12 dodatkov je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola s povinným individuálne dojednaná. Podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, strany sa dohodli, že okamihom nadobudnutia platnosti Dodatku sa mení znenie Zmluvy ako celku, a to tak, že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to zn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe Zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto zmluvy) sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa Občianskeho súdneho poriadku . Strany sa dohodli, že ukončenie platnosti Zmluvy a/ alebo tohto Dodatku sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré budú trvať aj po ukončení platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK “) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu, a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 ZoRK , ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Pokiaľ
teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. Ak sa súd zaoberá otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejedná o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia. Tu neobstojí ani prípadná argumentácia, že z ust. § 45 ods. 1 ZoRK vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45 , exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Exekučný súd v prípade zistenia, že exekučný titul je v rozpore so zákonom zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bolo by absolútne neúčelné a nehospodárne, aby exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie aj v prípade zistenia uvedeného nedostatku a následne exekúciu aj bez návrhu zastavil z tých istých dôvodov, ktoré odôvodňovali už nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd je povinný už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť.
Povinnosť súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok, či obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, vyplýva nielen z ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK , ale aj z komunitárneho práva, konkrétne podľa Rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“ Exekučný súd jednoducho nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 , 2 , 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka "). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z obsahu a formy zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, kde predtlač formulára mala oprávnená už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy (dodatku k zmluve) žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu formulárovej zmluvy, resp. dodatku k nej, či všeobecných obchodných podmienok, bez vysvetlenia podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v prípadnom rozhodcovskom konaní neuvedomuje. Okrem toho rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.
Podľa vnútroštátneho práva, v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka , sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 1.1.2008 je v tomto výpočte výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci ide so zreteľom k uzavretiu zmlúv až v auguste 2010 o prípad priamej použiteľnosti už novelizovanej podoby ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka , čiže znenia účinného od 1. januára 2008 ako dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 568/2007 Z. z. , ktorým bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený aj o podmienku obdobnú tej posudzovanej v tejto konkrétnej veci, týkajúcu sa taktiež rozhodcovskej doložky.
Nakoľko slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok, znamená to, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v okruhu v Občianskom zákonníku . Zo znenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve medzi oprávnenou a povinným nevyplýva, že táto by požadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako predpokladá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka . Dotknutá rozhodcovská doložka dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, t.j. žalobcovi. V praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Podľa názoru súdu, o neprijateľnú rozhodcovskú doložku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ má byť chránený nielen pred tým, že riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, ale aj pred tým, aby mu takéto riešenie vnútil dodávateľ svojím konaním. Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Tu ide predovšetkým o dôsledok, ktorý doložka zakladá, a teda, že doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži, pokiaľ veriteľ na základe tejto doložky predloží vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúči tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka, resp. zmluva dohodnutá v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve resp. vo všeobecných obchodných podmienkach, tvoriacich jej súčasť, individuálne nedojednaná, v zmysle ktorej dodávateľ ako silnejšia strana spotrebiteľského sporu môže nanútiť spotrebiteľovi podrobenie sa právomoci rozhodcu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1 , veta prvá O.s.p. ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p. , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p. ).