Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/238/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO : 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: B. V., N.. XX.X.XXXX, N. A. M. V., V. XXXX/X, toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Svetlanou Barnovou, nar. 27.7.1957, bytom vo Svidníku, Sov. hrdinov č. 70, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast.: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 15.290,35 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovanej a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -106 zo dňa 31.5.2012

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalovanej.

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 1.180,43 € a tieto zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 439,57 € a tieto zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom návrh žalobcu o zaplatenie 15.290,35 € s príslušenstvom zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa a o ochrane spotrebiteľa, a vzal za preukázané, že žalovaná dňa 24.8.2004 prebrala ručenie za záväzky dlžníka vyhlásením ručiteľa k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 10013614/383340204, uzavretej dňa 24.8.2004 medzi ČSOB stavebnou sporiteľňou a dlžníkom. Keďže dlžník bol v omeškaní s platením dojednaných splátok úveru, čím porušil podmienky zmluvy, ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy listom zo dňa 19.6.2007, doručeným dlžníkovi aj žalovanej. Odstúpením od zmluvy sa stala celá úverová zmluva splatnou dňa 30.6.2007. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2010 postúpila obchodná

spoločnosť ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. svoje pohľadávky, vrátane pohľadávky voči žalovanej na žalobcu, preto týmto sa žalobca stal aktívne legitimovaným na podanie žaloby na vymáhanie pohľadávky voči žalovanej ako ručiteľky dlžníka. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu podaním zo dňa 21.2.2012 a opatrovníčka žalovanej dňa 7.3.2012. Súd prvého stupňa právne uzavrel, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 10013614/383340204, uzavretá dňa 24.8.2004 medzi ČSOB stavebnou sporiteľňou a dlžníkom, za záväzky ktorého prebrala ručenie žalovaná, má spotrebiteľský charakter a je typovou zmluvou v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. V danom prípade dlžník - spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, táto bola vopred pripravená a nebol vytvorený ani priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzatvorením. Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvorili súčasť zmluvy, dlžník - spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené vopred pre viaceré prípady a pre veľký počet spotrebiteľov. Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aplikácia vo vzťahu k premlčaniu je v danom prípade neprijateľnou podmienkou. Zmluva, o ktorú opiera nárok žalobca, je typovou zmluvou a bolo by v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa aplikovať ohľadne otázky premlčania , a teda dlhšiu 4-ročnú premlčaciu dobu, ktorá je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodnejšia ako 3-ročná premlčacia doba upravená v . Pokiaľ teda žalobca uplatnil súdnou cestou nárok voči žalovanej, ktorá dňa 24.8.2004 prebrala ručenie za záväzky dlžníka vyhlásením ručiteľa k zmluve, urobil tak po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť v deň, nasledujúci po splatnosti pohľadávky dňa 30.6.2007, teda od 1.7.2007 a uplynula 1.7.2010, teda pred podaním žaloby na súd dňa 21.2.2011. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu v plnom rozsahu. Námietkou premlčania, vznesenou vedľajším účastníkom, sa súd prvého stupňa nezaoberal, keďže sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou opatrovníčkou žalovanej.

O trovách konania rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca bol v spore neúspešný a úspešná žalovaná náhradu trov nežiadala.

Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, s poukazom na ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Vedľajší účastník má v predmete svojej činnosti ochranu spotrebiteľa, vykonáva ochranu spotrebiteľa, a preto je neúčelné, aby ho v konaní zastupoval advokát, keďže sám vedľajší účastník by mal byť odborne spôsobilý na hájenie záujmov spotrebiteľa. Splnomocnením advokáta na zastupovanie sa v konaní neúčelne zvyšujú trovy vedľajšieho účastníka, preto trovy právneho zastúpenia považoval za neúčelne vynaložené pri uplatňovaní alebo bránení práva vedľajšieho účastníka v konaní.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu. Uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil, keď považoval nárok žalobcu za premlčaný. Nesprávne totiž aplikoval trojročnú premlčaciu dobu. Zmluva, o ktorú žalobca nárok opieral, je zmluvou o úvere, ktorá podlieha jednak režimu právnej úpravy podľa a nasl. o stavebnom sporení. V danom prípade išlo o poskytnutie stavebného úveru, nie spotrebiteľského úveru. Stavebný úver je špecifickým typom úveru, ktorý poskytujú stavebné sporiteľne a medziúver je špecifickým úverovým produktom stavebného sporenia, ktorý poskytujú iba stavebné sporiteľne ako úver, ktorý slúži na preklenutie časového obdobia do pridelenia cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení a umožňuje stavebnému sporiteľovi rýchlejšie uskutočnenie finančného zámeru. ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. je špecializovaná banková inštitúcia, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie a financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním, na ktorú sa vzťahuje o bankách. S odkazom na a zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy vždy spravuje ustanoveniami , pretože zmluva o úvere je tzv. „absolútnym obchodom“. Rovnaký záver platí aj v prípade, pokiaľ na strane odporcu je spotrebiteľ. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici. Aj pokiaľ by sme pripustili v určitých smeroch aplikáciu s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, táto aplikácia sa nemôže vzťahovať na posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva

je absolútnym obchodom a je potrebné na ňu použiť úpravu bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahuje ani povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . Novelizovaným ust. sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 ( ). Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavreté pred 1.1.2008 sa preto v súlade s ust. spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Aj s odkazom na a zákona o spotrebiteľských úveroch na predmetnú zmluvu o úvere bolo potrebné aplikovať právnu úpravu . Keďže 4-ročná premlčacia doba v prejednávanej veci neuplynula, nesprávne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ návrh žalobcu z dôvodu premlčania zamietol.

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná (opatrovníčka žalovanej) a navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že zaviaže žalobcu nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvého stupňa nespravodlivo rozhodol, pokiaľ vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko bez vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu by ani ona nebola v spore úspešná. Nemá žiadne právne skúsenosti a nechápala ani podstatu sporu. Nemala vedomosť o tom, že jej pohľadávka je premlčaná a až po poskytnutí právneho poradenstva zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý ju poučil o vznesení námietky premlčania a dokonca jej pripravil podklady, bola v konaní úspešnou.

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podal odvolanie aj vedľajší účastník z dôvodov podľa a a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.180,43 € a na ich náhradu zaviaže neúspešného žalobcu. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa nesprávnu aplikáciu v prejednávanej veci. S poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a práva na súdnu ochranu je právom každého dať sa zastúpiť advokátom. Preto dôvody uvedené súdom prvého stupňa v odôvodnení nie sú namieste. Agenda, ktorú vykonáva združenie, vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto systematicky spracovávali. Týka sa technického zabezpečenia, pracovných prostriedkov a pomôcok slúžiacich na jej spracovanie vrátane adekvátnych kancelárskych priestorov. Združenie nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie na túto činnosť, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv je realizácia prostredníctvom ochotných advokátskych kancelárii. Súd prvého stupňa pri priznaní trov dodávateľovi v platobnom rozkaze, ktorý naviac vedome uplatňoval premlčaný nárok, nemal žiaden problém priznať mu trovy konania. Pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa postupoval v rozpore s legislatívou európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie , ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené . Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Trovy právneho zastúpenia podľa nálezov ústavného súdu, ktoré v odvolaní aj uvádza, treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol potvrdiť rozsudok vo výroku o trovách konania, keďže sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nejde o účelne vynaložené trovy zo strany vedľajšieho účastníka. Právny zástupca vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. S odkazom na viacero rozhodnutí okresných a krajských súdov žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdiť ako vecne správny. Je pravdou, že predmetnú zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch, rozhodne má však táto zmluva spotrebiteľský charakter, preto je

spotrebiteľskou zmluvou, čo nakoniec žalobca aj v odvolaní sám pripúšťa. V tomto prípade je nevyhnutné aj na predmetnú vec aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva a okrem na prejednávanú vec treba aplikovať aj . V prípade spotrebiteľskej zmluvy preto nebude použiteľné ustanovenie , ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa. Týka sa to aj otázky premlčania. S odkazom na citovanú literatúru navrhol preto rozsudok vo veci samej potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu, žalovanej a vedľajšieho účastníka bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, odvolanie vedľajšieho účastníka voči výroku o trovách prvostupňového konania dôvodné je a odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka je potrebné odmietnuť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9.7.2013 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 2.7.2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. , teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec následne aj správne právne posúdil, pokiaľ žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu zamietol.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné :

Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 10013614/383340204, uzavretá medzi ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s. a dlžníkom B. A.Ň., spĺňala všetky znaky typovej zmluvy v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004, teda v čase jej uzavretia dňa 24.8.2004. Išlo o typickú štandardnú formulárovú zmluvu, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola v zmysle ust. a nasl. . Nič na tom preto nemení ani tá skutočnosť, že v v znení účinnom do 31.12.2007 úverovú zmluvu konkrétne neuvádzal. Je totiž nesporné, že na strane dlžníka v danom zmluvnom vzťahu vystupoval spotrebiteľ, definovaný v ust. ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade ide aj o zmluvu spotrebiteľskú.

Aj napriek tej skutočnosti, že predmetná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere má charakter obchodno-právny, keďže ide o zmluvu uvedenú v , teda tzv. „absolútny obchod“, súčasne ide aj o zmluvu, majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy normy obchodného práva (všeobecná úprava), ale aj špeciálna úprava v o stavebnom sporení sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v . Podľa totiž ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Keďže otázka premlčania je v upravená výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti jej úprave v , na premlčanie správne súd prvého stupňa aplikoval ust. a nasl. na základe námietky premlčania, vznesenej vedľajším účastníkom a žalovanou. Žalovaná podľa ako ručiteľ bola oprávnená voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, teda vzniesť aj námietku premlčania.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku, ktorým sa účastníkom konania náhrada trov konania nepriznala, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Dôvodom zamietnutia žaloby bola úspešne vznesená námietka premlčania tak zo strany žalovanej, ako aj zo strany vedľajšieho účastníka s tým, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania predtým, ako táto bola vznesená zo strany žalovanej.

Správne súd prvého stupňa vyvodil z ust. , že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže žalovaná bola v konaní úspešná a vedľajší účastník vystupoval na jej strane. Súčasne však zo strany vedľajšieho účastníka išlo o účelne vynaložené trovy konania, keďže jeho úkony prispeli k víťazstvu žalovanej v spore z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania. Navyše aj žalovaná vo svojom podaní zo dňa 7.3.2012 (č.l. 75 spisu) uviedla, že vznáša námietku premlčania po poučení vedľajším účastníkom a vo svojom odvolaní voči rozsudku uviedla, že len vďaka vedľajšiemu účastníkovi došlo z jej strany k vzneseniu námietky premlčania.

K právnemu názoru, vyslovenému súdom prvého stupňa, že vedľajší účastník podľa nemá právo na právne zastúpenie, resp. že má konať sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, odvolací súd udáva, že tento názor nemá oporu v platnom procesnom práve.

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie ( prvá veta ). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí ( prvá veta ). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť ( ). Z tohto ustanovenia je možné jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník rovnako ako účastník konania má právo na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z článku 47 ods. 2 SR.

Odvolací súd preto konštatuje, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania a pokiaľ má právo na zastúpenie advokátom, má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené.

Vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby podľa a , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to odmena vychádzajúc z tarifnej hodnoty 15 290,35 €, 3 x 320,34 €, spolu vo výške 961,020 € (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenia zo dňa 21.2.2012 a zo dňa 2.5.2012), režijný paušál 1 x 7,41 € a 2 x 7,63 €, spolu vo výške 22,67 €. Vrátane 20 % DPH vo výške 196,74 € tak trovy prvostupňového konania vedľajšieho účastníka činia 1.180,43 €.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil podľa rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 1.180,43 €.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd toto odmietol, keďže odvolanie žalovanej smerovalo voči výroku, ktorým nebola žalovanej spôsobená ujma

na jej právach. Odvolanie žalovanej sa totiž týkalo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, preto žalovaná nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania voči tomuto výroku.

Z týchto dôvodov podľa odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Vedľajšiemu účastníkovi v odvolacom konaní vznikli účelne vynaložené trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za podanie odvolania voči výroku o trovách konania a za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Podľa vyhl. č. tak právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka patrí odmena vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny za odvolanie voči trovám konania, t.j. vo výške 30,71 € ( vychádzajúc z hodnoty sporu, ktorou je v tomto prípade výška uplatňovaných trov prvostupňového konania vedľajším účastníkom v odvolaní, t.j. 1180,43 € ), odmena vo výške 320,34 € za vyjadrenie k odvolaniu ( hodnotou sporu je v tomto prípade suma uplatňovaná v žalobe ) podľa vyhl., režijný paušál vo výške 2x7, €, spolu 366, €. Vrátane 20 % DPH vo výške 73, € tak trovy odvolacieho konania činia 439,57 €.

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania žalovanej, podľa § 146 ods. 1 písm. c/ táto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže jej odvolanie bolo odmietnuté.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.