Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-193-2012.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti X. Z. M. E., H.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky G. E.E., H.. XX.X.XXXX, R. C. K. XXX, X. R., S. C. E., E. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, za účasti otca Z. E., H.. X.X.XXXX, C. K. Č.. XXX, X. R., v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
U r č u j e výživné zo strany otca pre maloletého M. E., H.. XX.X.XXXX od 18.10.2012 do 30.6.2013 vo výške 40,- Eur mesačne.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo týmto určením vo výške 338,06 Eur súd povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným po 20,- Eur mesačne až do zaplatenia.
Konanie v časti zverenia maloletého a úpravy styku z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dňa 18.10.2012 požiadala súd, aby zveril maloletého M. do jej osobnej starostlivosti, ju ustanovil za jeho majetkovú opatrovníčku a zaviazal otca maloletého, aby prispieval na ich syna sumou 120,- Eur mesačne. Požiadala aj o úpravu styku otca s maloletým tak, aby sa so synom stretával každú párnu sobotu v mesiaci od 14,00 hod. do 17,00 hod. v prítomnosti matky.
Otec s návrhom matky súhlasil, nesúhlasil s výškou požadovaného výživného a s úpravou styku. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že je nezamestnaný a so synom sa chce stretávať každý druhý víkend v mesiaci od soboty do nedele do 18,00 hod..
Kolízny opatrovník odporučil súdu, aby výživné určil podľa schopností a možností otca a styk otca so synom určiť po dohode s matkou maloletého.
Súd vykonal vo veci dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov 8P/76/2012, výsluchom rodičov maloletého a ďalšími písomnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Počas konania vo veci úpravy práv a povinností bolo manželstvo rodičov maloletého M. rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. 8P/76/2012-78 zo dňa 15.2.2013. Na čas po rozvode súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo životného minima mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu rodičov maloletého, jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku dňa 18.4.2013.
Matka požiadala o určenie výživného do rozvodu manželstva.
Z výpovede matky maloletého súd zistil, že návrh na určenie výživného podala z toho dôvodu, že s manželom prestala žiť a viesť spoločnú domácnosť v marci 2012, kedy spoločne s maloletým opustila spoločnú domácnosť. Na Okresný súd Trebišov podala návrh na rozvod manželstva, avšak otec maloletého na syna nijak neprispieval.
Matka spolu s maloletým od marca roku 2012 býva v podnájme s priateľom, kde sa platí za podnájom asi 400,- Eur mesačne, pričom ona hradí polovicu vo výške 200,- Eur. Za mobilný telefón platí mesačne 30,- Eur, za cestovné do práce 20,- Eur za mesačný cestovný lístok a takisto mesačne spláca pôžičku vo výške 50,- Eur. Z tejto pôžičky si zakúpili veci počas manželstva a veci užíva výlučne otec maloletého. Chodí do závodnej jedálne za čo sa takisto platí. Za mobil platí mesačne 30,- Eur.
V čase podania návrhu mal maloletý M. 6 rokov a chodil do materskej škôlky. Za škôlku matka platila mesačne 50,- Eur. Vo voľnom čase chodil na výtvarný krúžok, za ktorý platila 20,- Eur mesačne. So synom navštevuje odborného lekára neurológa a preto mal aj odklad so začatím školskej dochádzky. Užíval a naďalej užíva aj lieky, matka ich kupuje v hodnote 10,- Eur mesačne. Zabezpečuje synovi všetko oblečenie, obuv, hygienické potreby a celodennú stravu. Odkedy s otcom maloletého nežili spolu, otec zaplatil na potreby syna 30,- Eur.
Matka maloletého je zamestnaná na Slovenskej pošte II v Košiciach a jej priemerný čistý mesačný zárobok je 420,- Eur mesačne. Okrem toho poberá aj rodinné prídavky na M.
Matka uviedla, že otec maloletého dieťaťa naposledy pracoval v Cargu Slovakia, kde zarábal 500,- Eur mesačne, avšak v novembri roku 2011 ho kvôli alkoholu a krádeži prepustili. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého M. nemá. Keďže otec dieťaťa si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť od 1.4.2012 matka žiadala, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a ona aby bola ustanovená za jeho majetkovú opatrovníčku a otec aby bol zaviazaný prispievať na jeho výživu od 1.4.2012 do budúcnosti sumou 120,- Eur mesačne. Styk otca s dieťaťom navrhla upraviť tak, aby sa s ním otec stretával každú párnu sobotu v mesiaci od 14,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky.
Počas konania vo veci matka predložila súdu rozsudok Okresného súdu v Trebišove, z ktorého súd zistil, že jej manželstvo s pánom Kozákom bolo rozvedené rozsudkom č.k. 8P/76/2012-78 zo dňa 15.2.2013 a maloletý bol týmto rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti matky a výživné bolo určené výškou 30% zo životného minima. Otec sa môže podľa neho so synom stretávať každú sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. Rozsudok v časti rozvodu a zverenia maloletého dieťaťa je právoplatný dňom 18.4.2013. Matka sa odvolala voči výške výživného. Chcela, aby bolo určené výživné v tomto konaní tak ako oň požiadala vo svojom návrhu vo výške 120,- Eur, pretože vie, že otec ich syna si ako brigádnik dokáže peniaze zarobiť. Je vyučený elektrikár a vie, že chodí aj po domácnostiach a dokáže si peniaze zarobiť brigádnicky. Matka sa odvolala z toho dôvodu, že 30% životného minima je suma niečo okolo 27,- Eur. Toto v žiadnom prípade nepostačuje pre potreby dieťaťa. Domnieva sa, že výživné by malo by byť určené výživné podľa predchádzajúceho príjmu otca, pretože on si zapríčinil stratu svojho finančne vysoko ohodnoteného zamestnania. Preto chcela, aby v tomto konaní súd vychádzal z takejto sumy príjmu otca.
Z výpovede otca maloletého súd zistil, že momentálne je nezamestnaný. Je evidovaný na úrade práce v Trebišove ako uchádzač o zamestnanie od 26.2.2013. Nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti ani dávku v hmotnej núdzi. Žije s rodičmi, ktorí ho živia. Rodičia sú na dôchodku.
V manželstve si zobrali pôžičky z Home Creditu, napríklad na hrnce. Požičali si aj 4.000,- Eur, aby si vedeli zakúpiť potreby do domácnosti. Pôžičku, ktorú spláca jeho bývalá manželka zobrali na kúpu skrine a stola a je pravdou, že ostala v domácnosti, kde spoločne žili a odkiaľ jeho manželka odišla.
Na otázku súdu, koľko si dokáže zarobiť ako elektrikár v domácnostiach, uviedol, že je to maximálne dvakrát do mesiaca, kedy ho niekto požiada o výmenu žiarovky, zásuvky, vypínačov a podobne. Nezarobí viac ako 5,- Eur za jednu „fušku“. Bol by ochotný platiť na syna 30,- Eur mesačne, pretože
viac platiť nedokáže. Podľa matky maloletého keď v minulosti robil u zákazníkov asi pol hodiny zarobil okolo 50,- Eur.
Otec tvrdí, že nie je pravdou, že sa dopustil krádeže u predchádzajúceho zamestnávateľa. Zneužili to, pretože potrebovali poprepúšťať kopu pracovníkov a v tom čase zmizli nejaké podvaly a preto povedali, že to urobil on. Nevedel sa nijak ubrániť a do bitky sa s kolegami púšťať nechcel. Na dieťa v súčasnosti platí 30,- Eur a to od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Dovtedy na jeho výživu nič neplatil.
Z potvrdení predložených otcom súd zistil, že na základe dohody o vykonaní práce pre súkromníka PRAGMA TRADE, s.r.o. pracoval od 24.9.2012 do 1.1.2013 (dva mesiace) ako stavebný robotník a zarábal mesačne 120,- Eur. V tejto firme betónovali chodníky.
Od 13.2.2012 do 30.4.2012 pracoval pre firmu EUROCAST Košice, s.r.o. v zlievarni, kde mesačne zarábal 450,- Eur.
Vo firme LUTO Automotive, s. r. o. robil taktiež na dohodu o vykonaní práce od 14.5.2012 do 31.7.2012, kde mesačne zarobil 380,- Eur až 400,- Eur.
Vo firme ROPEKO, s.r.o. pracoval od 7.1.2013 do 29.1.2013 ako elektromechanik. Pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. V tejto firme zarábal 420,- Eur.
Všetky tieto práce vykonával v Košiciach a cestovné ho stálo 4,- Eur denne, čo je mesačne približne 120,- Eur, pretože musel platiť aj za MHD.
Nevlastní nijaký majetok vyššej hodnoty, hnuteľný ani nehnuteľný.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova
Keďže o zverení maloletého M. do osobnej starostlivosti matky a o určení styku otca so synom bolo právoplatne rozhodnuté pri rozvode manželstva rodičov, súd v tejto často konanie zastavil.
Na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností súd určil výživné zo strany otca pre maloletého na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva podľa minimálnych potrieb maloletého, posúdil aj schopnosti a možností jeho otca. Prihliadol k tomu, že v tomto období mal otec nepravidelné príjmy v priemernej výške 400,- Eur, avšak žiadnu prácu si nedokázal dlhšie udržať.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).