Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-171-2013.pdf
PDF · 79.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/171/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice- okolie sudkyňou JUDr. T. Z. v právnej veci žalobcu L. K. B..K.., S. X, C., IČO: XXXXXXXX, zastúp. JUDr. D. K., usadenou euroadvokátkou, D. Č.. X, Z. proti žalovanému N. D., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom K. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 335,20 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 335,20 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,56% ročne zo sumy 323,10 eur od 8.11.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,75% ročne zo sumy 335,20 eur od 1.2.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania v sume 47,50 eur, z toho trovy právneho zastúpenia v sume 27,50 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. D. K., usadenej euroadvokátky, D. Č.. X, Z. všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne počnúc mesiacom september 2013, vždy do 25.dňa tohto ktorého mesiaca vopred do budúcna až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania návrh zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.4.2013 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu istinu 335,20 eur spolu s prísl. a nahradiť trovy konania z titulu neplnenia žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V podanej žalobe uviedol, že dňa 10.8.2012 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 323,10eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne žalovaný sa zaviazala nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 10 mesačných splátok vo výške 35,90eur, so splatnosťou prvej splátky 15.9.2012.
V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a dňa 31.1.2013 sa stal splatný celý dlh žalovaného.
Žalovaný sa vo veci písomne nevyjadril.
Na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 9.7.2013, sa právna zástupkyňa žalobcu nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené deň po pojednávaní, ale keďže doručenie predvolania bolo riadne vykázané, podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní vyhlásil, že nárok žalobcu v plnom rozsahu uznáva a je ochotný ho zaplatiť, ale vzhľadom na svoju finančnú situáciu ho nevie zaplatiť naraz, ale v splátkach.
Podľa § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
V odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
V danom prípade súd rozhodol podľa § 53 ods. 1 , 4 OZ , § 54 ods. 1 , veta prvá, ods. 2 OZ a § 1 ods. 1 ,2 , § 2 ods. 1 , § 9 ods. 1 , 2 2 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol vo veci a vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného v čase rozhodovania súdu , zaviazal ho na plnenie v splátkach.
Úroky z omeškania vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 31.1.2013, výška úrokov je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania, ktorých sa domáhal od 1.2.2013, v zákonnej výške 5,75% a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania (žalobca ich žiadal priznať vo výške 8,75%) návrh zamietol.
Podľa § 142 ods.3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Žalobca mal nepatrný neúspech v časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania, preto má právo na plnú náhradu trov konania.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 165,97 eura do 663,88 eura je 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97eura.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a, b) cit. vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 15 cit. vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy, b) na náhradu za stratu času.
Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Žalobca žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 20 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 82,49 eur za 2 úkony právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 písm. a , b) vyhl.č. 655/2004 Z.z. (2 x 26,56 eur, režijný paušál 2 x 7,81eur + DPH 20%).
Vychádzajúc zo skutočnosti, že žaloba je na zaplatenie sumy 335,20 eur, ide v konaní o tzv. drobný spor do 1 000 eur).
V súvislosti s rozhodovaním o trovách takéhoto konania, súd dospel k záveru, že do úvahy prichádza aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. , podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané pohľadávke.
Z dôvodovej správy k zák.č. 384/2008 Z.z. týkajúcej sa ust. § 150 O.s.p. vyplýva, že táto novozavedená zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o tom, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. Text dôvodovej správy nasvedčuje tomu, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace.
V rámci úvah, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia § 150 ods. 2 O.s.p. je potrebné prihliadať na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k jej uplatneniu na súde, na postoj a správanie sa žalovaného a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.
Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania je vymáhanie zmluvných povinností. Pretože žalovaný dobrovoľne svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, neostávalo žalobcovi iné, ako sa so svojím nárokom obrátiť na súd. S podaním návrhu na súd je spojená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, v tomto prípade 20 eur.
Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, vyčíslené trovy predstavujú zhruba 1/5 žalovanej sumy.
Súdu je zo súdnej praxe, z jeho rozhodovacej činnosti známe, že advokátka žalobcu zastupuje žalobcu v obdobných veciach v desiatkach až stovkách iných sporov. Nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva len pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný právny problém je prácnosť jednotlivých administratívnych prác ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci značne znížená.
Súd riadiaci sa týmito úvahami dospel k záveru, že v prejednávanej veci treba považovať za primeranú náhradu trov právneho zastúpenia trovy v 1/3 z celkovej sumy, čo v danom prípade je 27,50 eur. Spolu trovy konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť sú 47,50 eur (na súdnom poplatku 20 eur + 27,50 eur).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalovaný je teda povinný na účet právneho zástupcu žalobcu zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 27,50 eur a v súlade s ust. § 151 ods. 8 O.s.p. na účet žalobcu nahradiť zaplatený súdny poplatok v sume 20 eur.
Poučenie:
Pre účastníka, ktorý uznal nárok platí poučenie podľa § 202 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p. ).