Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-18-2013.pdf
PDF · 105.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. O.Á., D.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: R. O., F.. A., D.. XX.X.XXXX, N. W. D. S. XX a otca: V. G., D.. XX.X.XXXX, N. M. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. O., D.. XX.X.XXXX zo sumy 3.000,- SK/99,58 EUR mesačne na sumu 170,- EUR mesačne, a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 28.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 10CoP/37/2008-52 zo dňa 9.9.2008 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2013, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletej rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.: XXP/XX/ XXXX - 28 zo dňa 28.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10Cop/37/2008 - 52 zo dňa 9.9.2008, ktorým bol otec maloletej zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3.000,- Sk / 99,50 Eur mesačne. Od tejto úpravy uplynuli viac ako 4 roky a za túto dobu sa podstatne zmenili pomery maloletej. Maloletá navštevuje už 9.ročník Základnej školy J. Murgaša v Š. a úmerne s jej vekom vzrástli náklady na jej výživu, ošatenie, obuv, stravu a pribudli aj výdavky spojené so školou.
Na preukázanie svojich tvrdení matka k návrhu pripojila aj potvrdenie Základnej školy J. Murgaša zo dňa 20.6.2012 o úhradách stravovania maloletej v školskej jedálni za školský rok 2011/2012, potvrdenie o návšteve školy maloletej, potvrdenie o návšteve lekcií anglického jazyka v cene 10 Eur/hod., potvrdenie Daňového úradu Nitra o podaní daňového priznania matky za rok 2011.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 05.04.2013 a s poukazom na to, že nie je spokojný s osobnou starostlivosťou matky o maloletú, nesúhlasil s návrhom na zvýšenie
výživného a navrhol ponechať výživné vo výške 100,- Eur mesačne a určiť striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletá D. O. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.: XXP/XX/XXXX
- 28 zo dňa 28.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10Cop/37/2008 - 52 zo dňa 9.9.2008, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. z pôvodných 1.000,- Sk / 33,19 Eur mesačne na sumu 3.000,- Sk / 99,50 Eur mesačne, ktorým rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k.: 9C/222/1999 - 8 zo dňa 30.11.1999. V čase tohto rozhodovania žila matka s maloletou v prenajatom jednoizbovom byte a v súvislosti s bývaním vynakladala mesačne 4.000,- Sk / 132,78 Eur na nájomné, elektrinu, plyn, káblovku. V tom čase bola matka rozvedená a mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť na 17 ročnú dcéru, ktorá bola zverená do pestúnskej starostlivosti jej starým rodičom a matka na jej výživu prispievala sumou 680,- Sk / 22,57 Eur mesačne. Matka bola zamestnaná ako čašníčka a súčasne bola aj živnostníčkou s mesačným príjmom do 10.000,- Sk / 331,94 Eur. Otec bol slobodný a žil v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá bola zamestnaná s príjmom 7.000,- Sk / 232,36 Eur mesačne a s jej 18 ročným synom, na ktorého bolo určené výživné vo výške 800,- Sk / 26,56 Eur mesačne. Výdavky otca boli vo výške 5.185,- Sk / 172,11 Eur mesačne, titulom splátok hypotekárneho úveru na byt a ďalšie náklady v súvislosti s bývaním predstavovali sumu 8.500,- Sk / 282,15 Eur, pričom jeho priateľka znášala náklady na stravu. Bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 16.253,- Sk / 539,50 Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemal. Na výživu maloletej prispieval riadne a stretával sa s ňou 3 - 4 krát do roka. Maloletá mala v tom čase 11,5 roka, navštevovala 5. ročník základnej školy, pričom jej výdavky vzrástli od 1.9.2008 nakoľko začala navštevovať jazdecký krúžok, s čím boli spojené výdavky vo výške 2.000,- Sk / 66,39 Eur ročne a 500,- Sk / 16,60 Eur mesačne.
Matka vypočutá na pojednávaní dňa 23.5.2013 a následne dňa 9.7.2013, ako účastníčka konania, sa pridržiavala svojho návrhu ako aj dôvodov v ňom uvedených a žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú od právoplatnosti rozsudku na sumu 170,-Eur mesačne. Poukázala na to, že potreby maloletej sa od posledného rozhodnutia zvýšili, nakoľko má toho času už 15,5 roka a navštevuje 9.ročník základnej školy. Matke sa tiež zvýšili náklady na výživu, ošatenie, stravu, či výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou maloletej. Matka uviedla medzi výdavkami vo vzťahu k maloletej najmä úhradu stravovania sa maloletej v škole, čo predstavuje približne 20,- Eur mesačne, návštevu súkromných lekcií anglického jazyka v intervaloch dvakrát týždenne za 10,- Eur/ jedna lekcia. Matka žije s maloletou v spoločnej domácnosti v prenajatom jednoizbovom byte v Šali, ktorý je vo vlastníctve F. N.. Náklady na bývanie predstavujú 94,- Eur mesačne bytovému družstvu, 100,- Eur mesačne titulom nájomného prenajímateľovi, 35,51 Eur mesačne na elektrinu a 12,- Eur štvrťročne na plyn. Príjmy matke plynú zo živnosti, ktorej hlavnou činnosťou je pohostinstvo, pričom podľa daňového priznania za rok 2012 mala nulový základ dane. Mesačne má matka zo živnosti príjem približne 300 - 400,- Eur. Pôžičky, úvery, ani iný majetok cennejšej hodnoty matka nemá. Matka poznamenala, že otec, od prechodu na menu Euro, prispieva maloletej na výživu pravidelne sumou 100,- Eur mesačne, pričom osobný kontakt udržiava s maloletou len sporadicky, vidia sa dvakrát do roka, a to cez letné a zimné prázdniny, kedy maloletá ide na týždeň za otcom do Jahodnej. Okrem súdom určeného výživného a vianočnými darmi, inými finančnými či vecnými plneniami otec na maloletú neprispieva.
Otec vypočutý na pojednávaní dňa 23.5.2013 a následne dňa 9.7.2013 ako účastník konania sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k návrhu zo dňa 3.4.2013. Uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, nakoľko je živnostník a v roku 2012 nemal dostatok príjmov, aby mohol vyššie výživné hradiť. Uviedol, že na výživu maloletej prispieva pravidelne v sume 100,- Eur mesačne a s maloletou sa stretáva počas prázdnin. Poznamenal, že nie je spokojný so starostlivosťou matky o maloletú dcéru, nakoľko má vedomosti o tom, že maloletá fajčí, požíva alkoholické nápoje a mala sexuálny styk, preto
žiadal ponechať výživné v sume 100,- Eur mesačne a určiť striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa. Na základe predloženého daňového priznania mal otec základ dane za rok 2012 vo výške 1.936,11 Eur, pričom podľa vlastného vyjadrenia má mesačne k dispozícii pre vlastnú potrebu približne 300,- Eur. Hlavný predmet činnosti jeho živnosti je zváračstvo a kovovýroba. Žije v spoločnej domácnosti v štvorizbovom byte v Jahodnej, ktorý je vo vlastníctve družky, s družkou G. V., ktorá je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 350,- Eur a s jej plnoletým synom Adriánom, ktorý je zamestnaný s príjmom približne 400,-Eur, avšak tento do domácnosti neprispieva. Náklady na bývanie predstavujú mesačne na plyn, TV a rozhlas 95,50 Eur, na elektrinu 40,28 Eur, ktoré hradí otec s družkou každý vo výške jednej polovice. Ďalšie náklady má mesačne otec na úhradu splátok pôžičky, ktorú si zobral v roku 2007 od Poštovej banky za účelom rekonštrukcie bytu vo výške 300.000,- Sk / 9.958,18 Eur, pričom mesačné splátky vo výške 114,- Eur bude platiť do roku 2015-2016. Nakoľko je pravidelným fajčiarom, denne vyfajčí 7 - 8 cigariet, jeho náklady sa zvyšujú aj s kúpou cigariet v sume 2,80 Eur/ 1 balenie. Otec s maloletou udržiava prevažne telefonický kontakt, maloletá ho navštevuje prevažne cez letné a zimné prázdniny, pričom otec mal záujem, aby maloletá prišla za ním v novembri 2012, avšak tá to odmietla, nakoľko mala iný program. Vecné dary otec maloletej kupuje len v čase, keď sa maloletá nachádza u neho na návšteve. Naposledy jej kúpil na Vianoce oblečenie a dobil jej kredit, všetko v hodnote približne 20 - 30,- Eur, presnú sumu otec uviesť nevedel, nakoľko tieto výdavky hradila jeho družka. Otec uviedol, že sa stáva, že výživné platí oneskorene, v takom prípade, ak finančné prostriedky nemá, tieto mu poskytne jeho družka. Iné dlhy nemá, je nemajetný, majetok väčšej hodnoty nevlastní. Na dotaz súdu otec uviedol, že okrem vysokého krvného tlaku, na ktorý sa lieči nepravidelne už asi 7 rokov, žiadne zdravotné obmedzenie nemá. Má ukončené stredné odborné učilište bez maturity, je vyučený mechanik, opravár strojov a zariadení. Vo svojej profesii pracoval približne 15 rokov a následne začal vykonávať činnosť zvárača. Striedavú osobnú starostlivosť ponechal otec na vyjadrení maloletej dcéry.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 8.7.2013 z pohovoru s maloletou D., vykonanom dňa 18.6.2013 bez prítomnosti rodičov bolo zistené, že maloletá absolútne odmieta striedavú osobnú starostlivosť a chce naďalej zostať v starostlivosti matky. Priznala skúsenosti s fajčením a požitím alkoholických nápojov, avšak uviedla, že s týmto už skončila. Maloletá sa vyjadrila, že podľa jej názoru je starostlivosť matky o ňu veľmi dobrá. Uviedla, že k otcovi chodí počas letných prázdnin približne na dva týždne a tiež aj počas zimných prázdnin. V roku 2013 sa otec s maloletou skontaktoval iba raz asi vo februári. Na narodeniny, meniny od otca nedostáva žiadne darčeky, na Vianoce niekedy. Svoj voľný čas trávi s kamarátkami alebo si chodí zajazdiť na koňoch.
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej D. nastala zmena pomerov na jej strane, nakoľko v čase posledného rozhodovania navštevovala prvý stupeň základnej školy, toho času ukončila 9. ročník základnej školy na 2. stupni a od septembra sa chystá na strednú školu, teda jej odôvodnené potreby sa zvýšili vo všetkých oblastiach jej života. Poukázal na to, že otec maloletej žije v spoločnej domácnosti aj so synom jeho družky, ktorý ak by sa tiež finančne podieľal na chode domácnosti, otcovi by vznikla finančná rezerva aj s poukazom na skutočnosť, že je fajčiarom a podľa ním uvedenej ceny a spotreby cigariet, má náklady na fajčenie asi 30,- Eur mesačne. Mal teda za to, že návrh matky bol podaný dôvodne a preto súdu navrhol, aby jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 28 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 65 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.: 24P/70/2008 - 28 zo dňa 28.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10Cop/37/2008 - 52 zo dňa 9.9.2008, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. z pôvodných 1.000,- Sk / 33,19 Eur mesačne na sumu 3.000,- Sk / 99,50 Eur mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej D., ktorá je staršia o 4 roky, kým v čase pôvodného rozhodovania mala 11 rokov, navštevovala 5. ročník základnej školy, toho času má 15,5 roka, ukončila 9. ročník základnej školy a od septembra 2013 bude študentkou Gymnázia J. Fándlyho v Š., teda výdavky spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb dieťaťa, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jej fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky na základnej, resp. od septembra 2013 už na strednej škole, ako aj so zabezpečením jej odôvodnených potrieb vzhľadom na jej vek a fyzický rast, či nevyhnutnosť udržania sociálneho prostredia a kultúrneho vyžitia, teda vo všetkých oblastiach jej života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil.
Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k zmene pomerov na strane matky od posledného rozhodnutia o výživnom podstatným spôsobom nedošlo. V čase pôvodného rozhodovania súdu bola matka rozvedená, žila, s maloletou v prenajatom jednoizbovom byte s mesačnými nákladmi 4.000,- Sk / 132,78 Eur , mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť na 17 ročnú dcéru, ktorá bola zverená do pestúnske starostlivosti jej starým rodičom a na jej výživu prispievala sumou 680,- Sk / 22,57 Eur mesačne. Matka bola zamestnaná ako čašníčka a súčasne bola aj živnostníčkou s mesačným príjmom do 10.000,- Sk / 331,94 Eur. V súčasnosti je matka naďalej rozvedená, odpadla jej vyživovacia povinnosť k jej plnoletej dcére, ktorá bola v pestúnskej starostlivosti starých rodičov a v súčasnosti, okrem maloletej D., inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zamestnaná, pracuje na základe živnostenského oprávnenia v odbore prevádzkovania pohostinstva s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 300 - 400,- Eur, spolu s maloletou žije v jednoizbovom byte v Šali s mesačnými nákladmi 233,51 Eur. Vo vzťahu k maloletej má bežné výdavky v súvislosti s jej fyzickým rastom ako aj odôvodnenými potrebami v súvislosti s jej vekom. Otec je oproti pôvodnému rozhodovaniu naďalej slobodný, kým v tom čase bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške 539,50 Eur, v súčasnosti pracuje na základe živnostenského oprávnenia v odbore zváračstvo, podľa vlastného vyjadrenia s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške približne 300,- Eur. Naďalej žije spolu so svojou družkou a jej plnoletým synom v spoločnej domácnosti v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho družky. Otcova družka má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 373,62 Eur a jej plnoletý syn približne 400,- Eur mesačne. Otcovi od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti iná vyživovacia povinnosť nepribudla. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť k
maloletej v súčasnosti riadne plní v súdom určenej výške, pričom s maloletou udržiava nepravidelný kontakt.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a s poukazom na to, že návrh matky je dôvodný, výživné zo strany otca na maloletú Naďu zvýšil na sumu 170,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, a to v súlade s návrhom matky a odporúčaním kolízneho opatrovníka. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že o maloletú sa stará výlučne matka, pričom príjem matky aktuálne pozostáva z príjmu z práce, vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia v sume približne 300 - 400,- Eur mesačne, z ktorej hradí náklady na živobytie pre seba a maloletú Naďu. U otca, ako výživou povinného rodiča, súd zohľadnil najmä tú skutočnosť, že otec iným spôsobom ako súdom určeným výživným, vynímajúc občasné vianočné dary, inak na dcéru neprispieva, stretáva sa s ňou dvakrát do roka, keď ho maloletá navštívi počas prázdnin, pričom telefonický kontakt s ňou neudržiava. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka s maloletou žije spolu v prenajatom jednoizbovom byte bez iného príjmu do spoločnej domácnosti a otec žije s dvoma ďalšími zárobkovočinnými osobami, so svojou družkou s priemerným čistým mesačným príjmom 373,62 Eur a jej plnoletým synom s priemerným čistým mesačným príjmom 400,- Eur, pričom na výdavky spojené s bývaním v otcom vyčíslenej výške 135,78 Eur prispieva len otec a jeho družka, každý v jednej polovici. Otcovi by však mohla vzniknúť značná finančná rezerva a znížili by sa jeho celkové výdavky v prípade, že by na výdavky spojené s bývaním prispel aj plnoletý syn jeho družky, ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti ako spoločne posudzovaná osoba s riadnym a pravidelným mesačným príjmom. Súd preto nezohľadnil celkové náklady otca na bývanie, a zohľadnil ich len čo do jednej tretiny celkových výdavkov na bývanie, nakoľko považuje takéto konanie otca za účelové znižovanie svojich príjmov s cieľom platiť maloletej čo najnižšie výživné. Nakoľko má však výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadol ani na dlhy otca z titulu pôžičky, ktorú si vzal v roku 2007 vo výške 9.958,18 Eur s mesačnými splátkami vo výške 114,- Eur, nakoľko túto vzal na seba vedome a dobrovoľne a prostriedky z nej investoval do majetku cudzej osoby, a taktiež neprihliadol ani na neopodstatnené výdavky v súvislosti s fajčením a s kúpou cigariet v sume približne 30,- Eur mesačne, ktoré nepatria medzi výdavky nevyhnutné k životu, ktoré by súd zohľadnil pred vyživovacou povinnosťou otca. S poukazom na uvedené skutočnosti, na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej D., nakoľko objektívne vzrástli potreby maloletej v súvislosti s ukončením základnej školy a nástupom na strednú školu a tiež aj s jej fyzickým rastom a vyšším vekom oproti poslednej úprave, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, ktoré výživné zodpovedá kritériám Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.