Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/68/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : F. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.Í. H. X. X, X. a otec - U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, K. o návrhu matky maloletého dieťaťa o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Maloletá F. C., nar. X.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec maloletej je povinný platiť výživné na maloletú F. mesačne v sume 50 €, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 29.5.2013.

Za obdobie od 29.5.2013 do 30.6.2013 otec má dlh na zročnom výživnom 54,84 €, ktorý dlh je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 29.05.2013 domáhala na tunajšom súde o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú od decembra minulého roka, pričom na výživu maloletého

dieťaťa otec neprispieva vôbec. Žiadala maloleté dieťa zveriť jej. Výživné navrhovala určiť v sume 50,00 € od podania návrhu.

Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil. Termín pojednávania mal riadne a včas vykázaný. Svoju neúčasť neospravedlnil. Nežiadal ani o odročenie pojednávania. Keďže takto boli splnené podmienky na zákonný postup podľa ust. / súd vec prejednal a rozhodol o nej v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa keď prihliadol na vykonané dokazovanie.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením s obsahom listín predložených účastníkmi ako aj zadováženými súdom a to rodného listu maloletého dieťaťa ( č.l. 3 ), správy ÚPSVaR a pripojené rozhodnutia ( č.l. 17, 21, č.l. 24 až 27 ), správy sociálnej poisťovne ( č.l. 18, č.l. 23 ), správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia ( č.l. 19 ), správy obce ( č.l. 20, č.l. 22 ) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi. Od decembra 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Nezabezpečujú ani spoločne výchovu a výživu maloletého dieťaťa. Vyplýva to z návrhu matky maloletého dieťaťa.

Maloleté dieťa je doma s matkou. Má bežné zdravotné problémy. Má bežné výdavky. Matka na neho poberá prídavky na dieťa.

Matka maloletého dieťaťa je toho času na materskej dovolenke ako to vyplýva z jej návrhu ako aj pripojeného potvrdenia ( č.l. 25 ). Poberá rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa v sume 260,00 € ako to vyplýva z jej návrhu. Iný príjem nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, najstaršiemu narodenému v roku 2004 a mladšiemu v roku 2006. Obidve tieto maloleté deti navštevujú základnú školu. Ako ďalej z návrhu vyplýva, že s deťmi u svojich rodičov, v ich rodinnom dome. Na domácnosť im prispieva sumou 100,00 € mesačne. Nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti ako to vyplýva zo správy ( č.l. 18 ). Ako vyplýva zo správy obce ( č.l. 22 ) je slobodná, má tri maloleté deti. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi ako to vyplýva z pripojenej správy ( č.l. 17 ).

Otec maloletého dieťaťa ako to vyplýva z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa nepracuje. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Zo správy obce ( č.l. 20 ) vyplýva, že je slobodný a nemajetný. Zo správy ÚPSVaR ( č.l. 21 ) vyplýva, že otec maloletého dieťaťa nie je poberateľom dávky hmotnej núdze a príspevkov k nim. Z druhej správy úradu ( č.l. 24 ) vyplýva, že nie je ani nebol evidovaný na úrade ako uchádzač o zamestnania. Zo správy sociálnej poisťovne č.l. 23 ) vyplýva, že nie je ani poberateľom dávky v nezamestnanosti.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia ( č.l. 19 ) vyplýva, že matka má vytvorené podmienky na výchovu maloletého dieťaťa Aj doteraz sa oň starala ona.

Podľa ust. § 36 ods. 1/ zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 a 25 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 1 / zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 veta prvá / zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Podľa ust. § 24 ods. 3/ zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. § 24 ods. 4/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu s starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 24 ods. 5/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodičia, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1 veta druhá/ zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Je preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu. Z uvedeného potom vyplýva záver, že je potrebné práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu upraviť rozhodnutím súdu.

Z návrhu matky maloletého dieťaťa a zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia vyplýva, že osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa zabezpečuje matka maloletého dieťaťa. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka sa riadne stará o maloleté dieťa a má podmienky aj na jeho ďalšiu výchovu. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá jeho starostlivosť zabezpečovala riadne aj doteraz a nebol dôvod na iné výchovné prostredie.

Matka žiadala určiť výživné na dieťa od podania návrhu, teda od 29.05.2013. Výšku navrhla v sume 50,00 € mesačne. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jeho bežné potreby a pomery jeho matky ide o čiastku primeranú. O primeranú ide aj k možnostiam otca, ktorý keby mal snahu riadne sa zamestnať, bol by schopný mať príjem aspoň v sume okolo 350,00 € mesačne, z ktorého čiastka 50,00 € je takou, ktorú by vedel a mohol platiť na dieťa.

Keďže výživné bolo určené od podania návrhu, teda od 29.05.2013 a otec na výživu maloletého dieťaťa od toho času neprispel, vznikol mu tak za pomernú časť mesiaca máj 2013 a to za 3 dni dlh na zročnom výživnom v sume 4,84 € ( 50,00 € : 31 dní x 3 dní ) a za celý mesiac jún 2013 v sume 50,00 €, teda spolu 54,84 €.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. , lebo ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( / ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( / ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.