Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/194/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: P. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X. W., L. XXXX/XX, proti odporcovi: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, so sídlom Bratislava, Metodova 8, zastúpený spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 4.3.2013 č.k. -15, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh navrhovateľa na obnovu konania v celom rozsahu zamietol a zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, splnomocnenkyni odporcu Bobák, Bollová a spol., s.r.o.. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. , a , , , , vecne odôvodnil tým, že z výsledkov dokazovania vyplynulo, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene. Subjektívna trojmesačná lehota na podanie obnovy konania nebola zachovaná, podľa samotného navrhovateľa sa o dôvodoch obnovy konania vzťahujúcich sa k a dozvedel dňa 24.1.2011, návrh na povolenie obnovy konania podal na súd až dňa 6.2.2012, t.j. po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 25.4.2011. V prípade použitia musí ísť o také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, hoci v čase pôvodného rozhodnutia existovali, avšak účastník o nich nevedel. S právoplatnosťou individuálneho právneho aktu vydaného súdnym orgánom je spojená záväznosť pre konkrétnych účastníkov konania a z formálnoprávneho aspektu i nezmeniteľnosť takého rozhodnutia s výnimkou použitia mimoriadneho opravného prostriedku, ak existujú dôvody podľa Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo procesnoprávnych vád. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal dodržanie trojmesačnej subjektívnej lehoty súd sa ďalej z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal splnením podmienok obnovy konania podľa a , navrhovateľ však ich splnenie nepreukázal, keď predmetný platobný rozkaz nenapadol riadnym opravným prostriedkom, resp. ním podaný odpor bol právoplatne odmietnutý

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa a a vo veci úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, ktorý si ju uplatnil, avšak ku dňu rozhodnutia nevyčíslil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie. Argumentoval tým, že postupom súdu mu bolo odňaté právo na prístup k súdu, konajúci súd porušil jeho právo na ochranu

spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd neskúmal meritórne dôvody návrhu na obnovu konania, rozhodol bez vytýčenia pojednávania. V jeho návrhu pritom došlo len k chybe v písaní, namiesto roku 2012 bol uvedený rok 2011. Postup súdu hodnotí ako arbitrárny, súd mu odňal možnosť konať pred súdom, v prípade nesprávnosti petitu mal súd postupovať podľa a vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád. Naviac medzičasom vydal Súdny dvor EÚ ďalšie rozhodnutie vo veci Banco Credito C-618/10, o ktorom sa dozvedel len minulý týždeň. Súd zároveň porušil aj kogentné ustanovenia smernice 93/13/EHS čl. 6 ods. 1 tým, že mu neposkytol ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, poukazujúc na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98, C-168/05, C-243/08, C-76/10. Nesprávneho právneho posúdenia sa dopustil súd v otázke splnenia podmienok pre rozhodnutie a aj pri posúdení trov konania, súd judikoval nesprávny, zmätočný a nevykonateľný výrok.

Odporca odvolací návrh nepodal, ani sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave (súd odvolací ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatnenej obnovy konania a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto právnych záverov odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia obnovy konania je zachovanie podmienok prípustnosti, ktorých splnenie vyžaduje . Predmetom obnovy môže byť zásadne právoplatný rozsudok, výnimočne aj uznesenie schvaľujúce zmier, právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz a rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.

Ustanovenie ods. l taxatívne vypočítava pod písmenami a) až e) dôvody obnovy konania. Podľa písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, dôvodom obnovy môžu byť nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol účastník konania použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa písm. e) citovaného zákonného ustanovenia, účastník konania môže napadnúť právoplatný rozsudok, ak je rozhodnutie v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Treba uviesť, že dôvody obnovy konania podľa a sa navzájom prekrývajú, napriek tomu, že použitie dôvodu podľa písmena e) nepožaduje to, aby pre navrhovateľa mohlo privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V procesných podmienkach ich použitia nie je žiadny podstatný rozdiel.

Odvolateľ v podanom odvolaní tvrdí, že v jeho prípade došlo pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania k odňatiu mu práva na prístup k súdu a spravodlivosti, rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za formálne a arbitrárne.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 6.2.2012, z čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v rámci 3-ročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Začiatok trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Navrhovateľ v podanom návrhu na obnovu konania (č.l. 2 spisu) presne uviedol okamih, kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel, t.j. konkrétne dňa 24.1.2011, keď ju Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odkázalo na stránku Ministerstva spravodlivosti SR na prístupné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

V zmysle ust. návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh bol podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. V danom prípade ide o druh civilného procesu, v ktorom zodpovednosť za výsledok konania spočíva predovšetkým na účastníkoch konania. Ide o zásadu, ktorá sa označuje ako „vigilantibus iura" („každý nech si stráži svoje práva“), z ktorej okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich súčinnosti. Bolo preto povinnosťou navrhovateľa uviesť a označiť skutočnosť svedčiacu o tom, že návrh bol podaný včas. Nemožno preto prvostupňovému súdu vytknúť, že nevykonal dokazovanie a nevypočul navrhovateľa ohľadne správnosti dátumov. Súd nemal dôvod pochybovať o korektnosti uvedeného okamihu, t.j. kedy sa navrhovateľ dozvedel o konštantnej judikatúre Európskeho súdneho dvora ako aj všeobecných súdov SR týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa. Nebol preto žiaden dôvod na to, aby súd navrhovateľa vyzýval na odstránenie vád podania postupom podľa

V danom prípade navrhovateľ určil, že sa o konštantnej judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev dozvedel dňa 24.1.2011. V zmysle podaného návrhu v predmetnej veci koniec trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania pripadá na 24.4.2011. Nakoľko však navrhovateľ podal návrh na obnovu konania okresnému súdu dňa 6.2.2012, okresný súd správne návrh na obnovu konania zamietol z dôvodu, že návrh na obnovu konania nebol podaný v zákonnej lehote, a teda včas. Odvolací súd považoval za nepreukázané a účelové tvrdenie navrhovateľa, že z jeho strany došlo v návrhu na obnovu konania len k chybe v písaní a v skutočnosti sa o dôvode dozvedel dňa 24.1.2012.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že navrhovateľ mal možnosť v pôvodnom konaní podať odpor proti platobnému rozkazu a uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia i dôkazy, ktorými spochybňuje uplatnený nárok. Z vydania platobného rozkazu proti navrhovateľovi ako spotrebiteľovi, nie je možné vyvodiť, že je to dôvod pre obnovu konania, že prípadné porušenie súdom je skutočnosťou, ktorú účastník pôvodného konania, nemohol použiť bez svojej viny. Obnova konania pritom nie je prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu, alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (s výnimkou až e) ). Na nápravu nesprávneho rozhodnutia, z mimoriadnych opravných prostriedkov, slúži dovolanie (mimoriadne dovolanie).

Pokiaľ ide o navrhovateľom v priebehu konania predložené rozsudky súdov Slovenskej republiky, tieto nie sú pre predmetnú vec právne významné, keďže sudcovia Slovenskej republiky rozhodujú nezávisle v súlade s Slovenskej republiky, sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Všetky ostatné rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ poukazoval, sa týkajú povinností členských štátov Európskej únie dosiahnuť, aby povinnosti uložené Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách boli plnené. Navrhovateľ neoznačil rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, s ktorým by mal byť v rozpore právoplatný platobný rozkaz.

V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok vo veci C - 618/10, z ktorého vyplýva, že išlo o situáciu, keď španielska právna úprava neumožňovala súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu, ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že takýto procesný režim je spôsobilý obmedziť efektivitu ochrany, ktorú smernica o nekalých zmluvných podmienkach, chce poskytnúť spotrebiteľom. V našom právnom poriadku však ustanovenie ukladá súdu povinnosť ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a zároveň neumožňuje súdu vydať platobný rozkaz, ak po preskúmaní zmluvy vyvodí záver, že táto obsahuje neprijateľné podmienky. V predmetnej veci a contrario je možné konštatovať, že ak súd vydal platobný rozkaz, tak posudzoval aj zmluvu, z ktorej bol uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy z hľadiska, či obsahuje neprijateľné podmienky. Ak však neboli splnené zákonné podmienky, pre vydanie platobného rozkazu a tento spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, skôr by z tohto hľadiska prichádzal do úvahy iný mimoriadny opravný prostriedok.

V konečnom dôsledku ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou úpravou, za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom konaní k tejto procesnej vade nedošlo.

Aj odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu, okrem zákonom stanovených výnimiek, v zmysle , ods. 2 Os.p., má mať náležitosti uvedené v , vychádzajúc z , Súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia, je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu, v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, z akého dôvodu skutočnosti uvedené navrhovateľom nezakladajú zákonné dôvody preto, aby mohol jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť. So zreteľom na všetky tieto skutočnosti možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je primerané, postačujúce a v celom rozsahu preskúmateľné.

K odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani takým postupom súdu prvého stupňa, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko takýto postup vyplýva priamo z ustanovenia , podľa ktorého ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

Pokiaľ odvolateľ namietal správnosť výroku o náhrade trov konania, ani túto odvolaciu námietku nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú, nakoľko uvedený postup súdu prvého stupňa vyplýva priamo z ustanovenia

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd vo výroku vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ustanovenia potvrdil.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, preto mu podľa vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.