Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-119-2013.pdf
PDF · 78.83 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/119/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou vo veci maloletého Š. E., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, za účasti otca O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, E., Č. Z., na návrh N. O., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, v konaní o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Zveruje maloletého Š. E., nar. X.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti N. O., nar. X.X.XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Š. sumou 50,-Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám Agnesy Lukácsovej, nar. 7.1.1962, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Stará matka, N. O., P.. X.X.XXXX podala dňa 9.5.2013 návrh, ktorým sa domáhala zverenia maloletého vnuka Š. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určenia vyživovacej povinnosti vo výške 50 € mesačne. V návrhu uviedla, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 12P/35/2006 -21 zo dňa 5.5.2006 tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 1.500,-Sk mesačne. Otec o syna od jeho štyroch mesiacov neprejavoval záujem, nenavštevoval ho a maloletý Š. si k nemu nevytvoril žiadny vzťah, nepozná ho. Matka dieťaťa žila v pomere s p.D. C., ku ktorému si dieťa vytvorilo bližší vzťah a ktorého prijalo za vlastného otca. Od smrti matky dňa 25.4.2013 starostlivosť o dieťa zabezpečuje stará matka z matkinej strany.
Otec sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 3.7.2013. Uviedol, že s návrhom súhlasí poukazujúc na to, že dieťa nepozná ani jeho, ani členov jeho rodiny.
Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine maloletého zo dňa 4.7.2013 súd zistil, že navrhovateľka je rozvedená. Menovaná spolu s maloletým Ś. žije v obci O., v spoločnej domácnosti so svojou matkou Z. U. a synom C. O., P.. XX.X.XXXX. Štvorčlenná rodina užíva trojizbový dom s kuchyňou a príslušenstvom. Dom je riadne zariadený, s hygienou bývania na požadovanej úrovni.
Maloletý Š. je žiakom základnej školy. V júni 2013 ukončil 2. ročník.
Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa. Jej zdrojom príjmu je invalidný dôchodok vo výške 174,70 € mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,10 € mesačne.
Z úmrtného listu vydaného Matričným úradom U. W. zo dňa 26.4.2013 súd zistil, že matka dieťaťa N. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX v U. W..
Zo šekových poukážok predložených navrhovateľkou súd zistil, že otec uhradil výživné v mesiaci 1/2013 vo výške 50 €, 2/2013 vo výške 100 €, 4/2013 vo výške 83 € a 5/2013 vo výške 50 €.
Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že dieťa vyrastalo v domácnosti starej matky od narodenia, iba posledný rok žilo s matkou a jej druhom v Obci H., kam sa mladá rodina presťahovala.
Podľa § 45 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods.3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods.4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods.6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dieťa bolo od narodenia vo výlučnej starostlivosti matky. Otec sa na výchove dieťaťa žiadnym spôsobom nepodieľal, preto dieťa otca vôbec nepozná. Od smrti matky dňa 25.4.2013 je maloletý Š. v starostlivosti starej matky, ktorá sa vždy podieľala na jeho výchove, keďže vyrastal prevažne v jej domácnosti. Šetrením kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o vnuka. U navrhovateľky, aj vzhľadom k príbuzenskému vzťahu niet pochybností, že svoju funkciu náhradného rodiča si bude plniť zodpovedne a v záujme zvereného dieťaťa. Menovaná zároveň spĺňa zákonné podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 45 ods.1 Zákona o rodine.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k jednoznačnému záveru, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti si vyžaduje záujem dieťaťa a preto návrhu navrhovateľky vyhovel.
Podľa § 45 ods.8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods.1,2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V zmysle vyššie citovaným zákonných ustanovení súd uložil otcovi vyživovaciu povinnosť. Čo do výšky výživného vyhovel návrhu navrhovateľky a ponechal pôvodnú výšku výživného s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby dieťaťa. Suma 50 € zodpovedá zároveň majetkovým pomerom otca čoho dôkazom sú platby výživného poukazované otcom a preukázané listinnými dôkazmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.