Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28P-293-2011.pdf
PDF · 120.04 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/293/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti O. Z., nar. X.XX.XXXX a O. Z.Ú., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky M. Z., bytom K. XX, Z., zastúpenej JUDr. Alžbetou Čalfovou, advokátkou, Tatranská Lesná 10, Vysoké Tatry a otca F. Z., bytom Z. X, Z., zastúpeného Mgr. Michalom Kovarčíkom, advokátom, Obchodná 15, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej O. Z., nar. X.XX.XXXX zo sumy 3.000,-Sk mesačne sumu 150,- eur mesačne a k maloletej O. Z., nar. XX.X.XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 8.8.2011, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí.
Zročné výživné k maloletej O. za obdobie od 8.8.2011 do 30.6.2013 vo výške 1.148,12 eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2013, pod následkom straty výhody splátok.
Zročné výživné k maloletej O. za obdobie od 8.8.2011 do 30.6.2013 vo výške vo výške 1.148,12 eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2013, pod následkom straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č..k. 16C/306/2007 -22 zo dňa 6.2.2008 v spojení z uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k 16C/306/2007 -36 zo dňa 14.3.2011 v časti výroku o výživnom.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 8.8.2011, žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ku každému z maloletých detí zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 250,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmenám, maloleté deti navštevujú druhý stupeň základnej školy. Matka riešila po rozvode bytovú situáciu kúpou 2-izbového bytu
pre ňu a pre deti, finančné prostriedky získané z predaja bytu v bezpodielovom vlastníctve nepostačovali, musela si požiadať o hypotekárny úver vo výške 40.000,- eur.
Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 05.04.2012, č.k. 28P 293/2011 -96 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej O.Í. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000,-Sk mesačne na sumu 165,- eur mesačne a k maloletej O. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 165,- eur mesačne od 08.08.2011. Zročné výživné k maloletej O. za obdobie od 08.08.2011 do 31.03.2012 vo výške 508,59 eur, a rovnako zročné výživné k maloletej O. za obdobie od 08.08.2011 do 31.03.2012 vo výške vo výške 508,59 eur povolil otcovi splácať v 50,- eur mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc aprílom 2012, pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.02.2008, č.k. 16C 306/2007 -22 v spojení z uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.03.2011, č.k. 16C 306/2007 -36 vo výroku o výživnom. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia.
Otec svojim odvolaním žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Súdu prvého stupňa vytkol, že neúplné zistil skutkový stav veci, počas pojednávania nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nebral do úvahy skutočnosti, ktoré boli počas pojednávaní zverejnené, avšak nie sú uvedené v zápisnici o pojednávaní. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane detí namietal, že matka v konaní nepreukázala zvýšené výdavky, dôvody uvedené v návrhu matky na zvýšenie výživného považoval za neopodstatnené. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť, že na výživu detí prispieval sumou 199,15 eur, okrem toho nad rámec výživného uhrádzal ďalšie náklady, ktoré aj keď boli predložené v rámci dokazovania súdu a matka ich nespochybnila, neboli súdom uznané a súd rozhodol tak, ako keby sa vôbec o deti nezaujímal. Rovnako ako matka aj on prispieva sumou 85,- eur dvojmesačné na tanečnú, okrem toho zabezpečuje všetko vybavenie na tento tanečný šport, vrátane sprevádzania maloletých na tréningoch dvakrát do týždňa, individuálnych tréningoch 1-2 krát do týždňa sumou 40 €, a súťažiach na Slovensku a v zahraničí. Všetko čo robí pre deti nad rámec vyživovacej povinnosti bolo preukázané v rámci pojednávania. Pokiaľ súd prvého stupňa v rozhodnutí uvádza, že sám prejavil ochotu prispievať výživným 150,- eur na každé dieťa, súd však neuviedol ďalšie dôvody, za ktorých bol ochotný maloletým deťom takéto výživné posielať. Konštatovanie súdu bolo vytrhnuté z kontextu, nakoľko túto skutočnosť uviedol s tým, že pokiaľ nebude zaťažený exekúciami, je ochotný prispievať v budúcnosti aj formou zvýšeného výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného navrhovanú matkou už na pojednávaní uviedol, že s touto nesúhlasí, nakoľko od roku 2011 platí za škodu ktorú spôsobila matka počas manželstva prevádzkou motorového vozidla.
Matka svojim odvolaním navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a výživné na maloleté deti zvýšiť v zmysle ňou podaného návrhu, t.j. sumou 250 € mesačne na každé dieťa s tým, že zročné výživné bude otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade, že by odvolací súd nevyhovel jej odvolaciemu petitu, navrhla určiť výšku výživného podľa zváženia odvolacieho súdu so zohľadnením reálnych skutočností otca a zohľadnením oprávnených nárokov maloletých detí, vzhľadom na ich ambície, nadanie a náročnosť študijného odboru tanec. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že neboli dostatočne preukázané a vydokladované skutočnosti predmetného konania, navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o výšku výživného, namietala, že súd túto určil v rozpore s návrhom kolízneho opatrovníka, pričom vo svojom odôvodnení nezdôvodnil, prečo sa od návrhu kolízneho opatrovníka odchýlil a znížil ním navrhovanú výšku výživného. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery otca, namietala, že otec počas všetkých pojednávaní sústavne zahmlieval okolnosti okolo jeho majetkových pomerov, práce. Najskôr nepredložil doklad o svojich zárobkových možnostiach, následne až na základe jej informácii a nátlaku sa priznal, že požiadal o priznanie výsluhového dôchodku. Následne po opätovnom naliehaní priznal, že opätovne požiadal o prijatie do zamestnania, rovnako takouto formou priznal, že dostal odstupné vo výške viac ako X.XXX €. V tejto súvislosti namietala, že súd prvého stupňa do dňa svojho rozhodnutia nemal preukázané skutočné príjmy, vrátane výsluhového dôchodku a odstupného, vychádzal výlučne z tvrdení otca. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že nepreukázala zvýšenie výdavkov na deti, opak je pravdou. Pokiaľ ide o dobrovoľné plnenia otca nad rámec určeného výživného, uviedla, že v priebehu konania zdôrazňovala, že dobrovoľné plnenie otca je jeho dobrovoľným rozhodnutím, o ktoré
nemá záujem, úplne jej postačí riadne plnenie súdom priznanej vyživovacej povinnosti. Nesúhlasila ani so splátkami na vyrovnanie zameškaného výživného po 50 € mesačne na každé dieťa popri bežnom výživnom.
Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 20 CoP 39/2010 -139 zo dňa 30.7.2010 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia krajského súdu je okrem iného uvedené, že súd prvého stupňa nezistil riadne zárobkové a majetkové pomery rodičov, v dôsledku čoho nie je možné v rámci odvolacieho konania posúdiť, či určené výživné zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Pokiaľ ide o príjem matky, napriek tomu, že súd prvého stupňa rozhodoval dňa 05.06.2012, príjem matky zistil len v období júl 2010 - jún 2011, rovnako príjem otca sa v spise nachádza od október 2010 - september 2011, a to i napriek tomu, že koncom roka 2011 otec dostal odmenu a v súvislosti s jeho pracovným pomerom došlo k významným zmenám - prechod z H. L. na J. L., otcovi bolo priznané odchodné, bol mu priznaný výsluhový dôchodok. ktoré skutočnosti sú právne významné pre ustálenie výšky príjmu otca. Súd prvého stupňa síce urobil 06.02.2012 dopyt na J. L. M. Z., odpoveď sa však v spise nenachádza, v spise sa nachádza : iba oznámenie J. L. o výške funkčného platu otca vo výške XXX,XX eur od 01.03.2012, ktoré však nie je postačujúce, keďže nedáva obraz o príjme otca od 01.10.2011 do 28.02.2012. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí a najmä zmenu v odôvodnených potrebách detí od posledného rozhodnutia o výživnom, ani túto skutočnosť súd prvého stupňa dôsledne nezistil, a najmä ju nevyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia, v dôsledku čoho je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, aké potreby detí preukazované matkou pri navrhovanom výživnom 250,- eur mesačne na každé dieťa považoval za odôvodnené a ktoré nie, jeho konštatovanie, že od poslednej úpravy výživného prešli 4 roky. maloleté deti navštevujú druhý stupeň základnej školy a venujú sa náročnej záujmovej činnosti je príliš všeobecné na to, aby bolo možné posúdiť, či určené výživné vo výške 160,- eur na každé dieťa zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že deti sa venujú finančne náročnej záujmovej činnosti, opätovne z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé pri konštatovaní „ súd prihliadol na skutočnosť, že otec deťom prispieva nad rámec výživného, pričom ide o nie zanedbateľné čiastky „ akou mierou v určenom výživnom túto skutočnosť na strane otca zohľadnil. Tým, že obe deti sa už 4 roky venujú tancu, a to za súhlasu obidvoch rodičov, mal súd prvého stupňa financovaniu uvedenej aktivity zo strany rodičov venovať väčšiu pozornosť. Podľa obsahu spisu otec totiž platí 85 € dvojmesačný poplatok za jedno dieťa, matka 85 € dvojmesačný poplatok za druhé dieťa, otec s deťmi však chodí na tréningy, sústredenia, individuálne tréningy, všetko s jeho finančným krytím, kupuje deťom veci aj na oblečenie a obutie v rámci tanca. Pokiaľ sa rodičia zhodli, že uvedená aktivita detí je v záujme ich rozvoja a búdu ju podporovať, treba ju považovať za odôvodnenú potrebu detí a ako takú ju zohľadniť aj pri určovaní výšky výživného. Pokiaľ matka v konaní, ako aj v odvolaní uvádzala, že ide o dobrovoľné plnenie otca záujem, s týmto tvrdením sa nemožno stotožniť. Otec sa s deťmi stretáva, má záujem o ich výchovu, z ktorého dôvodu v rámci výkonu rodičovských práv a povinností má právo podieľať sa na starostlivostí o deti nielen formou výživného určeného súdnym rozhodnutím, ale aj plnením vecným, či finančným, pokiaľ toto možno považovať za krytie odôvodnených potrieb detí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca kolízneho opatrovníka maloletých detí , oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, príjmom matky, príjmom otca a s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:
Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II č.k.16C/306/2007 -22 zo dňa 6.2.2008, v ktorom bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, ktorou boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 3.000,-Sk mesačne. V tom čase navštevovali obidve deti 1. stupeň základnej školy, rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti. Matka bola zamestnaná, dosahovala príjem 19.525,66 Sk netto. Otec bol zamestnaný dosahoval mesačný príjem 23.434,16 Sk netto.
V súčasnosti navštevuje O. X. ročník základnej školy. V čase podania návrhu sa stravovala v škole, za obedy v škole matka uhrádzala cca 1,- eur denne, aktuálne sa v škole nestravuje. Dcéra O. navštevuje konzervatórium, za ktoré sa platí ročný poplatok vo výške 170,- eur. Za stravu v škole matka uhrádza 31,98 eur mesačne , je v tom zahrnutý aj poplatok za desiatu. O. navštevuje od februára baletný krúžok, za ktorý matka uhrádza 30,- eur. Prispieva jej na dresy a „spičky, čo ročne činí 60,- eur. Chodí na tanečný krúžok, ktorý platí otec, je to 85,- eur na 2 mesiace. Do školy cestuje MHD, 3-mesačný lístok stojí 33,- eur. O. chodí tiež na tanečnú, tú jej uhrádza matka , je to 85,- eur na 2 mesiace.
Matka býva s deťmi v 2-izb. byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Kúpna cena bola uhradená čiastočne z finančných prostriedkov získaných vyporiadaním BSM a čiastočne hypotekárny úver vo výške 40.000,- eur, ktorý spláca mesačnými splátkami vo výške 257,64 eur. Náklady na bývanie dosahujú výšku 218,34 eur mesačne, poplatok za elektrinu 25,- eur mesačne, za UPC, internet a TV 37,- eur mesačne. Matka je rozvedená, iné vyživovacie povinnosti nemá, je zamestnaná, za obdobie od 07/2010 do 10/2012 dosiahla priemerný mesačný príjem 1.095,- eur netto. V októbri 2012 matka zmenila zamestnávateľa, za obdobie 11/2012 až 03/2013 dosiahla priemerný mesačný príjem 1.164,12 eur, pričom v mesiacoch január až marec 2013 jej bola vyplatená každý mesiac mzda vo výške 1.500,26 eur netto. Matka má príjmy aj z dohôd o prácach mimo pracovného pomeru. V roku 2012 činili tieto príjmy podľa daňového priznania sumu 1.155,52 eur brutto.
Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú O. na 210,- eur mesačne, v čom bol zarátaný poplatok za školskú jedáleň vo výške 20,- eur, 10 eur MHD, 10,- eur vreckové, 42, 50 eur, tanečný krúžok, 60,- eur mesačne oblečenie, obuv, 20,- eur mesačne kozmetika, hygiena, 10,- eur mesačne punčochy, spodná bielizeň, 10,- eur mesačne nevyhnutné pomôcky na tanečný krúžok, 170,- eur mimoriadne výdavky v rámci tanečnej ročne 170,- eur, čo mesačne predstavuje 15,- eur, 15,- eur mobilný telefón. Mesačné náklady na maloletú O. vyčíslila na 230,- eur, z toho 20,- eur poplatok za školskú jedáleň, 15,50, MHD, 10,- eur vreckové, 42, 50 eur tanečný krúžok, 60,- eur mesačne oblečenie, obuv, 20,- eur mesačne kozmetika, hygiena, 10,- eur mesačne punčochy, spodná bielizeň, 10,- eur mesačne nevyhnutné pomôcky na tanečný krúžok, 170,- eur mimoriadne výdavky v rámci tanečnej ročne 170,- eur, čo mesačne predstavuje 15,- eur, 15,- eur mobilný telefón, 10,- eur výtvarný krúžok.
Matka vyčíslila svoje náklady na sumu 977,34 eur mesačne, do ktorej boli zahrnuté splátky hypotéky vo výške 257,64 eur mesačne, platby za byt vo výške 231,20 eur mesačne , ročný poplatok za ZRPŠ vo výške 150,- eur, ročný poplatok za skrinky v škole 45,- eur, poistenie domácnosti 90,- eur mesačne, životná poistka matky 31,50 eur mesačne, UPC 37,- eur mesačne, elektrina 40,- eur mesačne, sporenie a poistenie 56,- eur mesačne. Matka považovala za potrebné premietnuť nevyhnutné výdavky matky ( bývanie, strava, poistenie domácnosti , sporenie, ) do nákladov detí, s tým, že od svojich výdavkov odrátala splátku hypotéky, svoju poistku a zvyšnú sumu vydelila počtom členov domácnosti, čo predstavovalo čiastku 230,- eur mesačne na každú dcéru.
Právna zástupkyňa otca žiadala návrh zamietnuť s odôvodnením, že matka dosahuje oveľa vyššie príjmy ako otec. uviedla, že nesúhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti, nakoľko nevidí dôvod a príjem otca nedosahuje ani životné minimum, nakoľko otec platí exekúciu za nehodu, ktorú spôsobila matka. Čo sa týka neplatenia výživného, poukazuje na to, že matka podala trestné, oznámenie za neplatenie výživného, ktoré ale bolo spôsobené chybou rozsudku. Veľakrát žiadali o opravu rozsudku, ale bolo im vyhovené až v tomto roku (2011).
Otec nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti, nakoľko jeho finančné pomery to nedovoľujú. Býva v 1-izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Za služby spojené s užívaním bytu uhrádza 107,- eur mesačne, za elektrinu 16,- eur mesačne, TV + internet + plyn 40,- eur mesačne. Byt v ktorom býva, si kúpil z prostriedkov, ktoré získal pri vyporiadní BSM, okrem tohto bytu nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Iné vyživovacie povinnosti nemá. S deťmi sa stretáva skoro každý druhý deň. Prispieva deťom aj nad rámec vyživovacej povinnosti. Každý druhý mesiac platí poplatok za tanečnú za O. a to vo výške 85,- eur. Uhrádza dcéram mobilné telefóny, spolu vo výške 30,- eur mesačne, do decembra 2012 uhrádzal dcéram individuálne tréningy, čo činí 100 mesačne pre každú . Počas jarných prázdnin mala mladšia dcéra sústredenie, za ktoré zaplatil 150,- eur. S matkou
sa dohodli, že dcéram dajú ušiť šaty na vystúpenie, za šaty uhradil 290,- eur, matka na ne neprispela. Vo februári 2012 kúpil dcéram topánky, za jedny uhradil 120,- eur. Dcéram založil životné poistenie a mesačne im uhrádza poistné vo výške 18,35 eur na každé dieťa od marca. Každý rok chodia na letnú dovolenku a na lyžovačku, on si nemôže zvýšiť svoj príjme nakoľko je v štátnej službe a nemôže mať iný pracovný pomer.
Od 21.4.2013 je dcéra O. u otca. O. aktuálne nenavštevuje tanečnú a to z dôvodu, že nemá tanečného partnera, otec však poplatok uhradil.
Otec je rozvedený, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Je zamestnaný na J. L. M., kde mu bol určený od 1.3.2012 funkčný plat vo výške XXX,XX eur brutto. Za mesiac február mu bola vyplatená čistý príjem 577,63 eur netto. Uviedol, že poberá výsluhový dôchodok vo výške 411,- eur mesačne a vo februári 2012 mu bolo vyplatené odchodné vo výške X.XXX,- eur.
V čase rozhodnutia o výživnom, ktoré bolo následne po odvolaní zrušené odvolacím súdom, potvrdenie o priznaní výsluhového dôchodku otec nepredložil, nakoľko mu nebolo doručené. Matka uviedla, že pokiaľ sa súd stotožní s tvrdením otca a výške výsluhového dôchodku a pokiaľ je pravdivé, tak sa s tým tvrdením stotožní aj ona.
Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie a vyžiadal od otca potvrdenie o príjme. V rozhodnutí J.K. L. M. zo dňa 24.1.2012 je uvedené, že otcovi bolo priznané odchodné vo výške X.XXX,XX eur. V rozhodnutí J. L. M. zo dňa 24.1.2012 je uvedené, že otcovi bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 411,94 eur mesačne. Od 1.1.2012 sa otec stal civilným zamestnancom. Za obdobie od 10/2010 do 12/2011 dosiahol priemerný mesačný príjem 1.018,- eur netto, pričom v mesiaci november 2011 mu bola vyplatená odmena vo výške 220,- eur a príspevok zo sociálneho fondu vo výške 238,- eur. V mesiaci december mu bola vyplatená odmena vo výške 420,- eur a preplatená dovolenka v sume 994,30 eur. V mesiacoch január 2011 až september 2011 mu boli strhávané exekučné zrážky od 353 do 555,- eur mesačne. Za obdobie od 01/2012 do 03/2013 dosiahol priemerný mesačný príjem 599,58 eur netto. Od 10/2011 mu boli vy konávané exekučné zrážky - výživné na maloletú O. vo výške 99,58 eur a výživné na maloletú O. vo výške 99,58 eur mesačne.
Matka nerozporovala tvrdenia otca, že uhrádza za jednu dcéru poplatok za tanečnú ( za druhú dcéru ho uhrádza matka) . Je pravdou, že otec chodieva s dcérami na, nakoľko sú mimo Bratislavy a matka nemá motorové vozidlo ( aktuálne už O. na súťaže nechodí a dopravu je schopná zabezpečiť aj matka nakoľko má k dispozícii služobné motorové vozidlo). Čo sa týka exekúcie spôsobenej motorovým vozidlom, túto nehodu síce matka spôsobila ale pokiaľ by vedela, že auto nie je poistené, tak by si do neho nesadla. Matka nerozporovala príspevky otca nad rámec vyživovacej povinnosti, s tým, že pokiaľ jej bude uhrádzať zvýšené výživné, tak prevezme platenie týchto poplatkov.
Súd vypočul prostredníctvom kolízneho opatrovníka maloleté deti. O. uviedla, že mamina jej kupuje všetko potrebné . S otcom nemá problémy, ide k nemu na víkend , aj tam prespáva vychádzajú spolu dobre. Keby čokoľvek potrebovala vedela by sa s otcom dohodnúť. Keď niečo potrebuje, tatino jej kúpi. Teraz ide na výlet zo školy do Chorvátska na 10 dní, prispel jej aj tatino. On jej dá peniaze keď potrebuje, ona povie mamine že dostala peniaze. Aj mamina jej dala vreckové. Maloletá O. uviedla, že vzt'ah s rodičmi má dobrý, avšak s mamou a sestrou sa v poslednej dobe viac hádala, nevedeli sa zhodnúť na niektorých veciach. Asi v polovici mesiaca apríl došlo k hádke s matkou a aj so sestrou, kvôli tomu, že si mama myslela, že sa miesto učenia hrá na mobilnom telefóne. V zápale hádky jej mama aj sestra povedali, aby išla k otcovi, keď spolu nevedia vychádzať. To bol spúšťací mechanizmus, aby zavolala otcovi aby pre ňu prišiel. v čase keď bola u mamy, stretávala sa s otcom cez víkend aj so sestrou O., ale aj v týždni ju niekedy odviezol zo školy, alebo na tanečnú. Keď potrebovala nejaké peniaze. lež jej dal. Keď potrebovala nejaké veci, tatino jej kúpil. Teraz jej tiež kupuje, keď niečo potrebuje a dáva jej aj malé vreckové.
Kolízny opatrovník žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 180,- až 200,- eur mesačne ku každému z maloletých detí.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p. , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletých deti došlo k zmene pomerov, od poslednej úpravy uplynulo viac ako 5 rokov, maloletá O. navštevuje 2. stupeň základnej školy, maloletá O. navštevuje konzervatórium, venuje sa finančne náročnej záujmovej činnosti, dievčatá dospievajú ich potreby sa približujú potrebám dospelých žien. Obidvom rodičom sa zvýšil príjem o cca tretinu ( u matky je výraznejšie zvýšenie) , matke sa zvýšili výdavky na zabezpečenie bývania, nakoľko uhrádza splátky hypotekárneho úveru. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj z možnosti otca, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, berúc do úvahy tú skutočnosť, že samotný otec navrhol na pojednávaní výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa . Vyjadrenie otca, že to bolo podmienené neplatením exekúcie neboli preukázané. Otec dosahuje priemerný mesačný príjem cca 1.000,- eur netto vrátane výsluhového dôchodku a bolo mu vyplatené odstupné vo výške X.XXX,- eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti je súd toho názoru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu sumou určenou v tomto rozhodnutí a to aj po zohľadnení exekúcie, takto určené výživné predstavuje necelú tretinu príjmu otca. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala matka zvýšenie výživného o 150 %, pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch maloletých detí a nebolo preukázané ani v príjmoch otca. Matka vyčíslila výdavky na maloleté deti vo výške 210 a 230 eur, pričom tam boli zahrnuté aj položky , ktoré uhrádza otec a to telefón a
poplatok za tanečnú za jednu dcéru. Pokiaľ sa zohľadnia príspevky otca tak výdavky O. dosahujú výšku 153,50 eur mesačne a výdavky O. 215,- eur mesačne. Súd akceptoval aj výdavky na stravu maloletých vo výške 100,- eur na jedno dieťa a čiastočne výdavky na bývanie a to vo výške 1/6 na každé dieťa z celkových nákladov. Vyživovaciu povinnosť má aj matka a pokiaľ si ju bude plniť v rovnakej miere ako otec, čo je vzhľadom na jej príjem adekvátne, bude výživa maloletých detí zabezpečená. Súd prihliadal na tú skutočnosť, že otec prispieva deťom nad rámec vyživovacej povinnosti, ide o pravidelne príspevky, takže neobstojí požiadavka matky, aby sa tieto premietli do zvýšenej vyživovacej povinnosti. Súd prihliadal na výdavky matky v súvislosti s bývaním len čiastočne, nestotožnil sa s jej požiadavkou, aby súd výdavky na bývanie rozdelil počtom členov domácnosti a premietol ich do nákladov detí, nakoľko vlastníkom nehnuteľností je matka, väčšina výdavkov by existovala, resp. by bola znížená minimálne aj v prípade, keby matka žila sama. Z týchto dôvodov súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a vo zvyšku návrh zamietol. Výživné súd zvýšil od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvod na zvýšenie od 1.7.2011 tak ako žiadala v návrhu.
Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 8.8.2011 do 30.6.2013 (22 mesiacov + alikvótna časť za mesiac august t.j. 24 dní ) a u každého dieťaťa dosahuje výšku 1.148,12 ( 50,42 eur x 22 mesiacov = 1.109,24 + 38,88 alikvótna časť za mesiac august, naposledy určené výživné 3.000,- Sk - 99,58 eur, v tomto rozhodnutí 150,- eur, rozdiel 50,42 eur).
Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.