Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_33Cb-207-2012.pdf
PDF · 103.77 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/207/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: SC SUNCITY, s.r.o., Fándlyho 3, Senec, IČO: 36 742 589, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Kovács, Ružomberská 6, Bratislava proti odporcovi: EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s r.o., Litovelská 871, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 395 463 o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo takto
rozhodol:
Odstúpenie od zmluvy o dielo č. ES zo dňa 14.08.2008 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, ktoré dňa 25.06.2012 zaslal odporca navrhovateľovi, je n e p l a t n é.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 345,86 eur za trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 16.07.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.08.2008 navrhovateľ ako objednávateľ a odporca ako zhotoviteľ uzavreli zmluvu o dielo č. ES, ktorej predmetom je zhotovenie diela - stavby polyfunkčného domu. K zmluve o dielo bol dňa 01.04.2010 uzavretý Dodatok č. 1. Odporca dielo v dohodnutom termíne nevykonal, s odovzdaním diela sa dostal do omeškania 293 kalendárnych dní a zároveň dielo postupom času vykazuje vady, ktorých odstránenie v rámci záruky navrhovateľ od odporcu požaduje. Odporca sa domnieva, že má voči navrhovateľovi pohľadávky, avšak skutočnosťou je, že doposiaľ nesplatná pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi je niekoľkonásobne nižšia ako pohľadávka navrhovateľa voči
odporcovi. Navrhovateľ mal ku dňu 25.06.2012 voči odporcovi neuhradené pohľadávky vo výške 662.281,15 eur titulom zmluvnej pokuty. Odporca mal ku dňu 25.06.2012 voči navrhovateľovi neuhradené pohľadávky vo výške 179.515,09 eur. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi bola ku dňu podania žaloby splatná, avšak pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi splatná nie je, nakoľko sa jedná o zádržné, ktoré ostáva na účte navrhovateľa v zmysle zmluvy o dielo a s úhradou tej časti faktúr, ktorá predstavuje zádržné, sa objednávateľ v zmysle zmluvy o dielo nemôže dostať do omeškania. Navrhovateľ mal teda za nepochybné, že ku dňu 25.06.2012 nebol navrhovateľ v omeškaní s plnením žiadnych záväzkov voči odporcovi. Dňa 25.06.2012 zaslal odporca navrhovateľovi list označený ako "Odstoupení od smlouvy o dílo č. ES ze dne 14.08.2008", z ktorého navrhovateľ nie je schopný určiť, či sa vôbec jedná o právny úkon, nakoľko tento postráda akékoľvek náležitosti právneho úkonu v zmysle zmluvy o dielo, ako aj v zmysle právnych predpisov platných a účinných na
území SR. Právny úkon obsiahnutý v liste označenom ako "Odstoupení od smlouvy o dílo č. ES ze dne 14.08.2008" považuje navrhovateľ za neplatný, nakoľko je nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný, má vážne formálne i materiálne nedostatky, je v rozpore so zmluvou o dielo, ako aj s právnymi predpismi SR. Navrhovateľ mal ďalej za to, že ukončiť predmetný zmluvný vzťah jednostranným právnym úkonom nie je možné, nakoľko dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo, je už vykonané. Snaha odporcu "navodiť dojem" odstúpenia od zmluvy nie je možné považovať za nič iné ako rýdzo účelový krok učinený v snahe vyhýbať sa zodpovednosti za kvalitu vykonaného diela a záruke na dielo. Tento krok odporcu podľa navrhovateľa postráda akýkoľvek prvok vážnosti a ani zo strany odporcu neexistuje ani náznak toho, že by uňho existovala reálna vôľa odstúpiť od zmluvy o dielo, nakoľko odstúpením by vznikla odporcovi povinnosť vrátiť všetky plnenia, ktoré na základe zmluvy obdržal - teda vrátiť všetky finančné prostriedky, ktoré z titulu predmetnej zmluvy boli uhradené. Navrhovateľ poukázal na to, že dňa 26.06.2012 vzniesol odporca voči navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom tento nárok opiera o ustanovenie zmluvy o dielo, od ktorej v predchádzajúci deň odstúpil. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľ uviedol, že tento neuznal, nakoľko neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by navrhovateľ mal odporcovi zmluvnú pokutu zaplatiť, keď navrhovateľ nie je s úhradou žiadnych splatných faktúr vystavených odporcom v omeškaní. Čiastky, ktoré odporca považuje za nedoplatky na faktúrach, resp. za neuhradené faktúry predstavujú odporcom zrejme opomenuté zádržné v zmysle čl. 7, bod 7.6 zmluvy o dielo. Právny základ na uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany odporcu vak neexistuje, nakoľko faktúry, ktoré boli označené ako nezaplatené a boli východiskom pre výpočet zmluvnej pokuty, nie sú splatné, nakoľko v časti faktúry ES2011/002, ES2010/184 a ES2010/214 boli započítané so zmluvnou pokutou vyfakturovanou odporcovi, v časti ES2010/008, ES2010/034, ES2009/101, ES2009/120, 150, 167, 185, 196, ES2010/057, ES2010/081, ES2010/102, ES2010/125, ES2010/150, ES2010/181, ES2010/183 zodpovedajú čiastke zádržného, ktoré nie je splatné a v časti ES2009/0006, ES2009/020, ES2009/034, ES2009/049, ES2009/079, ES2009/092, ES2008/224, ES2008/238, ES2008/258, ES2008/274 sa jedná o vzájomne započítané pohľadávky, nakoľko navrhovateľ mal voči odporcovi pohľadávky na základe zmlúv postúpení pohľadávky, ktorých postúpenie aj započítanie bolo odporcovi riadne oznámené. Navrhovateľ sa teda nemohol dostať do omeškania, nakoľko splatnosť záväzku - odporcom požadovaných čiastok, nenastala a teda žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali odstúpenie od zmluvy zo strany odporcu nenastali. Navrhovateľ poukázal na § 344 a § 347 Obchodného zákonníka , § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a § 80 Občianskeho súdneho poriadku . Navrhovateľ odôvodnil svoj naliehavý právny záujem tým, že prípadná platnosť odstúpenia od zmluvy by mala zásadný vplyv na právne postavenie účastníkov, učinením
neplatného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy došlo k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľa, bez určenia neplatnosti sa právane postavenie navrhovateľa stáva neistým.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, napriek tomu, že ho súd k tomu zaviazal uznesením čk. XXCb/XXX/XXXX - XX, ktoré mu bolo spolu so žalobou a prílohami doručené dňa 11.02.2013 v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p.
Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) O.s.p. ). Navrhovateľ bol na pojednávaní zastúpený právnym zástupcom. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 26.05.2013 v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Skúmajúc existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na predmetnom určení súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o dielo č. ES zo dňa 14.8.2008, dodatkom č. 1 k zmluve o dielo č. ES zo dňa 1.4.2010, odstúpením od zmluvy zo dňa 25.6.2012.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľ sa domáhal svojho nároku žalobou o určenie, konkrétne sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, súd preto primárne skúmal, či je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na takomto určení, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je základným predpokladom prípadného úspechu určovacej žaloby. K existencii naliehavého právneho záujmu súd prihliada z úradnej povinnosti, v každom štádiu konania, a to aj bez skúmania vecnej stránky žaloby. Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem zaťažuje navrhovateľa.
Naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na určení spočíva v tom, že navrhovateľ v predmetnom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Danosť naliehavého právneho záujmu spočíva v posúdení súdu, či je podaný určovací návrh vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Žaloby o určenie majú preventívnu povahu, smerujú k tomu, aby sa v budúcnosti predišlo porušeniu práva. Preto určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie.
Z judikatúry:
Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X D. XXX/XXXX, zo dňa 30. júna 2009)
Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. X D. XXX/XXXX)
Súd dospel k záveru, že navrhovateľov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy je daný, nakoľko právne postavenie navrhovateľa je bez rozhodnutia vo veci neisté, keď odporca by sa v budúcnosti z dôvodu odstúpenia od zmluvy mohol domáhať vrátenia plnení poskytnutých navrhovateľovi zo zmluvy o dielo.
V liste odporcu adresovanom navrhovateľovi zo dňa 25.06.2012 odporca navrhovateľovi oznámil, že listom zo dňa 16.01.2012 odporca navrhovateľa upozornil na omeškanie s platbami záväzkov navrhovateľa voči odporcovi. S ohľadom na márne uplynutie všetkých termínov poskytnutých k úhrade záväzkov navrhovateľa po splatnosti a po všetkých márnych jednaniach je odporca nútený zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo zo dňa 14.08.2008 vypovedať. Odporca navrhovateľovi oznámil, že zmluvu vypovedá podľa čl. 16 ods. 16.3.2. a odstúpenie je platné a účinné dňom doručenia listu.
Podľa bodu 16.3.2. zmluvy zhotoviteľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy aj v prípade, ak je objednávateľ v omeškaní s úhradou splatných faktúr o viac ako 30 dní.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 09.07.2013 uviedol, že v prvom rade oboznamuje súd, že na majetok odporcu bol uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 4.9.2012 sp.zn. XK/XX/XXXX vyhlásený konkurz, pričom mal ale za to, že toto konanie nie je ex lege prerušené podľa § 47 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko sa netýka majetku podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi. Existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo je daná tým, že odporca realizoval pre navrhovateľa výstavbu polyfunkčného domu na základe uzavretej zmluvy o dielo s tým, že dielo bolo dokončené a aj odovzdané. Dielo teda bolo vykonané aj keď s nedostatkami a v čase odstúpenia od zmluvy už dochádzalo len k finančnému vyrovnaniu vyplývajúcemu zo zmluvy o dielo. Navrhovateľ si ďalej voči odporcovi uplatnil nárok na odstránenie vád diela v rámci záruky ustanovenej v zmluve o dielo. Cieľom odporcu pri odstúpení od zmluvy bola pravdepodobne snaha o vyhnutie sa povinnostiam vyplývajúcim so záruky za vykonanie dielo a tiež zrejme snaha o zneprehliadnenie vzájomných finančných nárokov zmluvných strán, nakoľko odstúpením od zmluvy by odporcovi vznikla povinnosť vrátiť poskytnutú cenu za vykonané dielo a navrhovateľovi by vznikla povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zbytok motívu odporcu nie je navrhovateľovi známy. Právna neistota v postavení navrhovateľa spočíva aj v tom, že z podania odporcu nie je zrejmé, či sa jedná o odstúpenie od zmluvy alebo výpoveď zo zmluvy. Poukázal na článok 16.8 zmluvy o dielo, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že v čase keď už bolo dielo dokončené nebolo možné od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Keďže odporca sa na pojednávanie nedostavil, nepredložil žiadne listinné dôkazy ani na výzvu súdu, ktorú prevzal v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. dňa 30.03.2013, súd rozhodoval na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných listinných dôkazov predložených navrhovateľom. Súd nemá povinnosť v sporovom konaní rozhodovať na základe zisteného
skutkového stavu veci a skutkový základ rozhodnutia zákon obmedzil len na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Účastník konania nesie na sebe bremeno dôkaznej povinnosti a nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného dôkazmi, ktoré navrhol druhý účastník konania. Účastník je zodpovedný za výsledok konania a tento výsledok závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Ak sa chce odporca v konaní úspešne brániť, má uviesť skutočnosti popierajúce alebo aspoň spochybňujúce navrhovateľom uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť dôkaz.
Občiansky súdny poriadok teda ukladá v rámci sporového konania dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v tomto prípade v neúspechu odporcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia v odstúpení o zmluvy o údajnom omeškaní navrhovateľa so splnením peňažného záväzku voči odporcovi.
Súd dospel k názoru, že odstúpenie odporcu od zmluvy o dielo, je neplatným právnym úkonom, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že v čase vykonania právneho úkonu existovali dôvody pre odstúpenie od zmluvy.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu voči odporcovi vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia advokátom JUDr. Petrom Kovácsom vyčíslených podaním doručeným súdu dňa 09.07.2013 celkom vo výške 345,86 eur za nasledovné úkony právnej služby (v špecifikácii uvedená skratka RP znamená - paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné a prepravné služby - režijný paušál):
1. prevzatie a príprava zastúpenia - vo výške 58,69 eur + RP 7,63 eur
2. písomné podanie - návrh zo dňa 13.07.2012 - vo výške 58,69 eur + RP 7,63 eur
3. účasť na pojednávaní dňa 15.03.2013 - vo výške 60,07 eur + RP 7,81 eur
4. účasť na pojednávaní dňa 09.07.2013 - vo výške 60,07 eur + RP 7,81 eur.
Odporca si ďalej uplatnil náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie z Bratislavy do Pezinka a späť dňa 15.03.2013 (2 x začatá polhodiny á 12,35 eur = 24,70 eur), dňa 09.07.2013 (2 x začatá polhodiny á 12,35 eur = 24,70 eur) a náhradu cestovného za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Pezinka a späť dňa 15.03.2013 vo výške 14,03 eur (46km x 0,21 eur = 9,66 eur, náhrada PHM vo výške 4,37 eur pri priemernej spotrebe 6,7l/100 km a cene nafty 1,42 eur/l) a dňa 09.07.2013 vo výške
14,03 eur (46km x 0,21 eur = 9,66 eur, náhrada PHM vo výške 4,37 eur pri priemernej spotrebe 6,7l/100 km a cene nafty 1,42 eur/l).
Náhradu výdavkov na odmenu právneho zástupcu za úkony právnej služby si navrhovateľ uplatnil v súlade s O.s.p. , tieto trovy zodpovedajú vyhláške MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preto súd túto náhradu trov konania navrhovateľovi podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vo výške 345,86 eur za trovy právneho zastúpenia a vo výške 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, dvojmo.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p. ).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p. ).