Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-141-2011.pdf
PDF · 143.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/141/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Ing. Dagmar Jančiovej a Márie Kasperkevičovej, v trestnej veci proti Ľubošovi Bečkovi, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.7.2013 rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný :
U. B e č k a, narodený XX.X.XXXX v Nitre, trvale bytom Ivanka pri Nitre, Krakovská ulica číslo 12, okres Nitra, zamestnaný v RIBE Slovakia, k. s., Nitra, ako elektromechanik,
j e v i n n ý , ž e :
1./
dňa 28.5.2011 v obci Ivanka pri Nitre, na Krakovskej ulici číslo 652/12 v rodinnom dome, ktorý spoločne obýva so svojou matkou Klárou Bečkovou, sestrou Zlaticou Novou a neterou Patríciou Novou, sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal svojej sestre Zlatici Novej zabitím, vulgárne jej nadával, fyzicky ju napadol, čo u nej vzbudilo dôvodnú obavu, že vyhrážky aj uskutoční a preto vec oznámila na OO PZ Mojmírovce,
2./
od presne nezisteného dňa v roku 2010 do 28.5.2011 v obci Ivanka pri Nitre, na Krakovskej ulici číslo 652/12 v rodinnom dome, ktorý spoločne obýva so svojou matkou Klárou Bečkovou, sestrou Zlaticou Novou a neterou Patríciou Novou, týral svoju matku Kláru Bečkovú tak, že sa jej viackrát pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím, vulgárne jej nadával, fyzicky ju napádal tak, že ju udrel a kopol do rôznych častí tela, čím vyvolal u nej stres a strach o svoj život a jeho konanie vyvrcholilo dňa 28.05.2011, keď sa matke vyhrážal, že ju zabije, rozreže a hodí ju do smetiaka,
- 2 - 1T/141/2011 - 243 t e d a :
v bode 1/
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe,
v bode 2/
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
t ý m s p á c h a l :
v bode 1/
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 127 ods. 4 Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,
v bode 2/
zločin týrania blízkej osobu a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.)
z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3(tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4(štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávajúcu probačným a mediačným úradníkom.
odôvodnenie:
Okresný súd Nitra v trestnej veci obžalovaného U. H. rozhodol rozsudkom XT/XXX/XXXX-XXX dňa XX.X.XXXX. Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Nitre zrušil tento rozsudok uznesením XTo/XXX/XXXX-XXX dňa XX.X.XXXX, vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie súdu I. stupňa a nariadil doplniť dokazovanie opätovným výsluchom oboch poškodených a vyhodnotiť, či ich výpovede z prípravného konania boli získané zákonným spôsobom.
Súd na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej Kláry Bečkovej a Zlatice Novej, svedkov Ing. Martina Pauka a Samuela Holku, výsluchom znalkyne Mgr. Mariany Ťapušíkovej a MUDr. Boženy Segedovej a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu. Toto dokazovanie doplnil opätovným výsluchom poškodenej Y. H., poškodenej Zlatice Novej, výsluchom svedka Mgr. Michala Zuzika a konfrontáciou medzi svedkami Zlaticou Novou a Mgr. Michalom Zuzikom a prečítal listiny zadovážené po vrátení veci z krajského súdu. Obžalovaný U. H. na hlavnom pojednávaní nespravil žiadne vyhlásenie a k bodu 1/ obžaloby uviedol, že to nebolo vyhrážanie. Bola to komunikácia v rodine. Bolo to povedané zo žartu. Nebolo to úmyselné vyhrážanie. Nemyslí si, že je všetko pravda, čo je uvedené v obžalobe. Ak by v domácnosti povedali, že im to vadí tak by svoje správanie zmenil. Nikomu sa nevyhrážal. Sestra po príchode z práce ide hore na poschodie a aj matka je väčšinou na poschodí, iba niekedy prišla do spoločnej miestnosti. Aj sám chodí do roboty. Ak aj niečo povedal nemyslel to smrteľne vážne, to s tým zabitím. Povedal to raz pri nejakej onej a bola to jeho poznámka. Možno to povedal pri hádke. Jeho matka je výbušná a je moc nervózna. Hovoril jej, aby si dala napísať nejaké pirule, aby bol väčší kľud v rodine. Ak by bol kľud tak by sa to nestalo. To všetko sú rodinné záležitosti. Riešili otázku bývania a nebola to vyhrážka, bola to jeho osobná poznámka. Matku si váži a pomáha jej. Nikomu sa nevyhrážal. To bola iba jeho poznámka, nie úmyselné vyhrážanie. Majú poschodový dom a dohodli sa tak, že sestra spolu s dcérou budú bývať na poschodí. Uvoľnil im izbu a oni si mali na poschodí spraviť kuchyňu. Stále to nerobili a chodili do priestoru, ktorý bol vyhradený jemu. Nemal žiadne súkromie a nemohol si nikoho pozvať. Kuchynku stále neriešili. Matka má tiež hore izbu. Matka je nestranná, pomôže aj jemu aj sestre. Po prečítaní časti zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania z č. l. 20 uviedol, že to bolo povedané len tak, nebol to úmysel. Aj oni jemu všelijako nadávajú. Stále pracuje v Ribe Slovakia Nitra a alkohol pije len cez víkendy. Cez týždeň nepije. Sám si povedal, že s alkoholom skončí. Tvrdý alkohol vôbec nepije a nechodí po práci do
krčmy. Nikomu sa nevyhrážal úmyselne. Nepamätá si ako sa zatvárila matka, keď jej povedal to, že ju rozreže a hodí do smetiaka. Svoju matku vníma ako staršiu osobu, ktorá pomôže aj jemu aj sestre. Sama mu sľúbila, že navštívi lekára, aby bola kľudnejšia. K bodu 2/ obžaloby uviedol, že nesúhlasí s tým, čo je napísané v obžalobe. S nikým nemal konflikty a zrazu sa dozvie, že týra matku. Matku má rád a iba sem tam si niečo povedali. Nie je pravda, čo je tam napísané, lebo by nikomu na svete neublížil, nieto ešte jej. Niekedy sa hádali. Ani cudzieho človeka nikdy nezbil, nie ešte vlastnú matku. Nikdy ju neudrel. Facku jej dal vtedy, keď v máji mali konflikt. Aj matka aj sestra išli do neho a on sa bránil. Pohádali sa so sestrou, odpapuľovala mu, vyskočil zo stoličky a urobil náznak, že ju udrie, ale stretli sa iba rukami. Nemá úmysel ubližovať nikomu na svete. Mame ublížil len toho 28.05.2011. Ona povedala, že ju mal kopnúť, keď nakladala do kachieľ, ale nebolo to úmyselné. Šmykla sa mu noha a zavadil o ňu. Po prečítaní výpovede z prípravného konania 16 - 19 a 107 - 109 uviedol, že preberali situáciu okolo bývania. Musel to už riešiť. Robia si všetko sami, svojpomocne. Nie je to tam dobre napísané. Nesúhlasí s tým. Stalo sa, že raz išiel do roboty, matka mu zavadzala a tak ju chytil za plecia a presunul ju. V súčasnosti nedochádza medzi ním a matkou a medzi ním a sestrou ku konfliktom. Náklady na dom znášajú všetci spoločne. Údržbu domu fyzicky robí sám, iba tie veci, ktoré sám urobiť nemôže im robia odborníci. Napríklad, keď robili prípojku plynu tak ich zavolali. Financie však dali všetci. Je pravda, že na Vianoce roku 2010 bolo všetko v poriadku a po novom roku, teda od januára roku 2011 začali viac riešiť bytovú otázku. Podľa neho sa na jeho správaní nič podstatné nezmenilo. Naďalej žijú v spoločnej domácnosti a aj dnes spoločne prišli na pojednávanie. Nemyslí si, že sa ho matka bojí. Normálne spolu vychádzajú a rozprávajú sa. To, čo je napísané v obžalobe v bode 2/ nie je pravda. Rozdiel medzi úmyselným a neúmyselným vyhrážaním by vysvetlil tak, že úmyselné vyhrážanie je to, keď je to vážne povedané a ten, kto to povie to aj spraví. Ak by mu nejaký chlap povedal pri hádke, že ho rozreže a hodí do smetiaku, tak by asi dokázal rozpoznať, či je to žart alebo, či je to vážne. Ďalej by si to vydiskutovali a opýtal by sa ho, či to myslí zo žartu, alebo vážne. Od januára roku 2011 do 28.5.2011 dochádzalo v rodine k častejším hádkam. Pred týmto bol raz oznámený pre priestupok, pretože sa nejako nezhodli. Potom si to vydiskutovali. Niečo chceli robiť, ale sa to nepodarilo. Nadával sám sebe, matke nenadával. Neudrel ju. Aj keď, je to napísané v zázname o priestupku, to nie je pravda, lebo ju vtedy neudrel. Po vrátení veci z krajského súdu uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach, nechce ich zmeniť a ani doplniť. Poškodená Y. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevyužíva svoje zákonné právo a v trestnej veci vedenej proti jej synovi vypovedať bude. Syn sa jej nevyhrážal a viac k tomu nemá, čo dodať. Mali problémy od januára roku 2011. Nie tak ako je uvedené v obžalobe, že to bolo aj predtým. Problémy spočívali v tom, že si navzájom povedali o svojich nedostatkoch a riešili to. Dňa 28.05.2011 mal syn vypité a zavolali políciu. Zavolali ich preto, lebo chceli dať syna na protialkoholické liečenie. To bol ich cieľ. Nesúhlasí s tým, čo je napísané v obžalobe, lebo nie je týraná a ani sa jej nevyhrážal. Je to zmanipulované, lebo na OO PZ Mojmírovce im povedali, že len vtedy pôjde syn na protialkoholické liečenie, keď čo najviac na neho povedia, aby ho bolo za čo obviniť. Povedali im, že len oni im pomôžu. Rozhodli sa s dcérou, že takto syna dostanú na protialkoholické liečenie. Syn je pracovitý, správa sa slušne v tomto roku, pomáha im a stará sa o rodinu. Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že sa to stalo iba raz a bolo to vtedy, keď zavolali políciu. Prokurátorka je voči nim zaujatá, lebo jej napísala list, kde vysvetlila ako sa to stalo. Synovi odpustila a berie do úvahy iba to ako sa správa od 28.05.2011 doteraz. Správa sa odvtedy slušne. To všetko bolo povedané len v rámci hádky. Vyhrážal sa jej iba raz, nevie presne kedy to bolo, ale mohlo to byť 28.05.2011. V tento deň volali príslušníkov polície. Hádky medzi nimi boli len pre bývanie a rozprávali sa o tom, ako by riešili bývanie. Hovorili o tom, že v dome budú bývať aj syn aj dcéra alebo, že dom predajú. Nevedeli sa o tom dohodnúť. Napokon sa dohodli a od vtedy sa nehádajú. Celkom presne si nepamätá, či sa syn vyhrážal iba jej alebo aj niekomu inému, kto v dome žije. Bola tam aj dcéra a možno to povedal aj jej. Nebolo to vyhrážanie, lebo nemal úmysel ich zabiť. Bolo to povedané len tak. Cez pracovné dni syn nepije, pije len cez víkendy. Od 28.05.2011 syn pije menej. Aj keď si vypije, nie v takom množstve ako predtým. K bodu 2/ obžaloby poškodená uviedla, že bola medzi nimi len hádka. Výmena názorov, nebolo to týranie. Syn iba raz útočil na ňu a to dňa 28.05.2011. Viac k tomu nemá čo dodať. V tento deň tiež došlo medzi nimi k výmene názorov za neschovanú polievku a tak ako povedala, v tento deň ju udrel do spánku. Mal vypité ona sa tiež nedala. Nie je pravda to týranie a ak ju udrel v minulosti, tak mu to odpustila. Stalo sa, že jej špatne povedal. Možno mala vinu na tom aj ona. Popiera to, že by ju kopol. Dňa 28.05.2011 sa stal zlom v ich domácnosti a nechce nič iné len to, aby syn išiel na protialkoholické liečenie. Normálne spolu žijú a keď si aj vypije tak len jeden, dva poháriky. Syn sa podieľa na chode spoločnej domácnosti. Žijú spolu v jednom dome a rozdelili si bývanie tak, že ona s dcérou bývajú na poschodí a syn na prízemí. Syn prispieva na náklady, ktoré sú spojené s rodinným domom. Navzájom si pomáhajú. Synovi varí, perie aj žehlí a syn vykonáva chlapské práce. V záhrade robia všetci spoločne. Nepodávala trestné oznámenie v minulosti
na syna. Nevedela, čo je trestné oznámenie a ani teraz by nevolali políciu, keby vedela, že sa to dostane až na súd. Pred 28.05.2011 raz volali políciu, ale to bolo už dávno. Nepamätá si kedy. Došlo vtedy k nedorozumeniu medzi synom a bývalým zaťom. Strach zo syna nemala. Bála sa ho iba 28.05.2011, keď ju napadol a volali políciu. Stalo sa, že odišla z miesta, kde sa hádali preto, aby hádka netrvala a aby sa hádke vyhla. Modriny na tele nemala. Po vrátení veci krajským súdom uviedla, že si nepamätá na to, že ju niekto o niečom poučil. Pamätá si iba na to, že to chceli dať zrušiť. Všetko chcela dať zrušiť od samého začiatku. Nepamätá si na to, že by ju niekto poučil o tom, že má právo v trestnej veci voči synovi odoprieť vypovedať. Po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu na č. l. 45 uviedla, že podpis na konci tejto zápisnice vyzerá to ako jej podpis a aj sa to podobá na jej podpis. Po opakovanej výzve, či ide o jej podpis uviedla, že „ je to môj podpis“. Ku skutku, ktorý je synovi kladený za vinu uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede z hlavného pojednávania. Nikdy nechceli nič iné len to, aby išiel na protialkoholické liečenie. Nikdy sa nehovorilo o týraní. Necíti sa týraná. Chceli len jeho nápravu a to , aby išiel na protialkoholické liečenie. Myslí si, že synovi povedala, že jej vadí, keď si vypije alkoholické nápoje počas víkendu. Aj jej muž bol alkoholik a nechcela, aby dopadol ako on. Preto chcela, aby sa liečil. Poškodená F. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevyužíva svoje zákonné právo a v trestnej veci vedenej proti jej bratovi vypovedať bude. K veci uviedla, že nesúhlasí s tým, čo je napísané v obžalobe. To vôbec nie je pravda, že sa im brat mal viackrát vyhrážať. Jej cieľom bolo len to, aby brat išiel na protialkoholické liečenie. Na OO PZ Mojmírovce im povedali, že môže ísť na liečenie len súdnou cestou. To nie je pravda, čo je tam napísané, to je všetko povymýšľané. Brat sa jej nevyhrážal a nevyhrážal sa ani mame. Všetko bolo povedané v afekte v hádke. Dňa 28.05.2011 volali políciu preto, lebo sa pobili a vtedy sa ho skutočne bála. Chcela brata len nastrašiť a ak by vedela ako to skončí, tak by oznámenie na neho nepodala. Jej úmyslom bolo iba to, dať ho na správnu cestu a nie mu ublížiť. Ich spolužitie bolo konfliktné, pretože spoločne bývajú a konflikty vnikali vtedy, keď bol prítomný alkohol. Spravila všetko preto, aby každý z nich býval sám a mal svoje súkromie. Počas týždňa bolo vždy všetko v poriadku, len cez víkend, keď si brat vypil tak mali konflikty. Neklamala ani na OO PZ Mojmírovce, ale bola v určitom rozpoložení, keď vypovedala. Pred pojednávaním ju nikto neovplyvňoval ako má vypovedať. Hovorí podľa seba. Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že dňa 28.06.2011 na OO PZ Mojmírovce nevypovedala a nevypovedala ani jej matka. Dali im tam podpísať len nejaké obálky. V tento deň všetko chceli odvolať, ale povedali im, že sa to nedá. Poškodená bola vyzvaná, aby nahliadla do spisu na č. l. 46 a aby sa vyjadrila, či podpis na konci zápisnice je jej. Poškodená po nahliadnutí uviedla, že je to jej podpis, ale vtedy nevypovedala. Zápisnicu nečítala. Nie je pravda, že sa im brat vyhrážal viac ako jeden rok. Je pravda, že pri hádke raz povedal, že ak predá dom, tak ich pozabíja. Nie je pravda, že by sa im stále vyhrážal a že by ich napádal. Takto nafúkli vec policajti. Nikdy sa jej nevyhrážal tak, že by ju bol naháňal, chodil za ňou s nožom, alebo ju bil. Nevyhrážal sa, len sa tak vyjadril, keď bol opitý. Jej dcére sa nikdy nevyhrážal. Ku skutku v bode 2/ obžaloby uviedla, že nevidela, že by brat matku napádal. Len počula, že sa vadili. To, že sa ho veľmi bojí bolo podsunuté príslušníkmi PZ, ktorí mali pri výsluchu otvorenú knihu a viackrát sa ich pýtali, či sa ho mama bojí. Napísali to preto, aby to bol trestný čin. Je pravda, že keď si brat vypije je agresívny a nadáva. Iba raz videla, že brat mamu udrel a to bolo 28.05.2011, keď volali políciu. Nevidela, že by brat mamu kopol. Štuchol do nej, ale bitku nevidela. Odsotil ju, keď mu stála v ceste. Sťažovala sa jej matka, ale bolo to už dávno. Nevie, čo jej povedala. Pred 28.05.2011 raz volala políciu, lebo mala s bratom osobnú potýčku. Je to už veľa rokov dozadu a bolo to v súvislosti s jej manželom. Dňa 03.10.2010 volala políciu, lebo mali slovné nedorozumenie s bratom. Hádka bola pre kačice a nevedeli to ukončiť. Fyzicky ju brat vtedy nenapadol a nevie o tom, že by napadol mamu. Políciu volala aj 7.04.2012, lebo brat bol pod vplyvom alkoholu a nevedela ukončiť hádku s ním. Pri útokoch jej brata na matku nebola prítomná jej dcéra Patrícia. Nevie prečo vo svojej výpovedi povedala, že 28.5.2011 videla, že brat udrel matku. Mama nikdy nemala na tele modriny a nebola bitá. Bola niekedy rozrušená z hádok. Dňa 28.05.2011 volala políciu preto, lebo sa pobili a od polície chcela pomoc, nie toto. Od 28.05.2011 vychádzajú s bratom dobre. Obaja chodia do práce. Nehádajú sa a ani sa nebijú. Dňa 7.4.2012 prišla obálka s obžalobou a brat to neuniesol. Nie je tam napísané to, ako to mysleli. Spoločne sa podieľajú na nákladoch spojených s domom a bývaním. Vzájomne si aj pomáhajú. Spúšťačom agresívneho chovania jej brata bol alkohol. Ak by nepil, bolo by všetko v poriadku. Keď nebude piť nebudú ani konflikty. V minulosti, keď nepil alkoholické nápoje všetko bolo v pohode. V prípade, že by sa brat dostal do väzenia, tak by si vyčítali, že podali trestné oznámenie. Možno by sa im pohoršilo aj finančne a asi by všetko nestíhali platiť. Bolo by ich menej aj na prácu okolo domu. Dom predať nechcú. Nevie ako by to vnímalo okolie, pretože brata vníma ako tichého človeka, lebo nechodí piť mimo domu. Dňa 28.5.2011 volala políciu kvôli bitke a v tom čase bol brat hore na poschodí. Uviedla, že sa ho bála, pretože nevie k čomu mohlo prísť. Mal vypité a nevie, čo vtedy môže od neho očakávať. Biť sa nenechá a preto volala políciu.
Nevie z čoho znalkyňa vychádzala, keď v posudku uviedla, že je matka týraná. Matka je precitlivená a nie je silná osobnosť. Jej dcéra Patrícia sa ich hádkam vyhýba. Má svoje záujmy, ale z domu neodchádza. Niekedy ide s kamarátkami von. Rozprávali sa o tom, čo sa deje v ich dome a povedala jej, že jej lezie na nervy to hádanie. Nič iné, len alkohol spôsobil agresívne správanie jej brata. Za tým si stojí. Dňa 7.4.2012 nepodávala trestné oznámenie na brata, bol to iba priestupok. Má o tom aj potvrdenie, že išlo o priestupok. Ohľadne priestupku zo dňa 7.4.2012 hovorila tomu policajtovi, ktorý prišiel k nim a na OO PZ Mojmírovce vypovedala pred vyšetrovateľom Martinom Paukom. On uznal, že to je priestupok. Po vrátení veci z krajského súdu svoju výpoveď doplnila tak, že si nespomína na to ako ju poučil svedok Mgr. Zuzik pri výsluchu dňa 28.6.2011. V tento deň ani nevypovedala. Prišli tam a chceli všetko stiahnuť. Dali im podpísať nejaké obálky, ale pred nimi nič nehovorila. Po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu na č. l. 46 a po pozretí podpisu na konci zápisnice uviedla, „je to môj podpis, ja si nepamätám, že by som niečo vtedy vypovedala“. Aj keď to podpísala, tak to už bolo takto pripravené, ale nevypovedala. Ďalej uviedla, že nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Pamätá si, že hovorili, že to tak nechcú, ale on nim povedal, že sa to inak nedá a že to musí ísť ďalej a preto tú zápisnicu podpísala. Konkrétne sa jej brat v období od roku 2010 do 28.5.2011 nevyhrážal zabitím. Keď sa vadili, tak sa vadili. Vadili sa preto, že mali spoločnú domácnosť a nevedeli sa dohodnúť. Nemala v tomto období pocit, že sa ho má báť, že ju zabije. Nevedeli sa len dohodnúť. Nikdy sa jej nevyhrážal, že ju zabije. Nepamätá sa ani na to, že by sa jej vyhrážal dňa 28.5.2011, keď volali políciu. Už si presne nepamätá ako to bolo, je to už dávno a preto sa pridržiava svojej výpovede z predchádzajúceho hlavného pojednávania. Vtedy to mala jasne v hlave. Teraz je to už ďaleko. Opakovane volala políciu preto, lebo mali s bratom konflikt, ktorý nevedeli ukončiť. Nepamätá sa presne, čo sa vtedy stalo. Nevedeli sa dohodnúť. Bol opitý a nadával jej. Keď volala políciu, tak už sa navzájom pobili. Volala ich preto, lebo sa bála. Čoho sa bála nevie. Nevie, čoho sa bojí človek, keď je v ohrození. Jednoducho bol opitý a nevedel, kedy má skončiť. Nevie, čo jej hovoril pri hádke. Nepamätá si na to, bolo to už dávno. Podpisovala nie obyčajnú obálku, ale obálku s okienkom, teda doručenku. Nikdy jej brat neublížil, keď bol triezvy. Vždy sa to stalo len vtedy, keď mal vypité. Vadilo jej keď pil, lebo piť a piť je rozdiel. Je pravda, že sa nevedeli dohodnúť. Pri konfrontácii so svedkom Mgr. Michalom Zuzikom uviedla, že si nespomína, že by ju bol svedok vypočúval a ani si nespomína, že by vypovedala pred ním. Boli to stiahnuť a dal im podpísať obálky. Nič pred ním nevypovedala. povedala, že to ďalej nechcú a on jej povedal, že sa to už nedá a musí to ísť ďalej. Mama neplakala a neprosila o pomoc. Čítala jej čo vypovedala, lebo si zabudla okuliare. Kolegov svedka udali preto, lebo v zápisnici bola iná verzia akú povedali a nútili ich to podpísať. Svedok ju nenútil, ale od štyroch ľudí dostala inak sformulovanú jednu a tú istú vec. Svedok im povedal, že sa to nedá stiahnuť. Pamätá si, že svedok prišiel k nim, aby došli do Mojmíroviec niečo podpísať. Bolo to niekedy cez víkend. Obálky im dali podpísať v Mojmírovciach. Nič si nevymyslela, nemá na to príčinu. Pamätá si, že podpisovala obálky. Hovorí len to, čo bolo.
Svedok Ing. Martin Pauk na hlavnom pojednávaní uviedol, že podkladom pre vznesenie obvinenia U. Bečkovi bol spisový materiál, ktorý dostal a tiež konzultácia s kolegom, ktorý mu tento spis odovzdával a končil službu. Po preštudovaní spisu vzniesol obvinenie. Keďže sa jedná o dlhý časový odstup od vznesenia obvinenia konkrétne skutočnosti si už nepamätá. Nepamätá si ani na to za akých okolností bol vykonaný výsluch U. H. v procesnom postavení podozrivého a v procesnom postavení obvineného. Nepamätá si presne ako vypovedal, či plynule alebo odpovedal na otázky. Počas služby mávajú viacero prípadov nebezpečného vyhrážania a preto si to pamätať nemôže. Zápisnica o výsluchu podozrivého a ani zápisnica o výsluchu obvineného v tejto veci upravovaná nebola. Nikdy to nerobil a ani to robiť nebude. Pridržiava sa toho, čo je uvedené v spisovom materiály. Pokiaľ sa dobre pamätá s poškodenými v tomto prípade v kontakte nebol. Bol v kontakte s poškodenou Zlaticou Novou počas služby začiatkom apríla roku 2012, keď podávala trestné oznámenie na U. H. z dôvodu, že zdvihol na ňu stoličku a zahnal sa ňou na ňu. Malo to byť z toho dôvodu, že sa chcel s ňou dohodnúť ako by mal vypovedať na súde. Táto vec však bola riešená ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Toto trestné oznámenie bolo podané na OO PZ Mojmírovce. Prišla tam aj pani Klára Bečková, ale s ňou v služobnom kontakte nebol. Trestné oznámenie bolo prijaté na OO PZ Mojmírovce ako prečin nebezpečného vyhrážania, ale po doplnení zistil, že sa nejedná o tento prečin a vec zostala na OO PZ Mojmírovce ako priestupok. V akom štádiu je vec teraz a ako bola ďalej riešená povedať nevie. Na 80 až 90 % si pamätá, že vo výpovedi pani Novej sa uvádzalo, že pán Bečka bol pod vplyvom alkoholu v čase skutku.
Svedok Samuel Holka na hlavnom pojednávaní uviedol, že spisoval zápisnicu o trestnom oznámení ako aj dodatok k tejto zápisnici a vydával aj uznesenie o začatí trestného stíhania. Po začatí trestného stíhania aj vypočúval poškodené. Vie, že to bolo cez víkend a mal výjazd pričom bol operačným dôstojníkom poslaný na OO PZ Mojmírovce s tým, že je tam zadržaný páchateľ prečinu nebezpečného vyhrážania. Po príchode zistil, že obžalovaný U. H. je pod vplyvom alkoholu a bolo mu dané aj fúkať. Hodnotu nameraného alkoholu si už presne nepamätá, ale bolo to dosť veľa. Príslušníci OO PZ Mojmírovce mu vysvetlili, prečo boli vyslaní a uviedli mu, že podľa oznámenia pani Novej a pani Bečkovej tieto boli napadnuté obžalovaným. Po prečítaní úradného záznamu a po rozhovore s hliadkou OO PZ Mojmírovce zistil, že by sa mohlo jednať o prečin nebezpečného vyhrážania. Najprv sa porozprával s poškodenými pani Bečkovou a pani Novou, ktoré mu uviedli, že obžalovaný ich pod vplyvom alkoholu napadol. Pred spísaním zápisnice o trestnom oznámení boli riadne poučené. Pani Bečková vo svojej výpovedi uviedla skutočnosti, že už niekoľko rokov ich obžalovaných osočuje, vulgárne im nadáva a obe zhodne uviedli, že posledný rok sa to dosť zhoršilo a došlo z jeho strany aj k fyzickému napadnutiu. Pani Bečková uviedla, že syn ju bije len doma a útočí na takú oblasť jej tela, ktorá je zakrytá a nie je vidieť tam modriny. Povedala, že útočí hlavne na jej hlavu a nohy. V tento deň sa mali údajne v kuchyni hádať, pričom ju mal syn dotlačiť až k stene udrieť ju a následne sa udrela o stenu. Hádka potom pokračovala a útok obžalovaného pokračoval na pani Novú hore na poschodí. Tam ju mal obžalovaný chytiť za vlasy a pod krk. Toto videla aj dcéra pani Novej Patrícia. Videla, že ju udrel do hlavy a hore bil pani Novú. Musela to Patrícia vidieť, pretože to uviedla rovnako ako pani Nová, že ju bil a chcel jej vypichnúť oči. Patrícia vypovedala po výsluchu pani Bečkovej a pani Novej, pričom ich výpovede nepočula. Obe poškodené uviedli, že sa im obžalovaný vyhráža zabitím len, keď je opitý. Vyhráža sa im, že ich zabije, že ich pokrája a hodí ich do smetí. Pani Nová ešte uviedla, že by chceli predať rodinný dom, v ktorom bývajú pričom polovica domu patrí pani Bečkovej a druhá polovica patrí jej a obžalovanému. Hovorila, že po predaji domu sa odsťahujú bez obžalovaného. Aj ona uviedla, že obžalovaný sa im vyhráža, keď je pod vplyvom alkoholu. Poučil obe poškodené, že ak začne trestné stíhanie a pôjde o prečin nebezpečného vyhrážania nie je možné, aby na druhý deň prišli a vzali trestné oznámenie späť. Poučil ich, že pri násilných trestných činoch musí konať z úradnej povinnosti. Po výsluchu poškodených a svedkyne Patrície Novej dostal súhlas na zadržanie obvineného od prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra a jeho výsluch musel byť prerušený v dôsledku toho, že bol pod vplyvom alkoholu. Príslušníci OO PZ Mojmírovce, ktorí boli na zákroku a predvádzali vtedy podozrivého mu povedali, že aj za ich prítomnosti sa obžalovaný voči matke správal ako k poslednej slúžke. Dňa 28.05.2011 bola pani Bečková rozrušená, mala slzy v očiach a plakala. Nevedela, čo má robiť a nič nehovorila bola ustarostená. Povedal im, že keď to tak dlho trvá spracuje návrh na väzobné stíhanie. Tiež ich poučil, že môže byť obžalovaný vykázaný na 48 hodín z obydlia, ale nemôže sa im zaručiť ako sa bude správať po uplynutí tohto času po návrate domov. Povedal im, aby sa obe poradili a následne obe súhlasili s väzobným stíhaním obžalovaného. Myslí si, že kolega aj spracoval návrh na väzobné stíhanie. Pani Bečková menej hovorila, ale pani Nová komunikovala a chcela brata dostať z domu. Po začatí trestného stíhania obe vypočul ako poškodené a písal to, čo hovorili. Ich výpovede sú autentické a na záver im položil nejaké otázky. Potom prečítal zápisnicu o ich výsluchu spýtal sa, či nechcú niečo doplniť a následne zápisnicu vytlačil. Po vytlačení im znovu dal zápisnicu prečítať a po súhlase s jej obsahom zápisnicu podpísať. Nič do ich výpovedí nedoplnil a ani im neradil ako majú vypovedať. Výsluch osoby mladšej ako 15 rokov vykonal bez prítomnosti kurátora alebo pedagóga, pretože to bolo cez víkend bolo už okolo 17.30 hod. a uvážil, že by nebolo vhodné ďalšiu hodinu čakať na kurátora, ak by ho vôbec zohnal. Výpoveď maloletej bola za prítomnosti jej matky pani Novej. Patrícia jej tuším sedela na kolenách a tak vypovedala. Podľa jeho názoru bola výpoveď maloletej poškodenej vykonaná v súlade s Trestným poriadkom. Nevznášal U. H. obvinenie. Po jeho zadržaní a obmedzení jeho slobody odovzdal spis kolegovi, ktorý vypovedal pred ním. Po začatí trestného stíhania a po vypočutí poškodených a maloletej svedkyne bol prerušený výsluch U. H. a preto spis odovzdával kolegovi. Nemá dôvod nafukovať výpovede poškodených. Píše to, čo mu hovorili. To, že to trvá dlhšie, asi 5 rokov uviedli samé poškodené. Povedal im iba to, aby uviedli všetky skutočnosti ohľadne ich spolunažívania, ich štyroch, v spoločnom rodinnom dome. Povedal, že poškodená uviedla, že to trvá dlhšie ako päť rokov preto, že keď išiel na tento výsluch tak si prečítal v ich spise zápisnice o výsluchu poškodených. V zápisnici pani Bečkovej je hneď v prvej vete, alebo v prvom odseku uvedené, že jej syn je agresívny a vulgárne im nadáva a celé toto trvá päť rokov a posledný rok sa to zhoršilo. Obžalovaný nemohol počuť o čom sa rozprávali a nemohol počuť ani výpovede poškodených a Patrície Novej. Bol v zadržiavacej miestnosti a výsluch bol vykonaný o dve miestnosti ďalej. Dvere boli zavreté a obžalovaný bol tak pod vplyvom alkoholu, že nevedel
ani poriadne rozprávať. Výsluchy sa konali tak, že nemohol počuť ako prebiehali a nemohol počuť ani to o čom sa rozprávali. Nie je pravda, že bol voči obžalovanému zaujatý. Nepoznal ho a ani ho nepozná. Nevie, prečo by mal byť voči nemu zaujatý. Videl ho asi 15 minút. Keď nafúkol výpoveď poškodenej Zlatice Novej, prečo podpísala poškodená zápisnicu o jej výsluchu. Napísal iba to, čo povedali a na záver ich výpovede sa ich opýtal, či chcú ešte niečo dodať. O tom protialkoholickom liečení je niečo napísané, ale už si nepamätá presne čo. To, že sa radil s príslušníkmi OO PZ Mojmírovce, mohol obžalovaný počuť a radil sa s nimi preto, lebo oni boli na zákroku. Výsluchy poškodených počuť nemohol. Zápisnicu o výsluchu vždy prečíta on sám a následne po jej vytlačení ju dá ešte prečítať vypočúvanej osobe. Pamätá si, že pani Bečkovú poučil, že má právo odoprieť vypovedať v prípade, že by mohla sebe, alebo niekomu jej blízkemu privodiť trestné stíhanie. Poučil ju, že proti synovi vypovedať nemusí. Povedala mu, že vypovedať bude. V jej výpovedi je iba raz spomenuté, že ju syn rozreže a hodí do smetí. V prípade, že maloletá svedkyňa nebola prítomná pri skutku a určite nebola prítomná ani pri výsluchu svojej babky a svojej matky, ako mohla popísať, čo sa stalo dole v kuchyni a čo sa stalo hore v kuchyni, ak by to nevidela. Nevie ako to je možné a nevie, či sa oni spolu o tom rozprávali.
Znalkyňa z odboru psychológie Mgr. Mariana Ťapušíková na hlavnom pojednávaní uviedla, že si vypočula na hlavnom pojednávaní obe poškodené, ale ich výpovede ju nevedú k zmene záveru jej znaleckého posudku. Pri vyšetrení u všetkých troch vyšetrovaných zistila, že ich intelekt je v pásme priemeru, nie je chorobne narušený a sú schopné správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Ich výpovede pri vyšetrení dňa 17.04.2011 vykazovali dostatočné znaky vierohodnosti. Psychologickým vyšetrením bol potvrdený syndróm týrania osoby poškodenej Kláry Bečkovej u ďalších dvoch vyšetrovaných sa nepreukázal. Na strane 8 a 9 znaleckého posudku je uvedené to, čo poškodená Klára Bečková uvádzala, keď už bola poučená, že nejde trestné oznámenie stiahnuť. Obe poškodené stále dávali dôraz na protialkoholické liečenie, nie na väzbu obvineného. Výpovede poškodených u nej mali dostatočné znaky vierohodnosti. Keď dnes poškodená Klára Bečková vypovedala uvádzala, že ak sa to aj stalo nechce si to pamätať, alebo ak sa to aj stalo tak to aj odpustila. Tieto jej odpovede znižujú vierohodnosť jej dnešnej výpovede. Z pohľadu psychologickej analýzy takáto výpoveď nie je vierohodná, lebo konkrétne neodráža skutočnosť, ktorá bola prežitá. Človek si podstatu pamätá. Skutočnosť, či sa to stalo alebo nestalo si človek pamätá, ak nemá poruchu pamäte. Nemusí si pamätať presný dátum. Syndróm týranej osoby má viaceré štádiá. V počiatku týraná osoba utajuje tieto skutočnosti, prežíva ich, prípadne si poplače a sama pre seba odôvodní, prečo sa to tak deje. V ďalšej fáze už očakáva pomoc najbližšieho okolia. Posťažuje sa a čaká pomoc z vonka od najbližších. Až v poslednej fáze obeť ustupuje, odchádza a snaží sa vo všetkom páchateľovi násilia vyhovieť. V tomto štádiu už očakáva pomoc z vonka a nielen od blízkych. V tomto štádiu je násilie dlhodobé, graduje a obeť má obavy z tohto možného násilia. Pri vyšetrení zistila, že poškodená Klára Bečková je v poslednej fáze syndrómu týranej osoby. Tento syndróm sa nevyvinie pri jednorazovom násilí. Pravdepodobne situácia v rodine trvala dlhšie ako od januára roku 2011. Na základe testového vyšetrenia stanovila u tejto poškodenej prejavy depresie stredne ťažkého stupňa a preto odporučila preliečenie antidepresívami. Antidepresíva v takomto prípade môžu zmierniť prejavy depresie na krátky čas, ale v prípade neodstránenia alebo pokračovania konfliktov sa i napriek antidepresívnej liečbe môže depresia prehĺbiť do ťažkého stupňa. Poškodené Zlatica Nová a Patrícia Nová podľa znaleckého vyšetrenia netrpia syndrómom týranej osoby, ale neurotickými prejavmi. V prípade maloletej, vzhľadom k veku, pokračovanie takéhoto spôsobu života môže mať negatívny vplyv na celkový harmonický vývin osoby, s dôrazom na formovanie vzťahu k opačnému pohlaviu. Výpovede svedkyne Zlatice Novej v priebehu znaleckého vyšetrenia vykazovali známky dostatočnej vierohodnosti. V porovnaní s jej výpoveďami, ktoré dnes odzneli na pojednávaní ich s psychologického hľadiska považuje vierohodnejšie. Samotná svedkyňa dnes na jej otázky odpovedala, že jej vyjadrenia nepodsúvala otázkami a ani iným spôsobom a to, čo je teda zadokumentované na strane 13 až 15 znaleckého posudku sú jej autentické vyjadrenia. Samotná neurotizácia osobnosti spomínaná u Patrície Novej a Zlatice Novej by mohli byť vysvetliteľné aj konfliktami, či už v súvislosti s požívaním alebo bez požívania alkoholu so strany obžalovaného. Syndróm týranej osoby však nevzniká v dôsledku bežnej výmeny názorov, hádok, či už za účasti alkoholu, alebo bez neho. Pri depresii a neurotizácii, teda oboch spomínaných psychických kategóriách, je vymiznutie podmienené odstránením zdrojov, ktoré ich vyvoláva. Bez liečenia samotné odstránenie zdrojov stačí na ich vymiznutie. V prípade uväznenia obžalovaného ujma, ktorá by vznikla poškodenej Zlatici Novej, o ktorej hovorila vo svojej výpovedi, s psychologického hľadiska je aj objektivizovaná. Týraná osoba nie je len tá, ktorá nikdy nepovie svoj názor. Obžalovaný dnes sám uviedol, že jeho matka sa snaží konflikty zažehnať tak, že odíde. Toto nie je dôsledok spred trinástich rokov. Ak aj žila Klára Bečková roky v konfliktnom manželstve, tak ako
už bližšie uviedla, ak sa pominuli skutočnosti, ktoré syndróm vyvolávajú tak sa pominú aj následky. Ak sa pominul agresívny manžel, tak sa pominuli aj následky jeho správania. Ak bude syn pani Bečkovej odsúdený a uväznený, tak všetky tri ujmy, ktoré spomínala pani Zlatica Nová sa budú týkať aj jej. Najťažšia ujma vznikne na jej svedomí, že si poslala vlastné dieťa do väzenia. Ak by však pokračovalo správanie popísané v ich výpovediach, tak by mohlo dôjsť k prehĺbeniu depresie u nej, ako už bližšie uviedla. Táto ujma nie je o nič menšia ako by bola ujma na jej svedomí.
Znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, MUDr. Božena Segedová na hlavnom pojednávaní uviedla, že po štúdiu trestného spisu a po psychiatrickom klinickom vyšetrení dospeli k záverom, ktoré sú uvedené na strane 12 až 14 znaleckého posudku. S týmito závermi sa stotožňujú a zotrvávajú na nich. U obžalovaného zistili abúzus alkoholu, čo je nadmerné škodlivé požívanie alkoholických nápojov, bez príznakov závislosti. Vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie vedel aj ovládať no mierne forézne, nevýznamne boli jeho ovládacie schopnosti zmiernené v dôsledku požitia alkoholu. Je schopný chápať zmysel trestného konania. Nezistili u neho závislosť na alkohole a preto ani nenavrhujú uloženie ochranného liečenia. Pri vyšetrení nezistili u obžalovaného povahové psychopatologické znaky a ani poruchu osobnosti. Alkohol môže byť spúšťačom agresívneho správania. Obžalovaný sa môže liečiť aj dobrovoľne, ak alkohol považuje za problém. Abstinencia môže eliminovať agresívne správanie. Na strane 12 znaleckého posudku uvádzajú, že obvinený prejavoval agresivitu voči matke a sestre aj pred inkriminovaným skutkom. Toto zistili zo slov obvineného. Podľa neho boli tieto prejavy vyprovokované požitím alkoholu. Aj sama poškodená toto uvádza. Nevie sa vyjadriť k otázke, či by sa obžalovaný agresívne správal aj bez požitia alkoholických nápojov. Je málo pravdepodobné, že by obžalovaný uvádzal požitie alkoholu ako krycí mechanizmus svojho agresívneho správania. Pokiaľ pani prokurátorka má nejaké pochybnosti, alebo by presnejšie chcela zistiť, či sa obžalovaný agresívne môže správať aj bez požitia alkoholických nápojov, bolo by potrebné pribrať do konania znalca z odboru psychológie, ktorý môže detailnejšie posúdiť osobnosť obžalovaného. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Požitie alkoholických nápojov však môže provokovať agresívne správanie.
Svedok Mgr. Michal Zuzik na hlavnom pojednávaní uviedol že, veľa si z tohto prípadu už nepamätá. Vie, že skutok sa stal niekedy cez víkend a pôvodne vypočúval poškodené jeho kolega. Sám potom vypočul obe poškodené po vznesení obvinenia. Pred výsluchom vždy dáva všetkým prečítať poučenie, ktoré je zapísané v zápisnici. Pamätá si, že matka vtedy obvineného plakala a prosila, aby jej polícia pomohla. Ani jedna z nich pri výsluchu u neho neodmietla vypovedať. Ani jedna poškodená nevyužila svoje zákonné právo odoprieť vypovedať. Konkrétne si nepamätá aké slová použili, keď sa vyjadrovali k poučeniu. Pamätá si len o to, že matka prosila políciu o pomoc.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sa stali skutky uvedené v bode 1/ a 2/ rozsudku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ich spáchal obžalovaný.
Obžalovaný uviedol, že jeho spolužitie s poškodenými, s matkou a sestrou bolo dobré. S nikým nemal konflikty a zrazu sa dozvedel, že týra matku. Matku má rád a iba sem tam si niečo povedali. Facku jej dal vtedy, keď v máji mali konflikt. Aj matka aj sestra išli do neho, tak sa bránil. Pohádali sa so sestrou ona mu odpapuľovala a tak vyskočil zo stoličky, urobil náznak, že ju udrie, ale stretli sa iba rukami. Mame ublížil len 28.05.2011. Z výpovedí poškodených Kláry Bečkovej a Zlatice Novej z hlavného pojednávania vyplynulo, že síce vec oznámili na OO PZ Mojmírovce, ale ich cieľom nebolo trestné stíhanie obžalovaného. Ich cieľom bolo, aby mu bolo uložené protialkoholické liečenie. V prípravnom konaní vypovedali tak ako je uvedené v zápisniciach len preto, lebo príslušníci polície im povedali, že na liečenie môže ísť len v prípade trestného stíhania. Na hlavnom pojednávaní obe zhodne uviedli, že obžalovaný sa k nim správa slušne, pomáha im a vypije si iba počas víkendu, lebo inak chodí každý deň do práce. Spúšťačom jeho nevhodného správania dňa 28.5.2011 bol alkohol. Volali políciu, lebo v tento deň bol pod vplyvom alkoholu agresívny. Z výpovede poškodenej Zlatice Novej vyplynulo, že volala políciu, lebo mali s bratom nedorozumenie, ktoré nevedeli ukočiť a mala obavu, lebo aj jej sa vyhrážal a pobili sa. Od tohto dňa sa jeho nevhodné správanie neopakovalo. Z výpovedí obžalovaného aj oboch poškodených vyplynulo, že v období asi jedného roka, ktoré skončilo dňa 28.5.2011, v obci Ivanka pri Nitre, v rodinnom dome, ktorý spoločne obývajú, sa obžalovaný viackrát pod vplyvom alkoholu vyhrážal svojej matke Kláre Bečkovej zabitím, vulgárne jej nadával, fyzicky ju napádal tak, že ju udrel a kopol do rôznych častí tela, jeho konanie vyvrcholilo dňa 28.05.2011, keď sa matke vyhrážal, že ju zabije, rozreže
a hodí ju do smetiaka. Výpoveďami svedkov - príslušníkov polície, Ing. Martina Pauka a Samuela Holku ako aj výpoveďou znalkyne z odboru psycholólie Mgr. Mariany Ťapušíkovej mal súd preukázané, že takýmto konaním obžalovaný u nej vyvolal strach o svoj život a stres. Obžalovaný vo svojej výpovedi priznal, že vznikali v domácnosti nedorozumenia, pretože sa nevedeli dohodnúť akým spôsobom budú užívať rodinný dom, v ktorom všetci žijú. Dohodli sa síce, že poschodie budú obývať a užívať matka a sestra s dcérou Patrícou, ale toto nedodržiavali a používali aj priestory prízemia, ktoré mal užívať on. Nemal žiadne súkromie a nemohol si nikoho priviesť domov. Obe poškodené potvrdili túto časť výpovede obžalovaného. Obe uviedli, že už sú dohodnutí na spôsobe užívania rodinného domu a od vtedy je v ich domácnosti pokoj. V prípravnom konaní obe zhodne uviedli, že ak si obžalovaný vypije, tak jeho správanie je agresívne, nadáva im a vyhráža sa im, že ich zabije. Z výpovede svedkov - príslušníkov polície, Ing. Martina Pauka a Samuela Holku mal súd preukázané, že obe poškodené v deň skutku, keď privolali hliadku OO PZ Mojmírovce v dôsledku hrubého, agresívneho správania obžalovaného a pri výsluchu potvrdili, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu sa už dlhšie voči matke správa nevhodne.
Vtedy jej vulgárne nadáva, vyhráža sa jej zabitím a fyzicky ju napáda. Sám obžalovaný priznal, že matke dal facku, ale bolo iba raz, priznal, že ju chytil za ramená a presunul, lebo mu zavadzala a kopol ju náhodne, keď prikladala do kachieľ a jemu sa šmykla noha. Skutočnosť, že jeho nevhodné správanie vyvrcholilo dňa 28.5.2011, potvrdili vo svojich výpovediach obe poškodené, keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Poškodená Klára Bečková uviedla, že v tento deň sa jej obžalovaný vyhrážal tak, že ju zabije, rozreže a hodí ju do smetiaka. Obžalovaný priznal, že si vypije alkoholické nápoje doma pri práci, inak počas týždňa nepije, lebo chodí do práce. Skutočnosť, že obžalovaný nie je závislý na alkohole potvrdila svojou výpoveďou aj znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. Božena Segedová. Súd mal preukázané zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Mariany Ťapušíkovej ako aj z jej výpovede z hlavného pojednávania, že intelekt všetkých troch vyšetrovaných, Kláry Bečkovej, Zlatice Novej a Patrície Novej, je v pásme priemeru, nie je chorobne narušený a sú schopné správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Ich výpovede pri vyšetrení dňa 17.4.2011 vykazovali dostatočné znaky vierohodnosti. Psychologickým vyšetrením bol potvrdený syndróm týrania osoby u poškodenej Kláry Bečkovej u Zlatice Novej a Patrície Novej sa nepreukázal. Výpovede poškodených mali dostatočné znaky vierohodnosti. Ak poškodená Klára Bečková na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ak sa to aj stalo nechce si to pamätať, alebo ak sa to aj stalo tak to aj odpustila, tieto jej odpovede znižujú vierohodnosť jej výpovede z hlavného pojednávania. Z pohľadu psychologickej analýzy takáto výpoveď nie je vierohodná, lebo konkrétne neodráža skutočnosť, ktorá bola prežitá. Človek si podstatu pamätá. Skutočnosť, či sa to stalo, alebo nestalo si človek pamätá ak nemá poruchu pamäte. Syndróm týranej osoby má viaceré štádiá. Pri vyšetrení zistila, že poškodená Klára Bečková je v poslednej fáze syndrómu týranej osoby. Tento syndróm sa nevyvinie pri jednorazovom násilí.
Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a aj v ich súvislostiach súd skutok obžalovaného v bode 1/ kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §§ 127 ods. 4 a 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe. Konanie obžalovaného vzbudilo dôvodnú obavu u poškodenej Zlatici Novej, pretože privolala do ich domu políciu. Zlatica Nová je vo vzťahu k obžalovanému chránenou osobou, pretože je mu osobou blízkou ako jeho sestra. Skutok v bode 2/ súd kvalifikoval ako ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu. Blízkou osobou podľa ustanovenia § 127 ods. 4 Trestného zákona sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, súrodenec a manžel. Matka obžalovaného je vo vzťahu k nemu teda osobou blízkou.
Obžalovaný U. H. v mieste trvalého bydliska má dobrú povesť, v obci neboli na neho podané žiadne sťažnosti. Je riadne zamestnaný, disciplinárne riešený nebol a na pracovisku nebolo zistené požívanie alkoholických nápojov alebo iných omamných látok. Súdne trestaný doposiaľ nebol.
Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona, ktorý upravuje zásady ukladania trestov. Zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona súd nezistil.
Po zvážení okolností celého prípadu súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3(tri) roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4(štyri) roky. Súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby a povinnosť strpieť nad sebou dohľad probačného a mediačného úradníka.
Súd o náhrade škody nerozhodol, pretože poškodené Klára Bečková a Zlatica Nová si neuplatnili nárok na náhradu škody v trestnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.