Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/84/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Bc. J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. X. XX, L., proti odporcovi: H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. D. R. XXXX/ XX, H., právne zastúpeného Mgr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom v H., P. H. XX, v konaní o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 283,48 eur od 17.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 702,50 eur od 10.12.2011 do zaplatenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -52 zo dňa 14. februára 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi priznal náhradu trov konania, ktorú je povinný zaplatiť navrhovateľ, a to do výšky 100 %, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporcovi súd priznal náhradu trov konania, ktorú je povinný zaplatiť navrhovateľ, a to do výšky 100 %.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že vychádzajúc zo zákonného ust. , dlžník sa s plnením peňažného dlhu dostáva do omeškania vtedy, ak svoj dlh neplní riadne a včas, tzn. v dohodnutom množstve a v dohodnutom čase. Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo, ktoré je uvedené v citovaných zákonných ustanoveniach. Z dohody o ručení, ktorú predložil navrhovateľ zo dňa 25.6.2003, vyplýva, že ručiteľ berie na vedomie dlh, ktorý má H. O. ako dlžník na zmluve o úvere a zároveň sa ako ručiteľ zaväzuje uspokojiť pohľadávky veriteľovi, ktoré sú presne vyšpecifikované v uvedenej dohode o ručení, a to v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Navrhovateľ v tomto konaní tvrdil, že veriteľ ho upozornil na to, že odporca ako dlžník neuhradil riadne a včas splátku a následne navrhovateľ túto bezhotovostným vkladom uhradil dňa 16.11.2011 za odporcu vo výške 283,48 eur a keďže mu bolo doporučené, aby uhradil aj splátku splatnú koncom mesiaca november 2011, vykonal tak dňa 9.12.2011 úhradu ďalších splátok vo výške 702,50 eur, a to formou kreditného vkladu, z ktorého veriteľ následne sťahuje požadovanú mesačnú platbu. Z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, že s plnením dohodnutých mesačných splátok sa odporca vo vzťahu k veriteľovi dostal do omeškania, nemal súd preukázané. Súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že pred samotnou platbou ako ručiteľ vo vzťahu k veriteľovi upozornil odporcu na plnenie si svojich povinností a nevyzval ho pred podaním samotného návrhu na zaplatenie platieb, ktoré vykonal. Súd uveril tvrdeniu odporcu, že o vykonaní týchto platieb nemal vedomosť, zo strany veriteľa nebol

vyzvaný alebo upozornený o nevykonaní platieb a navyše na účte, z ktorého mali byť vykonávané dohodnuté mesačné splátky, mal dostatok finančných prostriedkov. Odporca sa o nároku navrhovateľa dozvedel po prvýkrát po tom, čo mu bol doručený platobný rozkaz. Pokiaľ platby vykonával ručiteľ vo vzťahu k veriteľovi, učinil tak z vlastnej iniciatívy. Na základe týchto skutočností súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z istiny, v celom rozsahu zamietol. V konaní nebolo preukázané, že v čase uhradenia platieb navrhovateľom bol odporca s ich plnením vo vzťahu k veriteľovi v omeškaní. Podľa názoru súdu navrhovateľ konal nad rámec dohody o ručení, podľa ktorej povinnosť uhradiť vzniká len za záväzky, ktoré odporca ako dlžník neuhradil riadne a včas, tzn. len splatné záväzky, s ktorými bol odporca v omeškaní. Z výpisu z úveru, ktorý predložil navrhovateľ, vyplýva, že evidované sú tieto platby ako predplatky, teda platby, ktoré sa ešte nestali splatnými. Takýto postup navrhovateľa súd vyhodnotil ako plnenie bez povinnosti z pozície ručiteľa. Keďže podmienka omeškania zo strany odporcu v čase plnenia navrhovateľa nebola splnená a navrhovateľ plnil, čo nebol povinný, považoval súd jeho návrh za právne neopodstatnený v časti týkajúcej sa uplatnenia úrokov z omeškania, a preto tento návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , kedy súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. S rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Má za to, že vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na ust. a . Skutočnosť, že veriteľ postúpil svoje pohľadávky na vymáhanie spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., je dôkazom, že odporca bol v omeškaní so splátkami úveru. Z dôvodu jeho neplatenia vznikla povinnosť ručiteľovi uhrádzať platby za odporcu. Napokon zo súdneho spisu vyplýva, že žalovanú čiastku odporca nikdy neuhradil svojmu veriteľovi, Slovenskej sporiteľni. Túto uhradil až v priebehu súdneho konania. Odporca rovnako postupoval aj pri ostatných splátkach. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by odporca bol schopný úverové splátky splácať. Až po podaní žaloby začal dlžné čiastky platiť. Keďže bol ručiteľom, vznikla mu povinnosť hradiť za odporcu úverové splátky. Nikdy nemal dôvod spochybňovať výzvy Slovenskej sporiteľne, resp. spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o.. Poukazuje na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť výrokovej časti prvostupňového rozsudku o priznaní náhrady trov konania, keďže súd prvého stupňa žiadnym spôsobom túto v číselnom vyjadrení neurčil a takýto výrok nie je možné považovať za vykonateľný. Navrhuje, aby odvolací súd v plnom rozsahu rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania podľa záverečného vyčíslenia.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom sa nezakladajú na pravde. Nie je pravdou, že by bol v omeškaní so splátkami úverového záväzku. Svedčí o tom aj výpis z úveru, ktorý odporca predložil počas konania a z ktorého je zrejmé, že platby navrhovateľa vymáhané v tomto konaní, boli pripísané na úverový účet odporcu ako predplatky. O tom svedčí aj obsah listu „oznámenie o začatí mandátnej činnosti“. Rovnako tomu nasvedčuje aj forma, akou mal byť podľa svojho tvrdenia navrhovateľ ako ručiteľ vyzvaný na plnenie záväzku, e-mail, z ktorého vôbec nevyplýva, že by bol odporca v omeškaní. Podľa odporcu skutočným dôvodom plnenia zo strany navrhovateľa bola jeho snaha znížiť si úverové zaťaženie, vrátane záväzkov, za ktorých splnenie sa zaručil, aby si mohol zobrať nový úver. Po právnej stránke má za to, že nebolo možné návrhu vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľovi nevznikla plniť za odporcu, a teda nemal ani právo požadovať na základe zákonnej cesie poskytnuté plnenie od odporcu. Na úrok z omeškania nemá navrhovateľ nárok, pretože predtým, ako podal žalobu, nevyzval odporcu na vrátenie súm, ktoré poukázal na jeho účet a odporca sa o tomto jeho konaní dozvedel až z platobného rozkazu. Odporca považuje rozsudok za správny čo do meritórneho výroku, ako aj výroku o trovách konania a dostatočne odôvodnený. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa v

celom rozsahu zamietol, potvrdil v zmysle ust. , a vo výroku o trovách konania zrušil v zmysle ust. a vrátil okresnému súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

V súdenej veci sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny 985,98 eur s príslušenstvom. Po tom, čo okresný súd vydal platobný rozkaz, odporca sa podaným odporom voči istine aj príslušenstvu bránil a záväzok neuznával. Napriek tomu, podľa tvrdenia navrhovateľa dňa 17.10.2012, ktoré tvrdenie odporca nerozporoval, uhradil odporca navrhovateľovi sumu istiny 985,98 eur. Navrhovateľ následne v tejto časti vzal návrh späť a okresný súd konanie v časti o zaplatenie 985,98 eur zastavil uznesením Okresného súdu Martin č.k. -46 zo dňa 14.2.2013. Rozsudok v predmetnej veci sa preto dotýka iba zaplatenia príslušenstva, ktoré konanie sa viedlo po späťvzatí návrhu a zastavení konania v uvedenej časti. Toto príslušenstvo predstavuje úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z istiny 283,48 eur od 17.11.2011 do 17.10.2012, t.j. do zaplatenia a z istiny 702,50 eur od 10.12.2011 do 17.10.2012, t.j. do zaplatenia.

Úroky z omeškania predstavujú vedľajší akcesorický záväzok vo vzťahu k záväzku hlavnému. Z uvedeného vyplýva, že právny režim úrokov z omeškania ako záväzku akcesorického sa musí odvíjať od záväzku hlavného, ktorého predmetom je pohľadávka veriteľa a tomu zodpovedajúci dlh dlžníka.

Navrhovateľ sa domáhal pôvodne zaplatenia istiny z titulu ručenia. Navrhovateľ mal ako účastník konania povinnosť tvrdiť skutkové tvrdenia odôvodňujúce uplatnený nárok a skutkové tvrdenia preukázať predloženými alebo navrhnutými dôkazmi (dôkazná povinnosť), ktorá povinnosť mu vyplýva z ust. .

Hoci navrhovateľ si povinnosť tvrdenia splnil, nemožno to konštatovať o dôkaznej povinnosti.

Odporca v konaní v rámci obrany proti uplatnenému nároku poprel a zároveň spochybnil skutkové tvrdenia navrhovateľa. Vzhľadom na toto spochybnenie, navrhovateľom predložené dôkazy - dohoda o ručení a doklady o platbách hodnoverne nepreukazujú záväzok odporcu voči navrhovateľovi z titulu ust. (právo požadovať voči dlžníkovi náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi). Na vznik povinnosti ručiteľa plniť zákon vyžaduje splnenie podmienky, a to ak dlh nesplnil v lehote splatnosti dlžník napriek tomu, že bol k tomu veriteľom písomne vyzvaný ( ). Odporca v rámci svojej obrany, a to aj predloženými listinami spochybnil prípadný vznik omeškania s plnením dlhu voči svojmu veriteľovi, ako aj písomnú výzvu ručiteľa na plnenie, čím možno považovať pohľadávku navrhovateľa ako ručiteľa voči odporcovi ako dlžníkovi za nepreukázanú. To však neznamená, že navrhovateľ nemohol mať voči odporcovi pohľadávku z iného titulu (napríklad z titulu bezdôvodného obohatenia, ak plnil za iného to, čo mal plniť sám). Navrhovateľ však neposkytol súdu také skutkové tvrdenia a nepredložil o nich také dôkazy, že by súd mohol konštatovať platný vznik záväzku odporcu voči navrhovateľovi, hoc aj z iného právneho dôvodu.

Navrhovateľ sa správal v konaní pasívne, pojednávania sa nezúčastnil, čím si sám zmaril možnosť reagovať na tvrdenia odporcu a na ním predložené dôkazy. Dôkaznej povinnosti navrhovateľa nezbavovala ani tá skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zaplateniu istiny a konanie sa viedlo iba o príslušenstvo pohľadávky.

V zmysle uvedeného je záver o nesplnení si dôkaznej povinnosti zo strany navrhovateľa správny. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že má voči odporcovi pohľadávku, ktorá vyplýva z jeho skutkových tvrdení. Pokiaľ nebol preukázaný základ nároku, nemohol mu súd priznať príslušenstvo pohľadávky ako vedľajší akcesorický záväzok, ktorý predpokladá vznik platného hlavného záväzku.

Výrok okresného súdu o zamietnutí nároku navrhovateľa na úroky z omeškania je preto vecne správny a krajský súd ho potvrdil.

Rozhodnutie o trovách konania je nepreskúmateľné a krajský súd ho preto nemôže meritórne posúdiť.

Platná právna úprava síce umožňuje súdu rozhodnúť v rozhodnutí vo veci samej aj tým spôsobom, že vyjadrí priznaný nárok na náhradu trov konania zlomkom alebo percentom a následne po právoplatnosti veci vyčísli výšku trov konania, okresný súd však musí nárok na náhradu trov konania posúdiť v zmysle ust. až , a to z hľadiska, ktorému účastníkovi a na základe akých kritérií prislúcha náhrada trov konania.

Pokiaľ okresný súd rozhoduje o náhrade trov konania pri skončení konania, je potrebné, aby zohľadnil výsledok celého konania.

V danej veci nemožno opomenúť, že konanie sa začalo o zaplatenie istiny 985,98 eur s príslušenstvom. V priebehu konania súd v časti o zaplatenie 985,98 eur konanie zastavil, pričom nerozhodol o náhrade trov konania. Preto aj o tejto časti predmetu konania čo do náhrady trov konania je potrebné rozhodnúť v rozhodnutí vo veci samej.

Podstatná časť konania sa teda skončila zastavením a je preto potrebné, aby okresný súd posúdil, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 985,98 eur a je povinný zaplatiť jeho trovy ( ).

Vo zvyšku nároku, a to o príslušenstve bol navrhovateľ neúspešný. Výška príslušenstva však v danom prípade predstavuje iba nepatrnú časť predmetu konania ( ).

Vzhľadom na to, že okresný súd neuskutočnil právne posúdenie nároku na náhradu trov konania, okresný súd v tejto časti rozhodnutie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní preto bude povinnosťou okresného súdu v rámci zásad ustanovených najmä v ust. , a rozhodnúť o náhrade trov celého konania, vrátane konania odvolacieho.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.