Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25P-294-2012.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/294/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou vo veci starostlivosti súdu o P.. S. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. D., F. O. XXX/X, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F., pochádzajúceho z matky P.. P. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. D., F. O. XXX/X, v konaní zastúpenej U.. G. Š., Y.S. X. X. Q. F., M. XX a otca Y. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. XXX, S.. Č.. H., J.. C. M. XXX, M., v konaní zastúpeného U.. F. H., Y. X. X.T. Q. F., P. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XXC XX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom tak, že
zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletého S. X., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 130 Eur na sumu 190 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 01.09.2012,
dlžné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 30.06.2013 vo výške 280,04 Eur je otec povinný zaplatiť do 30. dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby zmenil pôvodný rozsudok o určení výživného pre P.. S. a žiadala zvýšiť výživné zo strany otca zo sumy 80 Eur na 300 Eur s tým, že zároveň by bola ponechaná suma 50 Eur na tvorbu úspor. Výživné žiadala určiť od 01.11.2010. Neskôr na pojednávaní svoj návrh zmenila, žiadala zvýšiť výživné na 300 Eur bez tvorby úspor. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o určení výživného sa u nej zmenili pomery, prestala poberať rodičovský príspevok a keďže je nezamestnaná, iný príjem nemá. Maloletý začal navštevovať Materskú školu v D.. Taktiež došlo k zmene pomerov u otca, ktorý pracoval len na základe dohody o vykonaní práce, ale v súčasnosti je zamestnaný v zahraničí.
Ako dôvod hodný osobitného zreteľa, prečo žiadala zvýšiť výživné od 01.11.2010, teda len zhruba dva týždne po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, matka uvádzala skutočnosť, že sa dozvedela o príjmoch otca, avšak vzhľadom na svoje zdravotné problémy tento návrh nemohla podať skôr.
Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že na maloletého prispieva aj nad rámec výživného. Tento je finančne a materiálne zabezpečený, nie je tu dôvod pre zvýšenie výživného aj s poukazom na to, že už v čase pôvodného rozhodovania o výživnom pracoval v M..
Opatrovník vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od posledného rozhodnutia o výživnom navrhol zvýšiť výživné v súlade s potrebami maloletého a možnosťami a schopnosťami otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom mal. S., obsahom tunajšieho spisu XXP XXX/XXXX Y. XXC XX/XXXX, potvrdením o evidencii matky na úrade práce od XX.XX.XXXX, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX, potvrdením o nepoberaní dávky v hmotnej núdzi, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa v roku 2012, 2011, 2010 a 2009, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, dokladmi preukazujúcimi príspevok odporcu nad rámec bežného výživného za roky 2009 až 2012, výpismi z C. odporcu vedeného vo Q. W., výpisom z vkladnej knižky U. vedenej v F. W., výpismi z účtu odporcu vedeného v Holandsku v spoločnosti ING od mája 2013 do apríla 2010, dokladmi preukazujúcimi výdavky odporcu v Holandsku ako aj na Slovensku, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch u matky, dokladmi preukazujúcimi výdavky matky, dokladmi preukazujúcimi platenie poistného spoločnosti O., Y., lekárskymi správami o zdravotnom stave matky ako aj maloletého, pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX zo spoločnosťou X.T., X.. H.. E.., rozhodnutím o vyradení z evidencie uchádzačov od XX.XX.XXXX, rozhodnutím o prijatí P.. S. do materskej školy, kópiami potvrdení preukazujúcimi úhradu stravného a školného, dokladmi o platení mobilného telefónu matkou, čestným vyhlásením rodičov matky o tom, že matka prispieva na ich domácnosť, čestným vyhlásením otca matky, že matke požičal sumu 300 Eur a taktiež jej prispieva sumou 200 Eur mesačne, dohodou o skončení pracovného pomeru, výsluchom svedkov Y. X., L. X., F. X. Y. Q. D., potvrdením o zostatku na účte vedenom vo Q. W., rozhodnutím sociálnej poisťovne o priznaní nemocenskej dávky zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX Y. XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
P. S. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXI. XX/ XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX. Týmto rozsudkom bola zároveň schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné spolu vo výške 130 Eur, kedy 80 Eur bolo určené na bežné výživné a 50 Eur na tvorbu úspor.
V tom čase vychádzal súd z toho, že otec bol nezamestnaný, pričom túto skutočnosť uviedol vo svojej výpovedí, potvrdení o svojom príjme za rok 2009, pričom zároveň uviedol, že si prácu hľadá, nemá žiadny príjem a dobrovoľne si platí zdravotné poistenie. Zároveň súdu predložil oznámenie o ukončení podnikania u ohlasovacej živnosti ku dňu XX.XX.XXXX. Uviedol, že v roku 2009 pracoval ako živnostník aj v Holandsku, v priebehu prvého polroka 2009 nemal žiadny príjem, v decembri 2009 mu prišlo na účet 4 500 Eur, čo bola údajne zaplatená faktúra za práce za obdobie za november a december. Okrem toho mu prišla platba v augusta 1 500 Eur a v septembri 3 000 Eur. Uviedol, že si privyrába len brigádnicky pri prácach stavebného charakteru, kde za dva týždne zarobí zhruba 150 Eur. Odporca žil v domácnosti svojej matky, ktorej dával za bývanie sumu 100 Eur. 25 Eur si platil poistné, 40 Eur platil za telefón, 50 Eur cestovné, pretože si prácu hľadal. Ako dobrovoľne nezamestnaný platil sociálne odvody vo výške 44 Eur.
Matka bola v čase posledného rozhodovania o výživnom na materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na jedno dieťa. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. 100 Eur mesačne dávala rodičom za stravu a bývanie, synovi platila poistné vo výške 16,60 a sebe poistné 17 Eur. 22 Eur platila za telefón. Zvyšné prostriedky používala na nákup plienok, potrieb pre syna a ošatenie.
V súčasnosti matka naďalej býva s maloletým synom v 3-izbovom byte svojich rodičov, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Podľa čestného prehlásenia rodičov im matka maloletého prispieva za ubytovanie a stravu sumou 150 Eur mesačne. Zároveň 200 Eur mesačne poskytuje otec matky pre maloletého. Vo svojej výpovedi sa však vyjadril, že bližšie neskúma, akým spôsobom matka finančné prostriedky využije, či pre maloletého, alebo pre seba. V spoločnej domácnosti býva aj slobodná sestra matky. Príjmom matky je prídavok na dieťa vo výške 22,54 Eur. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX matka pracovala vo firme X.T.. Od XX.XX. bol matke priznaný nárok na nemocenskú dávku vo výške 7,475 Eur za deň. Rovnaká nemocenská dávka jej bola priznaná od XX.XX. Y. E. XX.XX. E. XX.XX.XXXX je matka opätovne zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Mal. S. navštevuje Materskú školu v D., kde mu matka uhrádza mesačne školné a stravné asi 30 Eur. Taktiež mu uhrádza poistné 16,60 Eur a sebe poistné 17 Eur. S maloletým navštevuje alergologickú, gastroenterologickú ambulanciu, pričom má zvýšené výdavky s cestovaním, zakupovaním liekov,
vitamínov a výživových doplnkov. Matka predložila doklady z alergologickej ambulancie, z ktorých je zrejmé, že maloletý má brať kvapky do nosa, lieky a nosovú aerodisperziu. Maloletý bol od XX.X.XXXX - X.X.XXXX hospitalizovaný pre dyspeptické ťažkosti po liečbe infektu. Doporučená liečba pri prepustení bola podávať probiotiká, diétny a pitný režim, podávanie Zenaro ako doposiaľ a kontroly na príslušných ambulanciách. Podľa lekárskej správy z kožnej ambulancie z 14.5.2013, maloletý v súčasnosti liečený nie je, absolvoval vyšetrenie pre hemangióm na chrbte.
Otec v súčasnosti pracuje v Holandsku, kde má firmu spolu s ďalšími dvoma spoločníkmi. Jeho hrubý mesačný príjem predstavuje sumu 3 200 Eur. V apríli 2013 otec vykázal príjem 1 200 Eur, v marci 1 200 Eur, v januári 2 700 Eur. V máji 2013 však príjem otec bol opätovne cez 3 000 Eur.
Odporca sám vo svojom prvom vyjadrení uviedol, že návrh matky na určenie výživného v konaní o rozvod bol nereálny, keďže v tom čase bol nezamestnaný. Neskôr však začal odporca vo svojich vydreniach tvrdiť, že nie je dôvod na zvýšenie výživného, keďže k zmene pomerov na jeho strane nedošlo, keďže už v čase rozhodovania o určení výživného v konaní o rozvod manželstva pracoval v Holandsku a jeho príjem bol viac ako 3 000 Eur mesačne.
Výdavky otca sú 200 Eur splátka pôžičky, ktorú zobral vo výške 7 500 Eur na zariadenie bytu, 600 Eur nájom bytu, 133,25 Eur poistenie v zdravotnej poisťovni, 96 Eur elektrina, 625 Eur daň zo mzdy, 300 Eur splátka pôžičky vo výške 10 000 Eur na kúpu motorového vozidla, poistenie motorového vozidla 100 Eur, strava, náklady na vodu 26 Eur, domová daň 16,60 Eur, štvrťročné životné poistenie v Y. 147,80 Eur, životné poistenie v L. X. 20,26 Eur, ošatenie a nepredvídané výdavky 300 Eur, benzín, diaľničné poplatky na Slovensko 500 Eur. Odporca predložil listinné dôkazy o prispievaní nad rámec bežného výživného maloletému za rok 2010 spolu v sume 448,44 Eur, v roku 2011 v sume 1 099,65 Eur a v roku 2012 v sume 479,49 Eur. V septembri odporca zakúpil maloletému oblečenie v sume 39,78 Eur a 30,97 Eur. Toto oblečenie však má maloletý v domácnosti otca a pokiaľ ide k matke, toto oblečenie mu otec nedáva. Ďalej zakúpil maloletému potraviny vo výške 12,60 Eur, plienky za 8,49 Eur, plienky a hygienické potreby za 19,37 Eur, potraviny za 11,42 Eur a lieky za 18,08 Eur.
Matka vo svojich vyjadreniach uviedla náklady na lieky na maloletého vo výške 50 Eur, náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby a hračky mesačne 200 Eur, 50 Eur školské potreby a 50 Eur kultúrne podujatia. Tieto výdavky však nijako neodôvodnila. Odporca prispel matke nad rámec bežného výživného sumou 150 Eur na zimné oblečenie dňa 22.10.2012, čo potvrdila aj matka, sumou 200 Eur podľa vyjadrenia odporcu na škôlku, podľa vyjadrenia to bolo namiesto darčeka na Vianoce, keďže suma bola poukázaná 27.12.2012 a ďalšou sumou 100 Eur dňa 05.11.2012.
Z potvrdenia Q. W. súd zistil, že na sporiacom účte pre maloletého je zostatok 1 615,41 Eur.
Príjem matky u posledného zamestnávateľa bol 320 Eur čistého do februára 2013, od marca do ukončenia pracovného pomeru to boli len nemocenské dávky vo výške 115 Eur mesačne. Matka predložila listinné dôkazy o podstúpení operačného zákroku, odstránenia cysty na vaječníku a apendixu, v júli 2011. 13.07.2011 boli po operačnom zákroku vybraté matke stehy. Z lekárskeho ošetrenia bola prepustená 03.07.2011. V apríli 2012 matka podstúpila operačný zákrok prsníka. Od 08.03.2013 do 02.04.2013 bola PN z dôvodu ochorenia zápalu vaječníka. Od 11.04.2013 do 01.06.2013 bola PN pre hypertenziu.
Právna zástupkyňa matky dávala na úvahu súdu zabezpečenie dôkazu daňového priznania firmy otca, pričom ale otec daňové priznanie zabezpečiť sám nemohol z dôvodu, že daňové priznanie v rámci Holandska podlieha ochrane osobných údajov a jeho neoprávnené zverejnenie je trestným činom. Odporca žiadal vypočuť svoju spoločníčku a konateľku z Holandska. Súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania nepovažoval za dôležité v rámci náležitého objasnenia skutkového stavu zmeny pomerov od posledného pojednávania. Z tohto dôvodu tieto návrhy na doplnenie dokazovania boli zamietnuté.
Predvolaní svedkovia matka a bratia odporcu potvrdzovali, že tento prispieval maloletému nad rámec bežného výživného, že odporca pracuje v Holandsku, no nevedeli sa však bližšie vyjadriť k jeho majetkovým pomerom. Potvrdili taktiež skutočnosť, že otec prispieva sumou 50 Eur na vkladnú knižku, ktorú založil sám maloletému. Túto skutočnosť uviedol aj otec a predložil o tom aj listinný dôkaz, keďže vkladná knižka je vedená v F. W..
Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78, ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že posledná úprava výživného bola v konaní o rozvod manželstva v roku 2010, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.
Matka podala svoj návrh na zvýšenie výživného XX.XX.XXXX, pričom žiadala zvýšiť výživné od 01.11.2010. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo žiadala návrh spätne, uvádzala svoj zlý zdravotný stav, ktorý jej znemožňoval podať návrh skôr. Súd však nevyhodnotil túto argumentáciu matky ako dôvodnú. Aj keď matka predložila doklady o lekárskych zákrokoch, ktoré podstúpila či už v júli 2011, alebo v apríli 2012, podľa súdu nešlo o také dlhodobé zdravotné problémy, ktoré by jej bránili podať návrh na súd, zúčastňovať sa súdneho konania, prípadne zvoliť si advokáta, ktorý by na pojednávania v čase neprítomnosti matky chodil. Z tohto dôvodu súd nerozhodoval o zvýšení výživného od novembra 2010, keďže v tejto časti považoval súd návrh za nedôvodný. Pokiaľ matka videla dôvody pre zvýšenie výživného už v novembri 2010, podľa súdu jej dlhodobo nič nebránilo v tom, aby svoj návrh na zvýšenie výživného dala v príslušnom roku, resp. v primeranej dobe.
Vzhľadom na podanie návrhu v októbri 2012, a už reálnu časovú súvislosť podania návrhu na zvýšenie výživného a vedomosťou matky so zvýšením nákladov pre maloleté dieťa od jeho nástupu do ďalšieho ročníka materskej školy, mal súd za dôvodné zvýšiť výživné od septembra 2012.
Súd vyhodnotil výdavky matky na maloletého za dôvodné v časti poistenia, platenia školného a stravného, príspevku na stravu a ubytovanie u rodičov a čiastočne na lieky. Čo sa týka výdavku 200 Eur mesačne na ošatenie, stravu a hygienické potreby pre maloletého, súd to vyhodnotil ako neprimerané, podobne aj 50 Eur na školské potreby a 50 Eur na kultúrne podujatia. Tieto výdavky súd vyhodnotil za mesačne neprimerané a podľa súdu ide o umelé nadhodnotenie výdavkov. Súd vychádzal z toho, že ide o ročné, maximálne polročné výdavky.
Čo sa týka výdavkov matky vzhľadom k tomu, že je dlhodobo nezamestnaná a má prakticky nulový príjem a finančne ju podporujú rodičia, objednanie a platenie paušálu mobilného telefónu W. F. v sume 50 Eur je podľa súdu neprimerané. Vzhľadom k tomu, že matka v súčasnosti už nepracuje, jej výdavky na cestovné a stravné počas pracovného týždňa súd nemohol brať za tie, ktoré matka v súčasnosti má. Súd však zohľadnil výdavky matky vzhľadom na zhoršený zdravotný stav maloletého, ako aj zhoršený zdravotný stav u matky.
Súd nemohol zohľadniť výdavky matky týkajúce sa nákladov na cestovné, príp. na hospitalizáciu, ktoré matka uvádzala vo výške 150 Eur, 130 Eur, resp. 300 Eur, keďže matka tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala.
Pri porovnaní majetkových pomerov rodičov, však mal súd za to, že životná úroveň na strane otca je napriek vysokým výdavkom, tak čo sa týka daňových povinností, odvodov, ako aj nájomného, vyššia než životná úroveň u matky. Súd poukazuje na to, že otec na zariadenie bytu spláca pôžičku 200 Eur, pričom celková pôžička na zariadenie bytu bola 7 500 Eur. Je teda zrejmé, že otec si kompletne zariadil byt, pričom ale tento výdavok nemôže mať prednosť pred platením výživného.
Čo sa týka tvrdenia otca, že od poslednej úpravy nedošlo k zmene pomerov, čo začal otec tvrdiť od svojho druhého písomného vyjadrenia, hoci tak v konaní o rozvod manželstva, ako aj v prvom písomnom vyjadrení uviedol, že v čase konania o rozvod manželstva bol nezamestnaný, mal súd za to, že skutočne súd v konaní o rozvod manželstva vzhľadom na predložené listinné dôkazy, písomné vyjadrenia otca, ako aj výpoveď otca vychádzal z toho, že otec je nezamestnaný a má nízky príjem, ktorý pozostáva len z brigádnickej činnosti. Na základe týchto vykonaných dôkazov potom bola určovaná aj vyživovacia povinnosť zo strany otca. V súčasnosti je však dlhodobo príjem otca viac ako 3 000 Eur mesačne hrubého a aj keď má otec odôvodnené výdavky, či už na nájomné, daňovú povinnosť, zdravotné poistenie, poistenie motorového vozidla a pod., ostane mu dosť finančných prostriedkov, ktoré sú vyššie než z akých súd vychádzal pri určení pôvodného výživného. Z tohto dôvodu teda súd mal za to, že je namieste zvýšiť výživné zo strany otca aj s poukazom na to, že maloletý by sa mal podieľať na zvýšenej životnej úrovni otca.
Na druhej strane súd vychádzal z potrieb maloletého, jeho veku a za tejto situácie potom mal za to, že výživné vo výške 190 Eur je zodpovedajúce, kedy 70 Eur je podiel maloletého na strave a bývaní u starých rodičov, 30 Eur škôlka a 90 lieky a ďalšie výdavky týkajúce sa školských potrieb, kultúrnych podujatí a zakupovania hračiek. Na úhrade ďalších potrieb maloletého sa podieľa samozrejme aj matka, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť len čiastočne plní osobnou starostlivosťou o dieťa. Určením výživného spätne od septembra 2012 do konca júna 2013 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške spolu 600 Eur. Od tohto celkového dlhu súd odpočítal sumu 150 Eur, ktoré otec prispel matke nad rámec bežného výživného na zimné oblečenie, ďalšiu sumu 100 Eur, ktoré jej zaplatil v novembri 2012 a taktiež sumu 69,96 Eur, ktorá predstavuje sumu, ktorú súd vyhodnotil za dôvodnú z dokladov, ktoré predložil otec, teda na zakúpenie plienok, hygienických potrieb, potravín a liekov pre maloletého v septembri 2012. Ošatenie ani časť hygienických potrieb, ktoré evidentne neboli zakúpené pre maloletého, súd z dlžného výživného neodpočítal. Ošatenie z dôvodu, že toto kúpil otec maloletému len pre potreby vo svojej domácnosti, nie pre všeobecné použitie. Súd taktiež od dlžného výživného neodpočítal sumu 200 Eur, ktoré síce otec uviedol, že boli poslané matke na škôlku, avšak boli jej zaslané 27.12.2012 a matka uviedla, že v daný rok otec maloletému darčeky ani nič iné na Vianoce nezakúpil. Súd teda považoval sumu za vianočný darček pre maloletého.
Takto vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 280,04 Eur (600-150-100-69,96), ktoré mu súd uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
V prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný súd zamietol. Keďže matka nežiadala už tvorbu úspor a súdu sa javil vzhľadom na potreby dieťaťa, príjem otca, ako aj skutočnosť, že otec sám dobrovoľne prispieva ďalšou sumou 50 Eur na úspory maloletého, tvorba úspor nedôvodnou, neurčoval zo zvýšenej sumy výživného časť, ktorá by mala byť osobitne poukazovaná na tvorbu úspor maloletému.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
V predmetnom konaní súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal vzhľadom k skutočnosti, že ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.