Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Vyd-1-2023.pdf
PDF · 80.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11Vyd/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v konaní začatom na návrh: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F., G. XXXX/X, t.č. bytom D. E. F., H. XXXX/X, 2/ I. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F., K. XXXX/ X, právni nástupcovia po nebohom A. C., nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom D. E. F., L. A. M. XXXX/ XX, zomrelý 20.12.2021 a to 3/ A. C., N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F., L. A. M. XXXX/XX, 4/ A. P. C., Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., O. XXXX/XX, 5/ A. R. R., N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F., S. XXXX/XX, 6/ R. D., N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F., T. XXX/XX, 7/ A. C., N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Q. F. XX, 8/ A. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. XX, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia podali na tunajší súd návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. N. B. J..
2. Z obsahu návrhu i pripojených listinných dôkazov po predbežnom právnom posúdení súd dospel k záveru, že návrh trpí viacerými odstrániteľnými i neodstrániteľnými vadami, a preto uznesením sp.zn. 11Vyd//1/2023 zo dňa 07.06.2023 súd vyzval navrhovateľov na späťvzatie návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy/uznesenia. Navrhovateľom v odôvodnení uznesenia ozrejmil, že nimi označení účastníci konania "doterajší vlastníci de iure" nie sú účastníkmi, ktorí sa nachádzajú na neznámom mieste, tak ako to uvádzajú v návrhu, ani sa nejedná o neznámych, resp. nezistených vlastníkov, ktorých by mal zo zákona zastupovať Slovenský pozemkový fond Bratislava, pretože zo samotného návrhu i z pripojených listinných dôkazov najmä listov vlastníctva možno vyvodiť, že títo už nie sú medzi živými, teda nemajú potrebnú procesnú subjektivitu a túto nemali ani v čase začatia konania. Zároveň ich poučil, že pokiaľ v stanovenej lehote nedôjde k späťvzatiu návrhu, bude súd v konaní pokračovať a rozhodne.
3. Výzva bola navrhovateľovi v 1. rade doručená dňa 21.06.2023, navrhovateľovi v 2. rade dňa 14.06.2023, navrhovateľovi v 3. rade dňa 15.06.2023, navrhovateľovi v 4. rade dňa 14.06.2023, navrhovateľovi v 5. rade dňa 14.06.2023, navrhovateľovi v 6. rade dňa 14.06.2023, navrhovateľovi v 7. rade dňa 14.06.2023 a navrhovateľovi v 8. rade bola doručená dňa 19.06.2023.
4. Navrhovatelia v 1., 3., 4. a 5. rade oznámili písomne súdu, že podaný návrh na začatie konania berú v celom rozsahu späť a žiadajú konanie zastaviť.
5. Podľa § 29 ods. 1-3 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorí z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
6. Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo navrhovateľa zobrať návrh na začatie konania späť celkom alebo čiastočne.
7. V predmetnej veci došlo k späťvzatiu návrh na začatie konania späť celkom a to v štádiu pred vydaním vyzývacieho uznesenia a prípadným doručením návrhu ostatným účastníkom, ktorí boli v návrhu označení nesprávne resp. neboli označení vôbec, preto súd rešpektujúc dispozičné právo navrhovateľov v 1., 3., 4. a 5. rade a ich vôľu v konaní nepokračovať, v súlade so zásadou hospodárnosti a efektivity konania toto voči nim zastavil, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
8. Navrhovateľ v 2. rade vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.06.2023 uviedol, že na návrhu trvá, tento bol podaný dôvodne. Nesúhlasil s úvahou súdu, že pôvodný vlastníci de iure už nežijú. Konštatoval, že medzníkom okamihu smrti fyzickej osoby je objektívny právny postup deklarovaný buď úmrtným listom alebo rozhodnutím súdu o vyhlásení za mŕtveho. Keďže ani u jedného z pôvodných vlastníkov takýto postup nebol deklarovaný nemožno vychádzať z toho, že sú mŕtvi. Poukázal na skutočnosť, že z toho dôvodu, že o nich dlhú dobu nie je známe, kde sa nachádzajú sú zákonne zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, pričom táto skutočnosť je vyznačená aj v dotknutých listoch vlastníctva. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o nesporové konanie je podľa jeho názoru namieste aby súd vydal vyzývacie uznesenie a po stanovisku Slovenského pozemkového fondu rozhodol.
9. Navrhovatelia v 6., 7., a 8. rade ostali v konaní nečinní.
10. Podľa §7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
11. Podľa §7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
12. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (podmienky konania). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Citované ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania (t.j. v deň doručenia návrhu) je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ide o dôvod na zastavenie konania.
16. Zo skutkových tvrdení navrhovateľov je okrem iného zrejmé, že nimi označení účastníci konania "doterajší vlastníci de iure" nie sú účastníkmi, ktorí sa nachádzajú na neznámom mieste, tak ako to uvádzajú v návrhu, ani sa nejedná o neznámych, resp. nezistených vlastníkov, ktorých by mal zo zákona zastupovať Slovenský pozemkový fond Bratislava. Ide o ich právnych predchodcov, pričom stupeň príbuzenstva sami označili na strane 5 návrhu.
17. Navyše z pripojených listinných dôkazov najmä listov vlastníctva je možné vyvodiť na základe ktorých konkrétnych zmien predchodcovia spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nadobudli, je evidentné, že u uvedených účastníkov "doterajších vlastníkov de iure" berúc do úvahy priemerný vek dožitia známy zo všeobecnej skúsenosti je prakticky isté, že títo už nie sú medzi živými, teda nemajú potrebnú procesnú subjektivitu a túto nemali ani v čase začatia konania.
18. Navrhovatelia ako účastníkov konania uviedli doterajších vlastníkov de iure: A. N., označený ako otec A. N., B. H., N. N., označená ako matka A. N., O. N., označený ako brat B. H., I. H., označený ako otec B. H. a B. R., N. N. (nesprávne uvádzané ako N.), označená ako stará matka A. N.. Z titulu nadobudnutia nehnuteľností uvedeného v časti "B" listu vlastníctva č. XX, k.ú. F. N., je zrejmé, že A. N. by mal v čase podania návrhu minimálne 107 rokov, vychádzajúc zo záznamu pod por. č 196, kde je uvedené č. d. 617/1916, O. N. by mal minimálne 112 rokov, vychádzajúc zo záznamu pod por. č 26, kde je uvedené č. d. 1989/1911, I. H. by v čase podania návrhu mal minimálne 130 rokov vychádzajúc zo záznamu pod por. č 17, kde je uvedené č. d. XXX/XXXX, B. H., N. N. by mala minimálne 112 rokov, vychádzajúc zo záznamu pod por. č 261, kde je uvedené č. d. 1989/1911 a B. R., N. N. by mala minimálne 133 rokov, vychádzajúc zo záznamu uvedeného v časti "B" listu vlastníctva č. XX, k.ú. F. N., pod por. č 135, kde je uvedené č. d. 332/1890. Uvedené subjekty s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemajú potrebnú procesnú spôsobilosť berúc do úvahy priemerný vek dožitia známy zo všeobecnej skúsenosti.
19. Procesná subjektivita (§ 61 C.s.p.) predstavuje takú procesnú podmienku konania, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Na nedostatok procesnej subjektivity musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou už v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, následkom ktorej je obligatórne zastavenie konania (§ 62 CSP, pozri tiež Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 223 - 225).
20. Vzhľadom na to, že je nesporné, že v návrhu označení účastníci konania - doterajší vlastníci de iure a to A. N., B. H., N. N., O. N., I. H. a B. R., N. N. neexistujú, zomreli pred podaním návrhu a tým stratili procesnú subjektivitu, a teda aj spôsobilosť mať práva a povinnosti a to už v čase začatia konania. Nedostatok tejto spôsobilosti je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok, že súd vo veci samej nemôže vydať rozhodnutie, ale konanie musí zastaviť. Súd teda v zmysle ust. § 62 v spojení s ust. § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil..
21. V závere súd dodáva, že vo vzťahu k oprávneniu na zastupovanie neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom v zmysle § 13 a § 16 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z.z. dochádza len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú). To však nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla pre to, že pôvodný vlastník už neexistuje. Mŕtva fyzická osoba už nemá spôsobilosť na právne úkony a stratu jej spôsobilosti nemožno v čase začatia súdneho konania napraviť už žiadnym spôsobom.
22. Ak navrhovateľ v 2. rade uvádza, že nie je preukázané, že označení účastníci konania nežijú, súd argumentuje, že zistenie údajov potrebných k riadnemu podaniu návrhu je vecou súkromnej iniciatívy navrhovateľov, ktorú súd nemôže nahradiť. Vyžaduje sa teda ich aktívny prístup, čo v štádiu začatia konania, resp. jeho iniciovania zahŕňa aj vykonanie primeraných šetrení za účelom dostatočnej identifikácie účastníkov, keďže o ich (hmotných) právach a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať. Je úlohou navrhovateľov procesnú spôsobilosť účastníkov preukázať, pričom z obsahu spisu vyplýva, že v tomto smere nebola vyvinutá žiadna aktivita. Súd totiž poskytuje súčinnosť sporovým stranám až v čase po začatí konania na základe riadne podaného návrhu, teda návrhu, ktorý má zákonné náležitosti a na základe ktorého je možné riadne konať. V štádiu pred začatím konania súd neposkytuje súčinnosť smerujúcu k odstráneniu vád v označení účastníkov konanie, teda nie je povinný poskytovať súčinnosť pri zisťovaní ich identifikačných údajov.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.