Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11CoE-7-2013.pdf
PDF · 111.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/7/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: mal. I. Q., nar. XX.X.XXXX a mal. E. Q., nar. X.X.XXXX, bytom M. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpené zákonnou zástupkyňou matkou C. J., nar. X.XX.XXXX, bytom M. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti povinnému: S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T. R. XX, XXX XX Q., o vymoženie uloženej povinnosti platiť zameškané výživné, bežné výživné a trovy exekúcie, v konaní o námietkach povinného proti exekúcii, o odvolaní zákonnej zástupkyne oprávnených a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Er/4566/2008-109 zo dňa 19.12.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Er/4566/2008-109 zo dňa 19.12.2012 vo výroku I. o námietkach povinného proti exekúcii m e n í tak, že námietky povinného proti exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu pod sp. zn. EX 1654/2008 z a m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Er/4566/2008-109 zo dňa 19.12.2012 vo výroku II., ktorým exekúciu v časti o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1.9.2004 do 31.7.2009 vo výške 130,99 eur na maloletú I. Q. a v časti 135,74 eur na maloletú E. Q. zastavil a vo výroku III., ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii v časti 67,21 eur na zameškanom výživnom za obdobie od 1.9.2004 do 31.7.2009 na maloletú I. Q. a v časti 55,64 eur na zameškanom výživnom za obdobie od 1.9.2004 do 31.7.2009 na maloletú E. Q.. Okresný súd tiež zastavil exekúciu v časti o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1.9.2004 do 31.7.2009 vo výške 130,99 eur na maloletú I. Q. a v časti 135,74 eur na maloletú E. Q. a zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného.
V odôvodnení uviedol, že dňa 26.10.2009 boli okresnému súdu predložené námietky povinného proti exekúcii vedenej na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu pod sp.zn. EX 1654/2008.
Zo súdneho spisu súd zistil:
Okresný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5506 061801 zo dňa 8.9.2009. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného, doručený súdnemu exekútorovi dňa 10.11.2008, doplnený dňa 21.8.2009 a na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov: rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 10C/437/2002 zo dňa 16.7.2004, rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 12P/154/2003 zo dňa 17.9.2004, rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/338/2004-74 zo dňa 4.5.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 23CoP/54/2005 zo dňa 30.8.2005, rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 16P/45/2006-21
zo dňa 17.7.2006, rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 16P/243/2007-53 zo dňa 22.8.2008 a rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 22P/119/2009-122 zo dňa 13.7.2009.
K námietke povinného sa vyjadrila aj zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených a uviedla, že s podanými námietkami povinného nesúhlasí, a že vyživovaciu povinnosť si povinný neplní tak, ako uviedol v námietkach proti exekúcii.
Okresný súd posúdil námietky povinného proti exekúcii a zistil, že námietky sú podané v lehote. Právoplatné a vykonateľné exekučné tituly ukladajú povinnému povinnosť prispievať na výživu maloletých detí nasledovne:
Rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 12P/154/2003 zo dňa 17.9.2004 súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej sa povinný zaväzoval platiť na výživu maloletej I. výživné vo výške 1.300,- Sk mesačne a na maloletú E. výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 1.3.2003, splatné vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V predmetnom rozsudku bol vyčíslený i nedoplatok za čas od 1.3.2003 do 31.8.2004 na každé dieťa po 6.300,- Sk.
Rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 10C/437/2002 zo dňa 16.7.2004 súd rozviedol manželstvo navrhovateľky (oprávnenej konať za maloletú I. a maloletú E.) a odporcu (povinného) a zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej I. výživným vo výške 1.300,- Sk a na výživu maloletej E. výživným vo výške 1.000,- Sk mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky od právoplatnosti výroku o rozvode, teda od 19.10.2004. Keďže predchádzajúci rozsudok zaviazal povinného prispievať na výživu maloletých detí rovnakou sumou, povinný pokračoval v platení výživného splátkami, ktorými ho zaviazal platiť súd rozsudkom 12P/154/2003.
Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/338/2004-74 zo dňa 4.5.2005 súd zvýšil výživné ma maloletú E. na výšku 1.300,- Sk mesačne od 1.9.2004 (výška určená predchádzajúcimi rozsudkami bola 1.000,- Sk). Nedoplatok na výživnom, ktorý vznikol od 1.9.2004 do 30.4.2005 vo výške 2.400,- Sk (ide o obdobie do vyhlásenia rozsudku), súd povolil povinnému splácať spolu s bežným výživným od 1.5.2005. Predmetný rozsudok sa maloletej I. netýkal, a tak ostáva výživné na maloletú I. vo výške určenej predchádzajúcimi rozsudkami, a to 1.300,- Sk. Rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 23CoP/54/2005 zo dňa 30.8.2005.
Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 16P/45/2006-21 zo dňa 17.7.2006 súd schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že sa povinný zaväzuje prispievať na výživu maloletej I. výživné vo výške 1.600,- Sk (rozsudkom sp.zn. 10C/437/2002 bolo výživné určené vo výške 1.300,- Sk) a na výživu maloletej E. výživné vo výške 1.500,- Sk (rozsudkom sp.zn. 20P/338/2004 bola výška výživného určená vo výške 1.300,- Sk) mesačne od 1.7.2006 do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 16P/243/2007-53 zo dňa 22.8.2008 súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej sa povinný zaväzuje platiť zvýšené výživné na maloletú I. zo sumy 1.600,- Sk na sumu 2.300,- Sk mesačne a na maloletú E. zo sumy 1.500,- Sk na sumu 2.200,- Sk mesačne počnúc dňom 1.1.2008 splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok za obdobie od 1.1.2008 do 31.7.2008 (do vyhlásenia rozsudku) v celkovej výške na maloletú I. 4.900,- Sk a na maloletú E. 4.900,- Sk sa povinný zaväzuje splácať mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, t.j. od októbra 2008, keďže právoplatnosť predmetného rozsudku bola 5.9.2008. Týmto zvýšením sa menil rozsudok sp.zn. 16P/45/2006 zo dňa 17.7.2006.
Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 22P/119/2009-122 zo dňa 13.7.2009 bol povinný zaviazaný povinnosťou platiť výživné na maloletú I. vo výške 85,- eur mesačne a na maloletú E. výživné vo výške 80,- eur mesačne počnúc dňom 6.5.2009, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 6.5.2009 do 30.6.2009 v celkovej výške na maloletú I. 15,90 eur a na maloletú E. 12,82 eur bol otec povinný splácať v splátkach po 5,- eur mesačne na každé z detí spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, t.j. od septembra 2009, keďže právoplatnosť predmetný rozsudok nadobudol 7.8.2009.
Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými povinným a oprávnenými, a to vyššie uvedenými rozsudkami a dokladmi o platení jednotlivých splátok výživného. Súd posudzoval obdobie od 1.9.2004 do 31.7.2009, za ktoré oprávnená žiadala výživné vymôcť. Obdobie rokov 2003 - 2004, za ktoré nedoplatok poručenský súd konštatoval v rozsudku sp.zn. 12P/154/2003 zo dňa 17.9.2004 vo výške 6.300,- Sk na maloletú I. a vo výške 6.300,- Sk na maloletú E., nebral do úvahy, nakoľko oprávnená za toto obdobie nežiadala výživné vôbec vymôcť. Preto mal súd za to, že tento nedoplatok bol povinným uhradený.
Z predložených dôkazov súd zistil, že svoju povinnosť prispievať na výživné na maloleté oprávnené plnil povinný nasledovne:
Na maloletú I.:
Od 1.9.2004 do 30.6.2006 mal povinný platiť mesačné splátky výživného 1.300,- Sk - ide o 22 mesiacov, čiže 22 x 1300,- Sk = 28.600,- Sk a zaplatil výživné vo výške 34.050,- Sk. Povinný zaplatil viac 5.450,- Sk. Od 1.7.2006 do 31.12.2007 mal povinný platiť mesačné splátky 1.600,- Sk - ide o 18 mesiacov, čiže 18 x 1600,- Sk = 28.800,- Sk a zaplatil 28.800,- Sk. Od 1.1.2008 do 31.7.2008 mal povinný platiť zvýšené výživné podľa rozsudku sp.zn. 16P/243/2007 zo dňa 22.8.2008 2.300,- Sk, ale keďže bol rozsudok vyhlásený 22.8.2008, vznikol povinnému nedoplatok na výživnom za 7 mesiacov 4.900,- Sk od vzniknutej povinnosti platiť zvýšené výživné. Takže za uvedené obdobie mal povinný zaplatiť 16.100,-Sk (2.300,- Sk x 7 = 16.100,- Sk) a zaplatil 11.200,- Sk (povinný preukázateľne platil mesačné splátky po 1.600,- Sk, takže 1.600,- Sk x 7 = 11.200,- Sk, čím vznikol aj uvedený nedoplatok 4.900,- Sk, čo predstavuje rozdiel medzi povinnosťou platiť mesačne 2.300,- Sk a zasielanými platbami 1.600,- Sk x 7 mesiacov). Vzniknutý nedoplatok je 4.900,- Sk. Tento nedoplatok bol vyčíslený aj v rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 16P/243/2007-53 zo dňa 22.8.2008 a boli povolené splátky pod stratou výhody splátok. V mesiaci august 2008 mal povinný zaplatiť 2.300,- Sk a zaplatil 1.600,- Sk. Nedoplatok je 700,- Sk. Od 1.9.2008 do 31.12.2008 mal povinný platiť mesačne 2.300,- Sk, čiže 4 x 2.300, Sk - 9.200,- Sk, čo aj zaplatil. Od 1.1.2009 do 30.4.2009 mal platiť mesačne 2.300,- Sk, čo je v prepočte 76,35 eur, čiže 76,35 eur x 4 mesiace = 305,40 eur, čo aj zaplatil. Od 1.5.2009 do 30.6.2009 mal povinný zaplatiť 168,60 eur. Od 6.5.2009 mal povinný rozsudkom sp.zn. 22P/119/2009 zo dňa 13.7.2009 platiť mesačne 85,- eur. Keďže bol rozsudok vyhlásený 13.7.2009, vznikol povinnému nedoplatok za toto obdobie vo výške 15,90 eur. Výživné povinného za uvedené obdobie malo teda byť 168,60 eur (doteraz posielané výživné 76,35 eur x 2 = 152,70 eur + 15,90 eur). Povinný preukázateľne platil výživné vo výške určenej predchádzajúcim rozsudkom 76,35 eur, takže zaplatil 76,35 eur x 2 = 152,70 eur. Nedoplatok vznikol vo výške 15,90 eur. Od 1.7.2009 do 31.7.2009 mal povinný zaplatiť 85,- eur a zaplatil 76,35 eur. Vzniknutý nedoplatok je vo výške 8,65 eur.
Na maloletú E.:
Od 1.9.2004 do 30.4.2005 mal povinný platiť podľa rozsudku sp.zn. 20P/338/2004 zo dňa 4.5.2005 mesačne 1.300,- Sk. Nakoľko bol rozsudok vyhlásený 4.5.2005 a predtým mal povinný určené súdom mesačne platiť po 1.000,- Sk, vznikol za obdobie od zvýšenia, t.j. od 1.9.2004 do 30.4.2005 povinnému podľa uvedeného rozhodnutia nedoplatok na výživnom vo výške 2.400,- Sk. Povinný mal tak v uvedenom období platiť 10.400,- Sk (1.300,- Sk x 8) a zaplatil 10.650,- Sk. Povinný zaplatil viac 250,- Sk. Od 1.5.2005 do 30.6.2006 mal povinný platiť mesačne po 1.300,- Sk, čo predstavuje platby za 14 mesiacov, takže 14 x 1.300,- Sk = 18.200,- Sk a zaplatil 23.400,- Sk. Povinný zaplatil viac 5.200,- Sk. Od 1.7.2006 do 31.12.2007 mal povinný platiť po 1.500,- Sk mesačne, čo predstavuje 18 mesiacov, čiže 18 x 1.500,- Sk = 27.000,- Sk a zaplatil 27.000,- Sk. Od 1.1.2008 do 31.7.2008 mal povinný platiť zvýšené výživné podľa rozsudku sp.zn. 16P/243/2007 zo dňa 22.8.2008 vo výške 2.200,- Sk, ale keďže bol rozsudok vyhlásený 22.8.2008, vznikol povinnému nedoplatok na výživnom za 7 mesiacov 4.900,- Sk od povinnosti platiť zvýšené výživné. Takže za uvedené obdobie mal zaplatiť povinný 15.400,- Sk a zaplatil 10.500,- Sk (povinný preukázateľne platil mesačné splátky po 1.500,- Sk, takže 1.500,- Sk x 7 = 10.500,- Sk, čím vznikol aj uvedený nedoplatok 4.900,- Sk, čo predstavuje rozdiel v platbe poukazovanej a predpísanej). Povinnému vznikol nedoplatok vo
výške 4.900,- Sk. Tento nedoplatok bol vyčíslený aj v rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 16P/243/2007-53 zo dňa 22.8.2008 a boli povolené splátky pod stratou výhody splátok. V mesiaci august 2008 mal povinný zaplatiť 2.200,- Sk a zaplatil 1.500,- Sk. Vzniknutý nedoplatok je vo výške 700,- Sk. Od 1.9.2008 do 31.12.2008 mal povinný platiť mesačne 2.200,- Sk, čiže 4 x 2.200,- Sk = 8.800,- Sk, čo aj zaplatil. Od 1.1.2009 do 30.4.2009 mal povinný platiť mesačne 2.200,- Sk, čo je v prepočte 73,02 eur , čiže 73,02 eur x 4 = 292,08 eur, čo aj zaplatil. Od 1.5.2009 do 30.6.2009 mal povinný zaplatiť 158,86 eur. Od 6.5.2009 mal povinný rozsudkom sp.zn. 22P/119/2009 zo dňa 13.7.2009 platiť mesačne 80,- eur. Keďže bol rozsudok vyhlásený 13.7.2009, vznikol povinnému nedoplatok za toto obdobie vo výške 12,82 eur. Výživné povinného za uvedené obdobie malo teda byť 158,86 eur (doteraz posielané výživné 73,02 eur x 2 = 146,04 eur + 12,82 eur). Povinný preukázateľne platil výživné vo výške určenej predchádzajúcim rozsudkom 73,02 eur, takže zaplatil 73,02 eur x 2 = 146,04 eur. Vzniknutý nedoplatok je vo výške 12,82 eur. Od 1.7.2009 do 31.7.2009 mal povinný zaplatiť 80,- eur a zaplatil 73,02 eur. Vznikol nedoplatok vo výške 6,98 eur.
Z vyššie uvedeného je preukázané, že povinný poukazoval platby na účet zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených pravidelne mesačne, no nie vždy vo výške určenej exekučnými titulmi. V niektoré mesiace poukazoval povinný aj platby nad rámec výšky výživného určeného exekučnými titulmi. Tieto platby okresný súd odpočítal zo zameškaného výživného za predchádzajúce obdobie podľa zaužívanej súdnej praxe, kedy sa úhrady poukazovaných platieb na výživné započítavajú najskôr na bežné výživné a až potom na najskôr splatné zameškané výživné.
Vzhľadom na zistený nedoplatok len vo výške 29,53 eur na maloletú I. a vo výške 24,78 eur na maloletú E. a vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhovuje námietkam vo výške 67,21 eur na zameškanom výživnom na maloletú I. a vo výške 55,64 eur na maloletú E., súd zastavuje konanie v ostatnej časti, teda vo výške 130,99 eur na maloletú I. a vo výške 135,74 eur na maloletú E., podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko v tejto výške bolo výživné zaplatené do dňa 21.8.2009, kedy oprávnené podali upravený bezvadný návrh, na základe ktorého bolo následne udelené poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Súd sa zaoberal návrhom povinného na zastavenie exekúcie, doručené okresnému súdu dňa 18.5.2010. V návrhu povinný uviedol, že vložil v hotovosti na účet zákonnej zástupkyne oprávnených maloletých sumu vo výške 321,03 eur, čo preukázal aj doloženým vkladovým dokladom zo dňa 18.5.2010. Vzhľadom na to možno konštatovať, že povinný zaplatil po začatí exekučného konania už aj dlžné sumy, a to na maloletú I. sumu výživného 29,53 eur a na maloletú E. sumu výživného 24,78 eur, a teda, že sa exekúcia vedie ďalej len pre bežné výživné. Nakoľko povinný dal návrh na zastavenie exekučného konania, teda aj exekučného konania na vymoženie bežného výživného, súd posudzoval jeho návrh podľa § 80 Exekučného poriadku. Povinný však nepreukázal, že možno predpokladať, že bude výživné plniť ďalej dobrovoľne, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že najmä pri posledných platbách nereflektoval na zvýšenie výživného a platil výživné len v pôvodnej výške. Preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie pre bežné výživné podľa § 80 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Proti tomuto uzneseniu podali zákonná zástupkyňa oprávnených i povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Zákonná zástupkyňa oprávnených uviedla, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil, pretože upraveným návrhom oprávnených na vykonanie exekúcie, podaným dňa 21.8.2009, sa domáhala vymoženia zameškaného výživného na maloletú I. vo výške 227,73 eur a na maloletú E. vo výške 216,16 eur. Nie je jej známe, ako postupuje súd pri posudzovaní nárokov z právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktoré ukladajú povinnému prispievať na výživu maloletých detí, ale má za to, že podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Okresný súd v konaní pod sp.zn. 12P/154/2003 podľa toho určil bežné výživné na maloletú I. vo výške 1.300,- Sk mesačne a na maloletú E. 1.000,- Sk mesačne, s účinnosťou od 1.3.2003, splatné vždy do 20.ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zvýšenom výživnom, splatný za čas od 1.3.2003 do 31.8.2004 v celkovej výške u maloletej I. 6.300,- Sk a u maloletej E. 6.300,- Sk, sa otec zaviazal splácať v
splátkach po 300,- Sk na každé dieťa spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Z toho vyplýva, že nebolo možné vymáhať nedoplatok na zvýšenom výživnom na obe maloleté v uvedenej výške za skoršie obdobie, ako je obdobie od vydania uvedeného rozsudku Okresného súdu v Martine dňa 17.9.2004, jeho následnou právoplatnosťou dňa 6.10.2004 a vykonateľnosťou dňa 21.10.2004, kedy bola určená presná výška výživného a s tým súvisiaca výška nedoplatku na zvýšenom výživnom. Splácať splátky tohto nedoplatku na zvýšenom výživnom bol povinný zaviazaný v období po 17.9.2004, teda až v období, za ktoré bol uplatňovaný návrh oprávnených na vykonanie exekúcie, t.j. od 1.9.2004 do 31.7.2009. Obe sumy na maloletú I. vo výške 6.300,- Sk a na maloletú E. vo výške 6.300,- Sk boli zohľadnené už pri prvom podaní návrhu oprávnených na výkon exekúcie dňa 10.11.2008 a následne doplneným návrhom dňa 21.8.2009. Nevidela preto dôvod nárokovať pre oprávnené túto sumu v období rokov 2003 - 2004 tak, ako uviedol súd vo svojom uznesení. Výška tohto nedoplatku na zvýšenom výživnom bola skorším uznesením Okresného súdu v Martine sp.zn. 17Er/4566/2008 zo dňa 26.4.2010 zohľadnená.
Povinný svoju dlžobu na nedoplatku na zvýšenom výživnom, splatnom za čas od 1.3.2003 do 31.8.2004, dobrovoľne priznal vo svojej námietke proti exekúcii zo dňa 16.10.2009, kde tiež popísal spôsob úhrady v povolených splátkach od 22.11.2004 do 22.5.2006, pričom ani táto suma nebola v jeho platbách uhradená v plnom rozsahu. Preto žiada, aby v časti uznesenia, kde je posudzovaná povinnosť povinného prispievať na výživné obom maloletým deťom, bolo zo strany súdu na tieto skutočnosti prihliadnuté a tým uvedené sumy nedoplatku na zvýšenom výživnom, splatnom za čas od 1.3.2003 do 31.8.2004, boli premietnuté do posudzovaného obdobia od 1.9.2004 do 30.6.2006 a pri prepočte akceptované v plnej výške.
Povinný vo svojom odvolaní opätovne žiadal okresný súd o zastavenie exekúcie o bežné výživné, nakoľko daná exekúcia nie je opodstatnená. Bežné výživné platí pravidelne 22-ho dňa v mesiaci a zákonná zástupkyňa oprávnených má výživné pripísané na účte vždy 23-ho dňa v mesiaci. Splatnosť bežného výživného je pritom 25-ho dňa v mesiaci. Ako dôkaz preukázal pravidelné platby výživného (výpis z účtu). Vyčíslený nedoplatok vo výške 321,03 eur zaplatil 18.5.2010 a ostatné platby platí v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Martin 21P 2/2011 zo dňa 20.1.2012, právoplatného od 16.10.2012. Nedoplatok na výživnom od 1.9.2011 do 31.1.2012 v celkovej sume 140,- eur uhradil 16.11.2012 na účet H. J.. Exekúcia na opakovanú dávku 165,- eur mesačne od 1.8.2009 bola neoprávnená, nakoľko nedoplatok za obdobie od 6.5.2009 do 30.6.2009 v sume 28,72 eur bol zaplatený 11.8.2009 a zvýšené výživné 165,- eur bolo zaplatené dňa 22.8.2009.
K odvolaniam sa vyjadrili zákonná zástupkyňa oprávnených i povinný. Zákonná zástupkyňa oprávnených uviedla, že povinný neplatil zameškané, ani bežné výživné tak, ako mu bolo uložené okresným súdom vo svojich rozhodnutiach, preto žiadala, aby krajský súd zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu vyjadril, že exekúciu považuje za účelovú a neopodstatnenú, pretože dlžná suma, ktorá nebola zaplatená, bola len z obdobia od 1.1.2008 do 31.7.2008, a to v celkovej sume 9.800,- Sk. Dlžná suma nebola zaplatená len z dôvodu existujúcej ústnej dohody medzi ním a zákonnou zástupkyňou oprávnených. Ako protihodnota na jej vyrovnanie sa mali použiť prostriedky zo životného poistenia maloletej E., pričom ona s tým súhlasila, nakoľko danú poistku stále platí.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaných odvolaní v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie vo výroku I. v rozhodnutí o námietkach povinného zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p. a vo výroku II. o čiastočnom zastavení exekúcie a výroku III. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátil súdu prvého stupňa v zrušenej časti na ďalšie konanie.
Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
Pokiaľ ide o rozhodovanie o námietkach povinného proti exekúcii, okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie je návrhovým konaním a súd je návrhom viazaný. Zákonná zástupkyňa upraveným návrhom vymedzila rámec exekúcie tak, že žiadala vymôcť zameškané výživné za obdobie od 1.9.2004 do 31.7.2009 a bežné výživné od 1.8.2009. Pri takomto vymedzení návrhu možno konštatovať zhodne s konštatovaním okresného súdu, že výživné za obdobie od 1.3.2003 do
31.8.2004 nie je predmetom exekučného konania a nemožno ho vymáhať v predmetnom exekučnom konaní.
Okresný súd správne zistil skutkový stav veci, pokiaľ ide o skutočnosť, koľko povinný v rozhodnom období plnil na výživné. V tomto smere je skutkový stav aj medzi účastníkmi nesporný.
Spornou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo posúdenie námietok povinného, je však otázka platenia dlžného výživného, ktorá povinnosť bola povinnému uložená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P 154/03 zo dňa 17.9.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 6.10.2004 a na základe ktorého bolo povinnému uložené zaplatiť nedoplatok na zvýšenom výživnom, splatný za čas od 1.3.2003 do 31.8.2004 v celkovej výške u maloletej I. 6.300,- Sk a u maloletej E. 6.300,- Sk, a to v splátkach po 300,- Sk mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
Táto povinnosť bola povinnému uložená rozsudkom zo dňa 17.9.2004 a splatnosť tohto záväzku nastala splatnosťou prvého bežného výživného po vydaní rozsudku, t.j. 20.10.2004, kedy sa stala splatná prvá splátka zameškaného výživného u maloletej I. aj E. po 300,- Sk mesačne.
Okresný súd správne posúdil, že ide o výživné, ktoré bolo určené za čas od 1.3.2003 do 31.8.2004 a vzhľadom na vymedzenie návrhu toto nie je predmetom exekúcie. Nemožno však prehliadnuť a nezohľadniť, že toto dlžné výživné sa stalo splatným až po 1.9.2004 (prvá splátka 20.10.2004 spolu s bežným výživným) a nezohľadniť túto povinnosť povinného voči oprávneným pri výpočte toho, čo mal povinný v období od 1.9.2004 zaplatiť.
Z hľadiska hmotného práva totiž došlo k situácii, že povinný mal voči oprávneným viac záväzkov. Hoci dlžné výživné nie je predmetom tejto exekúcie a predmetom núteného vymáhania, nemožno ho opomenúť pri zohľadnení toho, čo v predmetnom období povinný mal platiť.
Občiansky zákonník po prijatí novely zákonom č. 509/1991 Zb. už neupravuje situáciu, ak je dlžník povinný splniť jednému veriteľovi niekoľko dlhov a plnenie ním poskytnuté nestačí na vyrovnanie všetkých. Napriek tomu, že Občiansky zákonník vyššie uvedenú úpravu nemá, nemožno z toho vyvodiť, že by otázka splnenia viacerých dlhov, vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, nebola v práve vyriešená. Je potrebné vychádzať zo základných princípov právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov. Ak splnenie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, tiež z toho vyplýva, že z viac dlhov, ktoré má dlžník voči tomu istému veriteľovi, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov), ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť. V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov, resp. v akej výške chce vyrovnať, je prednostne potrebné vychádzať z tzv. zásady priority, t.j. z prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov založeného napr. na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod..
V danom prípade nastala práve táto situácia, keď povinný mal voči oprávneným v rozhodnom období viac splatných dlhov, teda v období od 1.9.2004 nebolo povinnosťou povinného platiť iba výživné za obdobie od 1.9.2004 do budúcnosti, ale aj zameškané výživné za obdobie od 1.3.2003 do 31.8.2004 v splátkach po 300,- Sk mesačne počnúc od 20.10.2004 s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stal zročným celý dlh na zameškanom výživnom. Hoci tento posledný dlh nie je predmetom exekúcie, je potrebné ho zohľadniť pri tom, čo povinný zaplatil. Túto jeho povinnosť nemožno opomenúť.
Okresný súd však túto povinnosť povinného nezohľadnil a dospel logicky k nesprávnemu záveru, že povinný zaplatil na výživnom na maloletú I. od 1.9.2004 do 30.6.2006 viac o 5.450,- Sk, ako mal zaplatiť a pri výživnom na maloletú E. za obdobie od 1.9.2004 do 30.4.2005 viac o 250,- Sk a za obdobie od 1.5.2005 do 30.6.2006 viac o 5.200,- Sk, ako mal zaplatiť. V skutočnosti však povinný v tomto období platil aj splátky dlžného výživného, na ktoré bol zaviazaný súdnym rozhodnutím, ako to nakoniec vyplýva aj z jeho vyjadrení.
Podľa vyššie uvedenej zásady priority je potrebné vychádzať zo splatnosti jednotlivých pohľadávok, a to výživného za obdobie od 1.9.2004 do budúcnosti ( vždy do 20. dňa v mesiaci), ako aj splátok dlžného výživného stanovených súdnym rozhodnutím, vo vzťahu ku ktorým však nastala predčasná splatnosť z dôvodu, že povinný platil nepravidelne a stratil výhodu splátok. Keďže povinný neurčil, ktorý dlh platí, zo zásady priority vyplýva, že jeho plnenie je potrebné započítať na skôr splatné výživné, hoc aj nie je predmetom exekúcie, ale predstavovalo dlh, ktorý mal v rozhodnom čase povinný voči oprávneným.
Skutkový záver okresného súdu, že povinný zaplatil, pokiaľ ide o výživné na maloletú I. od 1.9.2004 do 30.6.2006 o 5.450,- Sk viac, ako mal zaplatiť a na maloletú E. za obdobie od 1.9.2004 do 30.4.2005 viac o 250,- Sk a za obdobie od 1.5.2005 do 30.6.2006 viac o 5.200,- Sk, tak nie je správny. Je potrebné zohľadniť zameškané výživné po 6.300,- Sk na každé z detí, ktoré mal povinný v tomto období povinnosť zaplatiť, hoc aj nie je predmetom exekúcie. Platby, ktoré povinný poukázal, je potrebné tak započítať na plnenie tohto dlhu.
Exekúcia tak bola správne začatá vo vzťahu k maloletej I. Q. pre zameškané výživné vo výške 227,73 eur od 1.9.2004 do 31.7.2009 a bežné výživné vo výške 85,- eur mesačne od 1.8.2009 a vo vzťahu k maloletej E. Q. pre zameškané výživné vo výške 216,16 eur od 1.9.2004 do 31.7.2009 a bežné výživné vo výške 80,- eur od 1.8.2009.
Povinný sa v námietkach bránil započítacou námietkou, žiadal na platby výživného započítať plnenia poukazované na životnú poistku mal E.. Započítanie akejkoľvek pohľadávky proti pohľadávke na výživné pre maloleté dieťa nie je možné ( § 76 ods.2 Zákona o rodine).
Povinný teda nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku), preto jeho námietkam nebolo možné vyhovieť.
Rozhodnutie okresného súdu bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci a z uvedených dôvodov krajský súd preto jeho rozhodnutie zmenil tak, že námietky povinného zamietol.
Pokiaľ ide o výroky II. a III. napadnutého uznesenia, ktorým súd exekúciu v časti o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1.9.2004 do 31.7.2009 vo výške 130,99 eur na maloletú I. a v časti 135,74 eur na maloletú E. zastavil a zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného, okresný súd vo vzťahu k týmto výrokom nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto uskutočnené právne posúdenie je predčasné a nemožno ho považovať za správne.
Vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu exekúcie, ktorá sa týka obdobia od 1.9.2004 do 31.7.2009, uskutočnený výpočet okresného súdu narúša vyššie uvedený záver krajského súdu o nedôvodnosti námietok a o povinnosti súdu zohľadniť všetky záväzky dlžníka voči oprávneným, ktoré v predmetnom období existovali.
Okresnému súdu však je potrebné vytknúť najmä to, že pri čiastočnom zastavení exekúcie sa neriadil ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V zmysle ust. § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Napadnuté uznesenie vydal okresný súd 19.12.2012, pričom však skutkovo nemal zistený stav platenia výživného zo strany povinného ku dňu vydania rozhodnutia. Ide tak o vadu konania, na ktorú je krajský súd povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť.
K námietke povinného, ktorou povinný žiadal okresný súd o zastavenie exekúcie pre bežné výživné, nakoľko daná exekúcia nie je opodstatnená, pretože bežné výživné platí pravidelne, je potrebné uviesť, že podľa § 80 veta prvá Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy, ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
V zmysle citovaného ustanovenia exekučný súd môže, ale nemusí zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy povinného na návrh povinného, ak sa exekúcia vykonáva už len pre bežné výživné, čo znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané (dobrovoľne alebo exekučne) a existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude ďalej výživné plniť dobrovoľne.
Súd spravidla vezme do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného, či nebol stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. nájomné, ďalšiu vyživovaciu povinnosť) a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného (jeho zákonného zástupcu).
Okresný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného. Po preskúmaní súdneho spisu krajský súd zistil, že zo strany okresného súdu absentujú dôkazy, na základe ktorých rozhodol o návrhu povinného. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že v poslednom období povinný platil pravidelne a v plnej výške výživné na maloleté deti od 22.2.2012 do 22.12.2012, pričom nedoplatok za január 2012 doplatil 16.11.2012. Je však potrebné vyhodnotiť aj stav zameškaného výživného celkom, a to ku dňu vydania rozhodnutia.
Pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a následne predčasné právne posúdenie preto krajský súd zrušil napadnuté výroky o čiastočnom zastavení exekúcie a zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre bežné výživné.
V zrušenej časti bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť. Okresný súd opätovne preskúma, vychádzajúc z vysloveného právneho názoru krajského súdu, ktorým je viazaný, stav dlžného výživného, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako sa v rámci svojich možností postavil k splateniu dlžného výživného, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje jeho zamestnávateľ, prípadne ako si plní iné platobné povinnosti. Až po zistení týchto okolností opätovne rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.