Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2144-2006.pdf
PDF · 75.08 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/2144/2006
Uznesenie
Okresný súd v Žiline v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jancom, so sídlom v Žiline, ul. Sad SNP 666/12, vo veci oprávneného: Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008, Pri Rajčanke 8591/4B, 010 47 Žilina, pr. zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: E. J., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, F. T. R. Z. X, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Odvolaním nenapadnutej časti o trovách exekúcie uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 20Er/2144/2006-17 zo dňa 22.1.2013 ostáva nedotknuté.
III. Oprávnenému nepriznáva náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 19.05.2006 a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C 237/2004-34 zo dňa 24.11.2004, súd vydal poverenie pod č. 5511 018563*.
Podaním doručeným súdu dňa 10.05.2010 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu, nakoľko povinný zomrel a nezanechal žiaden majetok.
O tomto návrhu bolo rozhodnuté uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom č.k. 20Er/2144/2006-17 zo dňa 22.1.2013, ktorým bola exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a zároveň zastavená. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov konania.
V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zároveň jej zastavenia oprávnený podal odvolanie s poukazom na to, že bol daný dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného a z nie z dôvodu neprípustnosti exekúcie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 19,33 €.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, 31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku (EP), proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že odvolaniu oprávneného proti uzneseniu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a súčasne zastavenia exekúcie vydaného vyšším súdnym úradníkom, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Ž. 30D/253/2007 mal súd preukázané, že počas exekúcie povinný zomrel, a to dňa 27.2.2007. Uznesením č.k. 30D/253/2007-29 zo dňa 17.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2008 bolo dedičské konanie po ňom zastavené v zmysle ust. § 175h ods. 1 O.s.p., nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Teda ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Na postup podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takými (inými) dôvodmi zastavenia exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité okolnosti, ktoré súvisia napríklad s právnymi úkonmi účastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (napr. oprávnený sa vzdal práva na vymáhanie priznaného práva alebo sa s povinným dohodol o pozhovení pred vykonaním exekúcie), s uplynutím času (s premlčaním judikovaného práva, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, nie je vynútiteľná exekúciou za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá), s námietkou o nepravdivosti verejnej listiny podľa § 37 ods. 3, § 43 ods. 2 EP, resp. podľa § 251 ods. 4 v spojitosti s § 134 O.s.p., so zistením, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného a pod., nie však zistenie, že zomrelý povinný nezanechal majetok. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolanie oprávneného bola podané dôvodne, nakoľko v danom prípade bol dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, a nebol dôvod vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej následného zastavenia. Z týchto dôvodov sudca vyhovel odvolaniu oprávneného v celom rozsahu a exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ EP. Voči trovám exekúcie súdneho exekútora nebolo podané odvolanie, preto v tejto časti ostalo uznesenie nedotknuté. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Nakoľko Exekučný poriadok upravuje iba trovy exekúcie, v prípade uplatnených trov exekučného konania súd postupoval v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade, pokiaľ sa jedná o konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka mal oprávnený plný úspech, z ktorého dôvodu by mu prislúchala plná náhrada trov exekučného konania v tejto časti. Avšak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý zomrel bez zanechania majetku, podľa názoru súdu sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a oprávnenému nepriznal trovy exekučného konania v časti konania o jeho odvolaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.