Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava proti žalovanému: Z. R., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom Y. I. XXX, H., o zaplatenie 91,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. marca 2022, č. k. - 69 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 91,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 91,09 eur od 14.10.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Napadnutý zamietajúci výrok sa v časti istiny 0,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 14.10.2018 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 91,18 eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenia poistného za dobu do zániku poistenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 12.12.2017 poistnú zmluvu na dobu neurčitú. V zmysle poistnej zmluvy si dohodli spôsob platenia ročného poistného štvrťročne, avšak žalovaný porušil túto svoju zmluvne dohodnutú povinnosť. Poukázal na to, že v zmysle a , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v ods. 1 a tiež nezaplatením poistného alebo jeho časti, v zákonnej jednomesačnej lehote. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení mal za to, že má nárok na poistné do 13.10.2018 vo výške 91,18 eur spolu s úrokom z omeškania a z dlžnej sumy vo výške 5% ročne od 14.10.2018.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu opätovne dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť, nakoľko si žalobca nesplnil svoju elementárnu zákonnú povinnosť riadne skutkovo zdôvodniť žalobný návrh, teda úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a špecifikovať aj výšku dlžnej sumy, ako ho v osobitnej výzve požiadal okresný súd, na ktorú nereagoval a svoje skutkové tvrdenia nedoplnil ani po zamietnutí žaloby pre ich absenciu (v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. apríla 2021, č. k. - 33, pozn. odvolacieho súdu). Poukázal na to, že z uvedených dôvodov mu naďalej nebola známa konkretizácia dôvodu zániku poistenia, ako ani výpočet poistného do zániku poistenia, nebolo zrejmé, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a s ktorou splátkou poistného, keď táto skutočnosť vyplývala iba z priloženej Výzvy. Uviedol, že nie je povinný zisťovať tieto skutočnosti z listín priložených k žalobe a pátrať tak po informáciách, ktoré žalobný nárok podporujú, prípadne ho potvrdzujú s tým, že žalovaný nereagoval ani na výzvu, ktorou bol požiadaný o zjednanie nápravy, a neurobil tak ani v novom konaní (po zrušení v poradí prvého rozsudku z 01.04.2021), keďže na výzvu, ktorou bol požiadaný o zjednanie nápravy nereagoval. Poukázal na to, že absencia riadneho skutkového zdôvodnenia žaloby znamená stratu sporu pre neunesenie bremena tvrdenia. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že základnou zložkou žaloby je žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania, pričom je vymedzený žalobným petitom s tým, že žalobný petit bol v žalobe síce riadne uvedený a v konaní teda mohol pokračovať, avšak pri svojom rozhodovaní a posudzovaní nároku žalobcu je limitovaný nielen žalobným petitom, ale aj skutkovým tvrdením, ktoré musí subsumovať pod určitú právnu normu. Akcentoval, že sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a formulácia skutku musí byť v žalobe vymedzená tak, aby ju nebolo možné zameniť s iným skutkom, pretože plnenie, ktoré žalobca požaduje, nemožno priznať z iného skutkového základu, než bol v žalobe vymedzený, pričom povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti vyplýva z a súd nemôže pri rozhodovaní o žalobnom návrhu sám vymedziť relevantný skutkový dej. Poukázal na skutočnosť, že v posudzovanej veci žalobca v žalobe neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s tým, že opis rozhodujúcich skutočností nemôže nahradiť odkazom na označené, či priložené dôkazy, či ich len k žalobe formalisticky pripojiť. Poukázal tiež na to, že v danom prípade nešlo o vadu žaloby, pretože obsahovala žalobný petit ako aj určitú mieru skutkových tvrdení, preto síce mohol o žalobe ďalej konať a nemohol ju odmietnuť, avšak nemohol sám doplniť ďalšie absentujúce dôležité skutkové tvrdenia, z dôvodu ktorého žalobcu na ich doplnenie v súlade so zákonom vyzval. Poukázal na to, že žalobca na výzvu nereagoval a neurobil tak ani v odvolacom konaní, či v novom konaní po zrušení pôvodného rozsudku, a preto v súlade s usmernením súdu druhej inštancie vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom mienil dať žalobcovi ďalší priestor na vymedzenie a doplnenie skutkových tvrdení, avšak žalobca ani túto možnosť nevyužil.

4. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. a vecne tým, že žalovaný mal síce v konaní úspech, preto aj nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, náhradu trov mu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (ustanovenie ) a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie ) a navrhol ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že si nesplnil svoju elementárnu zákonnú povinnosť riadne skutkovo zdôvodniť žalobný návrh, nakoľko v žalobe tvrdil konkrétny nárok na zaplatenie dlžného poistného v dôsledku zániku poistenia pre neplatenie poistného zo strany žalovaného z konkrétnej poistnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu mu nebolo zrejmé ako okresný súd myslel svoje závery o tom, že mu nebola známa konkretizácia dôvodu zániku poistenia, nakoľko v žalobe je tvrdenie o neplatení poistného s dôsledkom zániku poistenia s tvrdením o jeho nároku na poistné v žalovanej výške k termínu zániku poistenia. V tomto smere považoval za potrebné uviesť, že podaná žaloba obsahovala dostatočný opis rozhodných skutkových okolností, aby súd vec

prejednal podľa . Zdôraznil, že žalobou uplatnil nárok na zaplatenie poistného z uzatvoreného poistenia od žalovaného, zároveň išlo o nárok na zaplatenie poistného do doby zániku poistenia, výšku žalovaného nároku konkrétne uviedol, ako aj deň zániku poistenia. Osobitne k omeškaniu mal za to, že uplatnil nárok až po zániku poistenia, preto je zrejmé, že tento nárok od termínu uplatnenia mal, nakoľko žalovaný sa musel do omeškania s platením poistného dostať skôr než mu zaniklo poistenie. Žalobca mal ďalej za to, že súd v rozpore s článkom 15 posúdil žalobný návrh spolu predloženými dôkazmi ako netvrdený a nepreukázaný naproti absolútnej nečinnosti žalovaného, ktorý na žalobu vôbec nereagoval, neposkytol jediné tvrdenie či popretie akýchkoľvek skutočností, počas celého konania bola nečinný a oproti nemu si nesplnil ani bremeno tvrdenia, nehovoriac o unesení bremena dokazovania. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní postupoval v rozpore s ustanovením s poukazom na odborný komentár k , a nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil jeho tvrdenia o existencii uplatneného nároku, ani o výške nedoplatku na poistnom, všetky tieto tvrdenia mal súd považovať za nesporné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 26. 07. 2018 v obdobnej veci, v ktorom sa súd stotožnil s jeho argumentáciou, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Pokiaľ išlo o uplatnenú istinu, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď síce na prejednávanú vec aplikoval správne právne predpisy, tieto však nesprávne interpretoval. 8. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, sa vzťahuje (len) na povinné zmluvné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na osobitné predpisy a to o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo ( a citovaného zákona). V je vyjadrená pozícia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako špeciálneho predpisu vo vzťahu k všeobecnej úprave poistného obsiahnutej v zákone o poisťovníctve a . Táto všeobecná právna úprava pôsobí podporne (subsidiárne), iba vtedy, „ak tento zákon neustanovuje inak“, t. j. ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa 9. (m. i.) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (viď cit. zákona). Takto koncipovaná právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih zániku právneho vzťahu( poistného) 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na podporu svojej skutkovej argumentácie predložil poistku č. 6596205476 ako doklad preukazujúci uzatvorenie poistenia (č.l. 11 spisu), ktorý jednak žalovaný nenamietal, a zároveň išlo o dôkaz, ktorý z pohľadu jeho obsahu poskytoval všetky relevantné informácie o poistení, a to meno poisteného a poistníka, druh poistenia, začiatok poistenia (13.12.2017), dobu trvania poistenia (na dobu neurčitú), výšku ročného poistného (155,56 eur), poistné obdobie (1 rok), spôsob platenia poistného (formou štvrťročných splátok splatných 13.12., 13.03., 13.06., 13.09.), výšku štvrťročných splátok/ lehotné poistné (po 38,89 eur). Neobstojí preto záver súdu prvej inštancie, že mu neboli známe podstatné náležitosti poistnej zmluvy. Poistka je totiž doklad preukazujúci uzatvorenie poistnej zmluvy ( Obč. zák.). Zohľadniac dátum zániku poistenia (13.10.2018) a výšku dlžného poistného (91,18 eur), t.j. údaje uvedené v Oznámení o zániku poistenia (č.l. 13), ktoré rovnako žalovaný po jeho doručení súdom prvej inštancie nerozporoval, je zrejmé, že poistenie trvalo od 13.12.2017 do 13.10.2018. Možno z neho vyvodiť tiež to, že žalovaný uhradil len prvú splátku poistného vo výške 38,89 eur (splatnú 13.12.2017). Vzhľadom na uvedené je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie, že mu nebola známa konkretizácia dôvodu zániku poistenia ako ani výpočet poistného do zániku poistenia. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že poistné obdobie je v poistno-právnej terminológii charakterizované ako časť poistnej doby, za ktorú sa platí poistné. Zohľadniac uvedené, poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaniklo v zmysle jeden mesiac od splatnosti poslednej (štvrtej splátky), t.j. dňom 13.10.2018 (štvrtá splátka bola splatná 13.09.2018). Takýto záver je, podľa názoru odvolacieho súdu, súladný aj so znením Navyše, do 13.10.2018 žalobca poskytoval na základe poistnej zmluvy žalovanému poistnú ochranu. V zmysle vznikol žalobcovi nárok na pomernú časť poistného ku dňu, kedy zaniklo, t. j. za obdobie od 13.12.2017 do 13.10.2018, čo predstavuje sumu 129,98 eur (155,56 eur / 365 dní x 305 dní). Pretože žalovaný uhradil v prvom poistnom období len prvú splátku bežného poistného vo výške 38,89 eur, dlžné poistné za dobu trvania poistenia predstavuje sumu 91,09 eur (129,98 - 38,89). 11. Súd prvej inštancie tiež nesprávne posúdil aj omeškanie žalovaného. Z ustanovenia vyplýva, že poisťovateľ má nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď zaniklo. pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné zaniká, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od jeho splatnosti ( veta prvá citovaného zákona). V danej veci poistenie zaniklo dňom 13.10.2018. Do omeškania s plnením dlhu sa dostal žalovaný dňom nasledujúcim po zániku poistenia, teda od 14.10.2018. 12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku podľa zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 91,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 91,09 eur od 14.10.2018 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku ( ) a v nepatrnej časti týkajúcej sa istiny v rozsahu 0,09 eur (išlo len o nesprávny matematicky prepočet) a k tejto sume prislúchajúceho príslušenstva ( úroku z omeškania ) napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).