Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/200/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporitelňa a.s., IČO: 00 151 653 , Tomášikova 48, Bratislava, zast.: Havel, Holásek & Partners s.r.o., IČO: 36 856 584, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, proti žalovanej: L. P., F.. XX.X.XXXX, B. XX, v konaní o zaplatenie 1.058,45 eura s prísl.

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 557,84 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 533,12 eura od 21.12.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a.

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 1.058,45 eura ako aj úrok 17,70% ročne zo sumy 925,75 eura od 21.12.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 979 eur od 21.12.2011 do zaplatenia a náhrade trov konania.

Žalovaná sa k veci vyjadrila neurčito a vznik dlhu odôvodnila rodinnými problémami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca tvrdila listinami preukázal, že:

- účastníci konania dňa 23.6.2006 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 0577048068 (čl.20), súčasťou ktorej boli tiež Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), Osobitné podmienky SLSP pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaniach účinné od 1.2.2006 a Sadzobník poplatkov

- na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej bezúčelový hotovostný úver v sume 1.062,21 eura, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi spolu so 17,7% ročným riadnym úrokom v 60 mesačných splátkach po 862 Sk (28,61 eura), splatných vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou v mesiaci júl 2006 a končiac poslednou splátkou dňa 20.6.2011. RPMN bola v sadzbe 10,13% ročne

- súčasťou pohľadávky bol tiež poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eura mesačne.

Súd zo sadzobníka poplatkov ako aj prehľadu o transakciách na účte žalovanej (čl 81 - 91) zistil, že tento poplatok bol účtovaný podľa Sadzobníka účinného do 30.6.2006, pretože od 1.7.2006 si účtoval 1,99 eura a podľa Sadzobníka účinného od 1.10.2010 sumu 2,99 eura mesačne. Žalovaná zaplatila celkovú sumu 1.307,76 eura.

Žalobca ďalej prezentoval, že k tzv. rozhodnému dňu 21.12.2011 žalovaná dlhovala 925,75 eura (dlh na istine spolu s úrokom vyčíslený k 20.6.2011) ako aj riadneho úroku 17,7% za obdobie od 21.6.2011 do 20.12.2011 v sume 53,25 eura, úrok z omeškania v sume 32,64 eura za obdobie do 20.6.2011 a v sume 46,81 eura za obdobie od 21.6.2011 do 20.12.2011, celkom teda dlhuje sumu 1.058,45 eura, ktorej sa žalobca domáha a to spolu so 17,7% úrokom aj za obdobie od 21.12.2011 zo sumy 925,75 eura až do zaplatenia a tiež s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2011 do zaplatenia. Úroku 17,7% zo sumy 925,75 eura sa žalobca aj naďalej domáha z dôvodu odplaty za užívanie peňazí, ktoré žalovaná dodnes nevrátila a ktorých výška kopíruje dohodnutý riadny úrok z úveru.

Na pojednávaní dňa 18.6.2013 žalobca objasnil, že za obdobie do 15.1.2009 si žalobca účtoval úrok z omeškania v kapitalizovaných sumách, ktoré sa stali súčasťou istiny, pričom bola použitá sadzba 26,40% ročne a to v zmysle čl. 6.6 a6.9 úverových podmienok, teda túto sadzbu určil vlastným rozhodnutím sám žalobca.

Žalovaná pred súdom vypovedala, že je pravda to, že si v roku 2006 požičala v SLSP sumu 32.000 Sk a je pravda aj to, že ich mala vrátiť do roku 2011. Tieto peniaze si požičala len preto, že v aktuálnom čase jej najstaršia dcéra súrne potrebovala peniaze a to ju dotlačilo k tomu, že požičala, takže v skutočnosti boli určené pre ňu. Naschvál niekedy platila vyššie splátky a občas zaplatila aj dcéra, no neskôr už nemohla. Medzičasom sa dcéra rozviedla a odišla od nej. Žalovaná býva s plnoletým synom, ktorý je bez práce a všetka réžia je len na nej.

V odpore proti platobnému rozkazu (čl 48) poprela, že by bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie celého úveru a že nepodnikol žiadne kroky k mimosúdnemu usporiadaniu veci a predložila aj rozsudok Okresného súdu Košice-vidiek -13 zo dňa 29.3.1994 (čl 52) o tom, že mala zvereného do svojej výchovy vnuka Ondreja Kunca, nar. 30.11.1993, s čím jej vznikajú ďalšie výdavky v súvislosti s jeho výživou. Preukázala tiež potvrdenie Sociálnej poisťovne z 25.5.2012 (čl 51), že z dôchodku jej zrážajú iné pohľadávky.

Ako súd z obsahu čl.II bod 4 úverovej zmluvy zistil, strany si dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa v súlade s budú riadiť podľa .

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Zmluva bola uzavretá dňa 23.6.2006 t.j. za účinnosti , novelizovaného účinným 1.4.2004, ktorým sa novelizoval , do ktorého bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire, dosiahnutú Smenicou Rady 93/13/EHS ze dne 5. 4. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa zákona účinného v čase uzavretia zmluvy:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Ustanovenia , v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k pôsobia ako lex specialis., Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Obaja účastníci konania majú povinnosť tvrdenia a na svoje tvrdenia produkovať dôkazy. Poučenie podľa bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 12.10.2012 a žalovanej dňa 12.10.2012.

Žalobca k vyjadreniu zo dňa 17.10.2012 (čl. 62) k odporu proti platobnému rozkazu predložil o.i. aj výzvu na úhradu dlhu pred podaním žaloby zo dňa 21.3.2011 (čl. 69) a oznámenie o podaní žaloby s výzvou na zaplatenie zo dňa 11.2.2012 (čl. 70). Skutočnosť, či tieto listiny boli žalovanej aj doručené, však nepreukázal.

Vychádzajúc z vyššie cit. zákonnej úpravy súd „dohodu“ účastníkov o voľbe pre ich vzájomné právne vzťahy, upravenú v čl. II bod4 úverovej zmluvy, súd vyhodnotil ako nekalú zmluvnú podmienku, pretože je pre žalovanú, ktorá bola v pozícii spotrebiteľa, nepriaznivá. Táto skutočnosť sa prejavila v tom, že súčasťou vymáhanej istiny je aj kapitalizovaný úrok z omeškania a to za obdobie od vzniku právneho vzťahu t.j. od 23.6.2006 do 15.1.2009, na ktorý žalobca použil sadzbu 26,40% ročne určenej vlastným rozhodnutím a suma za každý mesiac omeškania sa objavila na výpise z úverového účtu žalovanej ako mínusová položka (čl.87 až 91). Výška zákonnej sadzby úroku z omeškania sa navyše v priebehu plynutia obdobia menila a nie je úlohou súdu, aby za dobu 60 mesiacov prerátaval oprávnenosť tohto nároku a určoval ho v kapitalizovanom vyjadrení keď nevedno, v akom slede a po akú dobu bola žalovaná v omeškaní s tou-ktorou splátkou v závislosti od výšky a dňa plnenia zo strany žalovanej a dňa započítania tejto úhrady s pohľadávkou žalobcu.

Ako mínusová položka sa na výpise uvádza tiež poplatok za prvú upomienku zaúčtovaný v sume 700 Sk dňa 25.9.2008, 700 Sk dňa 25.11.2008, 700 Sk dňa 16.12.2008, 700 Sk dňa 23.12.2008, v sume 23,24 eura dňa 23.4.2009, 23.24 eura dňa 30.6.2009 a ďalej poplatok za druhú upomienku 23,24 eura dňa 7.7.2009.

Čo sa týka poplatkov za správu úveru, tie boli účtované podľa aktuálnych sadzobníkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno zosumarizovať, že:

- ak žalovanej bola poskytnutá suma 32.000 Sk (1.062,21 eur) na dobu 60 mesiacov v splátkach po 862 Sk (28,61 eura), vrátiť tak mala celkom 1.716,79 eura

- titulom poplatkov za správu úveru mala zaplatiť za celú dobu trvania úverového vzťahu ( od 23.6.2006 do 20.6.2011) sumu 124,09 eura (1 x 50 Sk t.j. 1,66 eura, od 1.7.2006 do 31.9.2010 v sume 1,99 eura mesačne, čo za 4 roky a 3 mesiaci činí 95,52 eura a v sume 2,99 eura od 1.10.2010 do 20.6.2011 t.j. za 9 mesiacov sumu 26,91 eura)

- ak celková suma, ktorú mala žalovaná pri riadnom platení vrátiť, činila 1.840,88 eura (istina s úrokom + poplatky), pričom zaplatila 1.307,76 eura, dlh k 20.6.2011 činil sumu 533,12 eura, s ktorou žalovaná bola po 21.6.2011 v omeškaní.

Na základe týchto výpočtov preto súd titulom dlžoby na úvere, spolu so zročným úrokom a poplatkami ku dňu 20.6.2011 priznal sumu 533,12 eura.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády účinného od 1.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca sa domáhal kapitalizovaného úroku z omeškania za obdobie od 21.6.2011 do tzv. rozhodného dňa 20.12.2001, a preto súd mu za toto obdobie priznal úrok z omeškania v sadzbe 9,25% ročne zo sumy 533,12 eura, čo činí 24,72 eura, čo tvorí celkovú priznanú sumu vo výške 557,84 eura, a od 21.12.2011 naďalej 9% úrok z omeškania zo sumy 533,12 eura až do zaplatenia.

Ohľadom kapitalizovaného úroku z omeškania vyrátaného sadzbou 26,40% ako aj poplatkov za upomienky, ktoré si žalobca naúčtoval, súd žalobcovi nepriznal nič vzhľadom na to, že úrok z omeškania bol vyrátaný v rozpore so zákonom a ohľadom upomienok neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal, či vôbec a kedy nejaké upomienky boli vystavené a či boli aj žalovanej doručené. Nejde pritom o výzvu zo dňa 21.3.2011 (čl. 69) a ani zo dňa 11.2.2012 (čl. 70), nakoľko ide o listiny vystavené už právnym zástupcom žalobcu.

Aj vo vzťahu k žiadanému 17,7% ročnému úroku zo sumy 925,75 eura od 21.12.2011 do zaplatenia súd uvádza, že na takýto úrok žalobca nemá nárok a to s poukazom na § 503 ods. 1 Obch. zák. Dohodnutý úrok ako odplata za užívanie peňazí žalobcu sú súčasťou pohľadávky ako celku a stali sa zročnými spolu so zročnou požičanou istinou, ktoré vo svojom nezaplatenom objeme boli žalobcovi priznané a sú odo dňa 21.6.2011 úročené zákonnou sadzbou úroku z omeškania, čomu korešponduje aj žalobcom citované rozhodnutie NS SR i NS ČR .

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto ohľadom týchto položiek, ktoré presahujú sumu 557,84 titulom nezaplatenej istiny s úrokom a poplatkami a zákonného úroku z omeškania do 21.12.2011, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Dôvodom pre nepriznanie trov konania žalobcovi bola najmä skutočnosť, že žalobca je banka, ktorá má po celom Slovensku svoje pobočky a disponuje samostatnými právnymi oddeleniami zamestnávajúcimi veľký počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí s právnickým vzdelaním. To, že sa nechal zastúpiť externou právnickou spoločnosťou znamená, že využil svoje právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom a teda využil právo zaručené SR v čl. 47 ods. 2. Trovy právneho zastúpenia sa všeobecne považujú za účelne vynaložené trovy, avšak v tomto konkrétnom prípade z hľadiska ich účelnosti ( ) neexistuje dôvod, pre ktorý by žalobca, vybavený množstvom interných a právne vzdelaných osôb, využíval služby externých právnických spoločností. / (ÚS)

V danom prípade súdom priznaná suma predstavuje pomer 52,72% úspechu k 47,28% neúspechu(takže takmer v rovnakom pomere) a prichádzala by do úvahy aj aplikácia ust. 142 ods. 2 . Na základe týchto úvah preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.