Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_10C-29-2013.pdf
PDF · 72.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/29/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne E. D., S.. Č., F.. XX.X.XXXX, T. E.U. X, XXXXX E., proti žalovaným: R. S. X/ D. D., F.. XX.X.XXXX, T. Q. XX/, XXXXX A., v rade 2/ E. J. D., F.. X.XX.XXXX, T. E. X, XXXXX E., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Určuje sa , že žalovaný v rade 1/ D. D., F.. XX.X.XXXX n i e j e otcom maloletej žalovanej v rade 2/ J. D., F.. X.XX.XXXX z matky žalobkyne E. D., F.. XX.X.XXXX.
Žalobkyni sa proti žalovaným v rade 1/ a 2/ náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.2.2013 sa žalobkyňa proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhala určenia, že žalovaný v rade 1/ D. D. nie je otcom žalovanej v rade 2/. Žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa sa intímne so žalovaným v rade 1/ nestýkala. V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala a vo svojej výpovedi, uviedla, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 23P 129/20123 zo dňa 1.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.10.2012. Žalovaná v rade 2/ sa jej narodila pred uplynutím 300-teho dňa po zániku manželstva dňa 9.12.2012 a preto bol žalovaný v rade 1/ ako bývalý manžel matky zapísaný ako biologický otec žalovanej v rade 2/ v matrike. Žalovaný v rade 1/ však nemôže byť otcom maloletého dieťaťa, pretože bývalí manželia od 1.2.2012 nebývajú v spoločnej domácnosti, a ich intímny život bol ukončený ešte 6 mesiacov predtým. Z toho vyplýva, že žalobkyňa sa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa so svojím bývalým manželom intímne nestýkala. Naopak žalobkyňa za otca dieťaťa označila svojho priateľa E. U., s ktorým začala žiť už v novembri 2011 a s ktorým sa stýkala aj v čase, keď bola počatá maloletá žalovaná v rade 2/. So svojím priateľom naďalej žije v spoločnej domácnosti a dieťa spolu vychovávajú.
Žalovaný v rade 2/ so žalobou súhlasil. Potvrdil skutočnosti tvrdené jeho bývalou manželkou ako aj tú skutočnosť, že v priebehu celého roku 2012 sa so žalobkyňou intímne nestýkal a z toho vyplýva, že nemôže byť biologickým otcom maloletej žalovanej v rade 2/.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa žalovanej v rade 2/ so žalobou súhlasil.
Mimo výsluchu účastníkov konania súd vypočul ako svedka aj E. U., súčasného priateľa žalobkyne, ktorý potvrdil, že sa so žalobkyňou pozná už od roku 2011, intímne sa s ňou stýka od roku 2012. Žalobkyňa mu oznámila, že otehotnela a on sa prirodzene považuje za otca žalovanej v rade 2/. Nemá totiž vedomosť, že by žalobkyňa v roku 2012 sa okrem neho intímne stýkala aj s inými mužmi.
Narodenie mal. žalovanej v rade 2/ mal súd preukázané rodným listom dieťaťa, z ktorého vyplynulo, že ako otec dieťaťa je stále zapísaný bývalý manžel matky, teda žalovaný v rade 1/.
Nahliadnutím do rozvodového rozsudku žalobkyne a žalovaného v rade 1/ mal súd potvrdené tie skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala, a totiž že manželstvo žalobkyne a žalovaného v rade 1/ bolo ukončené dňa 19.10.2012, kedy nadobudol právoplatnosť ich rozvodový rozsudok, kde maloleté dieťa, pochádzajúce z manželstva E. D., F.. XX.X.XXXX bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti žalobkyni a žalovaný v rade 1/ bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 180,-€ mesačne.
Nároky účastníkov konania súd posudzoval podľa ustanovení § 85 a nasledujúcich Zákona o rodine (zák.č.36/2005 Z.z.).
Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300- tého dňa po zániku manželstva, alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods.1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym od uzavretia manželstva a tristým dňom potom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods.1 Zákona o rodine manžel má právo na zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obaja na žive. Ak nežije jeden z nich voči druhému. Ak nežije ani dieťa ani matka, toto právo manžel nemá.
Podľa § 88 ods.2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manžela matky dieťaťa sa použijú primerane.
Je zrejmé, že maloletá žalovaná v rade 2/ J. D. sa narodila v lehote predpokladanej v citovanom ustanovení § 87 ods.1 Zákona o rodine, avšak zo zhodných výpovedí žalobkyne a jej bývalého manžela D. D. je zrejmé, že je vylúčené, že by bývalý manžel matky mohol byť biologickým otcom dieťaťa a to z toho dôvodu, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa maximálne 300 dní pred jeho narodením sa intímne s matkou dieťaťa nestýkal. Súd preto s prihliadnutím na ustanovenie § 87 ods.1 a podľa § 88 ods.2 Zákona o rodine určil, že bývalý manžel matky nie je otcom maloletej J. D., F.. X.XX.XXXX.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa bola v konaní proti žalovaným v rade 1/ a 2/ plne úspešná, avšak náhradu trov konania proti nim nežiadala a s prihliadnutím na postavenie maloletého dieťaťa a okolnosti prípadu, kedy by voči žalovanému v rade 1/ nebolo spravodlivé zaviazať ho náhradou trov konania v prospech žalobkyne, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni sa proti žalovaným v rade 1/ a 2/ náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.