Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-69-2003.pdf
PDF · 131.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/69/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, samosudkyňa JUDr. Erika Borovská, v právnej veci žalobcu V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., občana SR, proti žalovanému v 1. rade W., na neznámom mieste, žalovanému v 2. rade W., na neznámom mieste, zast. Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti pozemku parcely registra „H.“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 421 m2 zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie J. a nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, na jeho účet vedený v Štátnej pokladnici č. XXXXXXXXXX/XXXX na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu 1 543,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou v jej písomnom vyhotovení podanom na tunajší súd 19.05.2003 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnosti - pozemku parcele registra „H.“ č. XXX/X -orná pôda o výmere 421 m2 zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX k. ú. J. a jeho vyporiadania tak, aby pozemok bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovaným v 1.-3. rade vyplatí náhradu za ich spoluvlastnícke podiely zodpovedajúcu úradnej cene pozemku, a to žalovanému v 1. rade v sume 133,- Sk, žalovanému v 2. rade v sume 600,- Sk a žalovanej v 3. rade v sume 200,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ako žalovaných, okrem žalovaného v 1. a 2. rade (W.), označil aj F., rodenú N., narodenú XX.XX.XXXX s tvrdením, že všetci žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku na neznámom mieste.
Písomnú žalobu odôvodnil tvrdeniami, že predmetný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Jeho podiel zapísaný na liste vlastníctva pod Z. je vo výške 10/24-in v pomere k celku, podiel žalovaného v 1. rade zapísaný pod Z. predstavuje 2/24-iny v pomere k celku, podiel žalovaného v 2.rade zapísaný pod Z. 9/24-in v pomere k celku a podiel žalovanej v 3.rade zapísaný po Z. 3/24-iny v pomere k celku. Má záujem stať sa výlučným vlastníkom predmetného pozemku a ako výlučný vlastník realizovať všetky svoje vlastnícke oprávnenia a povinnosti, pretože pri zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, ktorí sú na neznámom mieste, je výkon jeho vlastníckych oprávnení v praktickom živote ťažko realizovateľný. S pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi na známom mieste sa dohodol a kúpnou zmluvou z 30.04.2003 odkúpil za úradnú cenu ich spoluvlastnícke podiely. Uzavretie dohody so žalovanými podielovými spoluvlastníkmi vzhľadom na ich neznámy pobyt nebolo možné. Preto mu neostávalo nič iné iba požiadať o riešenie súdnou cestou. Pri stanovení výšky náhrady za podiely žalovaných vychádzal z ceny predmetného pozemku určenej podľa potvrdenia Okresného úradu v Kežmarku o zaradení pozemku do Z. č. XXXXX-XXX/XXXX z 29.04.2003, a to 3,80 Sk á 1m2, čo predstavuje celkovú cenu pozemku 1 600,- Sk.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. J. z 19.05.2003 súd zistil, že po zápise ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov) v tomto katastri č. k. X/XX z 31.12.1997 (E.) okrem žalobcu ako podieloví spoluvlastníci pozemku parcely registra „H.“ č. XXX/X. - orná pôda o výmere 421m2 boli zapísaní pod E.. „X. /SPF/“, pod B2 „K. /SPF/“ a pod B3 „Q. r. N. dátum narodenia: XX.XX.XXXX“.
Súd výzvou z 06.06.2003 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil žalobu a žalovaných označil tak, aby ich súd mohol riadne identifikovať a vylúčil tak zámenu s inými fyzickými osobami. Žalobca na výzvu reagoval predložením výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XX J. s poukazom na zápisy osôb označených ako žalovaní ako podielových spoluvlastníkov pôvodnej mpč. č. XXX/X o výmere 421m2. Na žiadosť súdu adresovanú Správe katastra Kežmarok o predloženie dokladov, na základe ktorých boli žalovaní zapísaní do pozemkovej knihy (č. d. XXX z 03.10.1931, č. d. XXX z 27.05.1877 a č. d. XXX z 01.05.1917), Správou katastra Kežmarok bol súdu predložený iba listinný dôkaz, „Svedectvo o dedičstve“ (č. d. XXX z 03.10.1931), z ktorého súd zistil, že spoluvlastnícky podiel na mpč. č. XXX/X žalovaný v 1. rade nadobudol dedením po svojom otcovi W. Súd z tohto listinného dôkazu nezistil žiadne bližšie skutočnosti ohľadne žalovaného v 1. rade W.
Za účelom zistenia ďalších skutočností ohľadne žalovaných v 1.-3. rade vrátane miesta ich pobytu súd ex offo vykonal ďalšie dôkazy, pričom ďalšie skutočnosti ohľadne žalovaných v 1. a 2. rade sa súdu nepodarilo zistiť.
Súd vypočul svedkyňu K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.,ktorá uviedla, že je dcérou V., brata žalovaných v 1.a 2. rade s tým, že obaja ako chlapci odišli do USA. Svedkyňa W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., uviedla, že jej otec aj starý otec sa volali F., pričom W.k bol bratom jej starého otca F. a žil v Amerike. Podľa oznámenia Obce Y. z 27.05.2005 ide o nevlastných bratov K.j, bytom Y.,ktorí aj podľa jej vyjadrenia odišli do Ameriky. Podľa správy Matričného úradu Spišská Stará Ves z 28.06.2005 v knihe narodení sa nachádzajú 4 zápisy narodení dieťaťa s menom W. a jeden zápis úmrtia, pričom bez bližšej identifikácie žalovaného v 1. rade nie je zrejmé, ktorý zápis sa týka W. ako podielového spoluvlastníka predmetného pozemku. V knihe narodení a úmrtí sa nenachádza žiadny zápis ohľadne W.
Vykonanými dôkazmi sa súdu podarilo zistiť ďalšie skutočnosti ohľadne žalovanej v 3. rade F. rodenej N..
Z výsluchu svedkyne W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., súd zistil, že ide o starú matku svedkyne, manželku jej starého otca F., ktorá sa po smrti manžela opäť vydala, a ktorá zomrela v Y. v roku cca. 1966. Obec Y. v svojom oznámení z 27.05.2005 potvrdila, že F., rod. N., bola starou matkou W. nar. XX.XX.XXXX. Zároveň oznámila, že v obci žije jej syn V.. Podľa správy Matričného úradu Spišská Stará Ves k knihe úmrtí je zápis úmrtia F. narodenej v M., avšak s dátumom narodenia nie XX.XX.XXXX, ale XX.XX.XXXX. Obec J. v svojom vyjadrení z 30.03.2006 potvrdila, že má vedomosť, že menovaná žila v obci Y., má tam dedičov s tým, že ide pravdepodobne o omyl v dátume narodenia uvedený na liste vlastníctva č. 351.
Zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D 555/65 súd zistil, že v spise sa nachádza oznámenie bývalého Mestského národného výboru v Spišskej Starej Vsi z 31.05.1965, že dňa XX.XX.XXXX zomrela F., narodená XX.XX.XXXX v M., naposledy bytom Y.. Podľa obsahu toho dedičského spisu prvým manželom poručiteľky bol F., druhým V., obaja v čase úmrtia poručiteľky už nebohí. Na základe rozhodnutia tohto štátneho notárstva z 26.09.1966 sp. zn. D 555/65-15 dedičstvo po poručiteľke bolo potvrdené synovi poručiteľky V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. Predmetom prejednania dedičstva v tomto konaní nebol pozemok, ktorý je predmetom sporu.
Súd ďalej zistil, že V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.podal v priebehu konania dňa 12.04.2006 na Okresný súd Poprad návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po tejto poručiteľke s tým, že predmetom dodatočného prejednania (okrem iných) učinil aj predmetný pozemok. Súd preto uznesením z 16.04.2008 sp. zn. 4C 69/2003-80 toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci tohto dodatočného prejednania dedičstva vedeného na Okresnom súde Poprad pod č. k. 10D 105/2006. Konanie vedené na Okresnom súde v Poprade pod č. k. 10D 105/2006 právoplatne skončilo uznesením, ktorým súd konanie zastavil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2008). Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom odôvodneného skutočnosťou, že osoba F., rod. N., zapísaná (okrem iných) aj na liste vlastníctva č. XXX k. ú. J.r má iný dátum narodenia ako poručiteľka (rok XXXX, nie rok XXXX).
Po skončení tohto dodatočného dedičského konania súd oboznámením aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. J. úmrtného listu vystaveného Matričným úradom Spišská Stará Ves a spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. Nc 1679/1975 zistil, že 23.07.2008 Matričný úrad Spišská Stará Ves vydal úmrtný list, podľa ktorého F., rodená N. nar. XX.XX.XXXX v M. naposledy bytom Y. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Na základe tohto úmrtného listu bola následne Správou katastra Kežmarok na liste vlastníctva č. XXX k. ú. J. vykonaná oprava dátumu narodenia podielovej spoluvlastníčky pozemku parcely č. XXX/X vedenej pod Z. z dátumu XX.XX.XXXX. na dátum XX.XX.XXXX. V nadväznosti na tieto zistenia súd uznesením z 30.09.2009 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovanej v 3. rade tak, ako boli zistení v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad č. k. 10D /105/2006, a to V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. ako žalovaným v 3. rade a W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. zastúpenou opatrovníkom X. ako žalovanou v 4. rade (rozsudok OS Poprad sp. zn. Nc 1679/75-12 z 14.01.1976 o pozbavení spôsobilosti W., nar. XX.XX.XXXX, na právne úkony v spojení s uznesením sp. zn. P 64/76-39 z 15.02.1991).
V priebehu ďalšieho konania bol opatrovníčkou žalovanej v 4. rade opakovane 2 x podaný na Okresný súd Poprad návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľke F., rodenej N., nar. XX.XX.XXXX v M., naposledy bytom Y., zomrelej dňa XX.XX.XXXX (okrem iných) aj predmetného pozemku parcely č. XXX/X v k. ú. J.apísanej na liste vlastníctva č. XXX. Preto súd najprv uznesením z 24.02.2010 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci tohto dodatočného prejednania dedičstva vedeného na Okresnom súde Poprad pod č. k. 4D 23/2010. Konanie vedené na Okresnom súde v Poprade pod č.k.4D 23/2010 skončilo uznesením, ktorým súd konanie opäť v dôsledku späťvzatia návrhu zastavil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2010 ).Uznesením z 28.03.2011 súd konanie opäť prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci dodatočného prejednania dedičstva vedeného na Okresnom súde Poprad pod č. k. 4D 26/2011. Konanie vedené na Okresnom súde v Poprade pod č. k. 4D 26/2011 skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve Dnot 29/2011,4D 26/2011, z 12.12.2011, ktorým bolo nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu poručiteľky na predmetom pozemku potvrdené žalovanému v 3. rade V. Q.. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť 13.04.2012. Uznesením z 22.05.2012 súd vydal uznesenie o pokračovaní v konaní (so všetkými 4 žalovanými).
Právoplatným uznesením z 21.06.2012 sp. zn. 4C 69/2003-192 súd konanie proti žalovanej v 4. rade v dôsledku späťvzatia žaloby voči tejto žalovanej podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Právoplatným uznesením z 11.09.2012 sp. zn. 4C 69/2003-204 súd konanie v dôsledku späťvzatia žaloby podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil aj proti žalovanému v 3. rade. Žalobu voči tomuto žalovanému žalobca zobral späť z dôvodu, že v priebehu konania žalovaný v 3. rade spoluvlastnícky podiel na pozemku získaný dedením po poručiteľke kúpnou zmluvou z 09.07.2012, V XXXX /XX-XX/XX, odpredal žalobcovi.
Žalovanými po uvedených úpravách účastníctva v konaní na strane žalovanej ostali žalovaní v 1.a 2. rade ako tzv. nezistení podieloví spoluvlastníci pozemku.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 180/1995 Z. z.„) register (ROEP) sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo:
a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania,
b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe,
d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
Podľa §13 Zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov (zákon č. 229/1991 Zb. a zákon č. 330/1991 Zb.); obdobne postupuje správca (7 b), ak ide o lesné pozemky.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 (okrem iných aj s pozemkami nezistených vlastníkov) vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 330/1991 Zb.“) pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štát ustanovené osobitným predpisom 22), a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. 22a) Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy 22b) okrem pozemkov, ktoré patria do lesného fondu.22c)
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd vo veci konal na strane žalovanej so Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 26, Bratislava (ďalej len „SPF„)oprávneným nakladať s predmetnými spoluvlastníckymi podielmi tzv. nezistených spoluvlastníkov .
Žalobca v priebehu konania trval na žalobe. Za účelom zaktualizovania dôkazov rozhodných pre stanovenie výšky primeranej náhrady za podiely tzv. nezistených spoluvlastníkov v priebehu konania predložil súdu znalecký posudok vypracovaný Ing. Jánom Trebuňom pod č. 29/2006 dňa 26.03.2006, ktorým znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemku ku dňu jeho vypracovania na 18 200,- Sk (43,20 Sk á 1 m2). Následne predložil jeho Doplnok vypracovaný týmto znalcom pod č. 96/2012 dňa 25.06.2012, ktorým znalec posudok doplnil o stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku ku dňu vypracovania doplnku, ktorú stanovil na sumu 2.071 eur (4,92 eur á 1 m2). Na pojednávaniach konaných 14.11.2012 a 04.07.2013 v nadväznosti na postoj SPF, ktorý trval na vyplatení náhrady vychádzajúcej z hodnoty pozemku v rozpätí 8 - 15 eur á 1 m2, žalobca uviedol, že je ochotný zaplatiť náhradu maximálne vo výške 8 eur á 1 m2.
SPF sa pojednávania konaného dňa 21.06.2012 nezúčastnil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním z 20.06.2012, ktorým oznámil, že v záujme hospodárnosti konania súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti. V tomto písomnom podaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o pozemok tzv. nezistených vlastníkov, zo zákona nie je možné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Poukázal na § 31 ods. 1, ods. 3 a § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. a § 19 ods. 3 písm. a) - d) Zákona č. 180/1995 Z. z. s tvrdením, že právna úprava obsiahnutá v týchto ustanoveniach mu to neumožňuje. Uviedol, že zastáva názor, že reálna deľba pozemku vzhľadom na jeho tvar a výmeru pripadajúcu na nezistených spoluvlastníkov (193 m2) je neúčelná. Deľbou by vznikli absolútne nevyužiteľné malé úzke pozemky. Ich užívanie by bolo obmedzené a boli by nepredajné. Preto za najúčelnejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v danej veci považuje prikázanie veci za náhradu. Súhlasí s vyplatením primeranej náhrady za podiely nezistených spoluvlastníkov žalobcom, avšak nesúhlasí so žalobcom v žalobe navrhovanou náhradou v sume 0,13 eur á 1m2 (3,80 Sk).Poukázal na § 18 ods. 4 Zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého fond môže vlastníctvo k pozemku previesť (teda aj vyporiadať) najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu. Preto fond pri posudzovaní ceny vyporiadavaných pozemkov vychádza zo znaleckých posudkov vyhotovených v súlade s Vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Namietol, že hodnota pozemku stanovená znaleckým posudkom vyhotoveným Ing. Jánom Trebuňom pod č. 29/2006 dňa 26.03.2006 (1,43 eur á 1 m2) už nie je aktuálna. Vyhláška č. 492/2004 Z. z. bola novelizovaná zákonom č. 254/2010, ktorý zmenil východiskovú hodnotu pozemkov v obciach do 5000 obyvateľov z 50,- Sk na 3,32 eur á 1m2.
Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2012 SPF trval na zaplatení náhrady v rozpätí od 8 eur do 15 eur á 1m2. Namietal, že znalec Ing. Ján Trebuňa v doplnku svojho znaleckom posudku použil len metódu polohovej diferenciácie, nebral do úvahy porovnanie kúpnych cien, za ktoré boli v danej lokalite realizované kúpy pozemkov. Tiež sa nevyporiadal s územným využitím pozemku.
Pojednávania konaného dňa 04.07.2013 sa SPF aj napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nezúčastnil (predvolanie riadne doručené dňa 31.05.2013), svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. J. N. aktuálneho v čase rozhodovania súdu súd zistil, že žalobca je zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely registra „H.“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 421 m2 v podiele celkom 13/24-in v pomere k celku a SPF za tzv. nezistených spoluvlastníkov spravuje celkom podiel vo výške 11/24-in v pomere k celku (za W. X. 2/24-iny a za W. K. 9/24-in v pomere k celku).
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len cit. ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V prejednávanej veci žiadny z účastníkov v konaní netvrdil a následne ani nepreukázal existenciu závažných dôvodov pre zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu k predmetnému pozemku. Na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa účastníci nedohodli. Súd preto spoluvlastníctvo k pozemku zrušil.
Pokiaľ ide o jeho vyporiadanie, súd vychádzal z citovaného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý taxatívnym spôsobom stanovuje porade a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom ako prednostný spôsob vyporiadania stanovuje reálne rozdelenie veci. Reálne rozdelenie veci ustálená súdna prax považuje za najprirodzenejší spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov. Podmienkou použitia tohto spôsobu vyporiadania však je, aby rozdelenie veci bolo „dobre možné“. Táto podmienka je naplnená nielen v prípade faktickej možnosti a technickej vykonateľnosti rozdelenia, ale tiež funkčného opodstatnenia rozdelenia. Účelnosť využitia veci ako aj veľkosť podielov sú všeobecnými kritériami, na ktoré súd prihliada aj pri tomto spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva.
Z internetových výpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXX k. ú. J. N., z vyjadrenia obce J. N. z 30.03.2006, zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Jánom Trebuňom pod č. 29/2006 dňa 26.03.2006 vrátane prílohy (kópie katastrálnej mapy), a jeho Doplnku č.96/2012 z 25.06.2012 vyplýva, že v danej veci ide o pozemok vedený na liste vlastníctva ako orná pôda o výmere 421 m2 nachádzajúci sa v blízkosti centrálnej časti zastavaného územia obce J. N.. Pozemok je vsadený medzi rodinné domy s priamym prístupom na štátnu komunikáciu II. triedy. Z jednej strany susedí s pozemkom parcelou č. XXX/X o výmere 711 m2, na ktorej sa nachádza rodinný dom, súpisné č. XX vo vlastníctve manželky žalobcu užívaný jeho rodinou. Cez predmetný pozemok vedie vodovodná a kanalizačná prípojka k tomuto rodinnému domu. V minulosti bol pozemok právnou predchodkyňou manželky žalobcu užívaný ako záhumienok. V súčasnosti predstavuje trávnatý porast oplotením pričlenený k domovým nehnuteľnostiam rodiny žalobcu. Má možnosť napojenia na inžinierske siete. Pozemok však vzhľadom na jeho šírku (5,8 m) nie je možné využiť na zastavanie.
Súd sa v danej veci stotožnil s argumentáciou SPF, že v prípade reálneho rozdelenia pozemku s prihliadnutím na výšku spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov by vznikli úzke pozemky o malej výmere, ktorých možnosti účelného využitia, najmä SPF, spravujúcim podiely tzv. nezistených spoluvlastníkov vzhľadom na ich nové výmery (cca 35 m2 a 157 m2), na ich nemožnosť využitia na zastavanie a ich situovanie medzi rodinnými domami v zastavanej časti obce, je minimálna. Na viac, predajnosť (a teda ich obvyklá všeobecná hodnota) novovzniknutých pozemkov vzhľadom na už uvedené skutočnosti by bola minimálna. Preto súd prijal záver, že reálne rozdelenie predmetného pozemku nie je dobre možné.
Druhým v zákone stanoveným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V danej veci ako žalobca tak aj SPF súhlasili s prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý pozemok užíva ako súčasť domových nehnuteľnosti rodiny. Preto súd pozemok prikázal do jeho výlučného vlastníctva.
V priebehu konania sa spor medzi stranami sústredil iba na skutkovú otázku spočívajúcu v stanovení všeobecnej hodnoty pozemku a z nej odvíjajúcu sa právnu otázku určenia výšku náhrady za spoluvlastnícke podiely tzv. nezistených spoluvlastníkov.
Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosti je ich všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20:10.1997, Cpj 30/97). Pri zisťovaní obvyklej všeobecnej ceny nehnuteľnosti je pritom treba vychádzať z úrovne skutočne dosahovaných dojednaných cien na vnútornom trhu pri štandardnom chovaní subjektov pri nákupe a predaji porovnateľnej nehnuteľnosti.
V danej veci žalobca za účelom stanovania všeobecnej obvyklej ceny predmetného pozemku predložil súdu listinný dôkaz - znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jánom Trebuňom pod č. 29/2006 dňa 26.03.2006 vrátane jeho Doplnku č. 96/2012 z 25.06.2012. Podľa tohto listinného dôkazu znalec Ing. Ján Trebuňa všeobecnú hodnotu predmetného pozemku chápanú ako najpravdepodobnejšiu cenu pozemku, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v danom mieste a v čase vypracovania doplnku posudku (25.06.2012) stanovil na 4,92 eur za 1 m2, celkom 2.071 eur. Znalec ohodnotenie vykonal podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z. z. v znení Vyhlášky č. 254/2010 Z. z. a použil metódu polohovej diferenciácie. Použitie tejto metódy znalec v posudku odôvodnil neexistenciou hodnoverných a relevantných podkladov pre porovnanie s inými predajmi v danom mieste a čase (neexistencia súboru aspoň 3 porovnateľných nehnuteľností s kúpnymi zmluvami, resp. znaleckými posudkami, na základe ktorých bol prevod vložený do katastra) a snahou o čo najobjektívnejšie stanovenie tejto hodnoty. Podľa znalca použitá metóda diferenciácie množstvom hodnotiacich ukazovateľov zohľadňuje faktory vplývajúce na všeobecnú hodnotu predmetného pozemku a vyjadruje hodnotu, za ktorú je možné pozemok v danom mieste a čase predať.
SPF v svojom podaní z 23.08.2012 namietol, že znalec v posudku neuvádza informácie o využití pozemku vzhľadom k územnému plánu obce. Uvádza len, že pozemok sa nedá samostatne zastavať. Zastáva názor, že vzhľadom na to, že pozemok sa nachádza v zastavanom území obce, posudzuje sa ako stavebný pozemok. Uviedol, že fond v roku 2011 riešil žiadosť v k. ú. J. N. o predaj pozemku na výstavbu objektu cestovného ruchu a navrhnutá cena bola 20 eur á 1 m2. Ďalej uviedol, že porovnaním ponuky predaja stavebných pozemkov v obci Červený Kláštor v Cenovej mape nehnuteľností Slovenska zistil 3 realizované predaje v cene 19,31 eur a 68 eur á 1 m2. Na základe uvedených skutočnosti navrhol uvažovať o cene pozemku od 8 - 15eur á 1m2.
V písomnom podaní z 12.11.2012 tiež argumentoval, že zlúčením predmetného pozemku s pozemkom parcelou č. XXX/X vo vlastníctve manželky žalobcu sa vytvorí lepšie prístupný stavebný pozemok. Obec J. N. je obcou so zvýšeným dopytom po pozemkoch, nakoľko ide o národný park B.. Uviedol, že podľa portálu realitných kancelárii trhová hodnota pozemkov v k. ú. J. N. predstavuje 25 eur, 37 eur a 60 eur. Predložil súdu internetové ponuky realitných kancelárii na predaj pozemkov v k. ú. J. N. za tieto ceny. Pre prípad, že žalobca nebude súhlasiť s ním navrhovanou cenou v rozmedzí od 8 - 15 eur, navrhol nariadiť vo veci znalecké dokazovanie.
Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Pri hodnotení znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Jánom Trebuňom pod č. 29/2006 dňa 26.03.2006 vrátane jeho Doplnku č. 96/2012 z 25.06.2012 ako listinného dôkazu sa súd zaoberal predovšetkým tým, či znalecký posudok má všetky formálne náležitosti, teda či závery uvedené v posudku sú náležite odôvodnené a podložené obsahom posudku, či znalec prihliadol ku všetkým rozhodným skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, či jeho závery sú podložené výsledkami konania a či tieto výsledky nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. Tu len súd len poznamenáva, že súd nemá oprávnenie preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože k tomu nemá potrebné odborné znalosti.
Vzhľadom na námietky SPF súd požiadal znalca Ing. Jána Trebuňu o písomné vyjadrenie k týmto námietkam. Znalec v svojom písomnom vyjadrení z 01.03.2013 trval na správnosti posudku. Poukázal na konkrétnu právnu úpravu § 1, § 4, § 9, § 41, § 44 a § 53 vyhlášky č. 83/1976 Zb. v znení neskorších predpisov o všeobecných a technických požiadavkách na výstavbu s tým, že trval na závere, že pozemok vzhľadom na jeho šírku jednoznačne nie je možné využiť na zastavanie. Uviedol, že ani osadenie pozemku v centrálnej časti obce vzhľadom na uvedenú právnu úpravu neumožní jeho využitie na zástavbu. Doložil výpis z územnoplánovacej dokumentácie obce J. N. z 27.02.2003, podľa ktorého pozemok sa síce nachádza v ploche pozemkov určených na výstavbu bytových domov, avšak vzhľadom na jeho šírku je výstavba stavebného objektu na ňom problematická. Je vhodný na využitie zelene medzi zástavbami alebo ako prístupová cesta k zadným pozemkom. Aj napriek tomu, že sa nachádza v centrálnej časti, má obmedzené využitie z dôvodu svojich rozmerov a osadenia.
Súd doplnil dokazovanie aj vyžiadaním odborného vyjadrenia Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska a obce J. N. k obvyklej všeobecnej ceny predmetného pozemku. Podľa písomného vyjadrenia asociácie z 15.01.2013 porovnateľný pozemok sa v jej databáze nenachádza. Podľa písomného vyjadrenia obce z 04.07.2012 trhovú hodnotu pozemku nevie určiť. Cena stavebných pozemkov v obci je totožná s východiskovou cenou pozemkov stanovenou podľa platnej legislatívy a možno ju považovať za v obci bežnú, miestne obvyklú. Cena pozemkov v zastavanom území obce určených na stavbu územným plánom je 3,32 eur á 1m2.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s cit. ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku súd prijal záver, že znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jánom Trebuňom pod č. 29/2006 dňa 26.03.2006 vrátane jeho Doplnku č.96/2012 z 25.06.2012 má všetky formálne náležitosti, znalec v ňom prihliadol k všetkým vo veci rozhodným skutočnostiam, jeho závery náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vo veci vykonaných dôkazov.
Znalec vychádzal z platnej právnej úpravy (Vyhláška č. 492/2004 Z. z.. v znení účinnom v čase vypracovávania doplnku). Použitie SPF namietanej metódy polohovej diferenciácia odôvodnil tým, že nezistil existenciu hodnoverných a relevantných podkladov pre porovnanie s inými predajmi v danom mieste a čase (neexistencia súboru aspoň 3 porovnateľných nehnuteľností s kúpnymi zmluvami, resp. znaleckými posudkami, na základe ktorých bol prevod vložený do katastra). Preto túto metódu považoval za danej situácie za najobjektívnejšiu pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku. Ani ďalšími dôkazmi vykonanými v konaní súd takého podklady nezistil. Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska oznámila, že porovnateľný pozemok sa v jej databáze nenachádza. Obec J. N. uviedla, že trhovú hodnotu pozemku na základe ponuky a dopytu nevie určiť. Listinné dôkazy predložené SPF nepreukazujú, že by sa týkali pozemkov porovnateľných s daným pozemkom. Predložené výsledky vyhľadávania v Cenovej mape Slovenska iba preukazujú, že išlo o predaj pozemkov pre rodinné domy v obci J. N.. Na viac, ide o predaj pozemkov v rokoch 2007 - 2010. Listinné dôkazy týkajúce sa internetovej ponuky realitných kancelárii obsahujú iba ponuku na odpredaj pozemkov v obci J. N.. Ako už súd vyššie uviedol, pri zisťovaní obvyklej všeobecnej ceny nehnuteľnosti je treba vychádzať z úrovne skutočne dosahovaných dojednaných cien na vnútornom trhu pri nákupe a predaji porovnateľnej nehnuteľnosti. Argumentáciu SPF, že znalec sa riadne nevyporiadal s územným využitím pozemku súd nepovažoval za opodstatnenú. Znalec doložil výpis z územného plánu obce J. N.. Z tohto dôkazu v súlade so závermi znalca vyplýva, že pozemok bez ohľadu na jeho zaradenie v ploche pozemkov určených na výstavbu rodinných domov a osadeniu v centrálnej časti obce nie je možné vzhľadom na jeho rozmery a osadenie za súčasnej situácie využiť na akékoľvek zastavanie. Pokiaľ ide o argumentáciu SPF ohľadne možného zlúčenia pozemku žalobcu so susediacou parcelou č. XXX/X a vytvorenia tak lepšie prístupného stavebného pozemku, súd zastáva názor, že na stanovenie všeobecnej ceny obvyklej v danom mieste v dobe rozhodovania súdu ako objektívnej kategórie nemôžu mať vplyv prípadné možné budúce zmeny, ktoré môže v budúcnosti na viac zrealizovať výlučne iba jeden z podielových spoluvlastníkov pozemku po jeho zrušení a vyporiadaním prikázaním pozemku do jeho výlučného vlastníctva.
Preto súd predmetný znalecký posudok považoval za dôkaz, z ktorého je možné pri stanovení obvyklej všeobecnej ceny predmetného pozemku v danej veci vychádzať. Keďže účastníci v priebehu konania dospeli k dohode o výške náhrady za spoluvlastnícke podiely tzv. nezistených spoluvlastníkov v sume 8 eur á 1m2, súd náhradu stanovil vo výške 1 543,60 eur (421 m2 x 8 eur, z toho 11/24-in). Túto náhradu súd uložil zaplatiť žalobcovi na účet SPF tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Keďže žiaden z účastníkov si v priebehu celého konania neuplatnil nárok na náhradu trov tohto konania (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), o náhrade trov súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhrade trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).