Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-123-2010.pdf
PDF · 88.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/123/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľky: H.. K. D., C. na G.: L. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Západný rad 39, 811 04 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 01.06.2010 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia, že vo veci nesprávne úradne postupoval a zaplatenia sumy 3 300,- Eur a trov konania z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporca nesprávne úradne postupoval pri vybavení jej podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni konajúcej v exekučnom konaní, č.k. 1Er 1842/2002 na Okresnom súde Bratislava I, v ktorom navrhovateľka vystupovala na strane oprávneného. Odporca na podnet navrhovateľky neodpovedal a ani ho žiadnym spôsobom nevybavil. Až po podaní sťažnosti navrhovateľky na uvedený postup na Úrade vlády SR, ktorý sťažnosť postúpil na vybavenie oddeleniu kontroly a sťažností kancelárie ministra spravodlivosti, ju odporca informoval, že jej podnet sa stratil a požiadalo ju o doručenie jeho fotokópie. O prešetrení podnetu nebola navrhovateľka nikdy vyrozumená. Podľa názoru navrhovateľky neprešetrenie podnetu zo strany odporcu viedlo k premlčaniu a tiež k podpore nezákonnosti konania sudkyne. Návrhom na začatie konania si navrhovateľka okrem určenia, že odporca v jej veci nesprávne postupoval, uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala vyplývať z porušenia jej ústavných práv, a to práva na rozhodovanie veci bez prieťahov, na právnu a inú ochranu a na účinné vnútroštátne opravné prostriedky. Konkrétne sa u navrhovateľky prejavila v pocitoch neistoty, krivdy a poníženia, stavu beznádeje a neistoty, morálneho a duševného utrpenia, ktoré boli vyvolané tým, že štátny orgán, ktorý má bdieť nad zákonnosťou a na ktorého pomoc bola odkázaná, nepostupoval voči navrhovateľke zákonným spôsobom. Vzhľadom na dĺžku konania, nezákonný postup, porušenie ústavných práv, na konkrétne okolnosti prípadu, najmä význam uplatňovaného nároku (peňažné plnenie z nároku na vrátenie kúpnej ceny pri fingovanom predaji bytu), dopad na nutnosť neprimeranej obrany (potreba množstva ďalších sťažností), dopad na umožnenie pokračovania nezákonnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že k prieťahom v konaní navrhovateľka svojim správaním nijako neprispela, má za to, že skonštatovanie porušenia práva nie je dostatočné a je namieste poskytnutie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Argumentoval tým, že v predmetnej veci nedošlo zo strany odporcu k porušeniu žiadneho všeobecne záväzného predpisu. Podanie návrhu na začatie
disciplinárneho konania je oprávnením, ktoré je zverené taxatívne vymenovaným subjektom, a nie ich povinnosťou. Nevykonanie oprávnenia z povahy veci nemôže spĺňať znak nesprávneho úradného postupu, keďže ním nedochádza k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. Zároveň uviedol, že v súvislosti s vybavovaním podnetu navrhovateľky požiadal odporca o vyjadrenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I k opodstatnenosti podnetu navrhovateľky s tým, že zo stanoviska (pod)predsedníčky súdu vyplynulo, že v predmetnej veci nedochádzalo k prieťahom spôsobeným zo strany súdu. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky, že nebola vyrozumená o vybavení svojho podnetu, odporca uviedol, že podnet na začatie disciplinárneho konania nemá žiadne procesné účinky a jeho podaním nevzniká odporcovi povinnosť informovať o prijatí či vybavení podnetu. Pokiaľ by aj takáto povinnosť existovala, nemožno s jej nesplnením spájať vznik ujmy. Podľa názoru odporcu, ujma, ktorú si navrhovateľka vyčíslila, predstavuje duplicitný nárok, keďže fakticky zodpovedá ujme, ktorá jej bola spôsobená porušením jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v exekučnom konaní, pričom Ústavný súd SR jej priznal nálezmi finančné odškodnenie vo výške 30 000,- Sk a 2 000,- Eur. Odporca zároveň namietal, že v danej veci absentuje priama príčinná súvislosť, nakoľko nemožno prezumovať, že prípadné nevybavenie podnetu na začatie disciplinárneho konania je príčinou vzniku ujmy navrhovateľky, keďže nie je možné prejudikovať disciplinárne previnenie sudcu a teda ani dôvodnosť návrhu na začatie disciplinárneho konania. Pokiaľ ide o určovací výrok požadovaný v návrhu, odporca je názoru, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem, nakoľko v prípade posúdenia veci v režime zákona č. 514/2003 Z.z. postačuje konštatovanie porušenia práva v odôvodnení rozhodnutia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a povereného zástupcu odporcu, listinnými dôkazmi založenými v spise, a to spisom Ministerstva spravodlivosti SR č. 26274/2009/10, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka listom zo dňa 30.07.2007 podala odporcovi podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni Okresného súdu Bratislava I, ktorá konala a rozhodovala vo veci 1Er 1842/02.
Listom zo dňa 21.01.2008 požiadala navrhovateľka odporcu o informáciu, akým spôsobom bol jej podnet vybavený.
Dňa 30.09.2008 požiadala navrhovateľka o osobné prijatie u ministra spravodlivosti SR vo veci prešetrenia vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou súdnych exekútorov zo dňa 21.02.2007.
Žiadosťou zo dňa 10.11.2008 požiadala navrhovateľka predsedu vlády SR o prijatie vo veci postupu odporcu pri vybavovaní podnetu na návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni.
Listom zo dňa 10.11.2008 podala navrhovateľka predsedovi vlády SR sťažnosť na postup Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní sťažnosti zo dňa 21.02.2007 na súdneho exekútora.
Podaním zo dňa 18.12.2008 informoval Úrad vlády SR navrhovateľku, že jej sťažnosť na postup odporcu pri vybavení podnetu zo dňa 31.07.2007 a sťažnosti na postup odporcu pri vybavovaní sťažnosti zo dňa 21.02.2007 vo veci prešetrenia vybavenia sťažnosti zo dňa 20.11.2006 na postup súdneho exekútora Slovenskou komorou exekútorov postúpil na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti SR, sekcii oddelenia kontroly a sťažností.
Odporca listom zo dňa 19.02.2009 oznámil navrhovateľke, že vo veci jej podnetu na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni bolo zistené evidovanie podnetu, avšak fyzicky sa v príslušnom spise nenachádza, z toho dôvodu požiadal odporca navrhovateľku o zaslanie jeho kópie.
Ministerstvo spravodlivosti SR, oddelenie kontroly a sťažností dňa 13.03.2009 postúpilo podanie navrhovateľky (podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 30.07.2007) JUDr. Andrei Haitovej, poverenej riadením kancelárie ministra.
Navrhovateľka listom zo dňa 11.03.2009 požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR, oddelenie kontroly a sťažností o konanie vo veci podnetu zo dňa 31.07.2007 a sťažnosti na postup pri vybavovaní zo dňa 21.01.2008.
Dňa 25.03.2009 Ministerstvo spravodlivosti, sekcia civilného práva, odbor obchodného a exekučného práva postúpil podnet navrhovateľky na priame vybavenie riaditeľke kancelárie ministra.
Navrhovateľka listom zo dňa 11.03.2009 informovala generálneho riaditeľa sekcie kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR o nezákonných postupoch, v ktorých namietala nevybavenie jej sťažností zo dňa 21.02.2007, 25.08.2008, 27.06.2007, 15.10.2007 a 20.01.2009.
Úrad vlády SR listom zo dňa 26.03.2009 podanie navrhovateľky zo dňa 11.03.2009 zaslalo Ministerstvu spravodlivosti SR, riaditeľke kancelárie ministra na zabezpečenie jeho vybavenia a požiadalo o informovanie o výsledku vybavenia.
Odporca listom zo dňa 02.04.2009 požiadal predsedníčku Okresného súdu Bratislava I o zaslanie vyjadrenia k podnetu navrhovateľky na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.
Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I listom zo dňa 14.04.2009 oznámila odporcovi, že jeho žiadosti o vyjadrenie nebolo možné vyhovieť, nakoľko predmetný spis sa nachádzal na Ústavnom súde SR.
Listom zo dňa 14.05.2009 odporca oznámil navrhovateľke vybavenie jej sťažnosti postúpenej Úradom vlády SR.
Odporca opätovne listom zo dňa 15.06.2009 požiadal predsedníčku Okresného súdu Bratislava I o vyjadrenie ku skutočnostiam uvedených v podnete navrhovateľky.
Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I listom zo dňa 12.06.2009 oznámila odporcovi, že v predmetnom konaní nedošlo k objektívnym prieťahom spôsobených zo strany súdu.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 cit. zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a uvedeným postupom.
V danej veci nemožno skonštatovať, že zo strany odporcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Navrhovateľka argumentovala tým, že nesprávny úradný postup mal spočívať v úplnej nečinnosti odporcu pri vybavovaní podnetu navrhovateľky, nevyrozumení navrhovateľky o vybavení podnetu, v porušení ústavného práva na inú právnu ochranu. S poukazom na ust. § 2 písm. a) cit. zákona, podľa ktorého výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, nemožno dospieť k záveru, že postup odporcu pri vybavovaní podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je postupom orgánu verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach navrhovateľky. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľom označený postup odporcu vôbec nespadá pod režim zákona č. 514/2003 Z.z., teda z uvedeného postupu odporcu nemožno vyvodzovať nárok na náhradu škody podľa citovaného zákona, nakoľko odporca pri vybavovaní podnetu navrhovateľky vôbec nerozhodoval o jej právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach.
Navrhovateľ zároveň neoznačil žiadne právne predpisy, v rozpore s ktorými mal odporca postupovať a ani to netvrdil. Podľa jeho názoru išlo v danom prípade o porušenie práva navrhovateľky na inú právnu ochranu, a to v súvislosti s koncepciou pozitívneho záväzku štátu. V tomto smere je súd názoru, že pokiaľ bolo porušené ústavné právo navrhovateľky, nie je v kompetencii všeobecného súdu rozhodovať o tom, či ústavné právo bolo alebo nebolo porušené, a to ani ako predbežnú otázku. Uvedenú právomoc právne predpisy zverujú Ústavnému súdu SR, ktorý zároveň rozhoduje aj o primeranom finančnom zadosťučinení v súvislosti s porušením ústavného práva. Rozhodovanie o navrhovateľkou uplatnenom nároku všeobecným súdom sa zároveň prieči ústavnému princípu proporcionality. V danom prípade ide o konkurenciu nárokov, o dva samostatné právne tituly, ktoré vychádzajú z rovnakých skutkových okolností, pričom rozhodovaním o náhrade škody by došlo k porušeniu uvedeného princípu. Dosiahnutie nápravy zásahu do práv navrhovateľky je preto potrebné prioritne riešiť v rámci využitia inštitútu ústavnej sťažnosti. Pokiaľ by aj nešlo o uvedenú konkurenciu nárokov, súd by mohol rozhodovať o náhrade škody až v prípade konštatovania porušenia práva Ústavným súdom SR, nakoľko až vtedy by mal podklad a právny základ pre priznanie predmetného nároku.
Napokon, aj v prípade, ak by súd nedospel k uvedeným právnym záverom, návrhu by nebolo možné vyhovieť. V danom prípade absentuje jedna z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, a tou je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou odporcu, že nevybavenie podnetu navrhovateľky alebo nepodanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nie je príčinou vzniku ujmy navrhovateľky. Ak by aj výsledkom vybavenia podnetu navrhovateľky bolo podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, išlo by o skúmanie deliktuálnej zodpovednosti sudcu, pri ktorom by bolo potrebné preukazovať zavinenie konajúceho sudcu (pričom konštatované prieťahy v konaní neznamenajú automaticky, že tieto sú dôsledkom disciplinárneho previnenia sudcu). Navyše, uvedené disciplinárne previnenie sudcu nie je možné prejudikovať, rovnako ako ani dôvodnosť podania návrhu na začatie disciplinárneho konania.
Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že si odporca trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.