Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/11/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Stanislav Antala GAZ - mont, miesto podnikania Zámocká 20, 902 01 Pezinok, IČO: 309 36 535, právne zast.: JUDr. Oľga Šajdíková, advokátka, so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: MONTPETROL, spol. s r.o., so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely, IČO: 362 38 821, právne zast.: JUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Rázusova 47, Lučenec, o zaplatenie sumy 20.702,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Skalici č. k. -223 zo dňa 12. októbra 2011 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -223 zo dňa 12. októbra 2011 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 377,77 Eur k rukám advokátky JUDr. Oľge Šajdíkovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanom dňa 5.6.2008 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 623.688,50 Sk (20.702,67 Eur) s príslušenstvom - s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne od prvého dňa omeškania od 7.4.2007 do 30.6.2007 a vo výške 14,25 % ročne od 1.7.2007 do zaplatenia ako aj zaplatenia trov konania z titulu nezaplatenia faktúry za práce vykonané ako subdodávka žalovanému, ktorý bol realizátorom stavby pre SPP a.s..

Okresný súd v Skalici rozsudkom č.k.3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.702,67 Eur so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 7.4.2007 do 30.6.2007 a zaplatiť z istiny 14,25 % úrok z omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 2.843,43 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k platne uzavretej zmluve o dielo ústnou formou dňa 24.10.2006 na základe objednávky žalovaného č.01/241006, ktorý žalobca akceptoval podpisom na tejto objednávke. Z objednávky prvostupňový súd vyvodil, že žalovaný si objednal u žalobcu štopľovanie potrubia VTL plynovodu na Vajnorskej ul. v Bratislave v termíne začatia prác 26.10.2006 s tým, že cena práce bude fakturovaná podľa skutočne vynaložených nákladov a faktúra bude splatná do 30 dní. Prvostupňový súd považoval túto dohodu účastníkov za preukázanú ohľadom splatnosti ceny ako aj dohodnutej výšky za vykonanú prácu, pričom poukázal na to, že žalovaný až do marca 2008 voči pohľadávke žalobcu nič nenamietal a začal sa brániť voči zaplateniu až po upomienke žalobcu z marca 2008. Prvostupňový súd ďalej poukázal, že ústne uzatvorená zmluva o dielo medzi účastníkmi mala všetky podstatné náležitosti potrebné pre jej

vznik a platnosť, teda bola určená strana zhotoviteľa ( žalobcu) ako aj objednávateľa (žalovaného), bol vymedzený predmet diela a tieto náležitosti boli uvedené v objednávke doručenej žalovaným žalobcovi. Začiatok a ukončenie diela bolo preukázané záznamami zo stavby, ktoré mal prvostupňový súd k dispozícii a keďže zo strany žalovaného nedošlo k ich reklamácii, prvostupňový súd vyhodnotil túto skutočnosť, že žalobca splnil podmienky zmluvy o dielo riadne a včas. Výšku ceny diela považoval súd za takisto preukázanú, pretože vychádzala zo súpisu prác s konkrétnym uvedením súm za jednotlivé práce.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.12.2011 odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový súd v rozsudku nezohľadnil stanovisko žalovaného a rozhodol výlučne na základe tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov. Ďalej žalovaný uviedol, že nikdy nespochybnil, že si u žalobcu objednal službu „štopľovanie na VTL plynovode na Vajnorskej ulici v Bratislave“, avšak žalobca si v konaní uplatnil nárok presahujúci túto objednávku žalovaného. Žalovaný dal pokyn na štopľovanie, avšak nikdy nedal žalobcovi pokyn na odštopľovanie. Úkony súvisiace s odštopľovaním vykonal žalobca na pokyn SPP, čím podľa jeho názoru vznikol medzi žalobcom a SPP záväzkový vzťah ohľadne dohody o vykonaní prác - odštopľovaní v súvislosti so sfunkčnením priechodu plynu v potrubí. Podľa názoru žalovaného sa prvostupňový súd nedostatočne vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že jedinou jeho starostlivosťou bola kontrola, či ním objednané práce boli vykonané žalobcom, pričom objednané boli práce „štopľovanie“. Ostatné práce, ktoré žalobca robil neboli predmetom objednávky a preto nebol dôvod, aby ich žalovaný kontroloval, schvaľoval alebo namietal. Záverom žalovaný namietal aj to, že skutočnosť, že prevzal faktúru a podpísal ju neprejavil súhlas, že bude plniť v takej výške aká je uvedená na faktúre, svojim podpisom potvrdil len prevzatie tejto faktúry.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v tom smere, že existoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého si žalovaný u žalobcu objednal výkon prác, ktoré potom vyfakturoval žalovanému. Podľa jeho názoru žalovaný túto faktúru uznal. Rozsah prác vykonaných žalobcom bol preukázaný v stavebnom denníku a jednak aj vyjadrením znalca Ing. C.. Žalovaný v priebehu vykonávania prác, ani po ich vykonaní nenamietal postup žalobcu pri vykonávaní týchto prác a nedošlo z jeho strany k žiadnej reklamácii. Tvrdenie, že podľa názoru žalovaného prvostupňový súd vykonal len dôkazy, ktoré navrhol žalobca a nezaoberal sa dôkazmi, ktoré navrhoval žalovaný, je nepravdivé pretože prvostupňový súd vykonal dôkazy ktoré boli potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci a dôkazmi ktoré navrhoval žalovaný sa nezaoberal z dôvodu, že si to nevyžadovala dôkazná situácia. Ďalej uviedol, že existenciu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi potvrdzuje aj sám žalovaný, ktorý listom zo dňa 12.8.2008 potvrdil, že si u žalobcu objednal práce, pričom zmluvný vzťah existoval výlučne medzi účastníkmi, hoci práce boli vykonávané na potrubí patriacom spoločnosti SPP a.s.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že pokyn na odštopľovanie nedal žalobcovi žalovaný, ale pracovník SPP a.s., čo malo založiť zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou SPP žalobca uvádza, že takýto pokyn nemohol založiť existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SPP, pretože je nepodstatné kto dával pokyny žalobcovi na vykonanie práce, podstatné je kto si tieto práce u žalobcu objednal.

Odvolací súd prejednal vec podľa , podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a výsledky predložených dôkazov odôvodňujú záver, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom krajský súd konštatuje nasledovné:

Námietka žalovaného, že tento nikdy nedal pokyn žalobcovi na práce - odštopľovanie a objednávka znela len na štopľovanie je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca vykonával práce na základe objednávky žalovaného, pričom v tejto objednávke je uvedené ako práce štopľovanie.

Z výpovede svedkyne M. E., pracovníčky SPP a.s., ktorá pracovala ako projektová manažérka realizácie investícii vyplýva, že šťopľovanie a odštopľovanie sú odborné veci, ktoré nemožno jednu bez druhej urobiť. Aby sa neznemožnila dodávka plynu všetkým odberateľom, tak sa robí tzv. štopľovanie, keďže

na plynovode neboli uzávery a štopľovanie malo slúžiť na zabezpečenie vypustenia plynu iba z určitého sporného úseku. Štopľovanie slúžilo k tomu, aby sa mohol z potrubia vypustiť plyn a vytiahnuť vnútorné potrubie a štopeľ musel zostať dovtedy kým nedošlo k výmene potrubia. Štopľovanie sa prevádza podľa technologického postupu na štopľovanie, po výmene tohto potrubia dochádza k odštopľovaniu, pričom pokyn na odštopľovanie dáva technik prevádzky SPP. V danom prípade to bol Ing. S. A. a p. Q. D., pretože jedine tieto osoby vedeli, že je už bezpečné natlakovať do potrubia plyn. Takýto pokyn nemohol dať žalovaný. Uviedla, že štopľovanie v tom čase vykonávali len štyri odborné firmy, pričom firma žalobcu bola jedna z nich.

Je teda zrejmé, že samotné štopľovanie, ktoré bolo objednané u žalobcu žalovaným pozostáva z dvoch etáp a to štopľovania za účelom výmeny potrubia a odštopľovania kedy dochádza k bezpečnému natlakovaniu plynu do potrubia. Obe tieto etapy vykonáva jedna firma a obe tieto etapy musia po sebe nasledovať. Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotil rozsah objednaných prác správne, keď pod pojmom štopľovanie vymedzil obe tieto etapy, teda štopľovanie aj odštopľovanie.

Z vyjadrenia znalca Ing. N. C. nachádzajúceho sa v spisovom materiáli je zrejmé, že práce spojené s jednostranným alebo obojstranným uzatvorením VTL plynovodu za plného prevádzkového tlaku technológii TDW musia byť uskutočnené s odbornou starostlivosťou podľa požiadaviek objednávateľa a prevádzkovateľa musia byť v súlade s príslušnými európskymi normami, manuálmi TDW, technologickými a bezpečnostnými predpismi a to všetko v čo najkratšom termíne, aby mohol byť plynovod uvedený do prevádzky. Termín rýchleho uvedenia do prevádzky je dôležitý hlavne vtedy keď nie je prevedený obtok a prevádzkovateľ zaisťuje spotrebu plynu z akumulácie resp. dočasným zokruhovaním. Preto je potrebné po úspešnej oprave okamžite uskutočniť odštopľovanie a uviesť plynovod do prevádzky.

Rovnako vyznieva námietka žalovaného ohľadne skutočnosti, že si neobjednal u žalobcu odštopľovanie nelogicky, keďže z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.5.2009 je zrejmé, že v prípade, že by žalobca ponechal štopľovacie zariadenie na plynovode, mohol žalovanému účtovať za každý deň užívania štopľovacieho zariadenia čiastku 23.000,- Sk.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca vykonával práce na zariadení ktoré síce patrilo SPP a.s. a pracovníci tejto spoločnosti dávali žalobcovi pokyny a to najmä v súvislosti s odštopľovaním, čo však neznamená, že v súvislosti s týmito pokynmi došlo k uzatvoreniu záväzkového vzťahu medzi spoločnosťou SPP a.s. a žalobcom. Prvostupňový súd správne vyhodnotil túto skutočnosť, že išlo o akési usmerňovanie subdodávateľa (žalobcu) ako má tieto práce vykonávať. Toto usmernenie nemožno chápať z právneho hľadiska ako formu uzatvorenia zmluvy medzi dvoma subjektmi. Pokyny zo strany pracovníkov SPP boli dávané pracovníkmi, ktorí sú technicky zdatní na posúdenie toho, či môže dôjsť k odštopľovaniu a následne k bezpečnému natlakovaniu plynu do potrubia.

Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že právny vzťah vznikol jedine medzi žalobcom a žalovaným na základe ústnej zmluvy o dielo, podkladom ktorej bola písomná objednávka žalovaného zaslaná žalobcovi. Existenciu ústnej zmluvy o dielo nenamieta ani sám žalovaný, pričom sporná podľa neho zostáva otázka, že rozsah prác tak ako bol vykonaný žalobcom nebol predmetom objednávky.

Na margo tejto skutočnosti poukazuje súd na to, že žalovaný po vydaní platobného rozkazu nenamietal skutočnosť, že žalobca nemal vykonávať odštopľovanie, pričom nenamietal tieto skutočnosti ani v priebehu vykonávania prác zo strany žalobcu, nenamietal to ani v písomnej odpovedi na upomienku žalobcu zo dňa 18.3.2008 ohľadne nezaplatenia faktúry č. 20070014, v liste adresovanom žalobcovi dňa 16.9.2008, ako aj na prvom pojednávaní konanom dňa 9.12.2008, kde právni zástupcovia účastníkov vyjadrili ochotu uzatvoriť súdny zmier, ktorého obsahom malo byť zaplatenie celej žalovanej sumy.

V ostatnom odvolací súd poukazuje v súlade s , že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s , keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia za 1 úkon - písomné vyjadrenie

k odvolaniu plus režijný paušál 7,63 Eur, celkovo 377,77 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (s.9 v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.