Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Petra Šama, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Dr. Alexandra č. 61, Kežmarok, dieťaťa rodičov - matky Mgr. Z. U., nar. X.X.XXXX, K. E. č. XX, E., a otca A. U., nar. XX.X.XXXX, ul. O.. N. č. XX, E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23. apríla 2013 č.k.

- 27, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd rozsudkom rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14.7.2011 č.k. -41 a zvýšil sumu výživného na maloletú P. U. zo sumy 60,- Eur na sumu 90,- Eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2012, s jeho splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 vo výške 240,- Eur, ktoré povinnému otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach v sume 10,- Eur až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti okresný súd návrh matky maloletého dieťaťa zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa . O zvýšení výživného rozhodol prvostupňový súd v zmysle ustanovení , ,, veta prvá o rodine v znení neskorších predpisov v spojení s . Súd prvého stupňa, porovnávajúc pomery účastníkov konania v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre maloleté dieťa s pomermi rozhodnom období pre toto rozhodnutie, mal za jednoznačne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, a to v súvislosti s vyšším vekom dieťaťa s čím sú zvýšené aj náklady a predovšetkým s nástupom maloletej do strednej školy, ktorá sa nenachádza v mieste jej bydliska. Vychádzajúc z príjmov rodičov, dospel okresný súd k záveru, že výživné v sume 90,- Eur je vzhľadom na možnosti a schopnosti otca, potreby maloletej, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a odôvodnenými potrebami dieťaťa. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol vzhľadom na ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca maloletého dieťaťa, ktoré má s priateľkou, v čase rozhodovania okresného súdu na materskej dovolenke.

Proti rozsudku v časti určeného výživného a dlžného výživného podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 13.5.2013, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok v časti určenia výživného a dlžného výživného tak, že návrh zamietne, prípadne rozsudok zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie považuje odvolateľ za nesprávne, pretože súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom následne nesprávne právne posúdil vec. Vo výroku súd uvádza údaje z daňového priznania za rok 2010, kde základ dane bol 2.323,- Eur. Základ dane v roku 2012 uviedol vo výške 952,- Eur, z čoho vyplýva, že jeho základ dane za posledné dva roky poklesol o 1.371,- Eur. Matke sa pritom príjmy za posledné dva roky nezmenili. Odvolateľ žije s spoločnej domácnosti s partnerkou, s ktorou vychováva dve maloleté deti - syna A., narodeného v roku XXXX a dcéru Z., narodenú v roku XXXX. Výdavky spojené so starostlivosťou označil za finančné náročné, a to mesačne celkom 54,- Eur za škôlku, 30,- Eur za plienky, 50,- Eur za oblečenie. Náklady na domácnosť predstavujú inkaso v sume 140,- Eur a bežné výdavky na stravovanie 300,- Eur. Jeho bežný príjem v mesiaci je 400,- Eur a keďže mu príjmy výrazne poklesli, uvažuje o skončení podnikania. Príjem priateľky je rodičovský príspevok 199,60 Eur. Finančne naďalej pomáha plnoletému synovi A.. Dcére P. riadne prispieva výživným vo výške 60,- Eur. Nesúhlasí so zvýšeným výživným, lebo nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného podľa Zákona o rodine. Uvedené skutočnosti navrhol preveriť svedeckou výpoveďou priateľky P. N. a syna A. U., ktoré súd nevykonal.

K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 22.5.2013 vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Dcéra rastie a z toho vyplývajú aj zvýšené náklady na zabezpečenie jej základných potrieb, vzdelanie aj voľného času. Dňa 1.9.2012 nastúpila do prvého ročníka strednej školy v S., kde býva na internáte, v piatok dochádza domov a do školy odchádza v nedeľu. Vyčíslila náklady s tým spojené, a to 80,- Eur za internát, 20,- Eur mesačne cestovné, 12,- Eur za telefón, 15,- Eur na týždeň (vreckové), hygienické potreby a oblečenie 50,- Eur + 50,- Eur, čo je celkom 272,- Eur. Z 500,- Eur jej tak ostane 228,- Eur z ktorých platí pôžičku 50,- Eur na zariadenie dcérinej izby a prispieva 100,- Eur na domácnosť, kde s dcérou býva. Zostatok vyčíslila na 78,- Eur. V závere matka maloletého dieťaťa uviedla, že poukázala len na výdavky, ktoré sa týkajú konkrétne dcéry. Nechce, aby (otec) platil polovicu, nakoľko si školu vybrala sama a v nej prosperuje. Pre pokrytie nákladov dcéry by postačovala suma, akú navrhol súd, teda 100,- Eur mesačne po dobu 24 mesiacov a ďalej suma 90,- Eur do ukončenia štúdia.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 23.5.2013 na odvolanie otca vyslovil názor, že prvostupňový súd rozhodol správne. Všetky výdavky na výchovu a výživu dieťaťa matka nedokáže pokryť zo svojho príjmu a z doteraz stanoveného výživného, pričom výdavky na výchovu a výživu dieťaťa od posledného rozhodnutia podstatne vzrástli. Otcovi dieťaťa od posledného rozhodnutia súdu ubudla jedna vyživovacia povinnosť k synovi A., pochádzajúceho z jeho predošlého vzťahu. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol.

Na základe podaného odvolania otca maloletého dieťaťa, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a v zmysle ustanovenia a , a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia ( ) a k tomu dodáva:

Podľa , , a veta prvá o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa § 75 ods.1 veta práv cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods.1 veta prvá a ods.3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného na zistenie zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania, je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia, s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná a trvalá zmena okolností (teda nie zmena prechodného charakteru) na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom vydania skoršieho rozhodnutia, a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie, či zníženie zárobku niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovaných osôb a podobne. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení, slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa, a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinnými sú v tomto prípade rodičia dieťaťa. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti, sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade maloletej P., a to vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, záujmy, ako aj vzhľadom na majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti povinného - otca maloletej. Možnosť skúmať majetkové pomery povinného umožňuje súdu komplexne posudzovať pomery povinného rodiča, jeho životnú úroveň, nielen jeho zárobkové pomery, resp. príjem. Je potrebné mať na zreteli, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dotknutého dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Určitá primeraná horná hranica výživného je daná samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej stačí uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného. Výživné pre maloleté dieťa má zároveň prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré ho o toto právo nemôžu ukracovať. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho maloletého dieťaťa, majú obaja rodičia dieťaťa rovnocenne.

Odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu s rozhodnutím súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ohľadne stanovenia výšky výživného pre maloleté dieťa a dlžného výživného, vrátane jeho dôvodov. Z obsahu spisovej dokumentácie vyplýva, že k výraznej a trvalej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, došlo na strane maloletého dieťaťa, ktoré v súčasnom rozhodnom období je vo veku 16 rokov, pričom už len z tohto dôvodu a z dôvodu jeho prirodzeného vývoja, vzrástli náklady spojené s jeho výchovou a výživou, navýšené ešte o výdavky súvisiace so štúdiom na strednej škole mimo miesta bydliska maloletej. Túto skutočnosť ani jeden z účastníkov konania nerozporuje. Maloletá začala navštevovať strednú školu, kde len cestovné do S. je 20,- eur mesačne a pobyt na internáte 80 - 90,- eur mesačne. Prakticky celé výživné otca. Otec od doby posledného rozhodovania o výživnom na maloletú P. má stále vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Jeho príjem pochádza z podnikateľskej činnosti, pričom túto odvolateľ, podľa výpisu z príslušného živnostenského registra, prevádzkuje bez obmedzení. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav pomerov v čase jeho vyhlásenia ( ), ktorý vychádza z dlhšie trvajúceho stavu pred vyhlásením rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané vážne dôvody na strane otca maloletého dieťaťa, ktoré by bránili plneniu vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Otec sa na výchove a výžive maloletej iným, než súdom určeným spôsobom, nepodieľa. K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné z hľadiska hmotnoprávneho poukázať a dôrazniť zákonnú zásadu, vyjadrenú povinnosťou rodičov spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti a starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojich maloletých detí, ktorá platí pre oboch rodičov dieťaťa rovnocenne. Citované zákonné ustanovenia zákona o rodine vychádzajú zo spoločnosťou daného základného predpokladu, že rodičia si budú voči svojim deťom plniť povinnosti dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou. Pre prípad, žeby to tak nebolo, sú všetky rodičovské práva a povinnosti upravené zákonom, ktorý zabezpečujú dieťaťu pomoc oboch rodičov od jeho narodenia až do nadobudnutia plnoletosti, resp. v prípade vyživovacej povinnosti do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok pre výživu po celú dobu existencie subjektov právneho vzťahu.

Na základe vyššie uvedeného, považuje odvolací súd určené mesačné výživné za daných podmienok za primerané vzhľadom k schopnostiam a možnostiam povinného otca, ako aj vzhľadom k zvýšeným potrebám maloletého dieťaťa. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o bežnom výživnom, dlžnom výživnom a rovnako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania, potvrdil ako vecne správny v zmysle .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu. Takým konaním je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.