Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-265-2012.pdf
PDF · 86 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/265/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa J. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matky, A. Š., štátnej občianky SR, t.č. na materskej dovolenke, bytom O., H. XXX/XX, zastúpenej O.. E. A., bytom H. T., J. XXXX/XXX-X a otca, I. E., štátneho občana SR, nezamestnaného, bytom W., P. S. XXX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletý J. E. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého J. sumou 100 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2012.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2012 do 30.06.2013 má otec vyrovnaný.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. J. sumou 250 € mes. splatných vždy do 15-tého dňa v mesiaci do rúk matky, s účinnosťou od 01.11.2011. Zameškané výživné, aby súd otcovi povolil splácať v splátkach v sume 150 € mes., popri bežnom výživnom pod následkom straty výhody splátok pri nesplnení jednej splátky. Uviedla, že otcovstvo k mal. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. V čase keď študovala na vysokej škole sa jej narodil mal. J.. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 217 € mes. Zlá finančná situácia ju prinútila pracovať príležitostne na dohodu v P. ako krupiérka. Žiaľ, táto možnosť príjmu jej skončila dňom 31.08.2012. Otec dieťaťa s ňou a mal. J. nežije v spoločnej domácnosti. Jej príjmy nestačia na pokrytie výdavkov spojených s potrebami maloletého. Vzhľadom k tomu sa od 01.08.2012 prechodne presťahovala ku svojmu otcovi.
Pred začatím pojednávania matka doplnila petit návrhu tak, že žiadala zveriť mal. J. do osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec uviedol, že s návrhom súhlasí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín 12.06.2012 o výške rodičovského príspevku a prídavku poberaného matkou, dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú medzi matkou a E. G., F. C., J. XX/XX zo dňa 28.02.2012, rodný list mal. J., potvrdenie obchodnej spoločnosti T. J..S..Z.. C. F. R. o príjme otca, výpis z obchodného registra Okresného súdu Trenčín, interný rozpis výdavkov na mal. predložených matkou.
Takto bolo súdom zistené, že maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu. Matka dieťaťa je slobodná a iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého nemá. S otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do konca 01/2012. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 € mes. a prídavok na dieťa vo výške 23,10 € mes. Okrem toho v súčasnosti iné príjmy nemá. Momentálne žije s mal. J. u svojho otca v rodinnom dome, ktorému neprispieva na náklady na bývanie a stravu nakoľko má nedostatok finančných prostriedkov. Uvádzala, že do 31.08.2012 pracovala na dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 28.02.2012 ako krupiérka u živnostníka E. G.P., J. XX/XX F. C.. Otec dieťaťa jej prispieval na výživu syna dobrovoľne od 10/2012. V 09/2012 jej nezaplatil žiadnu finančnú čiastku, v 10/2012 prispel 200 €, v 11/2012 - 150 €, v 12/2012 - 150 €, v 01/2013 - 150 €, vo 02/2013 - 150 €, v 03/2013 - 150€, v 04/2013 - 150 €, v 05/2013 - 150 € a v 06/2013 - 60 € čo je spolu suma 1310 €. Matka na otázku súdu, z akých dôvod žiadala upraviť rodičovské práva a povinností až v septembri 2012, keďže požaduje určiť vyživovaciu povinnosť spätne od 01.11.2011 uviedla, že dúfala, že sa s otcom dohodnú. Poukazovala na to, že s obchodnou spoločnosťou, v ktorej otec pracuje na dohodu o pracovnej činnosti má otec vzťah a to taký, že do 07.10.2009 bol v uvedenej firme konateľom, spoločníkom spoločnosti a majiteľom (čo aj preukázala aktuálnym výpisom z obchodného registra Okresného súdu Trenčín). Matka tvrdila, že z čisto účelových dôvodov bola predmetná obchodná spoločnosť na iného rodinného príslušníka a to na jeho tetu. Tvrdila, že príjem, ktorý deklaruje odporca pre súdom, je síce oficiálny ale nie jediný, nakoľko s ním žila 4 roky v spoločnej domácnosti a vie, že príjmy má. Matka uviedla, že trvá na určení výživného minimálne sumou 150 € mes. s účinnosťou od 01.09.2012, pričom
-3- 31P/265/2012
poukazovala na to, že výdavky na mal. sú vysoké ( tieto vyčíslila v rozpise na č.l. 26 spisu) sumou 427,40 € mes.
Mal. J. má 18 mesiacov. Má i zdravotné problémy. Matka s ním navštevuje F. ambulanciu jedenkrát polročne.
Otec dieťaťa je slobodný. Okrem mal. J. iné vyživovacie povinnosti nemá. Potvrdil, že matka sa o syna stará dobre. Od 10/2009 je nezamestnaný. Na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie je evidovaný od 31.08.2009. Má ukončené stredné vzdelanie bez maturity, odbor elektrikár. V súčasnosti brigáduje. Pracuje na dohodu v obchodnej spoločnosti T. J..S..Z.. C. F. R. s príjmom 104 € mes. Uvádzal, že prácu si hľadá. Poukazoval na to, že nemá z čoho tak vysoké výživné aké požaduje matka platiť, nakoľko býva u otca, ktorému finančne neprispieva, lebo nemá z čoho. Ďalej uvádzal, že svojim zdravotným stavom nemá zvýšené výdavky. Na otázku matky, či s obchodnou spoločnosťou, v ktorej v súčasnosti pracuje na dohodu, mal nejaký vzťah, otec zaujal vyhýbavé stanovisko, s tým, že to nevie povedať. Otec tvrdil, že jeho finančné možnosti mu dovoľujú platiť výživné maximálne výživné 30 € mes.
Zástupkyňa opatrovníka uviedla, že poukazuje na to, že otec je dlhodobo nezamestnaný od roku 2009, mal by sa snažiť nájsť si zamestnanie ako elektrikár, má možnosť zamestnať sa vo svojom odbore a preto doporučila určiť výživné sumou 90 € mes.
V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1,2,4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V danej veci mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že mal. dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Otec ako aj
-4- 31P/265/2012
opatrovník súhlasili so zverením mal. J. do osobnej starostlivosti matky, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ohľadne výchovného prostredia teda medzi rodičmi nebol spor. Súd preto s poukazom na hore citovaného zákonné ustanovenie § 36 ods. 1, prvá a druhá veta Zákona o rodine, zveril mal. J. do osobnej starostlivosti matky, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri určení výšky výživného zo strany otca k maloletému dieťaťu súd prihliadal na tú skutočnosť, že otec je dlhodobo nezamestnaný (od októbra 2009). Má ukončené stredné vzdelanie bez maturity, odbor elektrikár. Súd jeho toho názoru, že by otec vynaložil väčšie úsilie, prácu v uvedenom odbore si nájde a podľa ustálenej súdnej praxe by za vykonávajú prácu v uvedenom odbore dosahoval príjem minimálne 400 € netto mes. Otec sa však uspokojuje s príjmom, ktorý má na základe vykonávania činnosti na dohodu o vykonaní práce v obchodnej spoločnosti, ktorú vlastnil, v ktorej bol konateľom a spoločníkom, pričom preukázané bolo, že uvedená obchodná spoločnosť T. J..S..Z.. C. F. R., v ktorej v súčasnosti pracuje, je jeho súčasným zamestnávateľom jeho teta, ktorá je v uvedenej obchodnej spoločnosti štatutárnym orgánom, spoločníčkou aj majiteľkou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, príjem otca možno spochybňovať. Preto súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na mal. J. sumou 100 € mes. s účinnosťou od 01.09.2012 (v tomto mesiaci bol podaný návrh matky) a to s poukazom na vek a potreby dieťaťa. Keďže vyživovacia povinnosť bola určená s účinnosťou od 01.09.2012, nakoľko matka v konaní nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa (§77 ods. 1 Zákone o rodine), ktoré by jej boli vážnou preukážkou pri podaní návrhu skôr a v konaní bolo preukázané, že otec spolu na výživnom doposiaľ dobrovoľne zaplatil 1310 €, súd vyslovil výrok, že dlh za obdobie od 01.09.2012 do 30.06.2013 má otec vyrovnaný, s poukazom na to, že spotrebované výživné sa nevracia.
O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods.1 písm. a./ O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-
-5- 31P/265/2012
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.