Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25P-134-2013.pdf
PDF · 70.22 KB
No categories available
25P/134/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: W. proti odporcovi: N. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: W. a W. takto
rozhodol:
Súd konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva z a s t a v u j e.
O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 24.04.2013 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Na Okresnom súde Bratislava IV je pod sp. zn. 25P 124/2013 vedené konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Uznesením zo dňa 29.04.2013, č.k. 25P 124/2013-8 súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.06.2013, č.k. 11CoP 269/2013-18 rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV potvrdil. Uznesenie sa doručuje.
Súd z návrhu navrhovateľky, ako aj z konania vedeného pod sp. zn. 25P 124/2013 zistil, že obe maloleté deti žili s rodičmi až do marca 2013 v V., keď ich matka premiestnila na územie Slovenskej republiky. V tejto súvislosti matka doposiaľ nepreukázala, že by na premiestnenie maloletých detí z V. mala súhlas otca a ani to, či má otec vôbec vedomosť, že sa deti na území Slovenskej republiky nachádzajú. Podľa článku 3 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ES o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území majú a.) manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil"; b.) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil ". Podľa článku 7 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ES o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušnými rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa článku 8 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ES o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa článku 12 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ES o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Podľa článku 12 ods.4 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ES o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak má dieťa svoj obvyklý pobyt na území tretieho štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996, právomoc podľa tohto článku sa považuje za právomoc v najlepšom záujme dieťaťa, najmä ak nemožno viesť konanie v predmetnom treťom štáte. Podľa článku 13 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ES o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa a právomoc nemožno založiť podľa článku 12, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
Podľa § 104 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Jednou z podmienok konania je právomoc súdu na rozhodnutie v konkrétnej veci. Nedostatok právomoci nemožno odstrániť.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenského súdu konať vo veci rozvodu manželstva je daná vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Pokiaľ však ide o konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, pre možnosť založenia si právomoci sa vyžaduje, aby maloleté deti mali v čase začatia konania svoj obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo aby ich obvyklý pobyt nebolo možné určiť. Ani jedna z týchto podmienok nie je podľa názoru súdu splnená z dôvodu, že maloleté deti žili s oboma rodičmi až do marca 2013 v V. a na územie Slovenskej republiky boli premiestnené len krátko pred podaním návrhu na rozvod manželstva, z vôle matky, ktorá v konaní nepreukázala, že by otec dal na presťahovanie detí do inej krajiny súhlas, prípadne či vôbec má vedomosť o tom, kde sa deti v súčasnosti nachádzajú. Súd preto zastáva názor, že maloleté deti majú svoj obvyklý pobyt v V. a nemá právomoc v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva konať. Ďalej je súd toho názoru, že pre “Dohodu o súdnej právomoci“ (čl. 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ES) nie sú taktiež splnené podmienky, vychádzajúc z toho, že táto dohoda, vyžaduje, aby obaja rodičia mali rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, aby obaja rodičia prijali právomoc Okresného súdu Bratislava IV vo veci konať a zároveň je nevyhnutné, aby to bolo v najlepšom záujme maloletých detí. Právomoc v najlepšom záujme maloletých detí, vzhľadom k tomu, že ich obvyklý je v V., ktoré nie je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu
dieťaťa, je treba vykladať v zmysle čl. 12 ods. 4 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ES, čo značí, že právomoc je založená v prvom rade vtedy, keď nemožno viesť konanie v predmetnom treťom štáte. Súd je toho názoru, že nejestvuje prekážka v tom, aby sa úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom prejednala v V. a to aj s poukazom na výpoveď matky v konaní sp. zn. 25P/124/201, ktorá uviedla, že otec na súde v V. už podnikol určité právne kroky vo veci starostlivosti o maloleté deti. Preto súd rozhodol tak, že konanie v tejto časti pre nedostatok právomoci zastavil.
O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).