Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-48-2024.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/48/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudkyňou JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 31.07.2024 v Žiari nad Hronom, takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E., t. č. v ÚVV a ÚVTOS B. X, D. D.
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 04.04.2024 v čase cca o 18:30 hod. v Žarnovici na ulici Tehelná, poškodil vstupné drevené dvere vedúce do drevenej uzavretej stavby (chatky) nachádzajúcej sa na parcele E-KN 589/14 (zapísanej na LV č. XXXX) v spoločnom neohradenom dvore pri rodinnom dome bez popisného čísla, ktorú dlhodobo využíva jeho brat A. B., nar. XXXX a toho následne fyzicky napadol takým spôsobom, že po ich predchádzajúcej vzájomnej komunikácii pred chatkou poškodeného, obžalovaný odišiel do svojej chatky ktorá sa nachádza vo vzdialenosti cca 5 metrov od chatky poškodeného so slovami: „Počkaj!“, načo poškodený vytušil, že sa bude diať niečo zlé, lebo videl, že obžalovaný bol v tom čase pod vplyvom riedidla, preto z uvedeného dôvodu vošiel do svojej chatky, na ktorej z vnútra zavrel drevené dvere a zaistil ich špagátom takým spôsobom, že jednu stranu špagátu omotal okolo klinca, ktorý má zabitý v stene a druhú stranu špagátu omotal o kľučku, na čo o chvíľku prišiel ku chatke obžalovaný, ktorý mal v ruke hliníkovú lopatu s metrovým poriskom, začal búchať na dvere a vyhrážať sa poškodenému tým, že ho zabije, následne pustil z ruky lopatu, oboma rukami vytrhol zaistené dvere na chatke, ktoré ostali visieť na hornom pánte pričom roztrhol aj špagát, následne zdvihol zo zeme lopatu vošiel do chatky, kde lopatou fyzicky napadol poškodeného takým spôsobom, že počas toho ako ten sedel na posteli ho chcel 3-4 krát zhora udrieť do oblasti hlavy, poškodený však tento útok vykryl jeho ľavou rukou, na čo ho obžalovaný lopatou, jej hliníkovou časťou, tri krát trafil do oblasti predlaktia jeho ľavej ruky a raz ho trafil do oblasti jeho ľavej ruky medzi palec a ukazovák, pričom mu na danom mieste spôsobil reznú ranu o dĺžke 4 cm, stále sa mu vyhrážal, že ho zabije, následne sa poškodenému podarilo z chatky ujsť do susedného domu odkiaľ zavolal policajnú hliadku, pričom obžalovaný svojím konaním poškodenému spôsobil ľahké zranenie - otvorenú ranu na časti zápästia ľavej ruky s predpokladanou dobou liečenia 5 až 7 dní a škodu poškodením pántov a zámku dverí vo výške 10 €, pričom toto jeho konanie vzbudilo u A. B. dôvodnú obavu, že vyhrážky aj uskutoční,
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, spáchal uvedený čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a čin spáchal voči chránenej osobe - blízkej osobe,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,
č í m s p á c h a l
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 5, 8 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci – 1 ks lopaty s drevenou násadou.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podala dňa 02.07.2024 na Okresnom súde Žiar nad Hronom obžalobu sp. zn. 1 Pv 111/24/6613-19 zo dňa 02.07.2024 na obvineného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na skutkovom uvedenom vo výroku o vine tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a svoje konanie oľutoval. Následne obžalovaný na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku odpovedal kladne, slovom „áno“, preto súd nemajúc pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora, poškodeného A. B. a obhajcu obžalovaného, vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a súčasne podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia, a to so súhlasom prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) F. A. G. č. 48/2024 zo dňa 14.05.2024 (č.l. 75-92) a podľa § 269 a § 270 Trestného poriadku, prečítaním listinných dôkazov, najmä zápisnice o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou (č. l. 93-109), správ na obžalovaného (č.l. 133-136), výpisu z ústrednej evidencie MV SR a odpovede z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR (č.l. 137, 175-178), odpisu z registra trestov obžalovaného (č. l. 73 - 174), podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/136/2006 a oboznámením vecného dôkazu – doličnej veci 1 ks lopata s drevenou násadou.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku právne kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušil Trestným zákonom a Ústavou SR chránený záujem spoločnosti na ochrane nedotknuteľnosti domovej slobody iných osôb, nakoľko neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom uvedený čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a čin spáchal voči chránenej osobe - blízkej osobe a súčasne narušil záujem spoločnosti na ochrane jednotlivcov pred závažnými vyhrážkami, keď sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie z ich uskutočnenia a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou. Trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie, vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia zavreté (§ 122 ods. 5 Trestného zákona). Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (§ 127 ods. 4 Trestného zákona). Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším (§ 138 písm. a) s poukazom na § 122 ods. 3 Trestného zákona).
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný má v odpise registra trestov 17 záznamov pre rôznu trestnú činnosť, z toho však opakovane aj pre trestnú činnosť rovnakého charakteru ako v predmetnej trestnej veci. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/150/2020 zo dňa 24.02.2021, právoplatným dňa 15.04.2021 pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona a iné, k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal 14.08.2023. Obžalovaný bol odsúdený už aj za zločin, a to rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/136/2006 zo dňa 19.12.2007, právoplatným dňa 19.12.2007, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol doposiaľ 3 krát postihnutý za priestupok, z toho dva krát pre priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a raz pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa správy z miesta trvalého bydliska nebolo voči nemu vedené priestupkové konanie mestskou políciou, nebol riešený komisiou verejného poriadku pri MsÚ Žarnovica a mestom Žarnovica nebol riešený v správnom konaní. Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica správanie obžalovaného je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a stanovený režim dňa dodržiava, príkazy a nariadenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže plní. V styku s inými obvinenými konfliktné situácie nevyvoláva, Nie je zradený do pracovného procesu, nakoľko o túto možnosť nepožiadal. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že obžalovanému je na prospech poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu žalovaných trestných činov a tieto
úprimne oľutoval. Zároveň boli zistené aj dve v jeho neprospech svedčiace priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h), m) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený (nevzťahuje sa to však na odsúdenie Okresným súdom Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/136/2006 – opätovné spáchanie zločinu). Zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona za trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný, a to za zločin podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona predstavuje 3 roky až 8 rokov. Keďže však obžalovaný spáchal opätovne zločin, zvyšovala sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1-icu (ust. § 38 ods. 5, ods. 8 Trestného zákona) na 5 rokov a 6 mesiacov, čiže v konečnom dôsledku bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody od 5 rokov a 6 mesiacov do 8 rokov.
Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného, jeho doterajšieho spôsobu života, možnosti nápravy, ako aj okolností prípadu, keď u obžalovaného sa jedná o osobu s kriminálnou minulosťou, keď tento má evidentne sklon páchať rôznu úmyselnú trestnú činnosť, avšak opakovane aj trestnú činnosť rovnakého charakteru ako v prejednávanej trestnej veci, pričom naposledy okrem iného spáchal aj prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa tiež dopustil závažnejším spôsobom konania – so zbraňou, ako aj relatívnu krátkosť času, ktorý uplynul od vykonania posledného trestu odňatia slobody do spáchania súdených trestných činom (cca 8 mesiacov), dospel súd k záveru, že predchádzajúce odsúdenia u obžalovaného neviedli k jeho prevýchove a náprave. S prihliadnutím na povahu spáchaného skutku za účelom zabezpečenia nápravy a prevýchovy obžalovaného z hľadiska individuálnej a aj generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti, súd obžalovanému uložil nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Súd obžalovanému tiež uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia veci patriacej obžalovanému použitej na spáchanie trestného činu, a to 1 ks lopaty s drevenou násadou. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na závery znaleckého posudku č. 48/2024 zo dňa 14.05.2024 znalkyne z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) MUDr. Jarmily Opáthovej, nakoľko u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od prchavých rozpúšťadiel – toulénu s prítomnosťou cravingu, nadužívania, agresívnych prejavov, abstinenčných prejavov, keď znalkyňa navrhla u obžalovaného realizovať ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom obžalovaný sa trestného činu dopustil pod vplyvom návykovej látky, súd obžalovanému zároveň uložil podľa § 73 ods. 2 písm. písm. d) Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Súd ma za to, že takto uložený trest za súčasného uloženia ochranného opatrenia zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásadám ukladania ochranných opatrení uvedených v ust. § 35 Trestného zákona.
Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona. Keďže v adhéznom konaní si poškodený A. B. nárok na náhradu škody neuplatňoval, súd o náhrade škody nerozhodoval.
S poukazom na zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.