Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-120-2012.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/120/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov 1/ Q. Z., bytom I. X, O., 2/ M. Z., bytom A. XX, C., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8 proti žalovanej P. Q., bytom O. XX, O., zastúpená splnomocneným zástupcom P. Q., bytom A. XX, O., o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C 274/2011-89 zo dňa 23. 05. 2012, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu č. k. 29C 274/2011-116 zo dňa 08. 10. 2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do dedičstva po Z. Z., nar.XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, patrí parc. č. 2800/9 - zastavaná plocha o výmere 57 m2 vytvorená na základe geometrického plánu znalca Ing. B. K. č. 10/2011overeného Ing. Z. P. dňa 12. 04. 2011 a parc. č. 2800/2 - zastavaná plocha o výmere 257 m2 zapísané na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX k. ú. A.. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to notárskou zápisnicou sp. zn. N803/71, Nz 842/71, darovacou zmluvou č. V 782/1998, znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. B. K. č. 10/2011, obsahom spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C 54/2000, ako aj ďalších listinných dôkazov zistil, že v roku 1944 prebehla reálna deľba nehnuteľností mpč. 48 a 49 tak, že parcela mpč. 48 sa rozdelila na parcelu č. 48/1 a 48/2 a parcela mpč. 49 na parcelu č. 49/1 a č. 49/2 podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 86 zo dňa 14. 04. 1944. Podľa zápisu zo dňa 25. 03. 1947 sa parcela č. 48/1 a 49/1 zapísali do novej pozemnoknižnej vložky č. 210 a vlastnícke právo na nich bolo vložené v prospech B. E. a K. E., rod. M., pre každého v jednej polovici. V pozemnoknižnej vložke č. 86 vo vzťahu k parcelám č. 48/2 a 49/2 zostali ako podieloví spoluvlastníci vedení mal. N., P., M. E., každý v 1/3 podľa zápisu z 01. 07. 1950. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Prešove pod sp. zn. D 700/1965 žalovaná po smrti otca nadobudla dedením spoluvlastnícky podiel k parc. č. 48/1 a 49/1 v podiele jednej polovice, pričom druhú polovicu nadobudla jej matka K. E., rod. M.. Notárskou zápisnicou zo dňa 19. 07. 1971 sp. zn. N 803/71, Nz 842/71 došlo k odpredaju pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 48/2 a 49/2 v celkovej výmere 622 m2 v prospech právneho predchodcu žalobcov Z. Z. Z.. Vlastnícke právo k pôvodnej mpč. 48/1 a 49/1 bolo evidované na LV č. XXX a vlastnícke právo k pôvodnej mpč. 48/2 a 49/2 na LV č. XXX. Pri techicko-hospodárskom mapovaní v roku 1976 sa pristúpilo k prečíslovaniu parciel z pôvodného
katastrálneho územia Z. do nového súvislého číslovania v rámci katastrálneho územia A. a pri preberaní právnych vzťahov pri tomto mapovaní sa urobila chyba, ktorá nerešpektovala stav právny, prenesený z pozemkových kníh a právnych listín do aktualizovaných listov vlastníctva. Na liste vlastníctva č. XXX boli zrušené parcely ev. č. 48/1 a 49/1 a zapísané ako parcely č. 2796 a 2798 a na LV č. XXX parc. č. 48/2 a 49/2 a zapísané ako parcely č. 2797 a 2799, pričom uvedené nové parcely neboli identické s pôvodnými pozemnoknižnými parcelami, čo konštatoval aj Krajský úrad v Prešov, odbor katastrálny, v odôvodnení rozhodnutia vedeného pod č. X05/2000 zo dňa 14. 03. 2000. Uvedený zápis bol vykonaný v hrubom rozpore s právnymi listinami a údajmi v listoch vlastníctva vtedajšej evidencie nehnuteľností a všetky ďalšie právne listiny vychádzali z týchto chybných údajov. Z chybných údajov vychádzala aj kúpna zmluva uzatvorená v roku 1988 medzi K. E. a žalovanou ako predávajúcimi a Okresným národným výborom v Prešove ako kupujúcim, v predmete prevodu pozemkov s parc. č. 2796 a 2798 zapísanými na LV č. XXX s celkovou výmerou 257 m2, kedy aj v zmysle odôvodnenia rozhodnutia Krajského úradu v Prešove už žalovaná spolu s K. E. mohli mať vedomosť o tom, že výmera je chybná. Z chybných údajov vychádzala aj darovacia zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcov Z. Z. Z. a žalobcami v 1. a 2. rade v predmete prevodu nehnuteľností vedených na LV č. XXX v k. ú. A., pozemok KN č. 2797 o výmere 207 m2 a KN č. 2799 o výmere 578 m2, v zmysle ktorej bola prevedená aj časť pozemku, ktorého vlastníkom právny predchodca žalobcov nebol. Je nesporné, že právny predchodca žalobcov nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti mpč. 48/2 a 49/2 vedených na LV č. XXX k. ú. A. o výmere 622 m2 kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa 19. 07. 1971 pod č. N 803/71, Nz 842/71, ktoré boli užívané v hraniciach medzi pozemkami parc. č. 48/1 a 49/1 a parc. č. 48/2, 49/2 a v rozsahu na základe reálnej deľby z roku 1944 evidovanej pod B3 v pozemnoknižnej vložke č. 86 zo dňa 14. 04. 1944. Uvedený užívací stav bol rešpektovaný právnym predchodcom žalobcov, ako aj žalobcami v 1. rade po prevode vlastníckeho práva darovacou zmluvou pod V 7823/98, ako aj žalovanou, čo nesporne vyplýva aj zo zápisnice zo dňa 28. 10. 1999 spísanej na Okresnom úrade v Prešove v katastrálnom konaní pod č. X 48/99, v ktorom zhodne žalobcovia v 1. a 2. rade so zástupcom žalovanej konštatovali, že skutočný stav držby je odlišný so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Súd s poukazom na ust. § 865 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 132a, § 135a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 1983 považoval za nesporne preukázané, že žalovaná nikdy nevykonávala vlastnícke právo k nehnuteľnosti vytvorenej geometrickým plánom č. 10/2011 ako pozemok parc. č. 2800/9 o výmere 57 m2 zodpovedajúcej časti pozemnoknižnej zápisnici č. 48/2, vlastníctvo ku ktorej nadobudol právny predchodca žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa 19. 07. 1971, spísanou formou notárskej zápisnice pod č. N 803/71, Nz 842/71, ktorá bola iba hrubou chybou pri kompletizácii nového technicko-hospodárskeho mapovania v roku 1976, začlenená do pozemku parc. č. 2800/2, vedený na LV č. XXXX v prospech žalovanej.
Súd zdôraznil, že Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Z. z., t. j. 01. 04. 1983, neupravoval. Až novela Občianskeho zákonníka v ust. § 132a a 135a upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01. 04. 1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01. 04. 1984 v zmysle ust. § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa tejto úpravy vlastníctvo veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Na základe týchto skutočností súd skonštatoval, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti vytvorenej geometrickým plánom č. 10/2011 ako pozemok parc. č. 2800/9 - zastavaná plocha o výmere 57 m2 zodpovedajúcej časti pôvodnej mpč. 48/2, právny predchodca žalobcov Z. Z. nadobudol vydržaním v zmysle ust. § 132a a §135a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 1983.
Vydržanie je osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom základným predpokladom je existencia spôsobilého predmetu vydržania, oprávnenosť, nepretržitosť trvania držby a uplynutie vydržacej lehoty. Je nesporné, že právny predchodca žalobcov Z. Z. k predmetnej nehnuteľnosti pôvodne začlenenej v mpč. č. 48/2 vykonával oprávnenú nepretržitú a dobromyseľnú držbu najneskôr od 15. 11. 1971 dňom registrácie kúpnej zmluvy zo dňa 19. 07. 1971 spísanej formou notárskej zápisnice pod. č. N 803/71, Nz 842/71, a preto s poukazom na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 01. 04. 1983 a ust. § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k nej nadobudol najneskôr k 01. 04. 1984. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žalobe žalobcov vyhovel.
Nepovažoval pravdivé tvrdenie zástupcu žalovanej, že predmetným rozhodnutím vo veci samej sa podstatne zníži výmera nehnuteľnosti nadobudnutej žalovanou na základe pôvodných pozemnoknižných zápisov. Z pozemnoknižnej zápisnice č. 210 (v spise č. l. 65) vyplýva, že pôvodná pozemnoknižná parcela vlastnícky patriaca žalovanej, a to mpč. č. 48/1 mala výmeru 166 m2 a mpč. 49/1 mala výmeru 255 m2, čo predstavuje celkovo výmeru 421 m2. Zo znaleckého posudku č. 10/2011 vyplýva, že uvedeným pozemnoknižným parcelám v súčasnosti zodpovedajú parc. č. 2797/4, 2799/8 a 2800/2 v celkovej výmere 449 m2, t. j. vo vyššej výmere ako pôvodný pozemnoknižný zápis. Naopak, právny predchodca žalobcov kúpnou zmluvou z roku 1971 nadobudol vlastnícke právo k pozemnoknižným parcelám mpč. 48/2 a mpč. 49/2 v celkovej výmere 622 m2, ktorým podľa geometrického plánu č. 10/2011 v súčasnej dobe zodpovedajú parc. č. 2797/1 a 2797/3, 2797/7 a 2800/9 vo výmere 593 m2, t. j. vo výmere nižšej ako pôvodný pozemnoknižný zápis.
Vo vzťahu k nárokom uplatneným žalovanou v podaní zo dňa 17. 05. 2012 uvedeným pod bodom 4, 5, 6 a 10 súd uviedol, že sa nimi nezaoberal, lebo na pojednávaní splnomocnený zástupca žalovanej prehlásil, že si tieto nároky neuplatňuje.
K výroku o trovách konania súd poukázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodne o trovách konania účastníkov do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Nesúhlasila s rozhodnutím vo veci. Poukázala na to, že pozemok, ktorý získala v roku 1944 mal rovnakú výmeru aj v roku 1971, ako aj v roku 2000 a všetko bolo v poriadku. Zdôraznila, že podľa znaleckého posudku v súdnom konaní bolo potvrdené, že záhrada patrí jej o celkovej ploche 251 m2. Navrhla zamietnuť žalobu žalobcov, s ktorou nesúhlasila.
Právny zástupca žalobcov vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, alternatívne z dôvodu nedostatku náležitosti odvolania odmietnuť. Poukázal na to, že z odvolania nevyplýva v akom rozsahu sa napadá rozsudok a v čom jeho rozhodnutie považuje žalovaná za nesprávne. Z tohto dôvodu navrhol odmietnuť odvolanie žalovanej. K obsahu odvolania uviedol, že uplatnené tvrdenia sú skutkovo irelevantné.
Podaním zo dňa 20. 08. 2012 žalovaná požiadala o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Následne predložila potvrdenie o jej majetkových pomeroch (v spise na č. l. 110 - 114).
Uznesením č. k. 29C 274/2011-116 zo dňa 08. 10. 2012 súd nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, že posúdením majetkových pomerov žalovanej zistil, že žalovaná je starobná dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 293 Eur mesačne, pričom jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú 29,14 Eur za vodu, 34,20 Eur za elektrinu a 85 Eur za plyn a iné 9,60 Eur. Nevlastní iné nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Od roku 2000 si sporí v stavebnej sporiteľni s cieľovou sumou 500 Eur a iné úspory nemá, spláca spotrebný úver v Slovenskej sporiteľni, a. s. Bratislava vo výške 590 Eur a spoločnosti PROVIDENT Bratislava vo výške 700 Eur s mesačnou splátkou 96 Eur, má náklady na lieky mesačne vo výške 80 Eur. Jej manžel je starobným dôchodcom s príjmom vo výške 400 Eur mesačne. Nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť.
S poukazom na ust. § 138 Občianskeho súdneho poriadku súd nepovažoval žiadosť žalovanej o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov za dôvodnú, a preto jej oslobodenie nepriznal. Pri posudzovaní majetkových pomerov prihliadal najmä na výšku súdneho poplatku, príjem žalovanej a jej manžela. Zohľadnil, že žalovaná nepredložila súdu listinné dôkazy preukazujúce poskytnutie spotrebných úverov, výšku splátok a rozsah splatenia úverov, taktiež nepredložila doklady preukazujúce náklady na bývanie a lieky, ani nevyplnila čestné vyhlásenie o pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v tlačive. Výška súdneho poplatku podľa názoru súdu nepredstavuje takú sumu finančných prostriedkov, ktorá by bola schopná privodiť zhoršenie postavenia žalovanej, aby nebolo možné spravodlivo
požadovať od nej zaplatenie súdneho poplatku. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žalovanej oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal.
V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalovaná. Namietala nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Súčasťou podaného odvolania je karta splátok od spoločnosti PROVIDENT Bratislava, ďalej kópia poštovej poukážky o splácaní sumy 23,20 Eur na adresu Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., Bratislava, ako aj platobný doklad SIPO II. o úhrade nákladov za bývanie na meno P. Q. na sumu 157,94 Eur.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie vo veci samej, ako aj napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom boli účastníci písomne upovedomení, ako aj oznámený na úradnej tabuli súdu (§ 241 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolania žalovanej nie súd dôvodné
Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj výsledkami vykonaného dokazovania a odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia vo veci samej po skutkovej, ako aj právnej stránke.
K odvolaniu žalovanej uvádza, že namietané nesprávne skutkové závery súdu prvého stupňa neboli opodstatnené. Súd poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného Ing. B. K. č. 10/2011, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C 54/2000, v ktorom sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnosti pôvodne vedenej ako parc. č. 49/1 v pozemnoknižnej vložke č. 86 a od roku 1947 v pozemnoknižnej vložke č. 210, ktorá nehnuteľnosť je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX ako súčasť parc. č. 2799 o výmere 578 m2, parc. č. 2797 o výmere 207 m2 vo vlastníctve žalovaných (v konaní sp. zn. 15C 54/2000). Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 15C 54/2000-525 zo dňa 27. 09. 2011 súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 2799/8 - záhrada o výmere 251 m2 zapísaná na LV č. XXX k. ú. O. - A., Správy katastra Prešov, tak ako je vyznačená v geometrickom pláne znalca Ing. B. K. č. 10/2011, úradne overeného Ing. Z. P. dňa 12. 04. 2011. V prevyšujúcej časti bola žaloba žalobkyne zamietnutá, pričom zamietnutie žaloby sa týkalo rozdielu vo výmere medzi geometrickým plánom Ing. T. a Ing. K. v rozsahu 4 m2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že súd deklaroval výlučné vlastnícke právo žalobkyne k pozemku parc. č. 2799/8 - záhrada o výmere 251 m2 vedené na LV č. XXX k. ú. O. - A., Správy katastra Prešov, podľa geometrického plánu Ing. B. K. č. 10/2011, úradne overeného dňa 12. 04. 2011 Ing. Z. P., ktorý znalecký posudok považoval za hodnovernejší z dôvodu, že bol vypracovaný aktuálne na rozdiel od geometrického plánu Ing. T. v roku 2000 a vychádzal z meraní oboch susediacich pôvodných mpč. 48 a 49 a nie ako v prípade geometrického plánu Ing. T., ktorý bol zameraný len na konkrétnu parcelu, ktorá bola predmetom konania, vychádzajúc presne z výmery zaznamenanej v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 89. Pre rozhodnutie vo veci bolo nepochybne dôležité aj to, že v priebehu 10 rokov sa meračské technológie spresnili, na čo súd prvého stupňa prihliadal. Predmetný rozsudok bol následne potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co 133/2012 zo dňa 29. 11. 2012.
Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutím vo veci samej došlo k zosúladeniu stavu faktického so stavom právnym z dôvodu nesprávneho zápisu zmien do katastra nehnuteľností v minulosti následných prevodov vlastníckeho práva. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že reálna deľba a vymedzenie nehnuteľnosti mpč. 48 a 49 vedených v pozemnoknižnej vložke č. 86 k. ú. A. - Z. podľa zápisu v pozemkovej knihe v roku 1944 pod Čd 1784 dňa 14. 04. 1944 a ich hranice sa vyznačili v prírode. V katastri nehnuteľnosti bolo vlastnícke právo chybne evidované v rozpore s právnymi listinami, lebo nové nehnuteľnosti boli zapísané do samostatných pozemnoknižných vložiek a v pozemnoknižnej mape bola zakreslená vlastnícka hranica oddeľujúca samostatné nehnuteľnosti. Od účinnosti zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností s účinnosťou od 01. 04. 1964 došlo k zmene evidencie pozemkového vlastníctva, keď sa prestala aktualizovať pozemková kniha a vlastnícke vzťahy sa evidovali na listoch vlastníctva. Bolo zaevidované rozhodnutie o dedičskom konaní po neb. B. E., pod sp. zn. D 700/1965, okrem iného aj k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Z. pozemok parcela EN č. 48 a č. 49 a
ich vlastníčkou sa stala P. Q., rod. E., s povinnosťou vyplatiť 1 spoludedičov a K. E., rod. M. v 1. Tento zápis vychádzal zo stavu právneho z pozemkovej knihy s identifikáciou pozemnoknižných parciel na stav evidencii nehnuteľností. Identifikácia bola vyhotovená chybne, pretože stotožnila mpč. 48/1 a 49/1 s parcelami EN č. 48 a č. 49, čo nebolo správne. Dedičské rozhodnutie bolo zapísané do LV č. XXX s pozemkami parc. č. EN 48 a 49 v k. ú. Z., teraz k. ú. A.. V tom čase v časti B sa neuvádzala výmera parciel a druh pozemku. V roku 1969 pri zápise ďalšieho dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 139/1969 na susednú nehnuteľnosť sa zistilo, že parcely EN č. 48 a č. 49 sú zapísané na LV č. XXX, avšak bez podlomenia a nad rozsah pôvodnej listiny D 700/65, preto pod položkou výkazu zmien č. 34/69 sa v pôvodnom LV č. XXX pozemku parc. č. 48 a 49 dopísalo podlomenie na parc. č. 48/1 a 49/1 a súčasne pod tou istou položkou výkazu zmien č. 34/69 sa do LV č. XXX zapísalo dedičské konanie pod sp. zn. D 139/69 s pozemkami parc. EN č. 48/2 a č. 49/2. K chybnému zápisu došlo pod položkou výkazu zmien č. 845/76 a následným právnym listinám, ktoré boli vyhotovené po roku 1976, ktoré vychádzali z vychádzali z chybných údajov LV č. XXX a XXX. Pod touto položkou boli v k. ú. A. prevedené prečíslovania parciel po technicko-hospodárskom mapovaní a zároveň sa prečíslovali aj parcely pôvodného k. ú. Z.. Následne po prečíslení parciel zapísaných na LV č. XXX a XXX došlo ku chybnej identifikácii, keď podľa platného právneho stavu pozemky označené parc. č. 48/1 a 49/1 nie sú identické s novými pozemkami s parc. č. EN 2796 a 2798 a pozemky označené parc. č. 48/2 a 49/2 nie sú identické s novými pozemkami parc. č. EN 2797 a 2799. V roku 1988 bola uzavretá kúpna zmluva medzi K. E. a P. Q. ako predávajúcimi a Okresným národným výborom v Prešove ako kupujúcim, ktorej predmetom prevodu boli pozemky s parc. č. 2796 a 2798 zapísané na LV č. XXX s celkovou výmerou 257 m2. Ďalšou položkou zmeny pod č. 24/99 bola v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX zaevidovaná zmena vlastníctva k pozemkom s parc. č. 2797 a 2799 na základe listiny V 7823/98, a to darovacej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcov a žalobcami, kde v dôsledku chybných údajov bola prevedená aj časť pozemku, ktorá nebola vlastníctvom vlastníka uvedeného na LV č. XXX. Znalec v znaleckom posudku zohľadnil na základe mapových podkladov v geometrickom pláne reálnu deľbu nehnuteľností mpč. 48 a mpč. 49 so zobrazením hranice medzi pozemkami parc. č. 49/2, 48/2 a 49/1 a 48/1. Z geometrického plánu č. 10/2011 vyplýva, že pozemky parc. č. 2797/4 o výmere 7 m2, parc. č. 2799/8 o výmere 251 m2 a parc. č. 2008/2 o výmere 191 m2 sú identické s pôvodnými pozemnoknižnými parcelami mpč. 48/1 a 49/1 a pozemky parc. č. 2797/1 o výmere 74 m2, parc. č. 2797/3 o výmere 116 m2, parc. č. 2799/7 o výmere 346 m2 a parc. č. 2800/9 o výmere 57 m2 sú identické s pôvodnými pozemnoknižnými parcelami mpč. 48/2 a 49/2. Záver súdu vychádzal preto z odborného posúdenia na základe vypracovaného znaleckého posudku, vrátane geometrického plánu, a preto namietané nesprávne skutkové závery žalovanou neboli opodstatnené.
V sporovom konaní majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 O. s. p., t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale ja preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Odvolací súd navyše opätovne zdôrazňuje, že určenie nehnuteľností, a to pozemku parc. č. 2800/9 - zastavaná plocha o výmere 57 m2 vytvorenej na základe geometrického plánu znalca Ing. B. K. č. 10/2011, overeného Ing. Z. P. dňa 12. 04. 2011 a pozemku parc. č. 2800/2 - zastavaná plocha o výmere 257 m2 zapísaných na LV č. XXXX k. ú. A., že patria do dedičstva po neb. Z. Z., zosúlaďuje stav fakticky so stavom právnym z dôvodu prevedenia chybných zápisov v katastri nehnuteľnosti v minulosti.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p..
Podľa ust. § 224 ods. 1, 4 O. s. p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania účastníkov bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol.
Vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovanej proti uzneseniu nepriznaniu oslobodenia od súdnych poplatkov odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa náležite posúdil sociálne a majetkové pomery žalovanej. Vychádzal z predložených dokladov, a to tlačiva pre účely posúdenia žiadosti o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov. Ani následné doručenie karty splátok od spoločnosti PROVIDENT, Bratislava, resp. inkasného lístka, príp. platby určenej Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., Bratislava neboli dôvodom na iné posúdenie sociálnych a majetkových pomerov žalovanej. Žalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C 54/2000 mala vedomosť o znaleckom posudku, o nesprávnych zápisoch v katastri nehnuteľností, a preto pri takejto vedomosti mala si byť vedomá toho, že v prípade odvolania jej vznikne poplatková povinnosť i napriek tomu, že rozhodnutie vo veci samej predstavuje zosúladenie stavu faktického so stavom právnym a vychádza z odborného znaleckého posudku, vrátane vytvoreného geometrického plánu.
Za nedôvodné preto považoval odvolací súd odvolanie žalovanej. Súd správne skonštatoval, že žalovaná neuviedla všetky údaje týkajúce sa jej majetku, vlastníctva k nehnuteľnostiam, príp. úsporám v peňažných ústavoch, pretože tlačivo o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nevyplnila vo všetkých kolonkách, a preto za takéhoto stavu súd správne nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Aj pri žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je účastník, ktorý o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žiada je povinný preukázať ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa nepriaznivých majetkových a sociálnych pomerov. Ani v odvolacom konaní predložený inkasný lístok, príp. karta splátok od spoločnosti PROVIDENT, a. s., Bratislava nebolo dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku žalovanej.
Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.