Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/11/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu MVDr. G. V., bytom O. R. XX, P., právne zastúpeného JUDr. Alexandrom Krajňákom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Humennom, Laborecká 58, proti žalovanému COOP Jednota Humenné, Spotrebné družstvo, Družstevná 24, Humenné, právne zastúpenému JUDr. Štefanom Práznovským, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Humennom, Ul. 26. novembra 1, o zaplatenie 20.258,05 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -308 zo dňa 26.11.2012 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách celého konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §-3, , ods. 1 v platnom a účinnom znení, v platnom a účinnom znení. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania po zmene žalobného návrhu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.258,05 eur, ktorú predstavuje náhrada ušlého zisku za obdobie od mesiaca marec 1998 až do 23.2.2001 tak, ako to žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.12.2008. Uviedol, že v predmetnom prípade je nespornou skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu troch nájomných zmlúv, na základe ktorých žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory za účelom obchodnej činnosti, pričom už v predchádzajúcich konaniach bola vyslovená absolútna neplatnosť nájomných zmlúv z roku 1993 a 1995. Vzhľadom na vnesenú námietku premlčania nároku žalovaným v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2012 (čl. 288 spisu), prvostupňový súd skúmal túto námietku premlčania a nezaoberal sa ďalšími vecnými argumentmi žaloby a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Prvostupňový súd považoval za nesporné, že potom, čo žalobca dňa 18.12.2008 doručil prvostupňovému súdu svoje písomné podanie, ktoré označil ako návrh na zmenu žalobného návrhu a následne na pojednávaní dňa 30.4.2009 (čl. 7) pripustil zmenu žalobného návrhu, predmetom konania bolo zaplatenie sumy 20.258,05 eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 21.4.1999 do zaplatenia. Suma špecifikovaná v písomnom podaní zástupcu žalobcu predstavovala nárok na ušlý zisk za obdobie od mesiaca marca 1998 až do 23.2.2001.

Prvostupňový súd mal za to, že ide o nový nárok, ktorý nebol uplatnený v pôvodnej žalobe, a ani uplatnený nemohol byť vzhľadom na to, že žaloba bola podaná pôvodne na prvostupňový súd dňa 9.7.1999. Nárok žalobcu na uplatňovaný ušlý zisk považoval prvostupňový súd za premlčaný, pretože žalobca svoj nárok mohol uplatniť na súde v lehote troch rokov, resp. štyroch rokov od toho, kedy ho mohol prvýkrát uplatniť, teda ušlý zisk za rok 1998 mohol uplatniť na súde 1.1.1999, ušlý zisk za rok 1999 mohol uplatniť na súde dňa 1.1.2000, ušlý zisk za rok 2000 mohol žalobca uplatniť na súde dňa 1.1.2001 a ušlý zisk za obdobie január až 23.2.2001 mohol žalobca uplatniť na súde dňa 24.2.2001, pričom je nesporné, že žalobca svoj nárok uplatnil na súde až dňa 18.12.2008, teda po uplynutí trojročnej resp. štvorročnej premlčacej lehoty. Z týchto dôvodov podľa názoru prvostupňového súdu došlo k premlčaniu nároku žalobcu.

Keďže došlo k premlčaniu istiny, prvostupňový súd nepriznal žalobcovi ani nárok na úrok z omeškania, ktorý má akcesorickú povahu.

Proti rozsudku prvostupňového súdu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej odvolacej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nárok na náhradu škody na ušlom zisku si uplatňuje od podania pôvodnej žaloby dňa 09.07.1999 a nejde o nanovo uplatnenú čiastku dňa 12.02.2009. Počas konania síce došlo k navýšeniu požadovanej čiastky, no následne bol navýšený nárok, ako aj časť pôvodne uplatňovaného nároku vzatý späť.

Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 7. novembra 2007, sp. zn. zo dňa 31.3.2009 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M C do 23/2008 zo dňa 21. decembra 2009, sp. zn. zo dňa 28. septembra 2010.

Mal za to, že žalobca si v žalobe na súde môže uplatniť aj budúci ušlý zisk, avšak priznanie takto uplatneného budúceho nároku na náhradu ušlého zisku je podmienené tým, aby v čase, kedy súd rozhoduje o nároku na náhradu škody, tento nárok existoval.

Ďalej odvolateľ uviedol, že už v pôvodnej žalobe jednoznačne vymedzil skutkové okolnosti, z ktorých odvodzoval odôvodnenosť svojho nároku voči žalovanému, pričom tieto skutkové okolnosti, právny dôvod žaloby, nebol v priebehu konania nikdy menený, nakoľko vždy bola návrhmi na zmenu žaloby upravovaná len výška uplatňovaného nároku. Zo strany žalobcu nikdy nedošlo k zmene skutkových okolností - právneho dôvodu žaloby. Pri zachovaní kontinuity priebehu konania nemohla preto v priebehu tohto konania uplynúť premlčacia doba uplatňovaného nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku v pôvodne uplatnenej výške 20.258,05 Eur. Poukázal na skutočnosť, že nárok na náhradu ušlého zisku nebol počas celého konania vzatý späť pod sumu 20.258,05 Eur. Namietal, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku neustálil ani skutočnosť, podľa ktorého právneho predpisu sa posudzuje premlčanie uplatneného nároku. Uvedené odôvodnenie rozsudku je preto zmätočné a rozsudok je z toho dôvodu nepreskúmateľný. Pokiaľ prvostupňový súd skonštatoval, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný, musí byť z jeho rozhodnutia naisto určiteľné, odkedy, od ktorého dňa súd počítal plynutie premlčacej doby a kedy premlčacia doba uplynula.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne, preto ho žiada potvrdiť. Mal za to, že uplatňovaný nárok žalobcom je jednak premlčaný a taktiež vyhoveniu návrhu žalobcu bránia aj závažné vecné dôvody.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. . Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti uplatneného odvolacieho dôvodu, a to nesprávneho právneho posúdenia veci, opodstatnené.

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca sa žalobou doručenou prvostupňovému súdu dňa 9.7.1999 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 51.813,15 eur (1.560 923,- Sk) spolu s 18 % úrokom, a to z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať žalovaný tým, že žalobca zaplatil žalovanému nájomné za nebytové priestory, pričom žalovaný nebol vlastníkom týchto nebytových priestorov, pričom bezdôvodné obohatenie malo predstavovať sumu 494.824,- Sk. Ďalšou časťou nároku žalobcu bol nárok na ušlý zisk vo výške 646.800,- Sk, ktorý žalobca odôvodnil tým, že žalovaný mu znemožnil užívať nebytové priestory. Ďalej žalobca v žalobe uplatňoval škodu na potravinárskom tovare vo výške 20.000,- Sk, škodu vo výške 62.000,- Sk spôsobenú odcudzením zariadenia predajne a škodu na účtovnej evidencii vo výške 100.000,- Sk.

Na základe návrhu žalobcu súd na pojednávaní dňa 18.4.2001 (čl. 82 spisu ) pripustil rozšírenie žalobného návrhu a rozsudkom č.k. -84 zo dňa 18.4.2001 určil, že nájomné zmluvy ohľadom nájmu nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 14.10.1993 a 2.10.1995 sú neplatné. V prevyšujúcej časti prvostupňový súd nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -95 zo dňa 14.11.2001 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. -84 zo dňa 18.4.2001 v jeho vyhovujúcej časti.

O vylúčenom nároku rozhodol prvostupňový súd pod sp. zn. , pričom rozsudkom č.k. -103 zo dňa 22.5.2002 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 274.743,84 Sk so 17.6 % úrokom z omeškania od 25.3.1999 do zaplatenia. Tento nárok bol odôvodnený ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na úkor žalobcu, keď mu žalobca zaplatil za obdobie od 1.10.1993 do 30.9.1995 sumu 274.743,84 Sk ako nájomné za užívanie nebytových priestorov, ktorých žalovaný nebol vlastníkom. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -120 zo dňa 12.2.2003 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. -103 zo dňa 22.5.2002.

Zvyšok nároku žalobcu bol prejednaný pod sp. zn. . Predmetom žaloby tak po priznaní sumy 274.743,84,-Sk z pôvodne uplatňovanej sumy 1.560.923,-Sk ostala suma 1.286.179,20,-Sk.

Podaním doručeným súdu dňa 18.12.2008 (čl. 273 spisu ) zástupca žalobcu požiadal súd o zmenu žalobného návrhu s tým, že sa domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 610.294,- Sk spolu s 18,8 % úrokom z omeškania ročne od 21.4.1999 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti zobral žalobu späť. Zmenu žalobného návrhu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný mu znemožnil užívať nebytové priestory v období od ich uzamknutia dňa 10.3.1998 až do dňa 23.2.2001, pričom podľa znaleckého posudku znalkyne Ing. C. H. ušlý zisk žalobcu za obdobie od mesiaca marec až december 1998 predstavuje sumu 168.700,- Sk, za celý rok 1999 predstavuje 201.500,- Sk, za celý rok 2000 predstavuje sumu 207.229,- Sk a za obdobie od januára 2001 do 23.2.2001 predstavuje 32.865,- Sk, teda celkom za obdobie od mesiaca marec 1998 až 23.2.2001 ušlý zisk predstavuje sumu 610.294,- Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 20.258,05 eur.

Na základe tohto podania zástupcu žalobcu súd uznesením č.k. -283 zo dňa 12.2.2009 konanie do výšky 27.521,74 eur zastavil a v prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.258,05 eur vylúčil na samostatné konanie. Vec bola následne zapísaná pod sp. zn. .

Na pojednávaní dňa 30.4.2009 za prítomnosti zástupcov účastníkov konania (čl. 7 spisu ) súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, ako to žalobca požadoval t.j. aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.258,05 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 21.4.1999 do zaplatenia.

Predmetom žaloby tak ostala suma 20.258,05 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 21.4.1999 do zaplatenia.

Z obsahu spisu (z čl. 31) vyplýva, že žalobca po výzve prvostupňového súdu, aby špecifikoval škodu pozostávajúcu z ušlého zisku, stanovil podaním zo dňa 15.12.1999 žalovanú sumu za obdobie od 3.3.1998 do 30.4.1999 , čo je 14 mesiacov na výšku 646.800 Sk.

Ďalej z obsahu spisu z č.l. 162 vyplýva, že žalobca v podaní zo dňa 18.6.2004 uviedol, že ušlý zisk do augusta 2004 činí suma 4.041.877 Sk s tým, že túto sumu s úrokom z omeškania žiada zaplatiť od žalovanej strany. O tomto podaní nebolo procesne rozhodnuté.

Podľa navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Zmenou návrhu v zmysle ustanovenia sa rozumie zmena spočívajúca v tom, že žalobca síce požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu ako ho popísal v pôvodnom návrhu, a to buď úplne nového alebo doplneného o ďalšie rozhodujúce skutočnosti, alebo na základe iného skutkového stavu požaduje iné plnenie.

Zásadnou úlohou, ktorou sa prvostupňový súd mal zaoberať pri hodnotení nároku žalobcu a jeho premlčania malo byť to, či podaním zo dňa 18.6.2004 došlo k zmene žaloby, teda či podaniami zo dňa 18.6.2004 a zo dňa 17.12.2008 žalobca zdôvodňoval skutkový stav inými okolnosťami, vymedzil iné obdobie ušlého zisku ako v pôvodnej žalobe, teda či zaplatenia sumy 20.258,05 Eur sa domáha na základe iného skutkového stavu, ako ho popísal v pôvodnej žalobe a v špecifikácii ušlého zisku zo dňa 15.12.1999, a to buď novým, alebo doplneným prejavom o rozhodujúce skutočnosti, alebo či došlo k rozšíreniu žaloby na základe pôvodne trvrdeného skutkového stavu.

Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd rozhodol uznesením č.k. -283 zo dňa 12.2.2009 o zastavení konania ohľadom sumy 27.521,74 eur a nárok žalobcu ohľadom sumy 20.258,05 eur vylúčil na samostatné konanie. Následne na pojednávaní dňa 30.4.2009 za prítomnosti zástupcov účastníkov konania (čl. 7 spisu ) pripustil zmenu žalobného návrhu tak, ako to žalobca požadoval, t.j. aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.258,05 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 21.4.1999 do zaplatenia.

Prvostupňový súd však v napadnutom rozsudku pri posudzovaní námietky premlčania zahrnul do jej rozsahu celý nárok žalobcu bez prihliadnutia na zistený skutkový stav, a to iný skutkový základ (časové obdobie, za ktoré žalobca požadoval ušlý zisk) v pôvodnej žalobe a rozdielny skutkový základ popísaný v podaní zo dňa 18.6.2004, o ktorom nerozhodol a zo dňa 17.12.2008, ktorého zmenu na pojednávaní konanom dňa 30.4.2009 pripustil. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa aj skutočnosť, že úprava žaloby žalobcom zo dňa 17.12.2008 a na pojednávaní dňa 30.4.2009 nie je zhodnou vo vzťahu k úrokom z omeškania. V prípade ich zníženia ide o čiastočné späťvzatie žaloby, o čom taktiež nebolo rozhodnuté.

Skutočnosť, že sa prvostupňový súd nevyporiadal dostatočne s podaním žalobcu zo dňa 18.6.2004, ktorým podľa obsahu tohto podania rozšíril žalobu, je nepochybne vadou konania majúcou za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Táto vada mala za následok aj nesprávne právne posúdenie veci, keďže pri posudzovaní námietky premlčania je podstatným začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k jednotlivým uplatneným nárokom, v danom prípade nárokom opakujúcim sa.

Vzhľadom na tieto skutočnosti má odvolací súd za to, že prvostupňový súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil, preto podľa ustanovenia , prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť podanie zo dňa 18.6.2004 podľa jeho obsahu a znovu posúdiť otázku premlčania nároku žalobcu v časti týkajúcej sa obdobia špecifikovaného žalobcom v žalobe zo dňa 20.4.1999 upresneného podaním zo dňa 15.12.1999 a následne sčasti iného obdobia ušlého zisku špecifikovaného podaniami žalobcu zo dňa 18.6.2004 a zo dňa 17.12.2008. Prvostupňový súd opätovne dôsledne zhodnotí otázku premlčania k jednotlivým obdobiam žalovaným žalobcom s tým, že posúdi aj hmotnoprávne účinky podania zo dňa 18.6.2004 vo vzťahu k premlčaniu a v prípade, že námietka premlčania nie je dôvodnou vo vzťahu k niektorej časti žalovanej pohľadávky, posúdi na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov dôvodnosť podanej žaloby v tejto časti.

Úlohou súdu prvého stupňa bude aj na základe vyjadrení žalobcu posúdenie charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi , teda, či ide o nárok v zmysle a nasl. alebo o nárok v zmysle a nasl. a v nadväznosti na to stanoviť dĺžku premlčacej doby ( , ).

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.