Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-98-2013.pdf
PDF · 75.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/98/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, proti povinnej: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, o vymoženie 172,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/2685/2012-12 zo dňa 22.02.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, §§ 39; 52 ods. 1; 53 ods. 1; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 93b zákona o bankách, § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, ktorým je vo veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Ide o neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienka, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci je založená na absolútne neplatnom, neexistujúcom právnom úkone a rozhodcovský rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom.
Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že je vylúčené, aby sa exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia zaoberal rozhodcovskou doložkou. Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. V danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah, ale o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie v spotrebiteľských úverových zmluvách v znení, v akom bola dojednaná zmluvnými stranami. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, v čom je rozhodcovská doložka v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatný a vykonateľný z dôvodu, že povinný nepodal proti nemu opravný prostriedok. Exekučný súd sa zároveň nevysporiadal s ustanovením § 93b zákona o bankách, kde banke zo zákona vyplývala povinnosť ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Povinná nebola povinná uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a mala možnosť sa rozhodnúť, či túto prijme alebo nie.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol.
K námietke oprávneného, že zmluvu, uzavretú medzi oprávneným a povinným nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a ide o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou svojou povahou a s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou.
Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, preto sa vždy použijú ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Uvedené ustanovenia sa totiž požijú vždy, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom
- dlžníkom a veriteľom - dodávateľom. Ustanovenia o spotrebiteľských právnych vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi normami, ktoré nie je možné zmeniť ani dohodou zmluvných strán.
Okrem toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a tu sa stále uplatní právna zásada, že sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou, t.j. lex specialis derogat lex generalis. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe, ich neznalosť neospravedlňuje, preto aj oprávnený - dodávateľ mal vyhotovovať zmluvy a podmienky v nich v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním, respektíve nemal sa snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania (napríklad neuvedenie úroku, absolútny obchod, dohodu o voľbe práva a podobne).
K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti, tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku ( rei iudicatae ), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou.
Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.
Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.
Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej právoplatnosti.
Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že výkon práv a povinností z rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka už v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví (zamietne návrh na udelenie poverenia o vykonanie exekúcie) o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto prípade, a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že osobitný zákon - zák. č. 483/2001 Z. z. mu ukladal povinnosť ponúknuť klientom nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože aj splnenie tejto povinnosti sa musí realizovať v medziach práva na ochranu spotrebiteľa.
Preto odvolací súd v súlade s ustanovením napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.