Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-46-2013.pdf
PDF · 108.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/46/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T., nar. XX.X.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX V., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: Bc. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, O. P., zast. Advokátskou kanceláriou Čibrik&Blazsek, Hlavná č. 14, Šaľa a Ing. F. V., nar. X.XX.XXXX, bytom M. č. XX, Z., zast. Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou, Mikulášska č. 29, Bratislava, o návrhu matky na úpravy styku a návrhu otca na zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. novembra 2012, č.k. 13P/163/2010-346, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu matky p o t v r d z u j e, v časti zamietnutia návrhu otca na zmenu rozsahu osobnej striedavej starostlivostí m e n í tak, že od piatku 13.00 hod. prvého týždňa v mesiaci do piatku 13.00 hod. druhého týždňa v mesiaci a od piatku 13.00 hod. tretieho týždňa do piatku 13.00 hod. štvrtého týždňa v mesiaci budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca, od piatku 13.00 hod. druhého týždňa v mesiaci do piatku 13.00 hod. tretieho týždňa v mesiaci a od piatku 13.00 hod. štvrtého týždňa v mesiaci do piatku 13.00 hod. prvého týždňa nasledujúceho mesiaca budú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia s ú p o v i n n í deti prevziať v určenom čase v školských zariadeniach, ktoré deti navštevujú.
Každý nepárny kalendárny rok budú maloleté deti T. a O. v osobnej starostlivosti otca od 1.7. do 31.7., od prvého dňa vianočných prázdnin od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu 18.00 hod. do nedele prázdninového týždňa od 18.00 hod.
Každý nepárny kalendárny rok budú maloleté deti Ondrej a Viktória v osobnej starostlivosti matky od 1.8. do 31.8., od 27.12. do 18.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod.
Každý párny kalendárny rok budú maloleté deti T. a O. v osobnej starostlivosti matky od 1.7. do 31.7., od prvého dňa vianočných prázdnin od 10.00 hod. do 27.12. 18.00 hod., počas jarných prázdnin od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 18.00 hod. do nedele prázdninového týždňa do 18.00 hod.
Každý párny kalendárny rok budú maloleté deti T. a O. v osobnej starostlivosti otca od 1.8. do 31.8., od 27.12. 18.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin 18.00 hod.
V časti neurčenia výživného rodičom sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 6. mája 2010, č.k. 13C/220/2009-134 v časti rozsahu osobnej striedavej starostlivosti a v časti výživného.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh matky maloletých na zverenie maloletých detí do jej osobnej výlučnej starostlivosti a úpravy styku otca s deťmi, návrh otca na zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti s tým, že zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II. 13C/220/2009 zo dňa 6.5.2010 v časti výživného na maloleté deti tak, že rodičom sa výživné neurčuje. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka maloletých detí sa domáhala návrhom, podaným na súde prvého stupňa zverenia maloletých detí T. a O. do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že s maloletými deťmi sa odsťahovala do O. P., kde maloletý T. dňom 2.9.2009 začal navštevovať materskú školu, maloletá Viktória bol prijatá do predškolského zariadenia. Maloleté deti, pokiaľ boli u otca, keďže naposledy boli deti zverené do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, tento napriek ubezpečovaniu, že nemá problém deti vodiť do škôlky, syna do škôlky nevodil, deti boli u otcovej matky, nakoľko otec bol v práci. Otec deťom často telefonuje, tieto s ním odmietajú často rozprávať. Striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí, preto žiadala deti zveriť do svojej výlučnej starostlivosti a otcovi určiť platiť výživné v sume 170 eur na každé dieťa mesačne a upraviť mu styk s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený sa s nimi stýkať každý druhý víkend od piatku do nedele a počas prázdnin. Otec maloletých detí s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že obe deti sú na formu striedavej osobnej starostlivosti zvyknuté, táto prebieha už dva a pol roka. Ak deti uňho nenavštevovali materskú školu, bolo to z dôvodu, že deti mu boli odovzdané nedoliečené. Predložil protinávrh, ktorým žiadal, aby boli maloleté deti ponechané v striedavej osobnej starostlivosti, avšak žiadal zmenu rozsahu tejto starostlivosti. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. 13C/220/2009 zo dňa 6.5.2010, obsahom spisu Okresného súdu Galanta 24P/303/2009, uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 26P/173/2009 zo dňa 2.11.2009, správou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva v Senci, správou Materskej školy vo O. P., vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, znaleckým posudkom a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., č.k. 13C/220/2009-134 zo dňa 6.5.2010 bolo manželstvo rodičov maloletých detí právoplatne rozvedené. Zároveň bola schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinností k mal. T., nar. XX.X.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloleté deti trávili dva týždne v mesiaci u otca, dva týždne v mesiaci u matky a samostatne bolo upravené striedanie starostlivosti počas Vianoc, Veľkonočných prázdnin, jarných prázdnin a letných prázdnin. Od tejto doby sa realizovala osobná striedavá starostlivosť. Predbežným opatrením boli maloleté deti zverené do výlučnej starostlivosti matky, avšak predbežné opatrenie bolo zrušené a opäť sa začala realizovať osobná striedavá starostlivosť na základe dohody rodičov z rozvodového konania. Súd prvého stupňa zo znaleckého dokazovania a záverov znaleckého posudku PhDr. Dvorskej mal preukázané, že obaja rodičia majú k svojim deťom citovo pozitívny vzťah, maloleté deti sú citovo pozitívne viazané na oboch rodičov, T. momentálne viac inklinuje k otcovi. Nakoľko maloleté deti majú pozitívny citový vzťah k obom rodičom, možno predpokladať, že doterajší výchovný vplyv oboch rodičov bol pozitívny. Otec je vo výchove detí viac praktickejší, matka zas viac emočne zainteresovaná. Znalkyňa uviedla, že na základe získaných údajov komplexného vyhodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania by sa ako najoptimálnejšie javila striedavá osobná starostlivosť, avšak najviac problematická sa javí praktická stránka, a to vzdialenosť bydliska oboch rodičov. Pre deti v tomto veku nie je po psychickej a fyzickej stránke vhodné denné dochádzanie takejto vzdialenosti do základnej a materskej školy. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila ponechať i naďalej striedavú osobnú starostlivosť rodičov. Právne
súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, 4, § 25, § 26, § 28, § 65 a 62 Zákona o rodine. Vyhodnotiac zistený skutkový stav vo veci súd dospel k záveru, že v danej veci sú splnené všetky zákonné predpoklady na zverenie, resp. ponechanie maloletých detí v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Je nesporné, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, obidvaja sú spôsobilí deti vychovávať. Striedavá osobná starostlivosť bola nariadená na základe dohody rodičov v rámci rozvodového konania a táto fakticky dva a pol roka sa bez problémov vykonáva. Deti sú na uvedený spôsob výchovy zvyknuté, majú silný citový vzťah k obom rodičom. Maloletý T. dokonca mierne preferuje otca, matka detí neuviedla okrem tej skutočnosti, že deti bývajú mimo bydliska otca dieťaťa a museli by vstávať skôr, aby prišli na čas do školy a škôlky žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti, preto súd je návrh zamietol. V záujme maloletý detí nepochybne je, aby boli predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov. V konaní nebolo preukázané, že by práve záujem maloletých detí bránil ponechať ich v striedavej osobnej starostlivosti. Jedinou prekážkou bola skutočnosť nesúhlasu matky, opierajúci sa o vzdialenosť bydliska otca od školy detí a tá skutočnosť, že deti by museli vstávať veľmi skoro, aby sa včas dostali do školy, pričom podľa vyjadrenia otca deti by museli vstávať skôr o 30 minút. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou však môže byť relevantný len vtedy, pokiaľ je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať na výchove detí. Súd zároveň zamietol i návrh otca na zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko považoval doterajšiu úpravu za dostačujúcu a ktorú úpravu si deti už v priebehu dva a pol roka zvykli a nebol dôvod na zmenu pôvodnej dohody rodičov. Súd rodičom výživné neurčil, nakoľko pomery na strane rodičov sú v podstate rovnaké, deti sú u oboch rodičov v rovnakom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že maloletý T. od X.X.XXXX navštevuje Základnú školu vo O. P.. V prípade ponechania pôvodného rozsudku by počas obdobia, keď sú deti u otca, tieto museli dochádzať 45 km do školy/škôlky a späť. Osobitne s ohľadom na zdravotný stav T. (imunodeficient, kardio ochorenie) ako aj na vek oboch detí predmetné nepovažuje za stav, ktorý je v záujem maloletých. Samotný znalecký posudok uvádza, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov sa javí najoptimálnejšou, avšak zároveň skonštatoval, že najproblematickejším sa javí praktická stránka, a to vzdialenosť bydliska oboch rodičov. Súd na tento záver znalca vôbec neprihliadal a tento nezohľadnil. Predbežným opatrením boli maloleté deti zverené do jej výlučnej starostlivosti. Súd pri vydávaní predbežného opatrenia práve túto vzdialenosť bydliska rodičov akceptoval ako nevhodnú pre osobnú striedavú starostlivosť. Okresným súdom Bratislava II. nariadený cyklus striedania nekorešponduje ani s prirodzenými potrebami detí, najmä s každodenným režimom maloletého T., ktorý je prvák. Napadnuté rozhodnutie nie je v záujme maloletých detí, ktoré sa vracajú od otca nabudené voči nej ako matke, má dôvodnú obavu, že sa stane obeťou syndrómu odcudzeného rodiča. Komunikácia medzi rodičmi zlyháva, pričom pri striedavej starostlivosti musí existovať rodičovská koalícia, teda rodičia musia vedieť medzi sebou komunikovať a dohodnúť sa na výchovných postupoch. Vzhľadom na vek maloletých, vzdialenosť bydliska rodičov a ostatné uvedené skutočnosti je striedavá osobná starostlivosť v danom prípade nevhodná. Deti nemajú stále a stabilné prostredie, v ktorom by boli schopné racionalizovať svoje citové väzby. Súd argumentuje, že práve vzdialenosť rodičov je jedinou príčinou návrhu matky na zverenie detí do jej výlučnej starostlivosti. Toto namieta, nakoľko uviedla aj ďalšie argumenty. Striedavá starostlivosť pôsobí na deti negatívne, čo pravidelne demonštruje ich správanie. Navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne, jej návrhu vyhovieť.
Otec maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd prvého stupňa správne vyhodnotil daný tzv. problém vzdialenosti, ako irelevantný v porovnaní s negatívnymi vplyvmi na vývoj oboch maloletých detí, ktoré by mohli v dôsledku ich faktického odlúčenia a vyradenia zo života jedného z rodičov nastať. Dospel k správnemu záveru, že návrh matky nie je v záujme maloletých detí, nakoľko pre ich zdravý fyzický a harmonický duševný vývoj je potrebné a nevyhnutné zachovať intenzívny styk s oboma rodičmi. S ohľadom na predchádzajúce správanie sa a konanie matky je vysoko pravdepodobné, že ak deti budú zverené do jej výlučnej starostlivosti, bude ich stretávanie s otcom upravovať svojvoľne, bez ohľadu na potreby detí. Deti sa žiaľ stali nástrojom matky na ubližovanie otcovi. Maloletý T. si v čase, keď je v starostlivosti otca nielenže píše svoje domáce
úlohy, ale zábavnou formou si prebraté učivo aj precvičuje, a to nielen písanie, ale aj čítanie. Ustanovená znalkyňa jednoznačne uviedla, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov deťom prospieva, že vo výchovnom pôsobení sa obaja rodičia dopĺňajú a deti sú citovo viazané na oboch. Vzdialenosť bydlísk rodičov absolútne neovplyvňuje fyzický ani psychický stav maloletého T. a O., neprejavuje sa v žiadnej miere na ich zvýšenej únave či vyčerpanosti. Deti dokázateľne trpia len redukciou ich styku s otcom. Matka nepredložila absolútne žiadny dôkazový materiál, podporujúci jej tvrdenia o negatívnom vplyve, vzdialenosti bydliska rodičov na zdravý vývoj detí. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých nie je dôvodné.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P/163/2010 je návrh matky o zverenie maloletých detí do jej výlučnej starostlivosti, určenie výživného otcovi a úpravu jeho styku s maloletými deťmi T., nar. XX.X.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX a návrh otca na zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým boli návrh matky aj návrh otca zamietnutý a bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II., 13C/220/2009 zo dňa 6.5.2010 v časti výživného na maloleté deti tak, že rodičom sa výživné neurčuje.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom T., nar. XX.X.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 6.5.2010, č.k. 13C/220/2009-134, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že maloleté deti boli dva týždne v mesiaci, a to od 1. do 15. dňa zverené do výchovy otca a od 16. do posledného dňa v mesiaci do výchovy matky, s výnimkou prázdnin, veľkonočných, vianočných sviatkov, ktoré boli upravené v osobitnom režime. Zároveň súd určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a tiež určil výživné tak matke, ako aj otcovi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 14.5.2010, od tejto doby sa realizuje osobná striedavá starostlivosť rodičov o maloleté deti. Medzičasom sa matka s maloletými deťmi presťahovala do O. P. a maloleté deti začali navštevovať, mal. T. základnú školu a mal. O. materskú školu vo O. P.. V čase dvoch týždňov, kedy sú maloleté deti u otca, tento maloleté deti vozí denne autom do školy a škôlky. Matka potom, ako maloletý T. začal navštevovať prvú triedu, a to na základnej škole vo O. P., začala namietať osobnú striedavú starostlivosť, navrhovala zveriť maloleté deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti, keď mala za to, že vzdialenosť bydliska otca a matky, v ktorej mieste bydliska deti navštevujú školské a predškolské zariadenie, je pre deti zaťažujúca, každodenné cestovanie do školy a škôlky na trase Z. - O. P. je pre deti unavujúce, tiež namietala, že deti sú po návrate od otca zmenené, majú zmenené správanie, nerešpektujú ju, maloletá O. naopak je na ňu citovo naviazaná, prvé tri dni po návrate od otca sa od nej ako matky nechce vzdialiť. Otec naopak
tvrdil, že maloleté deti nemajú s cestovaním z Bratislavy do školy a škôlky žiadne problémy. Súd prvého stupňa vo veci vykonal znalecké dokazovanie, kde znalecký posudok vypracovala znalkyňa PhDr. Anna Dvorská ako znalkyňa z odboru psychológie a odvetvie klinická psychológia detí. Znalecký posudok bol vypracovaný 23. mája 2011. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že v prejavoch maloletého Ondreja sa objavujú úzkostné tendencie, následne kompenzované nadmerným verbalizovaním, ktoré môžu súvisieť s napätou situáciou v rodinnom prostredí, snaží sa preto nachádzať istotu v známych situáciách, resp. podnetoch. Vo vnútornom prežívaní dominuje uňho zvýšená pohotovosť k úzkostným reakciám a potreba vzťahovej stabilizácie v najbližšej rodine. Emocionálne prežívanie maloletej O. momentálne je pozitívne ladené, nenesie žiadne známky napätia. K vzťahu každého z rodičov k deťom znalkyňa uviedla, že obaja rodičia majú k svojim deťom citovo pozitívny vzťah. Otec vo vzťahu k deťom občas pôsobí bez náhľadu do situácie, snaží sa pomerne často byť dominantnejší, deťom venuje maximum zo svojho voľného času, vedie ich k rôznym aktivitám. Matka je na svoje deti emočne naviazaná, vedie ich k prácam v záhrade, nesnaží sa byť pre nich autoritatívny typ. Maloleté deti sú citovo pozitívne viazané na oboch rodičov, T. momentálne viac inklinuje k otcovi, primerane jeho veku začína vnímať mužskú rolu, mužské aktivity - šport, čo je prirodzený psychický vývin chlapca. Nakoľko maloleté deti majú pozitívny citový vzťah k obom rodičom, pekne o obidvoch rodičoch rozprávajú, môže sa predpokladať, že doterajší výchovný vplyv obidvoch rodičov bol pozitívny, čo sa ukazuje aj v nadpriemernosti O. a napredovaní T.. Už len tým, že deti trávia svoj čas s rodičmi, sú nimi ovplyvňované. Napr. O. tvrdila, že tatino jej povedal, že mamina nemá rada už tatina, T. povedal znalkyni, že N. povedal, že v Bratislave je škaredo, že tam hovoria škaredo, čiže obidvaja rodičia ovplyvňujú názory svojich detí, niekedy nevedomky, ale i cielene ovplyvňujú vzťah k druhému rodičovi, napr. rozhovorom pred deťmi s inými ľuďmi o druhom partnerovi. Znalkyňa sa domnieva, že otec je vo výchove detí viac praktickejší a matka zase viac emočne zainteresovaná. Obaja majú rovnaký osobnostný potenciál pre starostlivosť o deti. Ako problematická sa javí byť vzájomná komunikácia medzi rodičmi a ich vzájomné rozhodnutia, čo môže negatívne ovplyvňovať ich ďalší spôsob fungovania. Keďže deti majú pozitívny vzťah k obom rodičom, znalkyňa doporučila, že by bolo vhodné, aby sa s obidvomi rodičmi stretávali čo najčastejšie po vzájomnej dohode rodičov. Na základe získaných údajov komplexného vyhodnotenia výsledkov dokazovania by sa ako najoptimálnejšia javila osobná striedavá starostlivosť rodičov. Pre deti v tomto veku však nie je po psychickej a fyzickej stránke vhodné denné dochádzanie vzdialenosti, ktorá je medzi bydliskami rodičov do materskej školy alebo do školy. Napriek tomu z psychologického hľadiska považuje za najvýhodnejšie pre ďalší riadny zdravý duševný psychický vývoj výchovné prostredie matky za predpokladu čo najširšieho stretávania sa s otcom. Domnieva sa, že matka má vytvorené o niečo lepšie výchovné podmienky (otec t.č. býva u brata a keď má deti, tak býva u svojich rodičov a nie vo svojom byte sám s deťmi). Napriek tomu, že obe maloleté deti sú primerane vyspelé svojmu veku, nemožno od nich očakávať, že by dokázali reálne vyhodnotiť súčasnú rodinnú situáciu. Domov vnímajú ako miesto, kde sa momentálne nachádzajú - P. aj Bratislavu. Pocit istoty maloleté deti zatiaľ vnímajú pri oboch rodičoch, preto ako samé deklarovali, majú obidvoch rodičov radi a chcú, aby boli spolu. Dieťa môže mať pocit domova, byť ukotvené aj pri pravidelnom striedaní výchovného prostredia. Zo správy Základnej školy O. P. zo dňa 7.ž.2013 vyplynulo, že maloletý T. je komunikatívny, prezentuje svoje názory, rešpektuje názory iných, je obľúbený, má kamarátov, príprava na vyučovanie je na vysokej úrovni( či je u matky, či u otca), rodičia s triednou učiteľkou spolupracujú, obaja prichádzajú na RZ, zaujímajú sa o dieťa, maloletý je vyrovnaný, chodí do školy rád. Vzájomná komunikácia rodičov nie je vždy bezproblémová, títo však nemajú zásadné problémy v komunikácii a v rozhodovaní o výchovných postupoch pri výchove maloletých detí. Je zrejmé, že ich vzájomné vzťahy nie sú dobré, nie sú však také narušené, aby neboli schopní ohľadne svojich maloletých detí komunikovať primeraným spôsobom k okolnostiam a danej situácii. Vzdialenosť bydlísk oboch rodičov je 45 km, maloleté deti tak, pokiaľ sú u otca, každodenne cestujú do školy a škôlky, vozí ich otec autom, kde v aute trávia ráno približne 30 minút, takisto po skončení vyučovania.
Odvolací súd dospel k záveru, že v záujme maloletých detí je ich ponechanie v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Maloletí sú v takejto starostlivosti už od mája r. 2010 bez vážnych problémov, deti si na striedanie domácnosti otca a matky zvykli. Súd správne vykonal znalecké dokazovanie, závery znalkyne v znaleckom posudku správne vyhodnotil. Znalkyňa jednoznačne posúdila, že citové vzťahy detí k obom rodičom sú dobré, na rovnakej úrovni, že výkon striedavej osobnej starostlivosti bol ich citovému vývoju a vývoju vzťahov k rodičom prospešný, nezistila žiadne negatíva alebo zlý vplyv striedavej starostlivosti na psychiku detí. Zásadný problém videla vo vzdialenosti bydlísk rodičov. Odvolací súd však mal za to, že neboli preukázané žiadne konkrétne negatívne dopady cestovania
detí do školy a škôlky počas ich pobytu u otca na ich psychiku. Matka svoje zdanie, že sú ráno po ceste unavené ničím konkrétnym nepodložila, škola nepotvrdila, že by zistili nejaké rozdiely v správaní i psychike, pripravenosti T. na vyučovanie v čase, keď sú deti u matky a u otca. Pokiaľ sa týka rozsahu striedavej starostlivosti, tak odvolací súd považoval za dôvodný argument matky, že maloletá O. je na ňu citovo naviazaná a dva týždne bez jej prítomnosti je pre maloletú dlhá doba, preto odvolací súd skrátil interval striedania maloletých detí u rodičov z dvojtýždňového na týždňový, v dôsledku čoho bude odlúčenie detí od jedného rodiča kratšie, čo môže byť na prospech zdravého vývoja, najmä v súčasnosti u maloletej O..
Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd v časti zamietnutia návrhu matky rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v časti zamietnutia návrhu otca na zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že určil striedanie detí u rodičov v týždňových intervaloch, pričom zvlášť upravil striedanie počas letných, jarných prázdnin a veľkonočných a vianočných sviatkov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V časti neurčenia vyživovacej povinnosti rodičom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď zistil, že obaja rodičia majú približne rovnaké osobné a majetkové pomery, obaja inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletých detí nemajú, obaja majú pravidelný mesačný príjem, matka uviedla, že vo výške 800 eur netto mesačne a otec uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba s priemerným čistým mesačným príjmom 700 eur a maloleté deti u oboch rodičov trávia rovnaký čas.
O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.