Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/80/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľa: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Y. č. XXX, zastúpený: JUDr. Janou Uhrínovou, advokátkou, Bezručova 1, Bratislava, proti odporkyni: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXXX/XX, U., zastúpená: JUDr. Danielou Špačkovou, advokátkou, Jarkova 2, Prešov, o zaplatenie 13.387,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. novembra 2011, č.k. -219 vo vyhovujúcej časti, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 13.025,16 Eur s úrokom z omeškania 6% zo sumy 13.025,16 Eur od 03.06.2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie sumy 362,30 Eur s príslušenstvom, návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal od odporkyni zaplatenia sumy 13.387,46 eur (403.310,50 Sk) s úrokom z omeškania 6% od 01.11.2005 do zaplatenia z dôvodu, že s odporkyňou mal v rokoch 2004 - 2005 intímnu známosť, počas ktorej viackrát jej požičal finančné prostriedky a to dňa 13.01.2005 formou prevodu na účet odporkyne sumu 283.000,- Sk, dňa 22.03.2005 vkladom na jej účet 50.000,- Sk, uhradil za ňu nedoplatok na telefón vo výške 10.914,50 Sk, zapožičal je notebook vo výške 25.396,- Sk a okrem toho jej prispieval zhruba každý mesiac na prilepšenie menšími sumami, konkrétne 8. decembra 20.000,- Sk, 5. januára 4.000,- Sk, 26. februára 5.000,- Sk a 5. marca 5.000,- Sk. Napriek opakovaným výzvam odporkyňa odmietla zapožičané finančné prostriedky vrátiť, čím sa neoprávnene obohatila v sume 13.387,46 Eur. Súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala odporkyňa odpor, v ktorom uviedla, že nie je si vedomá žiadneho dlhu voči navrhovateľovi, mala s ním vzťah, ktorý prerástol až do dohody na uzavretie manželstva a preto spolu aj finančne hospodárili, rozhodli sa požiadať banku o úver, kde ona bola ručiteľkou a navrhovateľ žiadateľom. Finančná čiastka z úveru 283.000,- Sk bola dňa 13.01.2005 prevedená na jej účet a následne robili spoločné finančné transakcie na vyriešenie finančnej situácie ich oboch. Nikdy medzi nimi nebola podpísaná žiadna dohoda o pôžičke alebo o tom, že by mala navrhovateľovi poskytnuté prostriedky vrátiť. Z uvádzanej sumy postupne poskytnutých peňazí vo výške spolu 34.000,- Sk, si ich požičania nie je vedomá. Ona poskytovala v tej dobe navrhovateľovi vecné dary a oblečenie. Sumu 50.000,- Sk jej poslal navrhovateľ na účet v čase, keď sa ich vzťah dostal do krízy a on ho chcel za každú cenu udržať. Prenosný počítač dostala darom. Nikdy ju navrhovateľ nevyzýval na vrátenie spomínaných finančných prostriedkov. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov ako aj celého spisového materiálu a zistil, že účastníci konania žili v rokoch 2004 - 2005 v partnerskom vzťahu, pričom viedli oddelené domácnosti. Odporkyňa v Piešťanoch v prenajatom byte a navrhovateľ vo Veľkom Grobe vo vlastnom rodinnom dome. Navrhovateľ bol v tom čase zamestnaný vo firme Volkswagen, odporkyňa podnikala. Dňa 13.01.2005 uzavrel navrhovateľ

so Slovenskou sporiteľnou zmluvu č. 0182522415 o poskytnutí úveru 300.000,- Sk, kde ručiteľkou sa stala odporkyňa. Sumu poskytnutého úveru vo výške 283.000,- Sk navrhovateľ vložil na účet odporkyne dňa 13.01.2005 a úver splatil navrhovateľ sám v celkovej výške 605.468,40 Sk. Navrhovateľ vložil dňa 22.03.2005 na účet odporkyne sumu 50.000,- Sk, dňa 05.012005 sumu 4.000,- Sk, dňa 05.03.2005 sumu 5.000,- Sk, dňa 26.02.2005 sumu 5.000,- Sk a to na účet odporkyne vedený v Tatra banke, a.s. na jej meno a dňa 08.11.2004 sumu 20.000,- Sk na jej účet vedený vo VÚB, a.s., ktorú totožnosť účtu potvrdil dotknutý peňažný ústav. Navrhovateľ zakúpil na splátky notebook značky ACER TM2353NLC za cenu 25.396,- Sk. Z Dodatku k zmluve o pripojení uzavretej medzi navrhovateľom a T-Mobilom, dňa 27.06.2005 vyplynuto, že bol navrhovateľovi odpredaný mobilný telefón typu LG C3300 za zľavnenú cenu 1,- Sk. Navrhovateľ sa zaviazal počas 24 mesiacov využívať dohodnutý užívateľský program. Dňa 31.10.2005 mu operátor zaslal pokus o zmier s výzvou na zaplatenie neuhradených faktúr vo výške 10.914,50 Sk. Navrhovateľ tvrdil, že žalovanú sumu finančných prostriedkov odporkyni požičal, preto ich žiada vrátiť. Odporkyňa zotrvávala na tvrdení, že žalované sumy jej poskytol darom a nie titulom pôžičky, pričom vrátenia daru sa nedomáhal zákonným spôsobom. Na pôžičky nebola finančne odkázaná. Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa ust. , , , , a . Zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. V konaní mal za nesporne preukázané, že navrhovateľ v období od novembra 2004 do marca 2005 na účet odporkyne vložil postupnými vkladmi (283.000,- Sk, 50.000,- Sk, 20.000,- Sk, 5.000,- Sk, 5.000,- Sk a 4.000,- Sk) spolu sumu 367.000,- Sk a odovzdal jej aj notebook v hodnote 25.396,- Sk. Záväzkovo-právne vzťahy medzi účastníkmi konania však boli sporné, keďže medzi nimi nebola uzavretá žiadna písomná zmluva preukazujúca titul, na základe ktorého došlo k týmto plneniam. Svedkovia pri uzatváraní zmlúv neboli žiadny a tvrdenia účastníkov o konkrétnom obsahu ich dohôd sú protichodné. Navrhovateľ tvrdil, že v prípade jednotlivých súm išlo o pôžičky v zmysle , v prípade notebooku o výpožičku podľa . Odporkyňa tvrdila, že šlo o dar. Pokiaľ ide o faktúry za mobilný telefón poprela, že by mala niečo spoločné s navrhovateľovým dlhom. Súd posudzoval jednotlivo každý právny úkon navrhovateľa, z ktorého sa v tomto konaní od odporkyne domáhal protiplnenia. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo 13.01.2005 k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ odovzdal odporkyni 283.000,- Sk a odporkyňa sa zaviazala túto sumu splácať navrhovateľovi v splátkach zhodných so splátkami určenými navrhovateľovi bankou, ktorá mu poskytla úver. Súd pri posudzovaní tohto zmluvného vzťahu vzal do úvahy okolnosti, za ktorých došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov. Navrhovateľ bol totiž sám v čase uzavretia zmluvy o úvere zadĺžený a preto k obdarovaniu odporkyne takou neštandardnou formou, akokoľvek dobré boli v tom čase ich vzťahy, sa javia ako veľmi nepravdepodobné. Taký veľký finančný dar nezodpovedal v tom čase majetkovým pomerom navrhovateľa. Odporkyňa sa bránila tým, že peniaze síce boli vložené na jej účet, ale ona z nich použila iba časť. Súdu však preukázala iba to, že ich postupne vyberala, pričom ďalšie nakladanie s nimi ničím nepreukázala, napr. odovzdanie sumy navrhovateľovi, preto sú jej tvrdenia, že peniaze boli použité na vyriešenie finančných problémov oboch účastníkov konania nemal za ničím podložené a preto uzavrel, že celá suma bola spotrebovaná odporkyňou. Zvlášť, keď odporkyňou tvrdené dlhy navrhovateľ na výživnom a rekonštrukcia jeho domu sa nepotvrdili. Uzavretiu zmluvy o pôžičke tiež nasvedčuje návrh odporkyne, ktorým v rámci pokusu o mimosúdne vyrovnanie, navrhla vrátiť polovicu sumy 283.000,- Sk vo výške 141.500,- Sk, čo možno chápať ako čiastočné uznanie dlhu, pričom uvedená suma nezodpovedá odporkyňou vyčíslenej sume, ktorú podľa jej vyjadrení z úveru použila pre seba. Súd dospel k záver, že navrhovateľ preukázal existenciu zmluvy o pôžičke, z ktorej on svoju povinnosť splnil, ale odporkyňa nesplnila svoju povinnosť peniaze vrátiť, preto ju zaviazal k jej zaplateniu v plnej výške. Pokiaľ ide o ďalšie jednotlivé vklady peňazí na účet odporkyne plus tvrdenie navrhovateľa o tom, že išlo o pôžičku nepokladal ho súd za jednoznačne preukázané. Vzhľadom na druhovský pomer účastníkov, ktorí trávili niektoré víkendy spoločne nie je vylúčené, že ostatné menšie sumy zasielané navrhovateľom odporkyne mali byť príspevkom na spoločné nákupy, zároveň však ani odporkyňa nepreukázala, že išlo o dary. Preukázané bolo iba to, že vyššie opísané sumy vložil navrhovateľ na účet odporkyne postupnými vkladmi spolu vo výške 84.000,- Sk a odporkyňa žiadnu čiastku z nich navrhovateľovi nevrátila z dôvodu, že neuznávala existenciu akéhokoľvek záväzku s poukazom na to, že nikdy od neho žiadne sumy nežiadala a ani sa nezaviazala k ich vráteniu. Ani jednému z účastníkov sa nepodarilo preukázať svoje tvrdenie o charaktere zmluvného vzťahu. Vychádzajúc z nejasného obsahu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania súd dospel k záveru, že tieto dohody, vzhľadom na rozpornosť ich obsahu, sú postihnuté vadou spôsobujúcou absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Súčasne absolútna neplatnosť právnych úkonov zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Vychádzajúc z uvedeného

a z ustanovení o bezdôvodnom obohatení je odporkyňa povinná vydať navrhovateľovi plnenie, ktoré získala od navrhovateľa plnením z neplatných právnych úkonov, preto ju súd zaviazal k zaplateniu sumy 84.000,- Sk a pokiaľ ide o notebook tu mal súd preukázané, že došlo k jeho výpožičke. Prevzatie veci odporkyňa potvrdila, uviedla, že vecou už nedisponuje. Za hlavný dôkaz existencie zmluvy o výpožičke súd považoval výpoveď odporkyňou navrhnutej svedkyne, ktorá darovanie vyvrátila s tým, že pokiaľ by odporkyňa bola od navrhovateľa dostala hodnotný dar, bola by sa jej s tým určite pochválila. Odporkyňa teda sama dobre vedela, že notebook jej darovaný nebol, preto ho bude treba vrátiť, čo však neurobila. Vrátenie veci už nie je možné, tak vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu škody, ktorú mu súd priznal vo výške 25.396,- Sk, ako preukázanú kúpnu cenu veci ku dňu 21.05.2005, teda krátko pred jej zapožičaním odporkyni. Napokon sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 10.914,50 Sk titulom zaplatených faktúr za telefón, ktoré podľa jeho tvrdení uhradil za odporkyňu. Tu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, žiaden z predložených dôkazov nijako nepotvrdil, že dlh na hovornom spôsobila odporkyňa, pričom treba uviesť, že ak by aj navrhovateľ toto preukázal z ničoho by nevyplývala povinnosť odporkyni faktúry uhradiť. Keďže telefónu sa nezmocnila protiprávne, ale poskytol jej ho navrhovateľ, ktorý nepreukázal súdu existenciu žiadnej zmluvy medzi účastníkmi, ktorou by sa odporkyňa zaväzovala zaplatiť mu pretelefonované čiastky. Preto v tejto časti súd návrh zamietol. V súlade s , určil odporkyni povinnosť, keďže sa so svojím plnením dostala do omeškania uhradiť aj úrok z omeškania vo výške 6% od 03.06.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola odporkyni doručená žaloba, keďže nebolo preukázané, že by dovtedy jej bola doručená výzva na vrátenie dlžnej sumy. O práve na náhradu trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa , takže o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa. Uviedla, že niekoľkokrát v priebehu konania poukázala na použitie peňazí, ktoré boli vložené navrhovateľom na jej účet a to najmä na spoločné nakladanie s nimi, ich použitie odporkyňou, odsúhlasené navrhovateľom na vyriešenie finančných povinností oboch účastníkov. Absentuje v danom prípade slobodná, vážna, zrozumiteľná vôľa navrhovateľa realizovať finančné plnenie v prospech odporkyne ako pôžičku a hlavne nebola pri finančnom plnení zo strany navrhovateľa jednoznačne bez pochybností prejavená náležitá vôľa odporkyne finančné plnenie prijať ako záväzok zo zmluvy o pôžičke, čo potvrdzuje aj absencia reálneho dátumu dohodnutej doby na vrátenie peňazí. Ak by odporkyňa vedela, že navrhovateľ považuje plnenie finančné za pôžičku, nikdy by k takejto dohode nepristúpila. Finančné prostriedky, keďže mali intímnu známosť, plánovali spoločnú budúcnosť sa týkali aj podľa vyjadrení navrhovateľa spoločného hospodárenia oboch účastníkov v rámci domácich, pracovných a podnikateľských aktivít k čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľ až po vzájomnom rozchode a opakovanom odmietnutí spoločného vzťahu zo strany odporkyne úmyselne zmenil právnu podstatu finančných plnení s cieľom vytvoriť psychický tlak na odporkyňu, aby prehodnotila svoj postoj k vzájomnému vzťahu. Počas celej doby vzájomného vzťahu odporkyňu uisťoval o svojej dobrej finančnej situácii, inak by finančné plnenie nerealizoval, preto nemala najmenší dôvod vzhľadom na ich vtedajší blízky vzťah považovať plnenia za pôžičku. V tej dobe tento postup akceptovali ako takmer manželské spolužitie a hospodárenie k čomu svojim značným osobným ako aj finančným dielom prispela aj odporkyňa bez vyžadovania návratnosti, resp. protiplnenia od navrhovateľa. Snaha odporkyne pristúpiť počas konania k mimosúdnej dohode svedčí len o ocenení správania sa navrhovateľa v čase vzájomného blízkeho vzťahu, ale nie je tu možné posúdiť ako uznanie záväzku, resp. jeho časti motivovaná bola najmä s cieľom nenavyšovať zbytočné náklady konania, čo však bolo nesprávne vyhodnotené. Taktiež je potrebné odmietnuť záver o dôvodnosti časti nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Sumu 2.788,29 Eur (84.000,- Sk) je potrebné taktiež vyhodnotiť ako plnenie zo vzájomnej tzv. nepomenovanej zmluvy s prvkami darovacej zmluvy. Aj keď súd prijal záver o absolútnej neplatnosti právnych úkonov, tento záver s možnosťou vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné považovať za správny, nakoľko ani v takomto prípade nevzniká automaticky nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bez relevantného preukázania naplnenia pojmových znakov ust. . Pokiaľ sa týka náhrady škody vo výške 843,- Eur ako riadne obdarovaná neporušila právnu povinnosť, ktorá by zakladala nárok navrhovateľa na náhradu škody, keď vzájomný rozchod takýmto porušením nie je, teda absentuje príčinná súvislosť medzi konaním navrhovateľky a navrhovateľom požadovanou škodou. Ako riadne obdarovaná vlastníčka notebooku s týmto disponovala, keď ho previedla na inú osobu a to oprávnene, navrhla v celom rozsahu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že závery súdu prvého stupňa považuje za vecne správne. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti navrhol potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a 202 ), postupom bez nariadenia pojednávania podľa , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo vyhovujúcej časti vecne správny, v dôsledku čoho vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.387,46 Eur s úrokom z omeškania 6% ročne od 01.11.2005 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola odporkyni určená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.025,16 Eur so 6% ročným úrokom od 03.06.2006 do zaplatenia a vo zvyšku o zaplatenie sumy 362,30 Eur s príslušenstvom bol návrh zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnuté rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.025,16 Eur so 6% úrokom z omeškania od 03.06.2006 do zaplatenia. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa vyhovujúcu časť rozsudku riadne odôvodnil, keď všetky vykonané dôkazy správne vyhodnotil a správne dospel k záveru, že sa nejednalo vo vzájomnom vzťahu medzi účastníkmi o darovanie predmetnej finančnej čiastky. Odporkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a tiež neuviedla žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , potvrdil.

O právne na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa , súd prvého stupňa.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie