Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-36-2022.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/36/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, J. Z., dedičke po A. B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXXX/XX, J. Q. - B. - K., zastúpenej „procesným opatrovníkom" Mesto Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zastúpené HADBÁBNY & spol. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, G. V., zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Jančim, so sídlom F. XXX, J. Q., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní právnej predchodkyne žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/47/2021-1538 z 03.12.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd konanie o návrhu A. B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, na nariadenie neodkladného opatrenia z 12.11.2021 zastavil (I.). Konanie o jej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 12.11.2021 zastavil (II.). Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania o žalobe (III.) ani nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (IV.).
2. Vychádzal z toho, že žalobou z 12.11.2021 sa žalobkyňa v zastúpení „procesným opatrovníkom“ Mestom Liptovský Mikuláš voči žalovanému domáhala určenia, že je spoluvlastníkom v uvedenom podiele k nehnuteľnostiam zapísaným na uvedených LV pre k. ú. G. V., k. ú. J. X., k. ú. R., k. ú. P. P. a k. ú. J. Q., ktoré na neho previedla darovacou zmluvou zo dňa 16.06.2016, ktorej vklad bol povolený pod č. V 2702/2016 z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, keďže v čase jej uzavretia trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou, ktorá skutočnosť vyplývala z lekárskych správ z psychiatrických vyšetrení z roku 2017 a 2019, súčasne navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Lustráciou mal preukázané skutkové tvrdenie žalobkyne, že nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Z uznesenia sp. zn. 1Ps7/2021 z 28.05.2021 mal zistené, že pôvodnej žalobkyni bolo ustanovené za procesného opatrovníka Mesto Liptovský Mikuláš na jej zastupovanie vo veci podania žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (na základe iniciatívy jej dcéry Q.. W. B.) podľa § 69 CSP v spojení s § 68 ods. 1,2 CSP a § 71 ods. 1,2 CSP z dôvodu, že trpí organickou poruchou osobnosti a správania a vyskytuje sa u nej aj paranoidný syndróm a organická emočná labilita pri konštatovaní, že nie je osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony majúc za to, že na základe uvedených lekárskych správ nemôže samostatne konať pred súdom. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 161 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). keď podľa
§ 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
3. Súd I. inštancie ďalej vychádzal z toho, že podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať (robiť procesnoprávne úkony) v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť na hmotnoprávne úkony v zmysle Občianskeho zákonníka. Pôvodná žalobkyňa bola plnoletá, a preto u nej nemožno uvažovať o obmedzenej spôsobilosti na hmotnoprávne úkony vzhľadom na jej vek (§ 8 ods. 1,2, § 9 OZ). Pôvodná žalobkyňa tiež nebola rozhodnutím súdu obmedzená alebo pozbavená spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 1,2 OZ), a preto u nej nie je možné uvažovať ani o obmedzení spôsobilosti na právne úkony z tohto dôvodu. Iné dôvody pre záver o obmedzení spôsobilosti na hmotnoprávne úkony podľa slovenského právneho poriadku neexistujú. Keďže pôvodná žalobkyňa sa považovala za plne spôsobilú na hmotnoprávne úkony, bola tak plne spôsobilá podľa § 67 CSP aj na procesnoprávne úkony a mala procesnú spôsobilosť. Podľa § 68 ods. 2 CSP procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v CSP, pričom podľa § 69 CSP súd ustanovení procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom (nemá procesnú spôsobilosť) a súčasne nemá zákonného zástupcu. Keďže žalobkyňa bola plne spôsobilá samostatne konať pred súdom, nemal jej byť uznesením sp. zn. 1Ps7/2021 z 28.05.2021 podľa § 68 ods. 2 CSP v spojení s § 69 CSP ustanovený procesný opatrovník. Navyše podľa § 68 ods. 2 CSP procesný opatrovník jej mohol byť ustanovený len tým súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje, teda civilným súdom, ktorý koná o žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a súvisiacom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nie poručenským súdom v inom konaní ako to bolo v tomto prípade. Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 1Ps7/2021 vyplýva, že pôvodnej žalobkyni bol ustanovený procesný opatrovník podľa § 69 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, t. j. v tomto uznesení nedošlo k ustanoveniu hmotnoprávneho opatrovníka podľa § 248 ods. 1,2 CMP (spolu s rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti pôvodnej žalobkyne na hmotnoprávne úkony a vymedzením jej rozsahu) ako zákonného zástupcu osoby obmedzenej v spôsobilosti na hmotnoprávne úkony. Procesný opatrovník ustanovený uvedeným uznesením, Mesto Liptovský Mikuláš, zastúpené advokátskou kanceláriou, preto nebolo oprávnené podať za pôvodnú žalobkyňu žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Spôsobilosť byť zástupcom je jednou z procesných podmienok konania a pokiaľ Mesto Liptovský Mikuláš nebolo pre plnú spôsobilosť pôvodnej žalobkyne na hmotnoprávne a tým aj procesnoprávne úkony oprávnené ju zastupovať, ide o taký neodstrániteľný podmienok konania, pre ktorý súčasne nemožno v konaní pokračovať, a ktorý viedol civilný súd k záveru o nevyhnutnosti zastaviť konanie o tejto žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 161 ods. 2 CSP. Civilný súd nebol v tejto veci pri predbežnom posúdení otázky spôsobilosti zástupcu pôvodnej žalobkyne konať v jej mene viazaný právoplatným uznesením sp. zn. 1Ps7/2021 z 28.05.2021, pretože podľa § 194 ods. 1,2 CSP platí, že civilný súd nie je viazaný právoplatným rozhodnutím iného orgánu verejnej moci ako orgánu podľa § 193 CSP v otázke, u ktorej má tento orgán verejnej moci právomoc rozhodovať, ak o tejto otázke civilný súd vo svojej veci meritórne nerozhoduje (vo výroku), ale je iba predmetom jeho predbežného posúdenia, keď v danej veci mal súd meritórne rozhodovať o existencii vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam a otázka spôsobilosti jej zástupcu na zastupovanie bola iba predmetom predbežného posúdenia. Civilný súd sa s právoplatným rozhodnutím iného orgánu verejnej moci ako orgánu podľa § 193 CSP, od ktorého záverov sa chce pri svojom predbežnom posúdení odkloniť, síce musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, avšak nie je ním viazaný, teda môže si túto otázku prejudiciálne posúdiť odlišne. Uznesenie sp. zn. 1Ps7/2021 o ustanovení procesného opatrovníka pôvodnej žalobkyni na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je možné považovať za rozhodnutie o osobnom stave žalobkyne, ktorým by bol civilný súd podľa § 193 CSP viazaný (čo do meritórneho výroku, tak aj čo do prejudiciálneho posúdenia otázky). Takýmto rozhodnutím o osobnom stave by bolo rozhodnutie poručenského súdu o obmedzení žalobkyne v spôsobilosti na právne úkony a ustanovením hmotnoprávneho opatrovníka, ku ktorému vydaniu však doteraz nedošlo. Civilný súd si pritom v tomto konaní nemohol sám predbežne posúdiť otázku obmedzenia spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, a o tom, kto je zákonný zástupca žalobkyne, keďže v tomto posúdení by išlo o rozhodnutie o osobnom stave, ktoré podľa § 193 CSP nie je civilný súd oprávnený posudzovať ani len ako predbežnú otázku. Súd prvej inštancie pritom nespochybnil, že existencia duševnej poruchy, ktorá negatívne ovplyvňuje schopnosť osoby robiť právne úkony zakladá dôvod na rozhodnutie poručenského súdu o obmedzení spôsobilosti tejto osoby na právne úkony (§ 10 ods. 2 OZ) v spojení s rozhodnutím o určení hmotnoprávneho opatrovníka ako zákonného zástupcu (a určenie rozsahu jeho zastupovania) avšak v prípade pôvodnej žalobkyne doteraz nedošlo k takémuto rozhodnutiu, a preto treba plnoletú žalobkyňu z právneho hľadiska považovať za plne spôsobilú ako na hmotnoprávne tak aj procesnoprávne
úkony, a preto nemôže túto žalobu za ňu (a proti jej vôli) podľa nejaký iný subjekt ako to bolo v tomto prípade. Takéto oprávnenie by mohol mať len hmotnoprávny opatrovník ako zákonný zástupca pôvodnej žalobkyne ustanovený v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony žalobkyne, teda za súčasného rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, pokiaľ by vyplývalo z rozsahu jeho oprávnenia zastupovať žalobkyňu vymedzeného v takomto rozhodnutí poručenského súdu. Vzhľadom na to, že k zastaveniu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i konania o žalobe došlo z dôvodu absencie procesnej podmienky (spôsobilosti Mesta Liptovský Mikuláš byť zástupcom žalobkyne) možno mať za to, že k zastaveniu týchto konaní došlo z dôvodu procesného zavinenia toho subjektu, ktorý neoprávnene podať žalobu za žalobkyňu a teda nie z dôvodu procesného zavinenia na strane žalovaného, a preto by mal mať žalovaný podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto podľa § 162 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie procesný opatrovník pôvodnej žalobkyne Mesto Liptovský Mikuláš z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Považoval za protirečivé a nelogické, vytvárajúce prekážku, aby pôvodnej žalobkyni mohla byť poskytnutá nevyhnutná súdna ochrana, keďže v ňom súd konštatuje, že v konaní 1Ps7/2021 nikdy nemal byť procesný opatrovník ustanovený, rovnako tvrdí, že týmto uznesením nie je viazaný, pretože nejde o rozhodnutie o osobnom stave a na druhej strane tvrdí, že sám o ustanovení opatrovníka v tomto konaní rozhodnúť nemôže, pretože by šlo o rozhodovanie o osobnom stave. Pokiaľ sa súd nestotožnil s tým, ako bol opatrovník ustanovený, mala sa v konaní skúmať spôsobilosť na procesné úkony, napr. aj nariadením znaleckého dokazovania a mal opatrovníka ustanoviť sám. Spôsobilosť účastníka v konaní sám vykonávať procesné úkony skúma súd podľa § 161 ods. 1 CSP počas celého konania, pričom pri jej nedostatku sa jedná o odstrániteľnú procesnú podmienku podľa § 161 ods. 1 CSP tým, že súd ustanovení procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, pri ktorom ustanovení sa nevyžaduje, aby bola osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená samostatným rozhodnutím, keďže takýto záver z hypotézy normy nevyplýva, pretože by to predpokladalo vedenie samostatného konania a teda aj neprimeranej záťaže na súdny systém. Výklad, ktorý aplikoval súd, teda že sám ako predbežnú otázku nemôže posúdiť spôsobilosť osoby vykonávať procesné úkony a ustanoviť jej opatrovníka je neprimerane extenzívny. Ustanovenie § 69 vyslovene ráta so situáciou, ak ide o osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu, čím treba rozumieť aj stav, kedy osoba nemá ustanoveného opatrovníka z dôvodu, že jej nebola obmedzená spôsobilosť na právne úkony samostatným rozhodnutím. Nie je možné vylúčiť, že na súd sa obráti osoba, u ktorej sa v priebehu konania zistí, že nemôže samostatne konať pred súdom alebo sa jej spôsobilosť vykonávať procesné úkony zmení, keďže duševný stav nie je statický. Ak by sa v takom prípade súdne konania zastavovali alebo prerušovali, šlo by o odmietnutie poskytnutia efektívnej súdnej ochrany. V praxi totiž nemusí byť osoby, ktorá by sa domáhala, aby strane sporu bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená, alebo aby strana sporu bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony (§ 233 ods. 1 CMP), kedy by došlo k absurdnej situácii, že by im nebola poskytnutá súdna ochrana. Z § 69 CSP jasne vyplýva, že v takýchto prípadoch je nutné ustanoviť opatrovníka čím sa nedostatok podmienky konania zhojí. Inak by sa uvedené ustanovenie stalo nadbytočným. Ustanovenie opatrovníka podľa § 69 nemožno dávať narovno s obmedzením/pozbavením spôsobilosti na právne úkony, keďže má výlučne procesný charakter s účinkami pre dané konanie a nevyvoláva rovnaké účinky ako rozhodovanie o spôsobilosti na právne úkony podľa § 231 a nasl. CMP, a preto okolnosť ustanovenia opatrovníka môže byť v konaní posúdená ako otázka predbežná, aj vzhľadom na poskytnutie efektívnej, hospodárnej a rýchlej súdnej ochrany, ktorá je súčasťou práva na spravodlivý proces. Súd sa ďalej nevysporiadal s tým, že ak by sa znaleckým dokazovaním potvrdilo, že trpela v čase uzatvorenia spornej darovacej zmluvy duševnou chorobou, ktorá vylučovala, aby zmluvu uzatvorila, šlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolávať každý, a preto ak mal za to, že v konaní 1 Ps7/2021 nikdy nemal byť ustanovený opatrovník, mal žalobu posudzovať v týchto intenciách, v ktorých bola príslušnými osobami podaná, t. j. že aj tieto osoby sú aktívne legitimované domáhať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu, kedy by sa následne skúmali dôvody na ustanovenie procesného opatrovníka u osoby, u ktorej je dôvodná pochybnosť o duševnom stave a spôsobilosti vykonávať samostatne všetky procesné úkony, keďže je dôvodné podozrenie, že trpí duševnou poruchou a že pod jej vplyvom nemohla uzavrieť darovaciu zmluvu, a preto súdom konanie nemalo byť zastavené.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Poukázal na to, že v spore iniciátorom konania nebola sama žalobkyňa, ale jej procesný opatrovník určený v konaní sp. zn. 1Ps7/2021, ktoré konanie začalo nie na návrh žalobkyne, ale jej dcéry Q.. W. B. a nešlo teda o situáciu, ktorú predpokladá ust. § 69 CSP, t. j. že po začatí konania vyjde najavo skutočnosť, že niektorý z účastníkov konania nemá možnosť samostatne konať pred súdom z niektorého z dôvodov. Žaloba bola podaná v stave, v ktorom sa tvrdilo, že žalobkyňa údajne nemá spôsobilosť sama konať pred súdom a práve na základe toho nebolo možné aplikovať § 69 CSP. Prioritne sa pri osobách s určitým obmedzením spôsobilosti konať postupuje v zmysle zákona tak, že ich spôsobilosť sa im v určitom rozsahu obmedzí a ustanovení sa im opatrovník, ktorý za nich bude v určitom rozsahu konať, nielen v jednom konaní, ale v každej veci do neho spadajúcej (§ 10, § 26 a nasl. OZ, § 230 a nasl. CMP), ktorá úprava je prioritná, pretože jej účelom je chrániť osoby s obmedzenou spôsobilosťou konať a až ako doplnková nastupuje ochrana podľa § 69 CSP, kedy sa osobám, ktoré nie sú plne spôsobilé konať z akýchkoľvek dôvodov neustanovil opatrovník a táto skutočnosť vyšla najavo v priebehu konania. Tento výklad potvrdzuje aj ust. § 68 ods. 2 CSP, podľa ktorého procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. Z uvedeného vyplýva, že zákon pozná možnosti, akými chráni takéto osoby viacstupňovo, v prvom rade konaním o obmedzení spôsobilosti a následne, ak obmedzenia vyplynú v priebehu konania, inštitútom procesného opatrovníka, avšak rozdiel je v tom, kedy tieto dôvody vyplynú, a teda či pred samotným konaním alebo v jeho priebehu, keď v danom spore sa tak stalo pred samotným konaním a mal byť aplikovaný postup podľa § 231 a nasl. CMP. Súd tak správne konštatoval, že žalobkyni mal byť najskôr ustanovený opatrovník podľa § 26 a nasl. OZ a § 231 a nasl. CMP a až následne mal takýto opatrovník podávať žalobu ako dispozičný úkon, keďže civilné sporové konanie je založené na dispozičnej zásade, pričom spôsobilosť účastníka sa prezumuje, pokiaľ sa nepreukáže opak. Procesný opatrovník však od počiatku uvádzal, že žalobkyňa údajne nie je spôsobilá samostatne konať pred súdom, resp. samostatne konať celkovo. Možná je aj druhá možnosť, že by žalobu podala sama žalobkyňa, následne by sa dožadovala ustanovenia procesného opatrovníka. Preto argument, že ak súd neuznal procesného opatrovníka ustanoveného v konaní sp. zn. 1Ps7/2021, mal ustanoviť sám iného, je nesprávny, keďže popiera absolútne celú obranu žalobkyne a súd nemohol konať, pretože žalobu nepodal aktívne vecne legitimovaný subjekt.
6. V priebehu odvolacieho konania bolo zástupcom žalovaného oznámené, že žalobkyňa A. B., rod. S. dňa XX.XX.XXXX zomrela, k čomu predložil aj úmrtný list. Následne bolo na základe výziev krajského súdu notárskym úradom JUDr. Jany Madajovej, Ul. 1. mája 709/2, Liptovský Mikuláš, ako povereného súdneho komisára pod sp. zn. Dnot 251/2023 oznámené, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine boli zistené deti poručiteľky, a to žalovaný a W. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z., B. XXX/XX, s ktorou následne na základe uznesenia č. k. 9Co/36/2022-1645 zo 04.07.2023 pokračoval v konaní.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania procesný opatrovník konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam odvolateľa krajský súd dopĺňa, že podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať, t. j. samostatne vykonávať pred súdom procesné úkony, v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony, ktorú vymedzuje Občiansky zákonník, a ktorá podľa § 8 ods. 1 OZ vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletá osoba nemá plnú spôsobilosť na právne úkony a tak aj plnú procesnú spôsobilosť len, ak bola v dôsledku duševnej poruchy obmedzená v spôsobilosti na právne úkony súdom (§ 10 OZ). Súd pri rozhodovaní o obmedzení procesnej spôsobilosti postupuje v súlade s § 231 a nasl. CSP, t. j. v konaní o spôsobilosti na
právne úkony, ktoré je podľa § 248 ods. 1 CMP obligatórne spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 a nasl. CMP, v dôsledku čoho vo výroku rozhodnutia, ktorým súd obmedzí spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony, vymedzí aj rozsah, v akom je obmedzená v spôsobilosti a ustanovení jej opatrovníka (§ 248 ods. 2 CMP), ktorý ju bude zastupovať ako zákonný zástupca v rozsahu uvedenom v rozhodnutí (obligatórny zástupca). Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že plnoletá žalobkyňa nebola nikdy v spôsobilosti na právne úkony obmedzená, a preto mala plnú procesnú spôsobilosť na podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže bola plne spôsobilá samostatne pred súdom konať, a preto túto žalobu nemohol za ňu podať ustanovený procesný opatrovník, keďže na to nebola splnená zákonná podmienka podľa § 69 CSP veta prvá, keďže žalobkyňa mala plnú procesnú spôsobilosť, keďže navyše v rozpore s ust. § 68 ods. 2 CSP za ňu konal procesný opatrovník ustanovený v inom konaní ako v konaní o určenie vlastníckeho práva, v ktorom môže byť ustanovený len z procesných dôvodov, ktoré nastali v priebehu procesu, t. j. v priebehu konania o určenie vlastníckeho práva. Vychádzajúc z uvedeného neboli splnené predpoklady na ustanovenie procesného opatrovníka (a to ani v tomto konaní), ktorý preto nemohol podať za žalobkyňu žalobu o určenie vlastníckeho práva, a preto neboli splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, ktoré skúma kedykoľvek počas konania (§ 161 ods. 1 CSP), pričom sa jedná o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto správne súd prvej inštancie konanie o žalobe o určenie vlastníckeho práva ako aj o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil, keďže spôsobilosť byť zástupcom je jednou z procesných podmienok konania. To sa vzťahuje aj na dedičku pôvodnej žalobkyne, s ktorou odvolací súd pokračoval v konaní, keďže právny nástupca podľa § 63 CSP prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu (§ 65 CSP). Vzhľadom na uvedené nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP a neobstojí ani odvolacia námietka, podľa ktorej vzhľadom na to, že sa má jednať o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, žalobu môže podať každý, t. j. aj procesný opatrovník, pretože tento nekonal za seba, ale za inú osobu v jej mene.
10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami vznesenými, či už počas prvostupňového alebo odvolacieho konania, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý by podľa § 256 ods. 1 CSP patril žalovanému, avšak tomuto žiadne trovy konania v priebehu prvostupňového konania nevznikli. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
11. Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)